Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady.
Pán Faič, asi poďakujem, že ste sa takto akosi prihlásili ku mne, vy naozaj poznáte môj príbeh pomerne dobre, vy si pamätáte na ten deň, keď som búchal na dvere pána premiéra Fica so svojimi priateľmi, keď ste nás prijali, keď ste aj čosi sľúbili, keď sa aj tie sľuby nedodržali, pretože tá politika vám velila zaujať iné stanovisko, preto som rozprával pred niekoľkými minútami, že skúsme sa raz zahrať na ľudí, ktorí nie sú oddaní svojej strane, ale oddaní pravde. A viete, že tie veci neboli v poriadku. Ak dnes hovorím, že sa ľakám predstavy, že by ste sa mali vrátiť k tomu, čo ste voľakedy robili, nevravím, že všetko zle, ale bol to úpadok tejto krajiny, tak ja napriek svojmu kritickému pohľadu aj voči pánovi ministrovi Vlčanovi, aj voči možno predsedovi OĽANO stále si neviem predstaviť, že by ľudia, ktorí s tým protikorupčným étosom kedysi vstúpili do politiky a na ktorý teraz zabúdajú, že by mali odísť a vám prenechať miesto. Je to možno naivné.
Viem, že aj v tejto chvíli, ak by to náhodou tie médiá zahrali, tak povedia, no tak ten Mičovský, to je teda ozaj neschopný dovidieť dopredu. No však jasne vidíme, že títo končia. Ja nechcem, aby skončili. Ja chcem, aby sa poučili, nebudem hovoriť o nejakých prasatách, lebo o tomto ste sa bavili, to je úplne, to je téma, ktorá je absolútne jasne nedôstojná, čo sa týka toho, čo pán Kyseľ si dovolil.
A, pán minister, ty že si ešte povedal, že na ňom viny nevidíš. Nuž, nebol by si dobrým Pilátom. To naozaj na ňom bolo viny a viny až-až. Takže chcem len zdôrazniť, že toto je možno vec, ktorú by sme v tejto chvíli, a to dávam ako nejaký taký lajtmotív, ak nám ide ozaj o krajinu, no tak musíme uctievať hlavne pravdu, ak robíme chyby, tak ich naprávajme, ak povedal pán minister, že agrosektor je v katastrofálnom stave a že za to nemôže ani on, ani ja, ani možno Matečná, nuž tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Ja som si popisoval tých poznámok pomerne veľa, lebo naozaj toto je diskusia, aj keď stav pléna o tom nesvedčí, kde by sa malo a dalo hovoriť ohromne podrobne o tom všetkom.
Taká jedna dôležitá poznámka. Aj z úst pána Vlčana to zaznelo ohľadom toho, že všetko je prevedené do formy digitalizácie a tie papierikové metódy, ktoré boli typické pre PPA-čku, už patria minulosti. No ja aj na poslaneckom prieskume, o ktorom ešte budem hovoriť, som sa na to spytoval, naozaj sme urobili veľa krokov na to, aby systém ITMS 2014, štátny, lacný, kompatibilný s inými organizáciami, aby sa začal uplatňovať a v štádiu, keď sme odchádzali, keď som odchádzal, bol rozbiehaný. Zistil som, že pán minister Vlčan, jeho ministerstvo použilo zase Ajax a AGIS, tie osvedčené – osvedčené, neviem, či tie úvodzovky mám dávať, či mám ich dať radšej dole – systémy, ktoré stoja obrovské peniaze a z ktorých tí IT-čkári zaslúžene, menej zaslúžene, kto sa vyzná v nákladoch na softvér, dostávajú obrovské milióny. No keď som sa spýtal, prečo ITMS 2014, ktorý je dobrý a odporúčaný aj MIRRI, tak že vraj je výhodnejšie pracovať s tými externistami. Mrzí ma to, lebo považujem ten systém za ozaj veľmi dobrý. Ako laik som sa s ním zoznamoval ako minister veľmi rád a veril som mu.
Tiež tu zaznela otázka, otázka akreditácie, pán minister je tu, čo sa týka napríklad toho, ako sme akreditáciu zabezpečovali. Však za mňa sa uvalila na PPA-čku a bolo potrebné pracovať s množstvom informácií. Vo chvíli, keď to pán minister preberal, tak mali sme splnených zo sedemdesiatich dvoch kritérií 56, myslím, alebo 54. A práve tá digitalizácia ostala tam otvorená, takže, pán minister, neviem, či si to začul, alebo nezačul, ale otázka moja bude znieť tá istá, čo aj na PPA-čke, ale tam si už nebol do záveru celého poslaneckého prieskumu, že či naozaj AGIS a Ajax od externých firiem, ktoré, chvalabohu, treba používať, aby tam neboli tie papieriky a ony tie systémy boli aj predtým, či naozaj sú finančne tak výhodné, lebo pán Kiss mi povedal, že ITMS by stálo za jednu hodinu 900 euro a že to je bláznivá cena, ktorá sa nemôže v žiadnom prípade akceptovať.
No ale ja som skončil pri pani Nouzovskej, pri dnešnej generálnej tajomníčke, kde som teda spomenul, že mala ona aj istý dosah, ktorý bude treba ešte riešiť, však ten pán IT-čkár, ktorý poukázal na tie milióny, veď je to všetko prijaté v NAKA, vyšetruje sa, takže uvidíme, pán minister, koľko kto vyriešil, koľko ty tých trestných oznámení a čo všetko si dokázal teraz a čo všetko som ti ja odovzdal, možno si to začal alebo nie, nebudem strácať už teraz čas tým, že naozaj je potrebné sa pozreť na to, prečo si si nedokázal porozprávať s tými kľúčovými ľuďmi ani len symbolicky, diplomaticky nejakých pár minút, že čo sú zač a čo urobili za toho Mičovského a išli preč, ako keby, s prepáčením, boli naozaj škodnou, a oni boli super. Oni mali dokonca jeden pokyn odo mňa, ktorý verejne zaznel: Ak by ste náhodou zistili, že Mičovský má nejaké chúťky komusi čomu, čosi, tak máte konať bez toho, aby ste ma na to upozornili, pretože vy ste aj tak svojím spôsobom pri tomto aj nado mnou. Tak som to aj povýšil.
No a keď tú pani Nouzovskú spomínam, to je také úsmevné, že sme museli ešte aj dokonca sa baviť vo verejnom priestore a je to škoda, že možno aj túto vec treba spomenúť, že takto vysoko postavená pracovníčka, ktorá naozaj na to nemá ani dôvod, ani by to nemala urobiť, využije svoj kontakt na to, aby v ubytovni umiestnila svojho syna, ktorý tam nepatrí a ktorý získal tým nejakú výhodu. Ja nie som ideálny, ale keď mi prišiel generálny riaditeľ lesov povedať, že môj syn Ján Mičovský, rovnakého mena, vyhral konkurz na riaditeľa Lesného závodu v Slovenskej Ľupči, tak som povedal: Pán generálny riaditeľ, to neurobíš. Tam ho nedáš. Aj keď viem, že mám veľmi šikovného syna. Pretože nikto by neuveril, že ho vyhral objektívne. Tak dávam iba do takého protikladu, ako sme fungovali na ministerstve.
