Videokanál poslanca

Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, žiaľbohu, mám voči vám úctu, ale asi nemôžem použiť tento druh oslovenia, tak vážení páni poslanci, ktorí ste to ešte vydržali, vážený pán minister, predpokladám, že kdesi predsi len v tejto chvíli existujete, a vážení občania, ktorí možno so záujmom si vypočujete celú túto rozpravu, ktorá naozaj sa týka bytostne dôležitých vecí.
Ja mám možnosť na úvod povedať, že som isteže spoluvinníkom aj tohto celého diania. Neviem, do akej miery uspokojím pána Kamenického svojím vystúpením, lebo na jednej strane je naozaj, je fakt, že by som si zo srdca neželal, aby sa ešte vláda SMER-u alebo HLAS-u dostala po tých dvanástich ťažkých rokoch zodpovednosti o túto krajinu, lebo bola to nezodpovednosť, čo ste robili. Na druhej strane moji kolegovia zastúpení tu sú mojimi tak trochu bývalými kolegami, ale akosi túto nie celkom Sofiinu, ale predsi len voľbu vyriešiť veľmi jednoducho. Hovoriť to, čo považujem za pravdu, to, čo si myslím, že by malo zaznieť, a to, čo aj vo vzťahu k pánovi ministrovi Vlčanovi poviem.
Predovšetkým som naozaj zaňho do značnej miery zodpovedný. Mne ho nikto ako štátneho tajomníka nenadiktoval, nepovedal, že to jednoducho je človek, ktorého si mám zobrať. Ja som sa s ním zoznámil na základe odporúčania. Stal sa štátnym tajomníkom. Naozaj sa mi páčil. Možno sme neboli na vládu celkom pripravení, lebo som hľadal pomerne dlho toho druhého štátneho tajomníka. Našiel som ho a veci sa do istej miery začali zhoršovať a ja som ich musel vyhodnocovať úprimne a pomerne neľahko, ale zase s presvedčením, že musím konať tak, ako mi káže svedomie, a nie tak, ako by niekto očakával.
Ešte skôr ako prejdem k tomu samotnému jadru, ktoré by mohlo zaujímať vás najviac, pán Kamenický a vy všetci, ktorí ste ešte tu, tak predsi len spomeniem niektoré veci tej svojej spoluviny, ktorá tu zaznievala aj v rozprave, keď vystúpil pán, alebo nebola to rozprava, keď vystúpil pán minister. Lebo spomenul viacero vecí, ktoré naozaj si spomínam, že keď prišlo tak veľa odborníkov s ním, tak ako keby tí odborníci tam predtým chýbali za mňa. A ja pociťujem veľkú úctu k tým ľuďom, s ktorými som spolupracoval, a bola to spolupráca deň aj noc, piatok aj sviatok. Porady boli bežné v sobotu a v nedeľu, ale to neni podstatné, to bol možno prejav nešikovnosti. Ale ak sa tu spomínalo 80 mil. ako najvyššia čiastka z tretieho piliera na poľnohospodárstvo, bola to pravda. A bola to vlastne zásluha, ktorú sme odovzdali pánovi Vlčanovi za ten rok minulý s tým, že sme to zabezpečili ešte predvlani.
Zase musím povedať tiež veľmi úprimne, že ak som bojoval o to, aby sa zvýšil podiel spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, z druhého piliera, ktorý sme zdedili vo výške 20,6, 26,6 % a ja som túžil, aby to bolo 45, bolo mi povedané, že to nie je možné. Bojovali sme za to veľmi dlho a padli tam rôzne diskusné príspevky interné. Pamätám si na jednu vec a už tu nie je pán premiér, ale ja to napriek tomu poviem, že keď ten náš dlhodobý zápas o tie prostriedky pokračoval, hovorí, ale prosím ťa pekne, Jano alebo pán minister, však kedy na Slovensku sme hladovali? Nepýtaj tie peniaze, však peňazí máš dosť.
