Videokanál poslanca

Ďakujem. Pán poslanec, vy ste a vaši kolegovia z opozície prví spochybňovali COVID, keď ste, a vy ste šírili teda, že to je len taká chripôčka a je mi naozaj ľúto, že až keď sa vás osobne táto pandémia dotkla, ste sa zrazu stali všetci expertami na COVID.
K situácii v okolitých členských štátoch. Vy dobre viete, že nie je nikde ideálne a všade je zlá. Pozrite sa na Českú republiku, kde neschválili núdzový stav a situácia v Chebe je taká, že 9 z 10 ľudí umierajú. A vy veľmi dobre viete, že núdzový stav je o zdravotnej starostlivosti, aby bol k dispozícii zdravotný personál, aby sa mohli presúvať lôžka na COVID-ové a teraz to je naozaj kritická situácia a je to o obmedzení pohybu osôb. A ja si neviem predstaviť, že v súčasnej situácii, pandemickej, že by ľudia slobodne chodili bez akýchkoľvek obmedzení a podčiarkujem, že núdzový stav nie je o tom, či sú alebo nie sú zatvorené prevádzky a obchody a kostoly. To spolu vôbec nesúvisí. Z opozičnej ľavice sa naozaj veľmi ľahko kritizuje a bola by som sama veľmi zvedavá, aké riešenia by ste vy ponúkli. CT za milión? Ja len teda vám pripomínam, v akom stave ste nechali zdravotníctvo nám a vďaka vám teraz musíme žiadať aj zahraničných partnerov o pomoc a ešte vám len pripomeniem, že by ste museli vedieť, že to bola veľmi ťažká situácia už pred voľbami a po voľbách, pretože je to slávne, to, to, ten citát "však nechaj tak, veď oni to zaplatia".
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Tak ja by som chcela odpovedať ako, áno, kolega Karahuta má viacero pripomienok k tomuto zákonu. Ja si myslím, že je priestor na to, aby sa rokovalo o pripomienkach a aby sa prijal prípadne pozmeňovací návrh, tento zákon prebieha alebo je predložený do riadneho legislatívneho procesu, to znamená, že prebieha riadna diskusia v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré bolo riadne vyhodnotené.
Ja by som chcela vedieť, ako bol prijímaný predchádzajúci zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami za predchádzajúcej vlády. Pokiaľ viem, potravinári mali veľké výhrady a nebolo im vyhovené, takže o odbornej diskusii asi v tomto prípade sme nemohli vôbec ani hovoriť. V tomto prípade, keď si zoberieme návrh zákona, je tam 54 neprimeraných podmienok v zákone zakotvených, bavíme sa tu možno o 2, možno o 4 neprimeraných podmienkach, je to prvé čítanie, to znamená, je tu dostatočný časový priestor na to, aby sme sa zhodli, aby sme sa dohodli na ďalšom postupe.
Súhlasím s tým, že nie je etické predávať potraviny pod nákupnú cenu, skutočne to nie je etické, a práve tam som sa ja vo svojom príspevku zamerala a mohli ste to všetci počuť, že teda áno, ani ja to nepovažujem za etické a, a budeme, budem takisto hľadať v rámci diskusie riešenie, aby to tam zostalo, a rieši to aj Európska komisia okrem iného.
Na ostatnom sa určite vieme dohodnúť, rozhodne nepodporujem to, aby sa návrh zákona stiahol z legislatívneho procesu, je tu dostatočný priestor na to, aby sme si pripomienky vydiskutovali a následne ho posunuli do ďalšieho čítania.
Ďakujem.

Začnem od konca. Pán poslanec Suja, ste ma naozaj pobavili. (Povedané so smiechom.) Ja som v živote nezastávala obchodné reťazce. Neviem, odkiaľ máte túto informáciu, ale dobre, však teda sa môžme na tom aj pobaviť.