A naozaj to, čo sa dnes hovorí, pán minister Vlčan, že pán Mičovský, veď to si voľakedy aj ty tak priniesol, keď sme ešte spolupracovali v dobrom, že éra Mičovského, človeka s Bielou vranou, ktorý tu nesie niečo, oni mi tí ľudia teraz povedia, vieš, roky to tu bolo nanič a už je to zase tak, ako bolo. Chvíľku ste tuná dačo nasľubovali, chvíľku sme vám aj verili, ale už je to zase, ako keby fajka zhasla.
Ja vôbec nespochybňujem tvoje odborné kvality. Viem, že si šikovný, a to som ti aj do očí povedal, že si svojím spôsobom malý génius manažérsky, ale že nestrpím veci, ktoré nie sú k strpeniu.
PPA-čka, zase je ten čas rýchlejší, ako by som si želal. Bol som jeden z piatich poslancov na poslaneckom prieskume. Hneď v úvode sme podpísali, že budeme mlčať. PPA-čka je verejná inštitúcia. A my sme hneď sa museli zaviazať, že sme kontaktovaní s dôvernými informáciami, až by sa človek zamyslel, že načo robiť prieskum, keď ani o ňom nemôžem hovoriť. Samozrejme, rešpektujem nariadenia, nehovorím, len mám otázku, a je tu aj pán, je tu pán predseda Karahuta? Aha, tu si, prepáč (povedané so smiechom, keďže poslanec Karahuta sedel na mieste spravodajcu), že, prosím ťa pekne, nemala by byť vypočutá, tak ako právnici zvyknú hovoriť, aj druhá strana? Že my sme vlastne urobili súdy o tých ľuďoch, o ktorých sa rozprávalo tak, že sme dokonca zatlieskali, že tá PPA-čka konečne má všetko, vo všetkom jasno. A ja mám taký pocit, keď som sa potom nad tým zamýšľal, sakra, a to je naozaj dobrý postup, že my už dopredu vieme, kto je vinný a kto nevinný? A keď mi tak často bývajú pripomínaní tí bojovníci, ktorí údajne mali otvorené dvere ku mne, ty môžeš potvrdiť, že neexistovala chvíľa, že by sme niekomu nahrávali, že počúvaj, teraz si musíme povedať niečo medzi štyrmi očami. Tak ja to poviem, áno, ja tým ľuďom, ktorí boli potom v tej neúspešnej strane, ale sem-tam sa mi pripomínajú, že to sú tí, ja si ich budem vždy vážiť, aj keď majú možno množstvo chýb. Nie sú to biele golieriky, ale sú to ľudia, ktorí dokázali vo chvíli, keď ostatní radi mlčia, vložiť svoju odvahu aj svoju, možno aj svoje zdravie do zápasu, a preto som nemal problém s nimi komunikovať, tak ako s každým, ale žiadny desiatok k dobru nedostali títo ľudia.
Takže to je možno otázka tej PPA-čky, kde by som navrhoval, pán minister, pán predseda výboru, aby sme možno ešte zvážili aj ten náš verdikt, lebo ja si myslím, že ja som naozaj ochotný hľadať pravdu. Všetci sme ochotní hľadať pravdu, no a pravda sa hľadá tak, že musíme mať schopnosť a vypočuť obidve strany a to sme neurobili, a to ma teda mrzí. Takže ja som dal nejaké otázky, veď sme o tom aj rozprávali, aj písomne som predložil pánovi generálnemu riaditeľovi Kissovi, očakávam odpovede a prosím, aby sme ešte nepovažovali vec PPA-čky za uzavretú.
No a jedna vec, dobre, pán minister, že si tu, ja viem, že je to trocha bulvárne, ale keď už, tak už.
Keď bol zverejnený záznam zvukový z tej slávnej Bödörovej chaty, tak tie médiá ten prepis priniesli, ja, samozrejme, nie som ten, ktorý by mohol povedať, že to je úplne presné, a viem, že si sa voči tomu aj vyhradil, ale či náhodou celý ten tvoj životný príbeh, o ktorom hovoríš, že si prišiel slúžiť vlasti, predsi len nie je celkom presný a či si neprišiel občas slúžiť aj niečomu inému, lebo vieš čo, ja tu mám aj, ako to často zvyknem aj hovoriť v úzkych kruhoch, úctu ku každému, ale myslím, že kolegovia zo SMER-u aj z HLAS-u, aj vôbec z opozície môžu potvrdiť, že si nepamätajú, že by som ja niekedy s nimi sa bavil na nejakú inú tému ako na oficiálne vystúpenie, lebo to považujem za správne. To je opozícia, nech do mňa búšia, ale ja s nimi na pivo chodiť nebudem ani v kuloároch si nebudem rozprávať šepkačky. No a keď o tebe povie pán Bödör, aj o pánu Kissovi, že to je náš Samo, že keby niečo, tak máme tam svojho človeka, viem, že to tak presne nebolo, tak si myslím, že to je akási vec, ktorú by sme mali považovať nie za dôkaz, ale za isté memento, pretože tu sa nehovorí o trestných činoch, tu sa nehovorí o nejakých priestupkoch. Tu sa hovorí o dôvere. My ti tu dneska chceme vyjadriť alebo nechceme vyjadriť dôveru vo funkcii ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
A ja chcem povedať v týchto posledných sekundách, že tak ako to ukladá, ak sa nemýlim, ústava v hlave V, alebo odseku, článku, ústava má články, myslím článok 73 ods. 2, že poslanec zodpovedá len svojmu svedomiu a svojim rozhodnutiam, tak, a svojim poznatkom, tak mňa moje svedomie aj poznatky vedú k tomu, že zajtra o jedenástej budem hlasovať za to, aby si nedostal dôveru v tejto sieni zákonnosti.
Ďakujem pekne.

No tak, ďakujem pekne, pán podpredseda. Možno si zapamätám, že na Petra, Pavla v roku ´22 mi tá strana v sieni zákonnosti, ktorú považujem, ako som povedal, za nezodpovednú a ktorá reprezentuje to zlé, čo v slovenskej politike dlhé roky fungovalo, poďakovala, respektíve vyjadrila isté sympatie, ale ja som to povedal v úvode, myslím si, že je potrebné, aby sme hovorili pravdu.
Dokonca veľmi často zaznievalo, myslím, z kresťanských kruhov, Janko, ty to možno mi aj potvrdíš, taká krátka vetička, ktorá hovorí, že pravda oslobodzuje. Ja neviem, to bude, myslím, že to je biblická veta, ale mne sa veľmi páči. A myslím, že presne takýmto spôsobom by sme mali postupovať aj, páni kolegovia zo SMER-u, z HLAS-u, aj na vašej strane. Lebo ja som si dovolil povedať aj kritické slová na konto Igora Matoviča, aj teraz, hovorím vždy, a verte tomu, že keby ste nakukli do mojej minulosti, tak by ste stretli veľa mojich šéfov, ktorí by povedali: Ján Mičovský je problém, ale viete, on väčšinou hovorí pravdu. Ja sa tu nestaviam do role nejakého pravdu hovorcu a mám aj ja svoju trinástu komôrku, a veľmi by som vás poprosil, ak sa vám teda páčila moja otvorenosť, skúste ju použiť aj vy. Je na to strašne veľa možností a príležitostí.