Áno, nuž máme dosť, lebo Európska únia je štedrá. Stovky miliónov prichádzajú, ale tie prichádzajú do iných štátov. Ak máme to, a to povedal pán Vlčan veľmi správne, ak máme vyriešiť túto situáciu, tak nepomôžu záplaty. Musíme vyriešiť zásadnú zmenu toho agrokomplexu a tá sa nedá vyriešiť nejakými drobnosťami. Preto ten fond obnovy, ktorý tak často mi spomínate, a veľmi oprávnene, s veľkou nulou naozaj bol dlhodobý boj. A tá odpoveď bola taká, aká bola, že sme nehladovali, a preto s tou nulou som aj skončil. A bolo to aj jedno z vyjadrení, že ak tú nulu nedokážem pozdvihnúť na nejaké zmysluplné číslo, tak ja nebudem vedieť si predstaviť pokračovať vo funkcii ministra pôdohospodárstva. A potom sa to naplnilo za istých okolností.
No a teraz... Alebo napríklad ten zámer strategický do roku 2035, ktorý spomínal pán Vlčan. Opäť tí moji ľudia, moji kolegovia veľmi tvrdo na tom zámere pracovali a tá kontinuita napokon medzi nami dvomi, však sme boli oddieloví kolegovia, bola alebo mala byť plynulá. Takže mnoho z tých vecí, chcem na tomto mieste povedať, je obrovskou zásluhou ľudí na ministerstve pôdohospodárstva v časoch, keď som mal tú česť tam pôsobiť, a ja aj z tohto miesta im za to chcem poďakovať.
Za niečo, čo ďakovať nebudem môcť, budem to takto rozvíjať teraz a naviažem na včerajšiu diskusiu s pánom Vlčanom, keď sme si tu vymieňali pri zákone o pozemkových úpravách nejaké názory, že povedal mi, že ja sa neviem zmieriť s tým, že už nie som ministrom pôdohospodárstva, a ako keby som tým trpel. Nuž, odpovedal som, že netrpím, ale trpím niečím celkom iným. Trpím tým, čo sa po mojom odchode na ministerstve pôdohospodárstva začalo diať. Naozaj to bolo niečo, čo som neočakával napriek tomu, že som o pánovi ministrovi Vlčanovi čosi už vedel.
A tu by som povedal ešte smerom ku svojim kolegom z OĽANO, lebo ja ich stále predsi len za tých kolegov berem a možno môžem povedať, že pamätám si aj o čosi viacej ako mnohí z nich, ktorí sú dnes v tomto volebnom období členmi parlamentu, že OĽANO naozaj vzniklo na protikorupčných základoch. Bola to hlavná bojová zástava, ktorú sme tu mali, veľmi oprávnená, veľmi úprimná, veľmi dôležitá. Bola to, ako Martin Fecko zvykne hovoriť, DNA OĽANO. A urobili sme obrovské množstvo krokov na to, aby sme ľudí, ktorí mali odvahu postaviť sa proti korupcii, ktorá bola všade prítomná, aby sme ich vyzdvihovali, chránili, odmeňovali, aby sme im poďakovali. Boli to, odporúčam, pozrite sa na stránku, ja som si ju včera po dlhšom čase vyhľadal, stránka Spájame statočných, kde nájdete množstvo príbehov ľudí, ktorí boli schopní zabojovať za čistotu v tejto krajine, a my sme im ďakovali a boli to pre nás veľmi dôležité témy, témy, ktoré rezonovali spoločnosťou.
Prebehnem len tak letom-svetom niekoľko ľudí, ktorých by som predtým považoval za dôležité, aby sme si ich v OĽANO pripomenuli, či to bol Oto Žarnay v Košiciach v akadémii, alebo to bola Ľubica Lapinová, kontrolórka z národného centra, alebo to bola Zuzka Pechočiaková, lekárka z Nitry, alebo to bola Vanda Tuchyňová, novinárka zo Žiliny, v tom čase RTVS, alebo to bol Janko Marosz, ktorý dnes je, chvalabohu, riaditeľom generálnym pozemkového fondu, ktorý tiež veľmi statočne, v tom čase ešte dokonca v iných straníckych farbách zabojoval proti korupcii veľmi účinným spôsobom. Alebo to bol Jozef Tejbus (Vladimír Tejbus, pozn. red.). Mám tu predsi jedného kolegu zo SaS-ky, by som možno aj povedal, že aj včera som s ním komunikoval, dvadsať rokov skoro pomaličky uplynie a ani dvadsať, to som prehnal, ale už hodne vyše desať, keď bola tragédia v Handlovej, tento človek sa aj opäť na mňa obrátil, že je sklamaný z toho, že napriek tomu, že dostal to ocenenie, že nemôže prejaviť nič iné ako obrovský smútok nad tým, čo sa deje, a z hlavného banského úradu odchádza. Ešte sa na to spýtam aj pána predsedu Sulíka, lebo to je naozaj vec, ktorá ma mrzí.
