Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovolím si v úvode tak trocha ešte začať nie poľovnícky, ale nadviažem nie vo faktickej, ale v tomto svojom vystúpení na istú pasáž vystúpenia pána poslanca Takáča.
Ak som dobre započul, pán poslanec, zaznelo tam niečo o tzv. poľnohospodároch, ktorí tu pod hradom čosi robili. Ja by som teda to potreboval si to nejak ozrejmiť, že akí to boli "takzvaní poľnohospodári", lebo mne osobne prišli na rozum tí poľnohospodári, ktorí mali odvahu povedať, že dosť tej hrôzovlády v rámci toho, čo sa dialo v tomto sektore. Určite mi poviete, že ani za mňa to neskončilo a budete mať pravdu, som si vedomý tohto procesu. Že či máte na mysli tých, ktorí boli schopní obetovať sa a prísť do toho traktorového sprievodu, ktorí zastavili za potlesku celej Bratislavy dopravu na križovatke, ktorí sa odeli aj do tej slovenskej zástavy. Napríklad spomeniem pána Magdoška, jednou, jednou z tvári, asi ste mali na mysli jeho, terajšieho primátora zo Strážskeho, človeka, ktorý nikdy nepestoval veľké lány, ktorý keď sa zastavíte v Strážskom, urobte to niekedy, ktorý pestuje fantastické – v tom ťažko skúšanom kúte Slovenska, ktorý má aj názov trojuholník smrti – čučoriedky, jahody a kopu kadejakých vecí a pokiaľ viem, dokonca nezobral nikdy ani euro dotácie, lebo hovorí si, ja sa nebudem s tým špiniť. Ale dobre, to je na úvod, aby som to, takto by som sa spýtal, že predpokladám, že vám to ušlo, že takzvaných... vystúpite, veď budete mať faktickú, že takzvaných poľnohospodárov vnímate asi v podobe týchto ľudí, ktorí dokázali prekročiť svoj tieň a povedať dosť.
No a teraz už poďme k tomuto zákonu, ktorý vzbudzuje diskusiu aj kvôli možno tomu, že tá komora naozaj bola predmetom dávnych sporov, dá sa hovoriť o tom dlho, ale ja nebudem, ja sa budem venovať iným častiam. Skôr pri tej komore si zaspomínam len, iba na tú chvíľu pred mnohými rokmi, keď tu stál na tomto mieste predseda komory slovenskej poľovníckej pán Tibor Lebocký a ja som vystúpil ako opozičný poslanec, súc si vedomý toho, že asi to nezmeníme, to povinné členstvo, tak som len doslova poprosil, že teda či by bolo možné uvažovať s tým, aby Slovenská poľovnícka komora vzhľadom na to, že veľmi často je jej vytýkané málo transparentné narábanie s tým poldruha miliónov vyzbieraných prostriedkov finančných, že teda či by nemohla podľahnúť aspoň dvestojedenástke, zákonu o slobodnom prístupe k informáciám, a aj informovať verejnosť poľovnícku i nepoľovnícku o tom, ako sa s týmito peniazmi narába. A spomínam si, bola to reč tela, ani nie úst, že, že Tibor sa ako aj zháčil možno, pán Lebocký, a tak sa pozrel dozadu, že, že či by to náhodou nemalo prejsť, lebo malo to logiku. Však keď vyzbierajú peniaze, čo máme čo tajiť, keď, keď hráme fér. Ale prišiel ten pokyn, uhm, žiadna transparentnosť nebude. A trvá to dodnes. Možnože keby sa vtedy zlomila táto neochota a poľovníci by vedeli, najmä poľovníci, nielen do čoho platia, ale za čo platia, možno by to zabránilo mnohým podozreniam, ktoré sa dnes vyslovujú aj na tému peňazí v Slovenskej poľovníckej komore, lebo aj tu asi platí, že o peniaze ide až v prvom rade, aj keď, samozrejme, to nie je pravda až taká.
