Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Blaha, už mi to nedá, lebo toto je demagógia, čo hovoríte, že sloboda prišla z východu a zlé zo západu. To určite nie je tak. Nakoniec len k tomu Stalinovi, keď už Stalin od ´36 do ´38 vyvraždil elitu sovietskej armády. Všetkých skúsených maršalov a dôstojníkov vyvraždil za jeho činy. Zlikvidoval, on sám zlikvidoval sovietsku armádu a potom, keď ho v júni napadli, keď ho v júni napadli Nemci, on veril Hitlerovi, dva týždne mlčal, dva týždne mlčal. Ani v rozhlase nevystúpil vôbec, lebo bol taký šokovaný, že dva týždne mlčal. Zlikvidoval sovietsku armádu, nemuselo byť toľko obetí, milión ľudí v ´36, ´38 elitu národa aj svojho, nielen poľského zlikvidoval. A vy tu budete Stalina obhajovať? A toto, napriek Stalinovi Sovietsky zväz zvíťazil vo vojne, napriek Stalinovi, nie vďaka Stalinovi. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za reakcie. Odpoveď na prvú otázku je, že tak ako povedala pani poslankyňa Záborská, mám sen, že raz bude Slovensko bez potratov umelých, umelých potratov, a druhá vec je, už tu bolo viackrát povedané, že tento návrh, aj keď je mierny, dáva a uvádza to, čo je momentálne možné alebo čo sa vám javí ako možné. Áno, boli diskusie aj o rôznych iných veciach, ktoré by mohli byť zahrnuté do zákona, aj o potratovej turistike, ale prišli sme s týmto návrhom, ktorý sa javí teraz ako možno prijateľný.
Druhá vec, druhá reakcia, ja som, použil obraz kráľa Šalamúna a nie je potrebné, pán kolega Kuffa, aby ste obhajovali kráľa Šalamúna (povedané so smiechom), ja som povedal, že múdro rozhodol a dobre rozhodol a my sa máme inšpirovať jeho príkladom a vlastne nič som tým, nerozumiem celkom vašej obhajobe kráľa Šalamúna (povedané so smiechom) a výkladu, lebo ja som nič proti jeho rozhodnutiu nepovedal, použil som tento obraz, aby nás inšpiroval pri múdrom rozhodnutí.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, drahí kolegovia, v diskusii k tomu zákonu už odzneli mnohé argumenty, ktorými sa snažíme jedni dokázať, prečo je ten zákon dobrý a potrebný, a druhí argumentovať, prečo sú niektoré jeho ustanovenia zlé a vlastne celý zákon nepotrebný. Nebudem ich opakovať. Všetci sme za život, všetci považujeme potraty za zlé, všetci chceme pomôcť, byť súcitní, všetci sme za slobodu, v tomto prípade za slobodu rozhodovania sa žien, všetci sme za právo a spravodlivosť. Verím, že sa chceme múdro a spravodlivo rozhodnúť, len nevieme, ako presne to v tomto konkrétnom prípade urobiť, ako zachovať právo na život už počatého dieťaťa a aj právo na slobodné rozhodnutie ženy. Nie sme prví, ktorí musia rozhodovať v podobne ťažkej dileme.
Za kráľom Šalamúnom prišli jedného rána dve ženy. Bývali spolu, v jednom čase obe porodili deti. V noci sa stalo, že jedna nešťastnou náhodou svoje dieťa priľahla a udusila. Keď to zistila, vymenila svoje mŕtve dieťa za živé dieťa tej druhej ženy. Kráľ Šalamún mal rozhodnúť, komu patrí to živé dieťa. Keďže nemohol určiť, komu to dieťa patrí, rozhodol spravodlivo, aby živé dieťa rozpolili a každej zo žien dali polovicu. Z príbehu vieme, že pravá matka dieťaťa sa rozhodla dieťaťa vzdať, len aby žilo. Rozhodnutie urobili ženy slobodne. Jedna sa rozhodla, že chce polovicu, druhá sa rozhodla radšej vzdať svojej polovice, aby dieťa prežilo. Šalamún jej dieťa prisúdil a všetci dodnes obdivujú jeho múdrosť. Príbeh sa skončil dobre. Šalamún však ako kráľ mohol trvať na spravodlivom rozhodnutí, aby každej žene dali polovicu dieťaťa. Netrval.