Ďakujem.

Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, žiaľbohu, mám voči vám úctu, ale asi nemôžem použiť tento druh oslovenia, tak vážení páni poslanci, ktorí ste to ešte vydržali, vážený pán minister, predpokladám, že kdesi predsi len v tejto chvíli existujete, a vážení občania, ktorí možno so záujmom si vypočujete celú túto rozpravu, ktorá naozaj sa týka bytostne dôležitých vecí.
Ja mám možnosť na úvod povedať, že som isteže spoluvinníkom aj tohto celého diania. Neviem, do akej miery uspokojím pána Kamenického svojím vystúpením, lebo na jednej strane je naozaj, je fakt, že by som si zo srdca neželal, aby sa ešte vláda SMER-u alebo HLAS-u dostala po tých dvanástich ťažkých rokoch zodpovednosti o túto krajinu, lebo bola to nezodpovednosť, čo ste robili. Na druhej strane moji kolegovia zastúpení tu sú mojimi tak trochu bývalými kolegami, ale akosi túto nie celkom Sofiinu, ale predsi len voľbu vyriešiť veľmi jednoducho. Hovoriť to, čo považujem za pravdu, to, čo si myslím, že by malo zaznieť, a to, čo aj vo vzťahu k pánovi ministrovi Vlčanovi poviem.
Predovšetkým som naozaj zaňho do značnej miery zodpovedný. Mne ho nikto ako štátneho tajomníka nenadiktoval, nepovedal, že to jednoducho je človek, ktorého si mám zobrať. Ja som sa s ním zoznámil na základe odporúčania. Stal sa štátnym tajomníkom. Naozaj sa mi páčil. Možno sme neboli na vládu celkom pripravení, lebo som hľadal pomerne dlho toho druhého štátneho tajomníka. Našiel som ho a veci sa do istej miery začali zhoršovať a ja som ich musel vyhodnocovať úprimne a pomerne neľahko, ale zase s presvedčením, že musím konať tak, ako mi káže svedomie, a nie tak, ako by niekto očakával.
Ešte skôr ako prejdem k tomu samotnému jadru, ktoré by mohlo zaujímať vás najviac, pán Kamenický a vy všetci, ktorí ste ešte tu, tak predsi len spomeniem niektoré veci tej svojej spoluviny, ktorá tu zaznievala aj v rozprave, keď vystúpil pán, alebo nebola to rozprava, keď vystúpil pán minister. Lebo spomenul viacero vecí, ktoré naozaj si spomínam, že keď prišlo tak veľa odborníkov s ním, tak ako keby tí odborníci tam predtým chýbali za mňa. A ja pociťujem veľkú úctu k tým ľuďom, s ktorými som spolupracoval, a bola to spolupráca deň aj noc, piatok aj sviatok. Porady boli bežné v sobotu a v nedeľu, ale to neni podstatné, to bol možno prejav nešikovnosti. Ale ak sa tu spomínalo 80 mil. ako najvyššia čiastka z tretieho piliera na poľnohospodárstvo, bola to pravda. A bola to vlastne zásluha, ktorú sme odovzdali pánovi Vlčanovi za ten rok minulý s tým, že sme to zabezpečili ešte predvlani.
Zase musím povedať tiež veľmi úprimne, že ak som bojoval o to, aby sa zvýšil podiel spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, z druhého piliera, ktorý sme zdedili vo výške 20,6, 26,6 % a ja som túžil, aby to bolo 45, bolo mi povedané, že to nie je možné. Bojovali sme za to veľmi dlho a padli tam rôzne diskusné príspevky interné. Pamätám si na jednu vec a už tu nie je pán premiér, ale ja to napriek tomu poviem, že keď ten náš dlhodobý zápas o tie prostriedky pokračoval, hovorí, ale prosím ťa pekne, Jano alebo pán minister, však kedy na Slovensku sme hladovali? Nepýtaj tie peniaze, však peňazí máš dosť.
Áno, nuž máme dosť, lebo Európska únia je štedrá. Stovky miliónov prichádzajú, ale tie prichádzajú do iných štátov. Ak máme to, a to povedal pán Vlčan veľmi správne, ak máme vyriešiť túto situáciu, tak nepomôžu záplaty. Musíme vyriešiť zásadnú zmenu toho agrokomplexu a tá sa nedá vyriešiť nejakými drobnosťami. Preto ten fond obnovy, ktorý tak často mi spomínate, a veľmi oprávnene, s veľkou nulou naozaj bol dlhodobý boj. A tá odpoveď bola taká, aká bola, že sme nehladovali, a preto s tou nulou som aj skončil. A bolo to aj jedno z vyjadrení, že ak tú nulu nedokážem pozdvihnúť na nejaké zmysluplné číslo, tak ja nebudem vedieť si predstaviť pokračovať vo funkcii ministra pôdohospodárstva. A potom sa to naplnilo za istých okolností.
No a teraz... Alebo napríklad ten zámer strategický do roku 2035, ktorý spomínal pán Vlčan. Opäť tí moji ľudia, moji kolegovia veľmi tvrdo na tom zámere pracovali a tá kontinuita napokon medzi nami dvomi, však sme boli oddieloví kolegovia, bola alebo mala byť plynulá. Takže mnoho z tých vecí, chcem na tomto mieste povedať, je obrovskou zásluhou ľudí na ministerstve pôdohospodárstva v časoch, keď som mal tú česť tam pôsobiť, a ja aj z tohto miesta im za to chcem poďakovať.
Za niečo, čo ďakovať nebudem môcť, budem to takto rozvíjať teraz a naviažem na včerajšiu diskusiu s pánom Vlčanom, keď sme si tu vymieňali pri zákone o pozemkových úpravách nejaké názory, že povedal mi, že ja sa neviem zmieriť s tým, že už nie som ministrom pôdohospodárstva, a ako keby som tým trpel. Nuž, odpovedal som, že netrpím, ale trpím niečím celkom iným. Trpím tým, čo sa po mojom odchode na ministerstve pôdohospodárstva začalo diať. Naozaj to bolo niečo, čo som neočakával napriek tomu, že som o pánovi ministrovi Vlčanovi čosi už vedel.