V každom prípade by som chcela povedať, že, pán poslanec Mizík, ja som povedala, možno by to nevadilo, ak by sa správali korektne, ale korektne sa obchodné reťazce nesprávajú. Pokiaľ ide o pripomienku, čo sa týka tých podmienok pre obchodné reťazce, jednoznačne a od začiatku zastávam názor, že každá jedna vláda, a teda už v roku 1994, keď Slovensko nebolo členským štátom Európskej únie, mali sme jedinečnú príležitosť vytvoriť a prijať jasné pravidlá pre vstup obchodných reťazcov. Nestalo sa to. A je mi jedno, ako zafarbená bola vláda. Jednoznačne prevládli individuálne záujmy nad celospoločenskými.
A obchodné reťazce nezničili výrobcov, boli jedným z článkov, resp. jednou súčasťou, ktorej pomohli pri likvidácii slovenských výrobcov. A dobre všetci vieme, že sme sa museli pripravovať na podmienky, tvrdé hygienické podmienky pre vstup do Európskej únie. Potom to boli kontrolné orgány, ktoré vstupom do Európskej únie výrazne robili nadprácu, a teda pomáhali likvidovať slovenských potravinárov v rámci týchto hygienických požiadaviek.
A potom to boli, samozrejme, aj vlády, tak ako som už spomenula, keby peniaze z Bruselu rozdeľovali transparentne, efektívne a spravodlivo, tak slovenské potravinárstvo by bolo naozaj ďaleko, ďaleko vpredu a nemuseli by sme riešiť problémy s obchodnými reťazcami.
Pokiaľ ide o otázku pána Karahutu, je to na politických... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predložený návrh novely zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami transponuje do slovenského právneho poriadku európsku smernicu.
V Európskej únii sú štáty, ktoré pociťujú enormný dopad nekalých obchodných praktík na prvovýrobcov a výrobcov potravín. A patrí k nim aj Slovenská republika. Podobný problém majú aj u našich susedov v Českej republike, tiež v Chorvátsku, Poľsku, Slovensku, Slovinsku alebo v Rumunsku. Na druhej strane sú štáty, ktoré tento problém na národnej úrovni ani nezaznamenali a nepotrebujú jeho reguláciu. Sama som bola svedkom týchto rokovaní. Ide prevažne o severské štáty ako Fínsko, Dánsko a Švédsko.
A práve preto, že situácia s nekalými praktikami v členských krajinách Európskej únii nie je rovnaká, v samotnej smernici nemohla byť prísna regulácia, ktorá by zohľadňovala realitu v Slovenskej republike, keďže takáto úprava by nebola podporená zo strany členských štátov Európskej únie, ktoré túto reguláciu nepotrebujú a v zásade sa proti takejto regulácie aj stavajú.
Vstup obchodných reťazcov na Slovensko sa začal nepriaznivo premietať v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch v roku 1996, kedy na trh začal, vstúpil prvý zahraničný obchodný reťazec - Tesco. Keďže Slovensko nebolo členom v Európskej únii, vláda si mohla dovoliť národnou legislatívou upraviť pravidlá pre podnikanie obchodných reťazcov. Žiaľ, nestalo sa tak a individuálne záujmy prevládli nad celospoločenskými, a tak sa nemôžme čudovať, že zahraniční podnikatelia len využili veľkoryso poskytnutý priestor a pohltili aj slovenských obchodníkov.
Namiesto historicky známej predajne potravín Teta na Obchodnej ulici dnes máme Lidl, Billu máme v historickom hoteli Carlton, Tesco či Kaufland zasa inde v centre miest. To by možno ani tak neprekážalo, ako prekáža a škodí dominancia reťazcov pri diktovaní obchodných podmienok našim slovenských dodávateľom a nerovný konkurenčný boj so zahraničnými dodávateľmi potravín. Len pre ilustráciu by som chcela uviesť pár čísiel.
Pred 10 rokmi v roku 2011 bol podiel vystavenia slovenských potravín na pultoch obchodov 50 %. Odvtedy má tento vývoj kontinuálne klesajúcu tendenciu v neprospech slovenských potravín. V roku 2019 bolo na obchodných pultoch už len 37 % domácich potravín. Každý rok sa zo Slovenska vyváža stále viac poľnohospodárskych surovín a na Slovensko sa dováža stále viac potravín. Záporné obchodné saldo rapídne stúpa a šplhá sa až k 2 mld. Naším cieľom je tento trend zastaviť. Máme to v programovom vyhlásení vlády.