My tu dnes nemáme múdreho Šalamúna, aby rozhodol, ale na každom z nás je tá zodpovednosť, aby sme múdro rozhodli. Tak ako v príbehu je tu nešťastná, nikým nechcená situácia, neželané tehotenstvo. My máme rozhodnúť, aké podmienky pre rozhodnutie ženy stanovíme. Konečné rozhodnutie ostáva na nej. Jedna skupina žien je už pevne rozhodnutá pre potrat, majú na to svoje objektívne dôvody a nič im v tom nezabráni. Ak by im niekto bránil, tak sú zrejme ochotné urobiť to aj nelegálne. Je tu aj druhá skupina žien, ktorá ešte nie je úplne rozhodnutá, a potrat by aj zvážila, keby mala viac času na rozhodnutie, keby dostala viac informácií a keby sa bola možnosť, keby bola možnosť, ako riešiť jej situáciu s bývaním, živobytím a možno aj s utajením skutočnosti, že porodí dieťa. Nedostane však k tomu príležitosť, lebo spravodlivé je ani náhodou a ani v najmenšom sa nedotknúť a neobmedziť právo tých prvých, ktoré sú už aj tak rozhodnuté, že idú na potrat.
Je na nás, aby sme rozhodli, či radšej to dieťa, ak chcete teda ten zárodok, ktoré môže byť dieťaťom, ktoré by mohlo žiť, spravodlivo rozpolíme a každej dáme polovicu. Odmietneme pomôcť tým nerozhodnutým, ktoré potrebujú viac času a informácií na rozhodnutie, lebo by sme možno mohli obmedziť nejakým spôsobom hoci len trochu právo tých, ktoré sú už rozhodnuté na rýchle uskutočnenie ich rozhodnutia bez zbytočných administratívnych komplikácií.
Nemáme tu múdreho Šalamúna, aby rozhodol za nás. Musíme rozhodnúť my. Viem, že viacerí z nás by najradšej nerozhodli a poslali ženy preč. Veď ten stav, aký je, vyhovuje a nie je potrebné na tom nič meniť. To sme tu už niekoľkokrát počuli. Šalamún nemohol poslať ženy preč, lebo situácia proste nastala, hoci si ju nik neželal. Tie ženy za ním prišli, aby rozhodol. Možno tá, ktorá si živé dieťa miesto svojho mŕtveho prisvojila, by bola spokojná, keby sa nič neriešilo, keby všetko ostalo nezmenené. Ale čo tá druhá žena?
Možno ste si všimli, že som ani raz nepoužil výraz liberál či konzervatívec, a hoci som použil príklad z Biblie, nerozdelil som pri tomto zákone ľudí na veriacich či neveriacich, kresťanov či nekresťanov. Považujem to za nenáležité. Médiá ma síce nálepkujú a zaraďujú do vraj ultrakonzervatívnej skupiny Kresťanskej únie, ale ja som za slobodu aj pri rozhodovaní sa v otázke potratov. Poznám kresťanov, ktorí sú za tento zákon, ale aj takých, ktorí sú proti. Sú liberáli, ktorí sú za tento zákon, lebo si myslia, že rozširuje slobodu ženy rozhodnúť sa, ale sú liberáli, ktorí sú proti. Sú konzervatívci, ktorí sú za, ale sú konzervatívci, ktorí sú proti, lebo sa im tento zákon zdá nedostatočný pre ochranu života. Vidím to tak, že táto téma sa, žiaľ, stála jedným z bojísk v kultúrnej vojne, ktorá, žiaľ, v našom národe, či si to priznáme, alebo nie, prebieha. Nevinnými obeťami tejto kultúrnej vojny ako vlastne každej vojny sú v tomto prípade ženy a deti.
Prosím vás, kolegovia poslanci, nerozhodujme o tomto zákone, ale ani o iných zákonoch bez ohľadu na jeho obsah a zámer len podľa toho, aby sme vyhrali bitku v kultúrnej vojne. Nerozhodujme preto, aby sme dokázali a ukázali svojim voličom, akí sme liberáli alebo, naopak, akí sme konzervatívci, alebo akí sme pravoverní kresťania, alebo presvedčení ateisti. Prajem si, aby sme sa dokázali rozhodnúť múdro ako Šalamún, aby aspoň jedno dieťa z dvoch naše rozhodovanie prežilo.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. A ja by som ešte chcel dodať k tomu, že pre mňa je veľmi dôležité a myslím, že pre všetkých, ktorí sme navrhovali zákon aj proste o ňom rokujeme, aj pre vôbec demokraciu na Slovensku, že vlastne tá kompetencia sa udeľuje miestnemu zastupiteľstvu, ktoré najlepšie pozná situáciu vo svojom meste, lebo je veľmi chrumkavé, vyzerá to veľmi demokraticky ako petícia.