A tu by som povedal ešte smerom ku svojim kolegom z OĽANO, lebo ja ich stále predsi len za tých kolegov berem a možno môžem povedať, že pamätám si aj o čosi viacej ako mnohí z nich, ktorí sú dnes v tomto volebnom období členmi parlamentu, že OĽANO naozaj vzniklo na protikorupčných základoch. Bola to hlavná bojová zástava, ktorú sme tu mali, veľmi oprávnená, veľmi úprimná, veľmi dôležitá. Bola to, ako Martin Fecko zvykne hovoriť, DNA OĽANO. A urobili sme obrovské množstvo krokov na to, aby sme ľudí, ktorí mali odvahu postaviť sa proti korupcii, ktorá bola všade prítomná, aby sme ich vyzdvihovali, chránili, odmeňovali, aby sme im poďakovali. Boli to, odporúčam, pozrite sa na stránku, ja som si ju včera po dlhšom čase vyhľadal, stránka Spájame statočných, kde nájdete množstvo príbehov ľudí, ktorí boli schopní zabojovať za čistotu v tejto krajine, a my sme im ďakovali a boli to pre nás veľmi dôležité témy, témy, ktoré rezonovali spoločnosťou.
Prebehnem len tak letom-svetom niekoľko ľudí, ktorých by som predtým považoval za dôležité, aby sme si ich v OĽANO pripomenuli, či to bol Oto Žarnay v Košiciach v akadémii, alebo to bola Ľubica Lapinová, kontrolórka z národného centra, alebo to bola Zuzka Pechočiaková, lekárka z Nitry, alebo to bola Vanda Tuchyňová, novinárka zo Žiliny, v tom čase RTVS, alebo to bol Janko Marosz, ktorý dnes je, chvalabohu, riaditeľom generálnym pozemkového fondu, ktorý tiež veľmi statočne, v tom čase ešte dokonca v iných straníckych farbách zabojoval proti korupcii veľmi účinným spôsobom. Alebo to bol Jozef Tejbus (Vladimír Tejbus, pozn. red.). Mám tu predsi jedného kolegu zo SaS-ky, by som možno aj povedal, že aj včera som s ním komunikoval, dvadsať rokov skoro pomaličky uplynie a ani dvadsať, to som prehnal, ale už hodne vyše desať, keď bola tragédia v Handlovej, tento človek sa aj opäť na mňa obrátil, že je sklamaný z toho, že napriek tomu, že dostal to ocenenie, že nemôže prejaviť nič iné ako obrovský smútok nad tým, čo sa deje, a z hlavného banského úradu odchádza. Ešte sa na to spýtam aj pána predsedu Sulíka, lebo to je naozaj vec, ktorá ma mrzí.
Ale dobre, to je to, čo som hovoril, že sme takto chránili ľudí a na ministerstve pôdohospodárstva sme sa dostali k tomu, že takýchto ľudí sme zrazu začali považovať za neužitočných, doslova sme vyrábali nových, ale nie už bojovníkov proti korupcii, ktorých sme chránili, ale ktorých sme sami stvorili. A to je pre mňa obrovské sklamanie, s ktorým sa ako človek, ktorý mal s korupciou celoživotné skúsenosti a ktorého vlastne tento boj do parlamentu aj dostal, nebudem môcť nikdy zmieriť a o čom musím otvorene hovoriť aj teraz.
Skôr ako prebehnem tie prípady, tak možno to, čo ste aj vy tu spomínali, treba veľmi otvorene povedať, otázka, kto je Samuel Vlčan? Lebo to, že som ho upozorňoval: Samo, ak mi neprestaneš toto robiť, tak my dvaja sa rozídeme, to sa môže pripísať na vrub nejakým takým osobným nezhodám, ktoré môžu všade fungovať a ktoré netreba vynášať. Ale to, keď vysoký úradník Národnej banky Slovenska prišiel a upozornil ma, že pán Vlčan má v bankovom sektore veľmi zlé renomé, že všade, kde bol, boli isté, nazvime to, problémy, ktoré síce nikdy sa nevynorili úplne, ani možno nebol na tom záujem, na, nad hladinu, ale vždy tam bolo podozrenie, že niečo nie je v poriadku. A ten pán, keďže to bol jeden z najvyšších predstaviteľov Národnej banky Slovenska, a ja som cítil istú spoluzodpovednosť a zároveň aj nie možnosť takéto niečo riešiť, tak som vtedy ho poprosil, aby tieto veci povedal priamo pánovi premiérovi. A pre mňa to, čo sa tam udialo, už v tejto sfére hodnotiť nechcem, ani by sa to nepatrilo, ale boli to závažné informácie, ktoré nasvedčovali, že bankový dohľad nad týmito ľuďmi má naozaj istú náročnú metódu preverovania ich bonity, a ten pán povedal, ja nechcem riešiť politiku, mňa nezaujíma, kto je kde, ja len chcem, aby ste vedeli, keďže som občan Slovenska, že je to veľmi vážne a že by som rád pána premiéra o tom oboznámil. Napokon sa tak aj stalo a pre mňa to bol potom záver, že po tých nezhodách a istých výhradách som si musel povedať, že dobre, tak toto už je presne tá posledná kvapka, ktorá prekročila moju trpezlivosť, a navrhol som vláde, aby Samuel Vlčan bol z funkcie štátneho tajomníka odvolaný.
Uplynula doba, teraz už nehodnoťme aj ten môj odchod, aký bol, veď vieme, že som prehral, nebol to môj odchod sklamaného človeka, ale vyhodnotil som to ako svoju zodpovednosť v prípade pani Bartošovej a zodpovednosť za to, že svojím spôsobom som sa podpísal na niečo, čo je v priamom rozpore s mojimi životnými hodnotami. Uplynul nejaký čas a vybrali si kolegovia pána Vlčana za ministra, čo som ani v tej chvíli nechcel hodnotiť. Ja som odovzdal naozaj tú svoju kanceláriu bez toho, aby som jeden papier skartoval, ešte stále to bol môj oddielový kolega a nemal som dôvod vystupovať ako človek, ktorý by chcel dopredu predvídať, že tie skúsenosti, ktoré neboli pozitívne, sa prejavia až tak zdrvujúco. Ale ony sa prejavili.
Uplynulo niekoľko hodín, ja si myslím, že to neboli ani dva dni, keď podvodným spôsobom základné oddelenie, ktoré som zriadil práve na to, aby záležitosti hrubej a vysokej korupcie, na ktoré nestíhali bežné kontrolné orgány ministerstva, aby teda protikorupčné oddelenie, ktoré tam fungovalo spolu s vyšetrovateľmi bývalými z NAKA, aby títo ľudia pracovali na plný výkon, toto oddelenie bolo zrušené úplne bez nejakej náhrady, resp. bez nejakých vysvetľujúcich spôsobov takmer, hovorím, v prvých hodinách.
A to, čo aj tu pán minister aj včera spomenul, že sú to ľudia, ktorí akosi nemajú jeho dôveru, nuž, mal sa s nimi porozprávať. Keby sa bol rozprával s týmto protikorupčným oddelením a nieže ich dali podvodným spôsobom preč z ministerstva, možno by sa dozvedel o desiatich miliónoch, ktoré títo ľudia vyriešili, o množstve trestných oznámení, ktoré podali, aj bude pravda o tom, že ma veľmi zaujíma, aké trestné oznámenia sa podávajú teraz, koľko ich je a v akom rozsahu, lebo toto protikorupčné oddelenie malo veľkú slobodu v konaní a malo veľkú prácu v tom, čo bolo treba robiť, a túto prácu v množstve trestných oznámení prijatých a rozpracovaných mali už na svojom konte. A mne teraz prichodí len sa spýtať, že čo robí teraz to akési formálne protikorupčné oddelenie. Ale možnože robí, len nemôžem sa zmieriť s tým, že takíto ľudia, ktorí zasluhujú najvyššie uznanie, Adrián Macko a jeho vyšetrovatelia, odišli spôsobom bez toho, aby sa pán minister porozprával, prosím vás pekne, čo ste tu robili? Aké máte výsledky? Nie, on len zrazu ako keby ľudí, ktorí takýmto spôsobom pracovali na ministerstve, považoval za nebezpečných. Je to nepochopiteľné, neuveriteľné a je to v plnom rozpore s tým, o čom sme v OĽANO roky rozprávali a čomu sme verili.