Ale dobre, to je to, čo som hovoril, že sme takto chránili ľudí a na ministerstve pôdohospodárstva sme sa dostali k tomu, že takýchto ľudí sme zrazu začali považovať za neužitočných, doslova sme vyrábali nových, ale nie už bojovníkov proti korupcii, ktorých sme chránili, ale ktorých sme sami stvorili. A to je pre mňa obrovské sklamanie, s ktorým sa ako človek, ktorý mal s korupciou celoživotné skúsenosti a ktorého vlastne tento boj do parlamentu aj dostal, nebudem môcť nikdy zmieriť a o čom musím otvorene hovoriť aj teraz.
Skôr ako prebehnem tie prípady, tak možno to, čo ste aj vy tu spomínali, treba veľmi otvorene povedať, otázka, kto je Samuel Vlčan? Lebo to, že som ho upozorňoval: Samo, ak mi neprestaneš toto robiť, tak my dvaja sa rozídeme, to sa môže pripísať na vrub nejakým takým osobným nezhodám, ktoré môžu všade fungovať a ktoré netreba vynášať. Ale to, keď vysoký úradník Národnej banky Slovenska prišiel a upozornil ma, že pán Vlčan má v bankovom sektore veľmi zlé renomé, že všade, kde bol, boli isté, nazvime to, problémy, ktoré síce nikdy sa nevynorili úplne, ani možno nebol na tom záujem, na, nad hladinu, ale vždy tam bolo podozrenie, že niečo nie je v poriadku. A ten pán, keďže to bol jeden z najvyšších predstaviteľov Národnej banky Slovenska, a ja som cítil istú spoluzodpovednosť a zároveň aj nie možnosť takéto niečo riešiť, tak som vtedy ho poprosil, aby tieto veci povedal priamo pánovi premiérovi. A pre mňa to, čo sa tam udialo, už v tejto sfére hodnotiť nechcem, ani by sa to nepatrilo, ale boli to závažné informácie, ktoré nasvedčovali, že bankový dohľad nad týmito ľuďmi má naozaj istú náročnú metódu preverovania ich bonity, a ten pán povedal, ja nechcem riešiť politiku, mňa nezaujíma, kto je kde, ja len chcem, aby ste vedeli, keďže som občan Slovenska, že je to veľmi vážne a že by som rád pána premiéra o tom oboznámil. Napokon sa tak aj stalo a pre mňa to bol potom záver, že po tých nezhodách a istých výhradách som si musel povedať, že dobre, tak toto už je presne tá posledná kvapka, ktorá prekročila moju trpezlivosť, a navrhol som vláde, aby Samuel Vlčan bol z funkcie štátneho tajomníka odvolaný.
Uplynula doba, teraz už nehodnoťme aj ten môj odchod, aký bol, veď vieme, že som prehral, nebol to môj odchod sklamaného človeka, ale vyhodnotil som to ako svoju zodpovednosť v prípade pani Bartošovej a zodpovednosť za to, že svojím spôsobom som sa podpísal na niečo, čo je v priamom rozpore s mojimi životnými hodnotami. Uplynul nejaký čas a vybrali si kolegovia pána Vlčana za ministra, čo som ani v tej chvíli nechcel hodnotiť. Ja som odovzdal naozaj tú svoju kanceláriu bez toho, aby som jeden papier skartoval, ešte stále to bol môj oddielový kolega a nemal som dôvod vystupovať ako človek, ktorý by chcel dopredu predvídať, že tie skúsenosti, ktoré neboli pozitívne, sa prejavia až tak zdrvujúco. Ale ony sa prejavili.
