Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, drahí kolegovia, v diskusii k tomu zákonu už odzneli mnohé argumenty, ktorými sa snažíme jedni dokázať, prečo je ten zákon dobrý a potrebný, a druhí argumentovať, prečo sú niektoré jeho ustanovenia zlé a vlastne celý zákon nepotrebný. Nebudem ich opakovať. Všetci sme za život, všetci považujeme potraty za zlé, všetci chceme pomôcť, byť súcitní, všetci sme za slobodu, v tomto prípade za slobodu rozhodovania sa žien, všetci sme za právo a spravodlivosť. Verím, že sa chceme múdro a spravodlivo rozhodnúť, len nevieme, ako presne to v tomto konkrétnom prípade urobiť, ako zachovať právo na život už počatého dieťaťa a aj právo na slobodné rozhodnutie ženy. Nie sme prví, ktorí musia rozhodovať v podobne ťažkej dileme.
Za kráľom Šalamúnom prišli jedného rána dve ženy. Bývali spolu, v jednom čase obe porodili deti. V noci sa stalo, že jedna nešťastnou náhodou svoje dieťa priľahla a udusila. Keď to zistila, vymenila svoje mŕtve dieťa za živé dieťa tej druhej ženy. Kráľ Šalamún mal rozhodnúť, komu patrí to živé dieťa. Keďže nemohol určiť, komu to dieťa patrí, rozhodol spravodlivo, aby živé dieťa rozpolili a každej zo žien dali polovicu. Z príbehu vieme, že pravá matka dieťaťa sa rozhodla dieťaťa vzdať, len aby žilo. Rozhodnutie urobili ženy slobodne. Jedna sa rozhodla, že chce polovicu, druhá sa rozhodla radšej vzdať svojej polovice, aby dieťa prežilo. Šalamún jej dieťa prisúdil a všetci dodnes obdivujú jeho múdrosť. Príbeh sa skončil dobre. Šalamún však ako kráľ mohol trvať na spravodlivom rozhodnutí, aby každej žene dali polovicu dieťaťa. Netrval.
My tu dnes nemáme múdreho Šalamúna, aby rozhodol, ale na každom z nás je tá zodpovednosť, aby sme múdro rozhodli. Tak ako v príbehu je tu nešťastná, nikým nechcená situácia, neželané tehotenstvo. My máme rozhodnúť, aké podmienky pre rozhodnutie ženy stanovíme. Konečné rozhodnutie ostáva na nej. Jedna skupina žien je už pevne rozhodnutá pre potrat, majú na to svoje objektívne dôvody a nič im v tom nezabráni. Ak by im niekto bránil, tak sú zrejme ochotné urobiť to aj nelegálne. Je tu aj druhá skupina žien, ktorá ešte nie je úplne rozhodnutá, a potrat by aj zvážila, keby mala viac času na rozhodnutie, keby dostala viac informácií a keby sa bola možnosť, keby bola možnosť, ako riešiť jej situáciu s bývaním, živobytím a možno aj s utajením skutočnosti, že porodí dieťa. Nedostane však k tomu príležitosť, lebo spravodlivé je ani náhodou a ani v najmenšom sa nedotknúť a neobmedziť právo tých prvých, ktoré sú už aj tak rozhodnuté, že idú na potrat.
Je na nás, aby sme rozhodli, či radšej to dieťa, ak chcete teda ten zárodok, ktoré môže byť dieťaťom, ktoré by mohlo žiť, spravodlivo rozpolíme a každej dáme polovicu. Odmietneme pomôcť tým nerozhodnutým, ktoré potrebujú viac času a informácií na rozhodnutie, lebo by sme možno mohli obmedziť nejakým spôsobom hoci len trochu právo tých, ktoré sú už rozhodnuté na rýchle uskutočnenie ich rozhodnutia bez zbytočných administratívnych komplikácií.
Nemáme tu múdreho Šalamúna, aby rozhodol za nás. Musíme rozhodnúť my. Viem, že viacerí z nás by najradšej nerozhodli a poslali ženy preč. Veď ten stav, aký je, vyhovuje a nie je potrebné na tom nič meniť. To sme tu už niekoľkokrát počuli. Šalamún nemohol poslať ženy preč, lebo situácia proste nastala, hoci si ju nik neželal. Tie ženy za ním prišli, aby rozhodol. Možno tá, ktorá si živé dieťa miesto svojho mŕtveho prisvojila, by bola spokojná, keby sa nič neriešilo, keby všetko ostalo nezmenené. Ale čo tá druhá žena?
Možno ste si všimli, že som ani raz nepoužil výraz liberál či konzervatívec, a hoci som použil príklad z Biblie, nerozdelil som pri tomto zákone ľudí na veriacich či neveriacich, kresťanov či nekresťanov. Považujem to za nenáležité. Médiá ma síce nálepkujú a zaraďujú do vraj ultrakonzervatívnej skupiny Kresťanskej únie, ale ja som za slobodu aj pri rozhodovaní sa v otázke potratov. Poznám kresťanov, ktorí sú za tento zákon, ale aj takých, ktorí sú proti. Sú liberáli, ktorí sú za tento zákon, lebo si myslia, že rozširuje slobodu ženy rozhodnúť sa, ale sú liberáli, ktorí sú proti. Sú konzervatívci, ktorí sú za, ale sú konzervatívci, ktorí sú proti, lebo sa im tento zákon zdá nedostatočný pre ochranu života. Vidím to tak, že táto téma sa, žiaľ, stála jedným z bojísk v kultúrnej vojne, ktorá, žiaľ, v našom národe, či si to priznáme, alebo nie, prebieha. Nevinnými obeťami tejto kultúrnej vojny ako vlastne každej vojny sú v tomto prípade ženy a deti.
Prosím vás, kolegovia poslanci, nerozhodujme o tomto zákone, ale ani o iných zákonoch bez ohľadu na jeho obsah a zámer len podľa toho, aby sme vyhrali bitku v kultúrnej vojne. Nerozhodujme preto, aby sme dokázali a ukázali svojim voličom, akí sme liberáli alebo, naopak, akí sme konzervatívci, alebo akí sme pravoverní kresťania, alebo presvedčení ateisti. Prajem si, aby sme sa dokázali rozhodnúť múdro ako Šalamún, aby aspoň jedno dieťa z dvoch naše rozhodovanie prežilo.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)