Tento rozpor neviem vyriešiť inak, len tak, že o ňom hovorím ako o niečom, čo je predmetom, keby som o tom nehovoril, môjho vnútorného zahanbenia. Nemám tú moc, aby som to možno zmenil, aby pán Vlčan robil inak, ale týchto ľudí musím zastať, chrániť, pretože svoju osobnú pohodu a svoju rozumovú potenciu a svoje náročné časy, pracovné i mimopracovné, vložili do toho, aby sa takýmto spôsobom konalo. A to je vec, ktorú musím tu spomenúť. Aké tam obhajovanie sa, že robíme poriadky, že čistíme rezort, keď špičkoví ľudia, ktorí ho naozaj čistili, vyleteli v prvých hodinách bez náhrady? Kto sa tu bál? O čo tu išlo? Ako keby ten bankový dozor Národnej banky Slovenska vedel čosi, čo naozaj ja som vtedy ešte nevedel.
Pozrime sa na ďalší príbeh, ktorý musím zmieniť. Na ministerstve bolo 37 IT-čkárov. Doslova zase v prvých dňoch bol prepustený jeden jediný z nich, alebo teda aj možno ešte niekto, odišlo desiatky ľudí, 60 ľudí bolo, ale medzi nimi jeden referent, ktorý poskytoval veľmi dôležité informácie mne, lebo prišiel za mnou a hovorí, ja tu už robím, pán minister, veľa rokov, doteraz som mlčal, myslel som si, že to nemá význam, ale vám chcem veriť, chcem veriť OĽANO, že vnieslo predsi úplne novú kultúru do správy ministerstva, a povedal mi veci, ktoré, ktoré sa žiadny minister, hoci by mal röntgenové oči, nedokáže dozvedieť z toho množstva papierov, ktoré mu prichádzajú na stôl, kde je aký milión navyše, aká stotisícka, čo je nesprávne a čo treba zásadným spôsobom riešiť. Takýto človek, podotýkam referent, ktorý urobil kroky, ktoré som si nesmierne cenil a za ktoré, keby sme boli v opozícii, tak je to určite nositeľ Radu Jurka Langsfelda, ktorý sme dávali za občiansku statočnosť, takýto človek odchádza. A ja ho tu zmieňujem nie preto, že je jediný, ale preto, že je jediný z tých, ktorí si nemávli nad tým rukou a nepovedali, zase je všetko po starom, sľubovali ste a nič ste neurobili, a ktorý sa zaťal. A ja ho aj v súčasnosti podporujem a hovorím si, áno, chvalabohu, že niekto sa našiel, kto povedal a budem naďalej bojovať. Ten človek je dnes špeciálnym prokurátorom alebo špeciálnou prokuratúrou postavený do role chráneného oznamovateľa, úrad pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti mu poskytuje vysoké nie krytie, ale pomoc, národný ústav pre ľudské práva mu poskytol a odporučil diskriminačnú žalobu, ktorú považuje za vysoko pravdepodobnú, lebo príčinnú súvislosť medzi jeho vyhadzovom, jeho výpoveďou a tým, na čo poukázal, považuje za úplne preukaznú, a to sú teda veci, ktoré... a ešte aj nadácia Zastavme korupciu mu poskytuje právne služby. Nuž, tak tohto som sa ja chcel dožiť, že takíto ľudia, ktorých sme v minulosti zjavne chránili a ktorých sme vyzdvihovali, tak takýchto ľudí sme teraz vyrobili? Nie, to by som stadiaľto, z tejto siene zákonnosti ani z tohto, tejto pozície poslanca nemohol odísť pokojne preč, ak by som si povedal, že budem pri týchto veciach mlčať. A to je moja zásadná výhrada voči tomu, čo sa... ach, sakra, málo času, ale to ešte bude, dobre, tak idem rýchlejšie.
Máme ďalšie príbehy. Máme príbeh pána Kőszeghyho. Veľmi jasne som povedal, že každá hodina vo funkcii generálneho riaditeľa lesov pána Kőszeghyho, keď ho tam pán Vlčan takto poveril, je obrovskou škodou pre Slovenskú republiku. Opäť sme sa dostali tam, čo sme nikdy nechceli vidieť už a čo sme tvrdili, že za našej vlády a za našej zodpovednosti ani nebude možné. Veľkopanské poľovačky, ktoré boli nelegálne, prideľovanie revíru Kvietikovým ľuďom, prečo by sme brali od poľovníkov, ktorí tam mohli zaplatiť 56-tisíc eur ročne, keď nám Kvietikovi ľudia ponúkli 24 a ešte dokonca veľkoryso sľúbili, že ak im túto sumu zachová podnik, tak im aj, zaplatia aj dlžnosť, podlžnosť, ktorú mali z minulých rokov. No absurdné! Personálne rozhodnutia, ktoré boli spojené s ľuďmi nehodnými toho, aby boli vo vedúcich funkciách, a opäť dlhodobý boj a zápas, aby takýto človek nebol, kde ľudia aj z ministerstva, však človek všade má aj nejaký ten kontakt, povedia, nerozumieme, prečo tak tvrdo sa drží pán minister takýchto ľudí, ale je na to zrejme nejaký dôvod.
Alebo otázka, a s tým by som skončil možno pre túto chvíľu, budem pokračovať v ústnej, otázka pani Nouzovskej. Pani Nouzovská je dneska generálna tajomníčka na ministerstve a keď sa budeme baviť o tých trestných oznámeniach a o tých desiatich miliónoch, čo ten IT-čkár poukázal, aj pani Nouzovská má k tomu čo povedať. A ja sa spytujem, to tá moja Fabriciusová, ktorú tak často kritizovali, to bola tá zlá, ktorá tam nechala dušu v robote a ktorej pripomínali nejaké bývalé osobné zväzky s kýmsi? Takže, a keď pani Nouzovská urobila ten krok, že dala svojho syna nie celkom čisto do tej ubytovne lesov... nuž budem tam pokračovať. Skončil som pri pani Nouzovskej.
Zatiaľ ďakujem pekne.