Ale videli sme v praxi aj tu v Bratislave, ako tá lobby vlastne dokázala ukradnúť, ukradnúť hlasy z magistrátu, že naraz sa tie petičné hárky stratili, neboli tam, 30-tisíc alebo koľko ich zmizlo, celá petícia bola potom, síce sa dostala na mestské zastupiteľstvo, ale tam to tiež potom napadli, že dvakrát to bolo schvaľované.
A na druhej strane tá druhá krajnosť by bola centrálne niečo odsúhlasiť, regulovať bez toho, aby to mohlo byť prispôsobené miestnym podmienkam, čiže z tohto pohľadu to vidím ako veľmi dôležité, že práve miestne zastupiteľstvo, aj keď, samozrejme, aj tam je možnosť zneužitia, nerobím si ilúzie o tejto lobby, ktorá má dosť peňazí, že to dokáže to všelijako ovplyvňovať, ale myslím, že tento zákon vytvára šancu k tomu, aby sa prax a tá situácia s tým hazardom podarila aspoň trochu zregulovať.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Benčík, keď ste tu už citovali z písma, tak ako človeku, ktorý študoval teológiu, mi nedá doplniť ešte jeden citát, ktorým podporím to, čo kolegovia povedali, Rimanom 14.5, kde sa hovorí: "Niekto pokladá určitý deň za dôležitejší ako iný, druhý hodnotí každý deň rovnako. Každý nech je úplne presvedčený o svojom presvedčení." Čiže nie je tu tento, takýto náboženský aspekt, lebo toto nám na doplnenie hovorí Nová zmluva. A, ale to, čo mňa najviac trápi pri tejto diskusii, je fakt, ktorý spevák Miro Žbirka v jednej svojej piesni vyjadril už v 80. rokoch, keď spieval "Obchod je náš novodobý chrám, v ňom klaniame sa tovaru a on sa klania nám."
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za pripomenutie toho, že je to zákaz. Ja si myslím, že veľmi často tu používame tento populárny mediálny výraz zákaz nedele, zákaz interrupcií. Nejde o žiaden zákaz. Chcem pripomenúť fakt, ktorý spomenul kolega Vašečka v tejto prebiehajúcej diskusii niekde, že v Zákonníku práce je nedeľa definovaná ako deň pracovného pokoja. Ak teda nedeľná práca je už teraz výnimka, ide o zrušenie výnimky pre časť práce v nedeľu. Takže viem, že je to veľmi populárne hovoriť o zákaze, lebo na to ľudia rezonujú, niekto nám chce niečo zakázať, ale nejde tu o zákaz.
A ešte, keď uvádzame tie pozitíva a negatíva, tak chcem povedať jedno pozitívum pre zavedenie. Nikto tu zatiaľ nespomenul environmentálny aspekt a obávam sa, že príroda nás prinúti, aby sme obmedzili konzum a ešte budeme radi, keď ten jeden deň bude voľný. Je to aj v tom rytme stvorenia nielen pre človeka, ale aj pre prírodu, mať deň odpočinku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pánovi poslancovi Ledeckému. Čiže predstavil takú jasnú víziu toho, ako by mohol regionálny rozvoj fungovať, a vítam, že bude teda utvorené toto ministerstvo, kde to bude na jednom mieste, aj keď niektoré veci ešte ostanú aj inde. A vnímam ešte popri tých veciach, ktoré tu boli zmienené, že je potrebné dať dôraz a pokúsiť sa aj o zmenu územno-správneho členenia, lebo obávam sa, že existujúca územná štruktúra samosprávy a štátnej správy, ako ste to uviedli aj na konkrétnych prípadoch, môže byť prekážkou pre tieto pekné plány regionálneho rozvoja.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi povedať pár slov k časti programového vyhlásenia, ktoré je venované efektívnej verejnej správe.