Môžme to nazvať, ako chceme, potravinová bezpečnosť alebo sebestačnosť, ale vyvážanie slovenských surovín do zahraničia s nulovou pridanou hodnotou ja považujem za trestuhodné. Cudzím ekonomikám zabezpečujeme a zvyšujeme zamestnanosť namiesto toho, aby sme podporovali domácu pracovnú silu, pričom ekonomické analýzy preukázali, že jedno pracovné miesto v potravinárstve vytvára ďalších 8 pracovných miest v súvisiacich odvetviach. Toto je niekoľko opodstatnených dôvodov, prečo slovenský zákon o neprimeraných podmienkach vo obchode s potraviny je, s potravinami je už dnes výrazne prísnejší ako európska smernica. No aj napriek tomu naši potravinári stále ťahajú podstatne za kratší koniec. A takouto optikou, ako som pred malou chvíľou opísala, vývoj týchto dodávateľsko-odberateľských vzťahov, sa musíme pozerať na aktuálne predložený návrh zákona.
V mojom vystúpení by som chcela upriamiť vašu pozornosť na nedostatočnú ochranu našich potravinárov, ktorá bola pôvodne súčasťou tohto návrhu, ale, žiaľ, bola z nej vypustená, tak ako spomenul kolega Takáč. O čo presne ide. V platnom znení zákona, ktorého návrh novely práve prerokovávame, sú dve ustanovenia o neprimeraných podmienkach, ktoré v praxi spôsobujú dodávateľom potravín skutočné problémy. Týkajú sa nákupu potravín odberateľom za nižšiu kúpnu cenu, ako sú ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa, čiže zjednodušene povedané, nákup potravín pod jeho výrobnú cenu a predaja spotrebiteľovi potravín za nižšiu cenu, ako je kúpna cena dodanej potraviny. Neexistencia takejto právnej úpravy zrejme sa, vyhrotí tieto dodávateľsko-odberateľské vzťahy a mám informácie od potravinárov, že nevyvážený vzťah medzi obchodníkmi a dodávateľmi potravín bude sa stupňovať, pretože dnes nevieme účinne reagovať na túto situáciu, ak by dodávateľ musel predávať potraviny pod výrobné náklady, pričom táto oblasť by mala byť v prvom rade vecou ich dohody, určite nie obchodného diktátu odberateľov. V predloženom návrhu boli pôvodné ustanovenia, ktoré sa na túto, na túto situáciu reagovali a takýto cenový diktát obchodníkom, obchodníkov zakazovali.
Ale prečo boli vypustené? Vypustené museli byť pre rozpor s právom Európskej únie, čo potvrdila Európska komisia ešte v júli minulého roka, kde Slovenskú republiku upozornila a žiadala vypustiť zo zákana, zo zákona, že zákaz nákupu tovaru od dodávateľov za nižšiu kúpnu cenu, ako sú ekonomické oprávnené náklady od dodávateľa a zákaz zníženia kúpnej ceny okrem zníženia počas predajnej akcie a zníženia z dôvodov týkajúcich sa chybného tovaru, sú ustanovenia nezlučiteľné s právom Európskej únie.
Podľa názoru Európskej komisie ide o rovnaký účinok ako pri stanovovaní minimálnej ceny, ide o ohrozenie konkurenčnej výhody, narušenie hospodárskej súťaže, ako aj rovnaký účinok pri množstevnom obmedzení v druhom prípade. Európska komisia zároveň upozornila, že Slovenská republika si nesplnila svoje povinnosti, a v prípade, že prekážky neodstráni, Slovensku hrozí infringement a následne pokuta.
Vážení kolegovia, to však neznamená, že problém s nevyváženými vzťahmi ostáva nevyriešený, pričom takýto stav je pre Slovenskú republiku a potravinárov nevyhovujúci. Áno, rozumiem, že musíme rešpektovať rozhodnutie ministerstva pôdohospodárstva dané ustanovenia zo zákona vypustiť. Ale dodávam, že v § 2 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách definované ekonomicky oprávnené náklady, pričom je to Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré je oprávnené kontrolovať dodržiavanie tohto zákona, a rovnako je to Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré je týmto zákonom splnomocnené na vydanie vykonávacieho predpisu. Teda ministerstvu pôdohospodárstva naďalej zostáva nástroj na kontrolu v oblasti nákupu potravín pod ekonomicky oprávnené náklady. Takže v prípade nákupu tovaru pod, od dodávateľov za nižšiu cenu, ako sú ekonomické oprávnené náklady od dodávateľa, máme legislatívny nástroj, ako potravinárom pomôcť.