Uplynulo niekoľko hodín, ja si myslím, že to neboli ani dva dni, keď podvodným spôsobom základné oddelenie, ktoré som zriadil práve na to, aby záležitosti hrubej a vysokej korupcie, na ktoré nestíhali bežné kontrolné orgány ministerstva, aby teda protikorupčné oddelenie, ktoré tam fungovalo spolu s vyšetrovateľmi bývalými z NAKA, aby títo ľudia pracovali na plný výkon, toto oddelenie bolo zrušené úplne bez nejakej náhrady, resp. bez nejakých vysvetľujúcich spôsobov takmer, hovorím, v prvých hodinách.
A to, čo aj tu pán minister aj včera spomenul, že sú to ľudia, ktorí akosi nemajú jeho dôveru, nuž, mal sa s nimi porozprávať. Keby sa bol rozprával s týmto protikorupčným oddelením a nieže ich dali podvodným spôsobom preč z ministerstva, možno by sa dozvedel o desiatich miliónoch, ktoré títo ľudia vyriešili, o množstve trestných oznámení, ktoré podali, aj bude pravda o tom, že ma veľmi zaujíma, aké trestné oznámenia sa podávajú teraz, koľko ich je a v akom rozsahu, lebo toto protikorupčné oddelenie malo veľkú slobodu v konaní a malo veľkú prácu v tom, čo bolo treba robiť, a túto prácu v množstve trestných oznámení prijatých a rozpracovaných mali už na svojom konte. A mne teraz prichodí len sa spýtať, že čo robí teraz to akési formálne protikorupčné oddelenie. Ale možnože robí, len nemôžem sa zmieriť s tým, že takíto ľudia, ktorí zasluhujú najvyššie uznanie, Adrián Macko a jeho vyšetrovatelia, odišli spôsobom bez toho, aby sa pán minister porozprával, prosím vás pekne, čo ste tu robili? Aké máte výsledky? Nie, on len zrazu ako keby ľudí, ktorí takýmto spôsobom pracovali na ministerstve, považoval za nebezpečných. Je to nepochopiteľné, neuveriteľné a je to v plnom rozpore s tým, o čom sme v OĽANO roky rozprávali a čomu sme verili.
Tento rozpor neviem vyriešiť inak, len tak, že o ňom hovorím ako o niečom, čo je predmetom, keby som o tom nehovoril, môjho vnútorného zahanbenia. Nemám tú moc, aby som to možno zmenil, aby pán Vlčan robil inak, ale týchto ľudí musím zastať, chrániť, pretože svoju osobnú pohodu a svoju rozumovú potenciu a svoje náročné časy, pracovné i mimopracovné, vložili do toho, aby sa takýmto spôsobom konalo. A to je vec, ktorú musím tu spomenúť. Aké tam obhajovanie sa, že robíme poriadky, že čistíme rezort, keď špičkoví ľudia, ktorí ho naozaj čistili, vyleteli v prvých hodinách bez náhrady? Kto sa tu bál? O čo tu išlo? Ako keby ten bankový dozor Národnej banky Slovenska vedel čosi, čo naozaj ja som vtedy ešte nevedel.