V poľovníctve ide o poľovníctvo, ide o krajinu, ide o osvetu, ide o ušľachtilé hobby. To si môžme povedať v úvode, že poľovníctvo, ak sa naň nabaľujú nejaké negatíva, tak je to nie celkom oprávnené, lebo poľovníctvo naozaj predstavuje dôležitý, najmä krajinotvorný prvok. A to, že máme tu niektoré negatíva, a teraz vôbec nebudem hovoriť o komore, ale máme negatíva v krajine, to je fakt, ktorý nás neoprávňuje k tomu, aby sme povedali, že poľovníci sú skupina, ktorá je nehodná toho, aby, aby fungovalo. Naopak, treba im poďakovať, lebo bez nich by naša krajina vypadala horšie. Zdá sa to ako málo možno uveriteľné, lebo laicky sa to spája hlavne so streľbou, ale my dobre vieme, a myslím, že to vie väčšina obyvateľstva, že to nie je tak.
Ale je pravda, že poľovníci ostali svojim povinnostiam, v posledných dlhých rokoch veľa dlžní svojim povinnostiam. To, že dnes máme extrémne zničené lesné kultúry, extrémne, ako to nikdy nebolo, za žiadneho režimu, to je výsledok aj poľovníckej nečinnosti. To, že poľnohospodári majú obrovské škody na plodinách, na svojich kultúrach, to je presne výsledok aj toho, že poľovníci, samozrejme, nie všetci, ale z veľkej časti, zabudli na ten krajinotvorný prvok svojej činnosti.
Už tu zaznelo slovo trofejománia, nie je to spravodlivé slovo, lebo poctivý poľovník nenaháňa trofeje, ale musím povedať, že mnohokrát práve snaha získať trofej a nepozerať sa na zver netrofejovú viedla k tomu, že dnes máme obrovské škody prezverenia v rámci slovenskej prírody, a to je niečo, čo by sme si mali povedať, že to musí veľmi rýchlo skončiť. A tie škody, ktoré sa spôsobovali a spôsobujú stále, doteraz, a toto zoberte ako axiómu, to nemusíme dokazovať, na to stačí pozrieť do krajiny, sú obrovské a ľahko sa dajú zistiť a nie sú vôbec nahrádzané, lebo sa to robí tak, ja tebe, ty mne, máme, máme tam nejakých lesníkov, máme tam aj nejakých poľnohospodárov, voľáko sa dohodneme zakaždým a trpí slovenská úroda lesná a poľnohospodárska. Tomuto treba zabrániť, a preto výčitka, že prečo prichádzajú teraz predkladatelia, je možno na mieste, padá aj na moju hlavu. Veď my sme sa snažili a mohol by som hovoriť, že ako neúspešne a koľko, koľko veľkých komisií celoslovenských zasadalo na túto tému. Nuž áno, je to problémový zákon z hľadiska zosúladenia množstva požiadaviek, takže sme neuspeli, dobre, prijímam aj túto časť kritiky, určite sa dalo urobiť viacej a bolo treba urobiť viacej.
Ale teraz stojíme dnes v tento deň pred úlohou, že máme možnosť zvrátiť tie veľké škody a začať ich reálne aj vymáhať a práve táto novela o tom hovorí. A to je veľmi dôležité, že sme povedali týmito, alebo predkladatelia povedali svojimi slovami, že necháme poľovníkom možnosť nie pozerať sa na to, čo hovorí tabuľkový počet a jarné kmeňové stavy napočítané, ale čo hovoria škody spôsobené na kultúrach. Konečne praktické uchopenie pohľadu. Lebo viete, tabuľkové sa vždycky robili tak, aby tabuľka sedela. Ako hovoria klasici plánovači, ešte takú tabuľku nikto nevymyslel, aby sme ju nedokázali vyplniť. Ale to treba vyplniť to, čo chýba prírode, to, čo je obrovskou škodou spôsobených na majetku nielen tých, ktorí to produkujú, ale nás všetkých. Hovoríme toľko o potravinovej sebestačnosti, o potrebe vyrábať kvalitné ovocie a zeleninu, nielen veľké lány žltej repky. No ale práve to vedie k tomu, že sme zabudli na tento motív, ktorý umožňuje tie škody sanovať. A ak si to poctivo niekto prečítal, zisťuje, že tá možnosť dva roky veľkoryso nieže odpúšťať, ale čakať a poľovníci sa nebudú pozerať na tabuľku, že hoplá, tak ako sme naplnili alebo to nejak naplníme nejakými vykazovaniami úhynu alebo čoho, ale že sa pozeráme, chlapi, škoda bola prvý rok, robme, máme ešte jeden rok na to, aby ten tretí rok sme mohli povedať, škody sa stiahli pod zákonnú hranicu troch percent. Však je to praktické. Povedzte mi, ktorý poľovník by povedal, že tak toto neakceptujem, to je, no však nebudeme, chlapi, platiť, alebo, dámy, však aj dámy, máme veľa poľovníčok, vážený poľovný spolok, dohodneme sa, že tie dva roky využijeme na to, aby sme dokázali, že tým škodám zabránime. To je prvok moderný, účinný a potrebný v tomto zákone a ja ďakujem predkladateľom, že sa chopili toho takýmto spôsobom.