Problémom zostáva druhý prípad, teda predaj potravín reťazcov predávať pod nákupné ceny od výrobcov. Nateraz zostáva však nádej, nemusí to byť totiž konečný stav. Chcela by som upozorniť na práve prebiehajúcu diskusiu nielen na úrovni Európskej únie, ale aj v členských štátoch, keďže v októbri minulého roka bol prijatý dodatok k návrhu nariadenia, ktorým sa mení nariadenie č. 1308/2013 o spoločnej organizácii trhu s poľnohospodárskymi výrobkami, kde sa dopĺňa ustanovenie, ktorým sa zakazuje predaj za stratu, release at a lose, čím sa rozumie predaj pod kúpnu cenu v rámci vzťahu obchodných reťazcov a spotrebiteľov.
Preto zastávam názor, že ak je druhý prípad vypustenia ustanovenia náhradou, zmena nariadenia o spoločnej organizácii trhu, ktorá je v legislatívnom procese a ktorá bude vyjednaná v časovom horizonte približne pol roka, stojí za zváženie, či by skutočne sme mali v rámci legislatívneho procesu toto ustanovenie zo zákona vypustiť, pretože ak teraz nie je pre Európsku komisiu dobré a za pol roka bude dobré, tak potom by sme mohli naozaj vyjednať s Bruselom ponechanie tohto, tohto ustanovenia v zákonu, v zákone. Napriek tomu, že zákaz predaja so stratou bude teda automaticky uplatniteľný v každom členskom štáte prijatím do nariadenia a čokoľvek bude tomuto ustanoveniu odporovať alebo nebude s ním zlučiteľné, bude sa musieť zrušiť, keďže ide o nariadenie Európskej únie, a teda právny predpis priamo uplatniteľný v každom členskom štáte.
Preto sa dovoľujem obrátiť na pána ministra Mičovského, aby urobil pre našich potravinárov maximum a so spojencami z iných členských štátov presadil na pôde Európskej únie túto legislatívnu úpravu, aby to tam zostalo v návrhu nariadenia, ktorá znemožní obchodným reťazcom predávať potraviny pod nákupné ceny od výrobcov. Celkom jednoducho a prakticky, ak obchod kúpi maslo za 1 euro, aby ho nemohol predávať spotrebiteľom za 60 centov, pretože takáto obchodná praktika naozaj môže byť pre slovenských výrobcov likvidačná.
Novela zákona zároveň ruší zverejňovanie výroku rozhodnutí, čo ja osobne nepovažujem za správne. Myslím si, že je to krok späť. Je to krok k znetransparentneniu konania ministerstva, a keďže transparentnosť procesov máme uvedenú ako prioritu tejto vládnej koalície, ja by som bola veľmi rada a túto tému prediskutovala s pánom ministrom, aby teda v rámci pozmeňujúceho návrhu sa vrátilo toto ustanovenie späť do § 15, a, samozrejme, pridali by sa tam aj, zostal by, teda zostali časti týkajúce sa zverejňovania výročnej správy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja osobne návrh zákona hodnotím za prínosný, a preto ho v hlasovaní určite podporím.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, to ste nemysleli vážne s tým vaším vystúpením. Ja si vás vážim ako človeka a poslanca, ktorý vystupuje vecne a fakticky, ale chcela by som poznamenať len toľko, že politická... politika Európskej únie nedeformuje ceny potravín na Slovensku, ale ceny potravín na Slovensku deformovala politika strany SMER - SD aj koalície najmä v oblasti dotácií. Terajšie kauzy sú toho jasným dôkazom.
Ja zastávam názor, že ak by všetky peniaze, ktoré k nám na Slovensko prišli z Bruselu, boli rozdeľované transparentne, efektívne a spravodlivo, tak slovenské potraviny sú konkurencieschopné a slovenské potravinárstvo a poľnohospodárstvo na Slovensku prekvitá.