Je dôležité, že aj táto časť spolu s vyrovnávaním regionálnych rozdielov je súčasťou programového vyhlásenia vlády. Akékoľvek programy a opatrenia vlády týkajúce sa regionálneho rozvoja alebo iné opatrenia nebudú však úspešné, ak do ich implementácie nebude zapojená efektívnym spôsobom verejná správa a územná samospráva. Asi budete so mnou súhlasiť, že efektívna verejná správa a s ňou prepojená územná samospráva je jedným z dôležitých kľúčov dobrého spravovania štátu. Stav verejnej správy a územnej samosprávy, ich efektivita a vzájomné prepojenie a koordinácia, jemne povedané, nie sú v dobrom stave. Rozdrobenosť samosprávy na úrovni obcí, kompetencie prenesené bez zabezpečovania, zabezpečenia financovania, územné členenie urobené na základe subjektívnych politických záujmov, a nie odborných kritérií, volebný systém, ktorý neberie do úvahy zastúpenie regiónov.
Reforma je veľmi potrebná. Na Slovensku máme 2 890 samosprávnych obcí, z toho 141 miest, máme 79 okresov a 8 samosprávnych krajov. S veľkým počtom obcí je ťažké hýbať, nakoľko ukotvenie samostatnosti obcí a dôležitosť zachovania vlastnej samosprávy je v povedomí našich obyvateľov veľmi silné. Tu sa dá len rozumne nastaviť, ktoré samosprávne kompetencie, prípadne prenesené kompetencie verejnej správy sú schopné zvládnuť aj tie najmenšie obce, a vytvoriť pre to podmienky a zároveň vytvoriť motivačné mechanizmy, aby sa pri výkone ďalších kompetencií spájali.
Na úrovni okresov a krajov sa tu potýkame s nezmyselným územným členením, ktoré nám tu ostalo ešte z mečiarovských čias spolu s jedným volebným obvodom pre parlamentné voľby. Som presvedčený, že bez zmeny tohto nezmyselného členenia môžeme na efektívnu verejnú správu zabudnúť. Ako geograf môžem zodpovedne prehlásiť, že územné členenie na existujúce okresy ide proti všetkým princípom členenia na regióny, teda regionálnej taxonómie, a je pre pre študentov geografie exemplárnym príkladom, ako sa to nemá robiť. Základný princíp, že územné jednotky na jednej úrovni majú byť porovnateľné svojou veľkosťou, nebol rešpektovaný. Existujúce okresy boli ustanovené najmä kvôli flekom pre členov vtedajšieho HZDS na okresných úradoch a handlovalo sa, kde bude sídlo okresu a kde nie. Inak sa to totiž nedá si vysvetliť, že na juhu okresy, kde žije maďarská menšina, ostali nezmenené z roku 1960, kým tie severnejšie sa rozdelili.
Tak máme na jednej strane deväť okresov s menej ako 20 obcami a dva s vyše 100 obcami. Máme tri okresy, ktoré nedosahujú ani 20-tisíc obyvateľov, ako Medzilaborce s 12-tisíc obyvateľmi a 23 obcami, Banská Štiavnica so 16-tisíc obyvateľmi a 15 obcami a Turčianske Teplice so 16-tisíc obyvateľmi v 26 obciach, kým na druhej strane máme deväť okresov okrem okresov s krajskými mestami, ktoré majú nad 100-tisíc obyvateľov, napr. ako Nové Zámky, ktoré majú 138-tisíc obyvateľov, a Košice okolie so 130-tisíc obyvateľmi v 114 obciach a Dunajská Streda 123-tisíc obyvateľov. Sú to neporovnateľné jednotky. Verejná správa v týchto okresoch vytvára nespravodlivosť, lebo okresný úrad v malom okrese je vzdialenostne aj kapacitne dostupnejší ako vo veľkom.