Pozrime sa na ďalší príbeh, ktorý musím zmieniť. Na ministerstve bolo 37 IT-čkárov. Doslova zase v prvých dňoch bol prepustený jeden jediný z nich, alebo teda aj možno ešte niekto, odišlo desiatky ľudí, 60 ľudí bolo, ale medzi nimi jeden referent, ktorý poskytoval veľmi dôležité informácie mne, lebo prišiel za mnou a hovorí, ja tu už robím, pán minister, veľa rokov, doteraz som mlčal, myslel som si, že to nemá význam, ale vám chcem veriť, chcem veriť OĽANO, že vnieslo predsi úplne novú kultúru do správy ministerstva, a povedal mi veci, ktoré, ktoré sa žiadny minister, hoci by mal röntgenové oči, nedokáže dozvedieť z toho množstva papierov, ktoré mu prichádzajú na stôl, kde je aký milión navyše, aká stotisícka, čo je nesprávne a čo treba zásadným spôsobom riešiť. Takýto človek, podotýkam referent, ktorý urobil kroky, ktoré som si nesmierne cenil a za ktoré, keby sme boli v opozícii, tak je to určite nositeľ Radu Jurka Langsfelda, ktorý sme dávali za občiansku statočnosť, takýto človek odchádza. A ja ho tu zmieňujem nie preto, že je jediný, ale preto, že je jediný z tých, ktorí si nemávli nad tým rukou a nepovedali, zase je všetko po starom, sľubovali ste a nič ste neurobili, a ktorý sa zaťal. A ja ho aj v súčasnosti podporujem a hovorím si, áno, chvalabohu, že niekto sa našiel, kto povedal a budem naďalej bojovať. Ten človek je dnes špeciálnym prokurátorom alebo špeciálnou prokuratúrou postavený do role chráneného oznamovateľa, úrad pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti mu poskytuje vysoké nie krytie, ale pomoc, národný ústav pre ľudské práva mu poskytol a odporučil diskriminačnú žalobu, ktorú považuje za vysoko pravdepodobnú, lebo príčinnú súvislosť medzi jeho vyhadzovom, jeho výpoveďou a tým, na čo poukázal, považuje za úplne preukaznú, a to sú teda veci, ktoré... a ešte aj nadácia Zastavme korupciu mu poskytuje právne služby. Nuž, tak tohto som sa ja chcel dožiť, že takíto ľudia, ktorých sme v minulosti zjavne chránili a ktorých sme vyzdvihovali, tak takýchto ľudí sme teraz vyrobili? Nie, to by som stadiaľto, z tejto siene zákonnosti ani z tohto, tejto pozície poslanca nemohol odísť pokojne preč, ak by som si povedal, že budem pri týchto veciach mlčať. A to je moja zásadná výhrada voči tomu, čo sa... ach, sakra, málo času, ale to ešte bude, dobre, tak idem rýchlejšie.
Máme ďalšie príbehy. Máme príbeh pána Kőszeghyho. Veľmi jasne som povedal, že každá hodina vo funkcii generálneho riaditeľa lesov pána Kőszeghyho, keď ho tam pán Vlčan takto poveril, je obrovskou škodou pre Slovenskú republiku. Opäť sme sa dostali tam, čo sme nikdy nechceli vidieť už a čo sme tvrdili, že za našej vlády a za našej zodpovednosti ani nebude možné. Veľkopanské poľovačky, ktoré boli nelegálne, prideľovanie revíru Kvietikovým ľuďom, prečo by sme brali od poľovníkov, ktorí tam mohli zaplatiť 56-tisíc eur ročne, keď nám Kvietikovi ľudia ponúkli 24 a ešte dokonca veľkoryso sľúbili, že ak im túto sumu zachová podnik, tak im aj, zaplatia aj dlžnosť, podlžnosť, ktorú mali z minulých rokov. No absurdné! Personálne rozhodnutia, ktoré boli spojené s ľuďmi nehodnými toho, aby boli vo vedúcich funkciách, a opäť dlhodobý boj a zápas, aby takýto človek nebol, kde ľudia aj z ministerstva, však človek všade má aj nejaký ten kontakt, povedia, nerozumieme, prečo tak tvrdo sa drží pán minister takýchto ľudí, ale je na to zrejme nejaký dôvod.
Alebo otázka, a s tým by som skončil možno pre túto chvíľu, budem pokračovať v ústnej, otázka pani Nouzovskej. Pani Nouzovská je dneska generálna tajomníčka na ministerstve a keď sa budeme baviť o tých trestných oznámeniach a o tých desiatich miliónoch, čo ten IT-čkár poukázal, aj pani Nouzovská má k tomu čo povedať. A ja sa spytujem, to tá moja Fabriciusová, ktorú tak často kritizovali, to bola tá zlá, ktorá tam nechala dušu v robote a ktorej pripomínali nejaké bývalé osobné zväzky s kýmsi? Takže, a keď pani Nouzovská urobila ten krok, že dala svojho syna nie celkom čisto do tej ubytovne lesov... nuž budem tam pokračovať. Skončil som pri pani Nouzovskej.
Zatiaľ ďakujem pekne.