Pán minister, ja naozaj úprimne s odchodom z ministerstva sa vyrovnávam veľmi ľahko a ty sám vieš, že to neni až také ťažké uveriť, pretože stolička, na ktorej sedíš, je naozaj náročná. A čo je ale problém, s čím sa vyrovnávam oveľa ťažšie, ale naozaj to sem nepatrí, tak iba jednou vetou, ťažko sa vyrovnávam s tým, že ľudia, ktorí uverili, že sa dá robiť robota čisto, statočne a veľmi efektívne, morálne, sú dnes chránení oznamovatelia za to, že poukázali na veci, ktoré sme riešili ako veľké diery v štátnom mešci, v ktorom unikali veľké milióny. To je rezort, cez ktorý sa valia miliardy, nie milióny, a že tí ľudia dnes požívajú štatút chránených oznamovateľov. To je niečo, čo som si nevedel predstaviť v rokoch minulých, ale naozaj to sem nepatrí.
Ja ti prajem, pán minister, aby všetky tie ciele, ktoré aj dnes súvisia s 330-kou, s novelou tohto zákona, aby sa naplnili, pretože my dvaja nie sme dôležití. Dôležití sú občania tejto krajiny, pre ktorých tu pracujeme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda aj vážený kolega Štefan Kuffa. Ak by som zareagoval práve na tú časť, keď si hovoril o cestách, tak ak som ja zdôrazňoval spoločné zariadenia, tak ich súčasťou je práve aj budovanie cestnej siete, ktorá umožňuje primerané efektívne obhospodarovanie poľnohospodárskych pozemkov, napokon aj lesných, kde lesnými cestami máme tiež svoje skúsenosti. Takže by to nemal byť problém. Je to naopak dôležité, aby sme podporili túto stránku realizácie pozemkový úprav, kde sa povinne zabezpečí, aby tá cestná sieť, o ktorej hovorí, že niektorí sa tomu bránia, bola zrealizovaná.
Moja skúsenosť je taká, že niektorí aj tí veľkí, tí oligarchovia pochopili, o čom to je a možno v istej fáze, keď už majú za sebou nejaké to politické harašenie a blíži sa ich vek k vyššiemu, tak robia takéto veci. No ja to možno teraz spomeniem tak trocha až paradoxne, pán minister Becík bol človek, s ktorým som mal veľmi vážne rozpory a myslím, že aj svojím spôsobom skončil vďaka tomu, že sme ostro sa postavili proti praktikám vtedajšieho mečiarizmu, ale ak navštívime dneska jeho pozemky, nepoznám súvislosti, ale jeho hospodárenie z hľadiska aj cestnej siete, z hľadiska zelených prvkov, musím paradoxne povedať, že tento človek, ktorý doplatil kedysi možno na to, čo sme v lesoch urobili, ponúka istý vzor, ako sa dajú pozemkové úpravy urobiť.
Takže to je len možno taká dokresľujúca poznámka skôr na také ukázanie toho, že aj oligarchovia v istej chvíli vedia, takže možno aj tam treba rozlišovať.
Ďakujem.

Dobré popoludnie. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený poslanecký zbor, vážený pán minister, vážení občania, tak ako už spomenul aj pán poslanec Fecko, že by som mohol a mal vystúpiť, on aj vedel, že vystúpim. A chcem vystúpiť k jednému možno parciálnemu bodu tejto novely, ktorý v tom komplexe rôznych opatrení môže do istej miery aj zanikať, ale verím, že sa tak nestane. A nestane sa kvôli tomu, že naša krajina má obrovský ekologický dlh. A ja navyše mám aj takú rád vetičku, ktorú teraz použijem, že: Život je najlepší režisér, niekedy zariadi veci lepšie, ako keď sa budeme snažiť vymýšľať scenáre rôzne sami.
Oceňujem, že v tejto chvíli tu sedí aj pán minister životného prostredia Ján Budaj. Naozaj to nie je dohodnuté a naozaj to nie je vec, ktorá by nejakým spôsobom bola naplánovaná. Ale myslím si, že je to celkom dobre a verím, že títo dvaja páni ministri v tejto chvíli budú môcť vlastne potvrdiť niečo, na čom sa môžme zhodnúť, ako na veľmi potrebnom riešení.
Ak hovorím o veľkom ekologickom dlhu, tak musím ako lesník povedať, že pomerne dlho som si myslel, že najmä my lesníci máme voči krajine ekologický dlh, že je čo tam naprávať. Nieže by to nebola pravda, ale moja skúsenosť aj po hlbšom zoznámení sa s oblasťou pôdohospodárstva a špeciálne poľnohospodárstva mi umožnila načrieť do poznania, že ešte väčší dlh ako lesníci majú poľnohospodári voči krajine. Ak v tom lesníctve, by som povedal, od stredoveku vplyvom aj múdrych predchodcov, múdrych panovníkov sa kvalita hospodárenia o tých veľkých plôch vyrúbaných cez holoruby, podrastové hospodárenie až po dnešné prírode blízke hospodárenie, ktoré je prvýkrát súčasťou vládneho programu, a verím, že tak navždy sa už aj vždycky stane a bude to to tak zotrvávať, tak pri tom poľnohospodárstve práve došlo k opačnému postupu. My sme voči tej poľnohospodárskej krajine prejavili veľkú mieru nepochopenia, možno v zámere a v záujme výroby potravín. Rozorali sme medze, zlikvidovali sme remízky, pokazili sme krajinu a je našou povinnosťou ju teraz napraviť, lebo aj na prvý aj na druhý pohľad vidno, že tá krajina trpí.
Na ten prvý pohľad je to jasné, veľké pláne, sem tam nejaký strom solitér, možno to vyhovuje veľkej poľnohospodárskej technike, ale nemôže to vyhovovať nám všetkým a krajine. A na ten druhý pohľad potom vidíme popraskanú zem suchú alebo naopak prívalové dažde, ktoré berú vodnou eróziou pôdu preč a môžu byť aj také silné, že tá krajina dokonca berie nielen pôdu, ale aj ľudské životy. Spomeňme si na vlaňajší prípad z Rudna nad Hronom.
Takže áno, máme dôvod hovoriť o našej krajine ako o ekologicky dlžnej. A ja preto chcem oceniť túto novelu, ktorá okrem mnohých iných cieľov, ktoré chce zasiahnuť, hovorí aj o potrebe zvýšenia odolnosti krajiny a špeciálne hovorí o vode, o potrebe vodozádržných opatrení, o prvkoch zelenej infraštruktúry, a to sú všetko nesmierne dôležité veci, ktoré v tejto súvislosti treba osobitne zdôrazniť, že novela práve si zobrala aj takýto cieľ.
Avšak ja sa to spýtam. Prečo vlastne bolo potrebné do tejto novely zdôrazniť aj tento aspekt? Veď keď sa pozrieme od roku ´91 Martin? Platný zákon 330 o pozemkových úpravách, ten veľmi jasne hovorí už toľké roky, 31 rokov je to? 31? Dobre rátam. Že vlastne v tejto krajine je potrebné robiť pozemkové úpravy z dvoch dôležitých komplexov. Jedna časť toho dôležitého komplexu sa týka tých často už spomínaných komasácií, aby sme dedičstvo po Márii Terézii a ďalších v zákonných úpravách konečne zladili s tým, že by sme tú rozdrobenosť nemali takú mimoriadne silnú.