Možno, Martin (rečník sa obrátil na navrhovateľa), neutajíme, že vlastne toto bol motív aj tej časti toho zákona, tej veľkej novely, ktorú sme pripravovali na ministerstve, ale tým pádom nechcem povedať, že ja som to teraz nejakým spôsobom sa dohodol a tak, ja si vážim túto iniciatívu, ja som nebol pri jej zrode, ale ju podporujem a toto je moment, na ktorý musíme upozorniť verejnosť, že je tu niečo, čo nebude sa oháňať tabuľkami, ale oháňa sa reálnym prístupom ku krajine a k jej tvorbe. Krajinu treba spravovať a poľovníci sú správcovia krajiny veľmi-veľmi dôležitými. To nie sú odstreľovači, to sú ľudia, ktorí venujú kus svojho života tomu, aby sme mali krajinu zachovanú. A verte tomu, už niektoré krajiny ten problém majú, ako Francúzsko, keďže obrovské množstvo ponuky, ktorá je dneska vo svete, čo všetko sa dá robiť, klesá záujem o poľovníctvo, ešte aby sme sa nedostali v relatívne krátkom čase k tomu, že budeme platiť poľovníkov, aby vôbec boli ochotní sa venovať tejto záľube, lebo ponuka sveta je rôzna a možno ak zanedbáme osvetové a výchovné a krajinotvorné prvky tejto činnosti, tak bude zle.
No a teraz to, čo je dôležité, čo je veľmi dôležité, a to je otázka práve toho, že tu máme dva motívy. Ja už mám teraz čo? Mám už iba poslednú pol minúty? (Reakcia z pléna.) To ešte, to ešte, jáj, desať, dobre, aha, tam, tak to ja, ja budem, budem stručný, dobre. To, povedal som to hlavné a teraz tie podporné motívy, ktoré zazneli z úst predkladateľov.
Na to, aby sme sa popasovali s tými škodami, je potrebné sa pozrieť na zver nie ako na základ a les a príroda je vzadu kulisou pre naše záujmy, ale základ je práve ten les a príroda a polia a tá zver je len toho súčasťou. A preto je veľmi správne, že tu prichádzajú dva dôležité motívy, ktoré si dovolím zvýrazniť, ktoré zazneli v pozmeňováku. Ten prvý je fakt, že zavádzame právo každého užívateľa alebo vlastníka poľovných pozemkov, ktorý vlastní alebo užíva minimálne jeden hektár v revíri, že podľa zákona bude mať právo stať sa členom poľovnej spoločnosti.
Dámy a páni, veď my máme tridsaťtisíc či koľko, ešte viac poľovníkov, ktorí nemajú kde poľovať, lebo "enem pre nás a pre naše dítky", lebo poľovné združenia si povedia, no nie, nie, nás je tu dostatok, my si tu tie trofeje postrieľame. Viem, trocha to vulgarizujem, ospravedlňujem sa všetkým, ktorí vedia, že to tak celkom nie je, ale v zásade, keby to tak celkom nebolo, tak nemáme 35-tisíc poľovníkov, ktorí nemajú revír, ktorí nemajú kde, lebo ich neprijali. Tak týmto krátkym a veľmi potrebným zlepšovákom novelizačným sa stáva, vážené dámy a páni, vážení občania, vážení poľovníci a nepoľovníci, to, že títo ľudia, ktorí chcú poľovať a nemajú kde, lebo je to elitárstvo, trofejománia, budú môcť poľovať. A čo je dôležité ešte, budú môcť poľovať práve spôsobom, že budú zároveň dvojitou, dvojitým dohľadom. Budú sa pozerať aj na to, ako sa plní plán chovu a lovu, a aj na škody. Budú prví, ktorí povedia, nebláznite, veď, veď tie škody musíme sanovať, veď to nie je jednoducho normálne, aby sme spôsobovali takéto škody na našich kultúrach.