A pokiaľ ide o transpozíciu smernice, tak transpozícia je vykonaná nad rámec. Sú tam len základné rámce, je príliš jemná a náš zákon je oveľa, oveľa prísnejší ako táto smernica.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za vystúpenie, pán poslanec. Takto. Ja začnem možno od konca. Pozemkové úpravy. Tridsať rokov od roku ´89 žiadna vláda ich nemala za prioritu, hoci mala mať. Povieme si, povedzme si na rovinu to, že z 3-tisíc, takmer 3 500 katastrálnych území sa vykonali pozemkové úpravy za 30 rokov na dvanástich percentách. Nie je to ani 400 katastrálnych území, čo je totálna katastrofa. Preto ja hovorím, pozemkové úpravy sú alfou a omegou k tomu, jednak splatiť dlh voči vlastníkom poľnohospodárskej pôdy a jednak naštartovať diverzifikáciu poľnohospodárskeho priemyslu, poľnohospodárstva. My nevieme inak vlastne zabezpečiť, pretože ako, ako majú hospodáriť poľnohospodári, keď, keď vedia, že vlastne sú len v nájme, sú tam v dočasnom užívaní a, samozrejme, tomuto sa potom ohýbal celý zákon 504 o nájme, že vlastne ten pôvodný vlastník nemá žiadne, žiadne práva.
Áno, je pravda, že pokiaľ ide o oslovovanie vlastníkov, aj teraz je to tak, že ich musí oslovovať písomne; ak chce mať doklad o tom, že bol oslovený, tak, samozrejme, musí mať aj doručenku. Existujú, existuje tu aj ten inštitút oslovenia v dobrej viere, pretože vieme, že sú tu nedostatky, aj čo sa týka katastra a zverejňovania adries. Takže, a nadpolovičný súhlas, to je riešené už teraz v zákone. Čiže áno, budeme sa týmto zákonom zaoberať podrobne, budeme diskutovať a ak bude potrebné, ešte tam prijmeme aj pozmeňovací návrh, ale myslím si, že toto treba naštartovať, tento proces, aby vlastníci poľnohospodárskych pozemkov sa cítili ako vlastníkmi a nie ako ožobračovaní ľudia.
Ďakujem.

Chcem sa veľmi pekne poďakovať za podporu. Ja dúfam, že teda tento zákon dotiahneme do úspešného konca.
A chcela by som teda aj reagovať, pokiaľ ide o pripomienkové konanie. Pripomienkové konanie bude a, samozrejme, poctivo vyhodnotím všetky pripomienky, ktoré uplatnia v rámci neho.
A pokiaľ ide o diskusiu, tak túto diskusiu ja, by som povedala, že vediem s, aj s vlastníkmi pôdy, aj s užívateľmi, s nájomcami dlhodobo, pretože ja sa v tomto sektore pohybujem viac ako 35 rokov a čiže ubezpečujem vás, ubezpečujem vás, že áno, mám to za sebou. Samozrejme, že nebude to jednoduché, pretože nikdy nenájdeme stopercentnú zhodu. A ako mňa, mňa veľmi trápi to, že vlastne od roku ´89, teda po revolúcii sa poľnohospodárske pozemky vrátili pôvodným vlastníkom, ja to hovorím, že de iure, ale de facto, žiaľ, nie. Vlastní, pôvodní vlastníci poľnohospodárskych pozemkov sa vo väčšine prípadov, nechcem povedať že vo všetkých, nevedia k týmto pozemkom dostať a narábať s ňou podľa svojej vôle.
Ja rozumiem tomu, že je potrebné zachovať aj na Slovensku udržateľnú poľnohospodársku výrobu. Chcem tým povedať, že nemám výhrady voči veľkým ani malým poľnohospodárom. Podporujem každého poctivého, čestného poľnohospodára, ktorý, ktorého záujmom je produkcia kvalitných poľnohospodárskych surovín. Takže len toľko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Slovensko má v rámci Európskej únie najviac rozdrobenú poľnohospodársku pôdu a z toho teda vyplýva aj to, že viac ako 90 % poľnohospodárskej pôdy sa obrába v nájme. Jednu parcelu vlastní v priemere 12 osôb a jeden vlastník disponuje spoluvlastníckym podielom v priemere až k 23 parcelám.