No ale na druhej strane hovorí ako o absolútne vyváženej druhej časti tohto komplexu, o potrebe vybudovania spoločných zariadení. A tam sa opäť hovorí ako keby podobným jazykom, ak nie celkom tým istým o tom, že je potrebné mať. A ja to zopakujem z tohto miesta, viem, že často to bolo aj dôvodom na úsmev, keď som ešte sedel na ministerstve, že stále o tom hovorím, ale to neni otázka rétoriky, to je otázka života, prosím. Že nám hovorí ten zákon o tom, že musia byť v spoločných zariadeniach vetrolamy, remízky, poldre, zasakovacie pásy a množstvo ďalších prvkov, ktoré práve stabilizujú krajinu na to, aby sme zvýšili, tak ako to voľakedy hovorieval v blahej pamäti profesor Stolina v súvislosti s lesom, ale platí to aj na poľnohospodársku krajinu, aby sme zvýšili odolnostný potenciál krajiny. Lebo my v tej krajine chceme žiť komplexný život, nielen produkovať potraviny a drevo, ale produkovať kvalitné životné prostredie pre nás všetkých.
Tak a táto úvaha ako úvodná a nebudem ju veľmi rozširovať, bola aj takým motívom k tomu, aby sme si povedali, že ak teda komasácie sú len rovnocennou časťou spoločných zariadení, ktoré musíme dostať do tej krajiny, tá krajina sa musí fragmentovať práve takýmito prvkami, tak potom musíme asi povedať, že doterajšie úpravy nestačili. Ani § 12 nebol dostatočne silný a obávam sa, že ani súčasná úprava nemá takú silu, aby donútila reálne v našej krajine tie zelené prvky vybudovať. Lebo číslo 3 557 si pamätám veľmi dobre, to je počet katastrálnych území na Slovensku, a práve takýto počet katastrálnych území máme dnes s tým, že ani v jednom, to znamená veľká nula, sa nedosiahli ešte komplexné pozemkové úpravy tak, aby sme tu mali vybudované aj spoločné zariadenia. Lebo ono sa to robia tie pozemkové úpravy tak, že nejde najprv do terénu geodet, ale najprv musí doňho vstúpiť krajinný architekt, ktorý sa pozrie okom múdrym a chápavým voči krajine aj voči ľuďom, ktorí tam majú žiť. Čo, kde by malo byť naprojektované, kde remízka, kde vetrolam, kde polder, kde cesta, on povie, že takto by tá krajina mala vypadať. Ľudia by sa mali na tom zhodnúť nie ako, že im tam niekto chce nariadiť čosi neželané, ale že im niekto chce povedať, že za humnami musíte mať zdravý životný priestor, no až keď ten krajinný architekt toto nielen vysloví, ale naprojektuje, potom prichádza geodet, aby to naplánoval z hľadiska sceľovania pozemkov. A potom prichádza na rad realizácia, údržba a vlastne trvalý proces krajinného zušľachťovania, pretože to nemôže skončiť, to musí byť kontinuálna záležitosť.
No a keďže toto sa nedeje, tak sme sa dohodli s pánom poslancom Feckom, že ešte doplníme o jeden pozmeňovací návrh túto novelu. A ten pozmeňovací návrh mal byť tak trošinka, už nieže hovoríme o pekných zelených prvkoch, ale mal povedať, ale budú tie zelené prvky a vynútime si ich spôsobom zákonným. Teda hodným tejto siene. A ten pozmeňovací návrh je zameraný alebo poviem hneď, aby som zmiernil túto rétoriku, mal byť zameraný na to, že nech už štát bude vyčleňovať na pozemkové úpravy státisíce, milióny či desiatky miliónov, vieme, že vždy za každej vlády je to problém. Dokonca vieme, že to bol obrovský problém aj za súčasnej vlády, keď som dostával zľava, sprava úplne zaslúžene za to, že som ako minister pôdohospodárstva nevybojoval ani cent z fondu obnovy, kde sme klesli z predstavy vyše jednej miliardy cez nejakých 600 000 až napokon po aspoň 50 000 na 50 000 000 na pozemkové úpravy. Nepodarilo sa, nuž tak či už budú tie peniaze zo štátneho rozpočtu, alebo budú iné verejné zdroje, chceme s pánom poslancom Feckom, a verím, že aj v súlade so záujmom poslaneckého zboru a všetkých občanov tejto krajiny povedať, že vždy z týchto prostriedkov, tak ako to život ukáže, že je možné ich použiť, sa nejaká časť povinne použije aj na spoločné zariadenia.
A v pozmeňujúcom návrhu hovoríme o tom, že to musí byť 40 %. Štyridsať percent, ktoré nie v katastrálnom území každom, ale v ročnom objeme prostriedkov, ktoré budú priznané pozemkovým úpravám, sa nedá na nič iné, ale minimálne 40 % na spoločné zariadenia, na tie zelené a vodné prvky, ktoré rozhodujú a budú čoraz viac v klimatických zmenách rozhodovať o kvalite života našej krajiny.
Ja ten pozmeňovák mám tu. Nevytiahnem ho, pretože, aj keď ďakujem všetkým, ktorí sa ku mne pridali, môj politický výtlak je taký slabší. Musím viacej chodievať a prosiť o to, aby niekto mi podpísal, pretože na tú stranu patriť nechcem, tu už nepatrím, takže vlastne som tak trocha do istej miery taký prvok, ktorý sa musí, hej, prispôsobiť tejto situácii. Ale to nevadí, ak aj politický výtlak nie je taký vysoký, ochota slúžiť tejto krajine z miesta, ktoré mi bolo voľbami priznané, ja ho s pokorou vykonávam, chcem naďalej tak aj to robiť, čo sa bude dať, takže pozmeňujúci návrh preto nepodám, lebo pán minister Vlčan bol, keď sa zoznámil s týmto zámerom, povedal, že by to možno v tejto chvíli nebolo už v súlade s tou takou kontinuitou, ktorá je na ministerstve robená. Chápem, vládny návrh má, aj keď nemá formálne prednosť, ale je určite robený komplexnejším pohľadom a viacej súvislostí sa do neho zakomponuje, ako keď ja ako poslanec alebo my dvaja ako dvaja poslanci si povieme a dáme to tam.
Nebolo by to múdre, aby som to teraz tvrdohlavo presadzoval, takže som sa tak dohodol džentlmensky s pánom ministrom Vlčanom, že túto záležitosť - a ja to len veľmi stručne prečítam, lebo je to veľmi kratučké a odôvodnenie nebudem k tomu dávať - posunieme do vládneho návrhu, ktorý bude zhotovený a uzrie svetlo sveta na jeseň tohto roku. Ten návrh bude naozaj toľko riadkový, že ešte zneužijem vašu ochotu počúvať. Hovorí, že do článku toho a toho, tam a tam, teraz to neni dôležité... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, idete už čítať pozmeňujúci návrh?