To nie je otázka, tak ako pán kolega povedal, myslím, že Valocký, že sám sebe. Sám sebe nech neplatí, to je dôležité, že on sa pozrie na tie kultúry, nieže z pohľadu, že máme tu zver a ostatok je kulisa, ktorá za tou zverou je skrytá. On sa pozrie práve na tú kulisu, v úvodzovkách, ktorá je ničená fatálnym spôsobom, a zasiahne do toho tak, že dať právo. Akurát tam bola otázka, že od akej výmery, lebo keby sme dali od každého metra štvorcového, tak možno by sme spustili trocha veľkú lavínu záujmu, ale ten, kto má oprávnenie na výkon práv a poľovníctva a má minimálne hektár pozemku, lesného alebo poľnohospodárskeho, ktorý je súčasťou poľovného revíru, má podľa tejto novely, keď prejde, automaticky právo stať sa členom poľovného združenia, ktoré na jeho pozemkoch poľuje. Ak by ho nezobrali, tak po tridsiatich dňoch, myslím, tak je to napísané, ak, ak si podal žiadosť, stáva sa automaticky členom. Nuž, je to vec, ktorú nemožno neoceniť, pretože si myslím, že mnohí z tých, ktorých trápia škody na ich pozemkoch, budú s týmto uzrozumení a najmä budú môcť aktívne pomôcť poľovnému združeniu, aby sa nedostalo do situácie, že sa tie škody budú vymáhať.
No a druhý taký moment, ktorý podporuje túto vec, je stanovenie toho minimálneho počtu poľovníkov, ktorý musí byť v poľovných združeniach, tak, že na každých 50 hektárov musí byť jeden poľovník. To znamená, dvetisíchektárový 40 poľovníkov. V žiadnom prípade to neni veľa, ale je to to minimum, aby sme opäť zabránili tomu pohľadu, že nepozeráme sa na les ničený, nepozeráme sa na polia ničené, ale pozeráme sa na to, aby sme si my, skupinka poľovníkov, relatívne bez veľkých problémov tuná žili. To, že tej zveri je priveľa, no tak to dáko vykážeme, a že teda tá trofejová nás zaujíma viac ako tá holá, nuž, ja sa ozaj ospravedlňujem všetkým poctivým poľovníkom, ktorí viem, že majú na to iný pohľad. Len viete, keby bolo všetko v poriadku, tak dneska nestojíme pred tým obrovským ničením úrod na Slovensku. A to proste nemožno schváliť a podporiť zo žiadneho pohľadu, aby sme sa s tým stotožnili, a tu je tá hlavná odpoveď na tú otázku, ktorú vlastne vyriešili predkladatelia. Áno, lepšie neskoro ako nikdy. Konajme, pretože škody sú veľké. A nevravím, že vynašli geniálne riešenie, poľovnícky zákon bude vždy pod veľkým tlakom, ale vynašli riešenie, o ktorom som presvedčený, že je účinné, že pomôže poľovníkom, poľnohospodárom, lesníkom a najmä správe našej krajiny, v ktorej sú poľovníci skutoční správcovia. To si treba uvedomiť, že ide o krajinu, o jej výzor, o jej vzhľad.