Tridsať rokov pretrvávajúca rozdrobenosť poľnohospodárskej pôdy si vyžiadala aj prijatie osobitného zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, teda zákon č. 504/2003. A ten nami predložený zákon sa pokúša riešiť legalizáciu užívania poľnohospodárskej pôdy. Avšak početnými novelizáciami zákona č. 504/2003, kedy zákon vytvoril veľmi nevyvážené postavenie v neprospech vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov, respektíve podielových spoluvlastníkov poľnohospodárskych pozemkov, ich musíme začať riešiť. Vlastník, resp. podielový spoluvlastník bol zbavený možnosti rozhodovať, komu a za akých podmienok môže svoj pozemok, resp. podiel pozemku prenajať. Tento nerovnovážny stav je potrebné napraviť a posilniť práva vlastníka pri uzatváraní zmlúv o nájme poľnohospodárskej pôdy.
Súčasný zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov v ustanovení 12 ods. 4 dovoľuje ktorémukoľvek subjektu, právnickej osobe alebo fyzickej osobe poslať vlastníkovi návrh nájomnej zmluvy a ak tento do dvoch mesiacov takýto poštou zaslaný návrh neodmietne, automaticky zo zákona vzniká nájomná zmluva so všetkými následkami. Zákon pritom povoľuje takto získať do nájmu aj pôdu, ku ktorej, ku ktorej ten, kto poslal nájomnú zmluvu, nikdy nemal žiaden právny titul na jej užívanie, a tak šikovný nájomca si v tomto režime prisvojil právo na užívanie akejkoľvek pôdy. Stačilo poslať návrh zmluvy, mať doma návratky a do dvoch mesiacov, ak sa vlastník neozval, pôdu mal v nájme na 10 až 15 rokov. A tento model výslovne poškodil právo vlastníkov rozhodovať o svojom majetku.
Strany OĽANO a SaS ešte, keď boli v opozícii, v roku 2018 dali podnet na Ústavný súd o posúdenie protiústavnosti tohto ustanovenia. My predloženým návrhom zákona odstraňujeme tento temer protiústavný stav tak, že poslať návrh na nájom pôdy môže len ten užívateľ pôdy, ktorý už dnes poľnohospodársku pôdu užíva a užíva ju oprávnene. Takáto osoba môže poslať vlastníkovi alebo podielovému spoluvlastníkovi písomný návrh na uzavretie nájomnej zmluvy.
Novelou tiež určujeme, že spolu s návrhom na uzavretie nájomnej zmluvy musí oprávnený užívateľ poslať vlastníkovi aj poučenie o možnosti odmietnuť návrh nájomnej zmluvy.
Čo je najpodstatnejšie, prezumpcia nájomného vzťahu nenastane, teda nájomná zmluva nebude uzavretá, ak vlastník uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou bez ohľadu na to, či návrh od oprávneného užívateľa obdržal pred alebo po doručení písomného návrhu nájomnej zmluvy.
Návrh zákona, ktorý sme predložili, sa... návrhom zákona, ktorý sme predložili, sa výrazne znížia špekulácie, špekulatívne rozosielania nájomných zmlúv, ktoré doteraz fungovali. Sú známe prípady, kedy špekulatívny nájomca poslal stovky nájomných zmlúv a potom utekal na Pôdohospodársku platobnú agentúru žiadať o priame platby na pôdu. Pritom vlastník sa ani nemusel dozvedieť, kto na jeho pôdu poberá dotácie.
Týmto návrhom zákona zároveň odstraňujeme tzv. perpetuum mobile, teda nekonečné prednostné právo na uzavretie ďalšej nájomnej zmluvy, tým, že vypúšťame v § 13 odseky 2 a 3. Iba vlastník po skončení súčasnej nájomnej zmluvy rozhodne, komu svoju pôdu prenajme. Vlastník musí mať právo so svojím vlastníctvom nakladať, a preto touto novelou posilňujeme práva vlastníka.