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Nie, nie, nie. Ja to len hovorím, že je tu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Dobre.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
... ale ho nepredkladám, len oboznamujem, ctené kolegyne a kolegov, že by znel takto, keby bol predložený a verím, že veľmi podobne bude znieť ako súčasť vládneho návrhu. Pán kolega sa smeje, zrejme vychádza z toho, že (reakcie z pléna), ale to je tak kratučké. Ide o podstatu. Nejde o formu, ale o podstatu. Obsah je rovnocenný s formou, ale v tejto chvíli by som mu dal navrch. Tak ako ste sa pred chvíľočkou bavili o priorite užívacích a vlastníckych práv navzájom dvaja právnici.
Z celkového objemu nákladov spojených s pozemkovými úpravami vykonanými podľa predchádzajúceho odseku štát vynaloží minimálne 40 % na vyhotovenie projektovej dokumentácie, realizáciu a údržbu spoločných zariadení a opatrení. Podiel podľa predchádzajúcej vety musí byť dodržaný na celom území Slovenskej republiky za obdobie každého kalendárneho roka. A odôvodnenie, ktoré bude hovoriť o týchto veciach. Ja som to konzultoval aj s pani rektorkou Halászovou z Nitrianskej univerzity, lebo viem, že tam je kopu skvelých ľudí, ktorí majú k tomu vzťah a ktorí vlastne, nechcem, že trpia, ale poukazujú na to, že stále sa len pozemkové úpravy hovoria, stále sa hovorí, koľko peňazí na ne treba, stále sa hovorí, aký máme veľký dlh a tá potreba zelených a vodných prvkov stále zaniká. Nuž, ja si myslím, že je veľmi pekné, keď budeme mať pozemky scelené a každý bude vlastníkom len jednej jedniny a určite je to aj veľmi správne a potrebné, ale ak by sme sa mali rozhodnúť, či pre konkrétne obdobie nášho života je dôležité až tak, aby bolo všetko scelené, nechcem to spochybňovať, alebo či je dôležité to, aby sme mali neodviatu pôdu, aby sme mali primerané množstvo vody, aby sme nemali zničenú krajinu, asi by sme sa rozhodovali pomerne ľahko.
Takže, pán minister, ja očakávam, že sa toto podarí a zároveň aj dodávam, že my sme tu nie na to, aby sme hovorili o nejakých osobných rozporoch, lebo ja sa priznám, s pánom ministrom, neviem, či on so mnou, ale ja s ním mám vážny problém, ja keď mu odovzdával stoličku, tak som to odovzdával s plnou dôverou, že prichádza lepší ako ja a zrejme je aj lepší, áno, prosím, prečo nie. Je to šikovný človek, ktorý prešiel svetom, ale, pán minister, to, čo si spôsobil v personálnom uragáne, tak nachádzam taký antipríklad toho, že mňa sem dostal protikorupčný zápal a zápas a mnohé tie veci, ktoré sa udiali personálne na ministerstve po mojom odchode, sú ako keby zo zlého románu, keď ten protikorupčný étos bol premenený na niečo iné, ale uznám, to sem nepatrí. Takže aj keď osobne možno my k sebe blízko nemôžeme mať, ale verím, že sme tu nie na vybavenie si, vybavovanie si osobných účtov, ale na to, aby sme hovorili o službe tejto krajine a verím, že na jeseň teda takýto návrh uzrie svetlo sveta.
Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Vážený pán kolega Martin Fecko, ja ti ďakujem za tvoje vystúpenie. Samozrejme, tú tvoju výzvu, aby som hovoril niečo aj ja, prijímam, ale túto poznámku chcem využiť hlavne na to, aby som ocenil takpovediac svoj celoživotný zápas o krajinu, o Slovensko, o pozemky poľnohospodárske aj lesné. Si takým skvelým príkladom človeka, ktorý vlastne svoju celoživotnú skúsenosť zúročuje v tejto sieni zákonnosti na najvyššie ciele, ktoré môže človek vlastne pre svoju vlasť robiť v odbore, ktorému rozumie. A keď k tomu pridám aj tvoju morálnu integritu, tak vlastne môžeš byť pre mnohých aj tu v tejto sále, aj na celom Slovensku vzorom poslanca, ktorý pochopil, o čom je táto vysoká pozícia slúžiaceho občana Slovenskej republike.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne aj pani poslankyni Hatrákovej a jej prostredníctvom chcem oceniť aj vystúpenie pani komisárky. Ja som nie poslanec, ktorý je zameraný vyslovene na túto sféru, veľmi dôležitú, ale nedalo sa mi s veľkým zaujatím nevypočuť to, čo ste hovorili a za čo vám aj pani poslankyňa poďakovala, lebo ono je to dôležité, čo hovoríme, ale niekedy je ešte dôležitejšie možno, ako to hovoríme. A z vášho prejavu bolo jasne cítiť, že ste osoba, ktorá je podľa všetkých tých verbálnych znakov a podľa aj reči tela osobou na svojom mieste.
A ja chcem teda v mene všetkých tých, o ktorých životoch vieme niekedy veľmi málo a netušíme, čo všetko treba pre nich ešte urobiť, aby sa cítili aspoň trocha komfortne medzi nami, tak že ste osoba na svojom mieste. A to, čo aj pani poslankyňa povedala, že teda je potrebné vám ešte odblokovať niektoré ďalšie veci a tým zákonom, ktorý pripravuje, sa tak stane, považujem to za veľmi dôležité, aby ste mali oveľa vyššie kompetencie, lebo myslím si, že keď sa to spojí, práve vaše osobné nasadenie, profesionálne nasadenie aj so zákonnými ďalšími priechodnosťami, tak dostanú ľudia postihnutí, žiaľ, rôznymi zdravotnými hendikepmi človeka ešte viac na svojom mieste, ktorým zjavne ste.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, celkom milo ma prekvapilo, že ste spomenuli pána inžiniera Vladimíra Tejbusa, CSc.
Tohto pána už poznám veľa rokov a sledujem jeho ozaj veľmi erudovaný a nadšený boj za to, aby sa konečne odhalila pravda o zbytočnej smrti 20 baníkov v Bani Handlová. Urobil veľa krokov, zatiaľ stále neúspešne, v istej chvíli to vzdal, odišiel do zahraničia pracovať a vďaka vám sa teraz vrátil a naozaj pracuje na Hlavnom banskom úrade. Len chcem vás, poprosiť, ozaj ste mi trocha nahrali a využívam aj túto verejnú možnosť, aby ste sa s ním stretli, ono to nie je totižto tak, ako by to malo byť. Stále v tejto temnej časti histórie slovenského baníctva je ohromne veľa nečestných záležitostí, na ktoré poukazuje. Má to v rukách aj veľa orgánov činných v trestnom konaní, ale myslím si, pán minister, že keď sa s ním stretnete, mohli by ste mu venovať nejakú časť svojho času a porozprávať o tých závažných veciach, pretože trvá to veľa rokov a tá pravda stále sa nevie dostať na povrch.
Takže ďakujem, že ste ho spomenuli, a úprimne vás, prosím, stretnite sa s ním, je to človek, ktorý pre hľadanie pravdy v našej krajine urobil už veľa a potrebuje, aby ste sa mu aj vy priamo možno osobne venovali, lebo patrí tento úrad pod vás.
Ďakujem.