A teraz na záver prednesiem ešte pozmeňujúci návrh, pretože je tu jedna vec, o ktorej som presvedčený, že mala byť súčasťou (kýchnutie v sále) tohto zákona, ďakujem pekne za potvrdenie takéto akustické, a že, že to neprejde, som s tým uzrozumený. V sieni zákonnosti sa bojuje o myšlienky, ale v tejto chvíli musím byť uzrozumený s tým, že možno predkladám návrh, ktorý nebude mať širokú podporu, preto je to len môj návrh a týka sa tej záležitosti, aby sme, veľmi prosím, mali to, o čo sme sa snažili na ministerstve opäť neúspešne, ale veľmi usilovne a veľa vecí okolo toho bolo, aby konečne naša príroda, naše polia boli rozčlenené biokoridormi, biopásmami, remízami, aby sme mali konečne tú krajinu inú ako teraz, keď nemusíte ísť ani lietadlom, stačí len sa pozrieť z auta na tie tristohektárové lány zažltnuté, nejde mi o tú repku, aj tie ďalšie plodiny, jednoducho nemáme tú krajinu fragmentovanú, vypadá zle, je nepohostinná, nie je to v súlade so záujmami krajiny, je to v súlade so záujmami veľkých traktorov a veľkých oligarchov, prepáčte, aby sme bez problémov urobili rýchly záber s traktorom so širokou, širokým záberom, ale už si dajme povedať, že toto nie je cesta, že keď sa pozeráme na okolité štáty, tie fragmentované políčka sú krásne a ten pohľad zhora na krajinu je vľúdny. Ten náš je veľkoprodukčný.
Takže by som prosil, keby sme skúsili aj zamyslieť sa nad týmto pozmeňovákom, ktorý neviem, akú má šancu, ale som rád, že zaznie, lebo hovorí práve o tom, čo sme vypustili pri debatách o tomto zákone, lebo, lebo sú tu ľudia, ktorí, samozrejme, majú na to rôzny pohľad a máme na to všetci právo. Všetci sme si rovní poslanci, každý návrh má tú silu, že môže zaznieť, a má tú šancu, že môže byť schválený, takže ja teraz prečítam pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, že musíme dať do krajiny biopásy, koridory, ktoré rozčleňujú krajinu maximálne na tridsaťhektárové lány a ktoré vytvárajú medzi lánmi a lesom dvanásťmetrový pás. Každý, kto je poľovník a kto mal snahu úspešne uloviť niečo, tak dobre vie, že ak máme pri lese hneď na desať centimetrov polia s vysokými porastami, tak že tú zver ani neuvidí, nieto ešte, aby ju mohol uloviť. Ja nepoznám poľovníka, ktorý by s týmto nesúhlasil. Takisto aj tie biopásy, ktoré umožňujú pestovať tam rôzne nízke plodiny, môžu byť vľúdne voči včelám, veď to nie je, že je neprodukčný ten pás, len, len tam neni vysoký nárast. Tak nazvem to tak trocha surrealisticky streleckou linkou, ale veď ono je to tak. Ak chceme, aby škody neboli, nuž poľovníkom musíme umožniť, aby mohli tieto škody znížiť. A tu vlastne sa staviam v tejto chvíli na stranu poľovníkov, že ak majú byť škody uhrádzané, tak, prosím pekne, aj poľnohospodári budú musieť urobiť opatrenia, ktoré sú naprosto logické. A verte tomu, že tento pozmeňovák, či prejde, alebo neprejde, ono to už vlastne máme dávno v rámci ekoschém nariadené, ktoré začínajú platiť, a budú to musieť poľnohospodári aj tak robiť. Takže toto je vlastne len priklincovanie toho, čo chce Európa a čo chce svet a čo potrebuje hlavne naša príroda, každý, či je spod Poľany, alebo je z Vihorlatských vrchov, alebo je tu od Karpát, Malých a Bielych, vie, že sú to veci, ktoré pri pohľade z vysokých končiarov na tie polia jednoducho tá krajina si pýta. A nie je vôbec ťažké akceptovať to, že to neni výmysel politický, ale že to je potreba krajiny.
Takže prosím, teraz v závere prečítam tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského k návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I bod 8 znie:
„8. § 25 sa dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„h) zabezpečiť pri pestovaní plodín výmeru obsiatej plodiny na ploche najviac 30 ha, pričom medzi jednotlivými obsiatymi plochami a medzi obsiatou plochou a lesným pozemkom je užívateľ poľovného pozemku povinný vytvárať po celej dĺžke pás nízkorastúcich rastlín alebo neobrobenej pôdy široký najmenej 12 m."."
2. V čl. I sa za bod 29 vkladá nový bod 30, ktorý znie:
„30. § 69 ods. 7 sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f) ak užívateľ poľovného pozemku nesplní povinnosti podľa § 25 písm. h)."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za pozornosť, skončil som.