Je nám zároveň jasné, že absolútne čistý stav sa dosiahne až vykonaním pozemkových úprav na celom území Slovenska a prijatím opatrení na spätné, proti spätnému drobeniu pôdy. To však potrvá ďalších možno až 30 rokov, a teda ja považujem čas, ktorý od roku 1989 uplynul, za premrhaný čas, pretože mohli sme už byť vlastne v rámci tejto pôdy vysporiadaní.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že vzhľadom na vecnosť tohto predloženého návrhu zákona, ktorým naprávame deformácie vlastníckych práv v poľnohospodárskej pôde, že si získa politickú podporu, a z tohto miesta si dovoľujem aj o ňu požiadať.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v krátkosti vás informovať o predloženom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu zákona je odstránenie súčasného nevyváženého právneho postavenia medzi vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, prenajímateľom poľnohospodárskeho pozemku a jeho nájomcom na druhej strane.
Dlhodobo neriešený problém rozdrobenosti poľnohospodárskej a inej extravilárnej pôdy na Slovensku a s ním spojená problematickosť užívania v podmienkach udržateľnej poľnohospodárskej výroby výhradne tých parciel, ktoré sú zmluvne prenajaté, vyžaduje osobitnú úpravu mimo rámca štandardných nájomných vzťahov upravených Občianskym zákonníkom. V minulosti zákonodarca vedený snahou o zjednodušenie administratívnych procesov vniesol do právneho poriadku prvky, ktoré vyvolávajú prinajmenšom pochybnosti o ich súlade s ústavou garantovanou ochranou vlastníckeho práva.
Predložený návrh zohľadňuje, že nastavenie zákonnej úpravy zmluvných vzťahov musí byť v rovnováhe medzi oprávnenými záujmami na zachovanie udržateľnej poľnohospodárskej výroby a oprávnenými záujmami vlastníkov poľnohospodárskej pôdy aspoň dovtedy, kým sa podarí vysporiadať sa s rozdrobenosťou pozemkov. Uvedený proces však bude veľmi komplikovaný a náročný, pretože si vyžaduje zmenu pravidiel drobenia poľnohospodárskych pozemkov, sceľovania a výkupu drobných podielov a následnú komasáciu extravilánov. Navrhnutá úprava preto kombinuje potrebu nevyhnutnej miery administratívnej flexibility, avšak znamená posun k zvýšenej ochrane vlastníckych práv.
Ďakujem veľmi pekne. Viac vám poviem v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvá.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, možno trošku menej emócií a trošku, trocha viacej ratia do toho vystúpenia. Pokiaľ viem, tak geneticky modifikované organizmy, a nie otraviny, by sme mali, ak by sme toto popierali, tak by sme asi museli poprieť aj základné šľachtiteľské postupy pána Mendelejeva, že? Takže GMO.
A pokiaľ ide o geneticky modifikované organizmy, tak v súčasnosti sa modifikujú, modifikuje predovšetkým kukurica a sója. Iné geneticky modifikované organizmy neexistujú. Túto smernicu, ktorú teda spomínate v rámci Európskej únie, tak ona nezakazuje GMO, ona len upresňuje podmienky pestovania a využívania, ktoré teda transponujeme do nášho zákona, ja toto vítam, ale v každom prípade nezakazuje.
Členské štáty majú možnosť si v rámci svojich konaní zvážiť, keď je nejaký schválený geneticky modifikovaný organizmus na úrovni Bruselu v rámci Komisie, tak každý členský štát môže zvážiť, či túto GMO plodinu povolí pestovať na našom území.
Krátka poznámka. Na území Slovenska máme, myslím, len okolo 500 ha, kde sa pestujú geneticky modifikované organizmy.
A druhá krátka faktická poznámka je, že neexistuje žiadna vedecká štúdia, ktorá by preukázala škodlivosť GMO. Tým chcem, tých nechcem povedať, že nemáme byť opatrení ku konzumácii GMO, ale každý jeden spotrebiteľ má možnosť si prečítať zloženie potraviny a vybrať si, či si, či si kúpi tú, kde GMO je, alebo tú, kde GMO nie je.
Ďakujem pekne.