Na druhej strane popri malých obciach, ktoré vznikli prirodzene, kde je problém udržať samosprávu, sme vytvorili umelo malé okresy, kde je problém zase efektívne uskutočňovať štátnu správu. Takto vytvorené okresy sú nepoužiteľné pre korektné štatistické porovnávanie a sú nepoužiteľné aj pre verejnú správu. O tom svedčí aj fakt, že sa v praxi vytvorili štyri kategórie okresných úradov. Tie v Bratislave a Košiciach, kde je viac mestských okresov, ale jeden okresný úrad, potom sú okresné úrady, na ktoré je prenesený výkon štátnej správy z iných okresov, tých je 20, okresné úrady, ktoré vykonávajú všetky svoje kompetencie, tých je 27 a okresné úrady, kde vlastne ostalo len sídlo, tých je 23, ale výkon väčšiny štátnej správy je prenesený inde, ako napríklad zo Žarnovice a Banskej Štiavnice do Žiaru nad Hronom.
Potom sú okresy, ktoré napríklad museli zriadiť pracovisko okresného úradu v inom meste, ako napríklad Okresný úrad Nové Zámky v Štúrove či Okresný úrad Trebišov v Kráľovskom Chlmci, aby aspoň trochu napravili nespravodlivosť a priblížili úrad k ľuďom.
Súčasné samosprávne kraje, vyššie územné celky, ktoré aj tak väčšinou voláme župy, vznikli pôvodne tiež za Mečiara spolu s okresmi v roku 96 ako kraje pre štátnu správu a potom boli zmenené na samosprávne kraje. Kto z vás na otázku, odkiaľ si, hrdo odpovie, že som z Košického alebo Banskobystrického samosprávneho kraja? Zvyčajne odpovieme: pochádzam z Kysúc, Liptova alebo z Gemera, či Šariša. Pokusy o nápravu a návrhy na zmenu sa ani nedostali do parlamentu.
S územným členením súvisí aj ďalší mečiarovský pohrobok a tým je jeden volebný obvod vo voľbách do Národnej rady. Mnohým to možno vyhovuje, lebo posilňuje stranícky centralizmus a umožňuje, aby bol v každej strane jeden vodca, jeden spasiteľ pre celé Slovensko. Medzi nami 150 zástupcami ľudu uvádza trvalé bydlisko v Bratislave 45 poslancov a 7 ďalší v okresoch bratislavského kraja. Zo súčasných okresov nemá žiadneho zástupcu v parlamente 26 okresov, medzi nimi aj okresy s veľkým počtom obyvateľov, ako napr. Nové Zámky so 138-tisíc obyvateľmi či Komárno so 101-tisíc obyvateľmi. Okres s krajským mestom Trenčín má len jedného poslanca, pričom okres Kežmarok 5 poslancov, rovnako ako Košice či Žilina. Pýtam sa, je to spravodlivé? Ako k tomu prídu ľudia v tých okresoch, ktorí nemajú žiadneho zástupcu? Je potrebné to zmeniť.
Viem, že akýkoľvek zásah do územného členenia a volebného systému je citlivá otázka a vyvoláva veľké vášne. Je potrebné preto dôkladne premyslieť, čo a ako urobiť, ako reformovať verejnú správu a územnú samosprávu. Zvyčajne som skeptický, keď sa má vytvoriť komisia, ale v tomto prípade vítam, že je v programovom vyhlásení cieľ vytvoriť komisiu na štrukturálnu reformu verejnej správy a jej cieľ začať diskusiu o úprave volebného systému.
Ako vidíte, samospráva, štátna správa, volebný systém a nakoniec aj regionálny rozvoj úzko súvisia s územným členením. Ak je zlé, nastáva skrytá diskriminácia obyvateľov niektorých regiónov v ich správe a na iných práve na efektívne služby štátnej správy a v správe mať zastúpenie vo volebných celoštátnych orgánoch. Cieľ by mal byť vytvoriť efektívny, ľuďom blízky, spravodlivý, hierarchicky, logicky, územne aj funkčne vzájomne prepojený a historicky aj kultúrne ukotvený integrovaný systém verejnej správy a územnej samosprávy. Dúfam, že týmto príspevkom som začal nové kolo diskusie o týchto otázkach na pôde Národnej rady.
Je mi ľúto, že veľa času v tejto diskusii je premárneného na osobné útoky, chcel by som preto povzbudiť vás, kolegovia, ktorí sa hlásite ku kresťanstvu ako aj ja, ale aj ostatných, ktorí rešpektujete kresťanské princípy, aby sme pri našej práci v parlamente pamätali na výzvu využívajte čas, vaše slovo, nech je vždy láskavé a múdro povedané, aby ste vedeli, ako treba každému odpovedať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)