Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predložený návrh novely zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami transponuje do slovenského právneho poriadku európsku smernicu.
V Európskej únii sú štáty, ktoré pociťujú enormný dopad nekalých obchodných praktík na prvovýrobcov a výrobcov potravín. A patrí k nim aj Slovenská republika. Podobný problém majú aj u...
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predložený návrh novely zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami transponuje do slovenského právneho poriadku európsku smernicu.
V Európskej únii sú štáty, ktoré pociťujú enormný dopad nekalých obchodných praktík na prvovýrobcov a výrobcov potravín. A patrí k nim aj Slovenská republika. Podobný problém majú aj u našich susedov v Českej republike, tiež v Chorvátsku, Poľsku, Slovensku, Slovinsku alebo v Rumunsku. Na druhej strane sú štáty, ktoré tento problém na národnej úrovni ani nezaznamenali a nepotrebujú jeho reguláciu. Sama som bola svedkom týchto rokovaní. Ide prevažne o severské štáty ako Fínsko, Dánsko a Švédsko.
A práve preto, že situácia s nekalými praktikami v členských krajinách Európskej únii nie je rovnaká, v samotnej smernici nemohla byť prísna regulácia, ktorá by zohľadňovala realitu v Slovenskej republike, keďže takáto úprava by nebola podporená zo strany členských štátov Európskej únie, ktoré túto reguláciu nepotrebujú a v zásade sa proti takejto regulácie aj stavajú.
Vstup obchodných reťazcov na Slovensko sa začal nepriaznivo premietať v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch v roku 1996, kedy na trh začal, vstúpil prvý zahraničný obchodný reťazec - Tesco. Keďže Slovensko nebolo členom v Európskej únii, vláda si mohla dovoliť národnou legislatívou upraviť pravidlá pre podnikanie obchodných reťazcov. Žiaľ, nestalo sa tak a individuálne záujmy prevládli nad celospoločenskými, a tak sa nemôžme čudovať, že zahraniční podnikatelia len využili veľkoryso poskytnutý priestor a pohltili aj slovenských obchodníkov.
Namiesto historicky známej predajne potravín Teta na Obchodnej ulici dnes máme Lidl, Billu máme v historickom hoteli Carlton, Tesco či Kaufland zasa inde v centre miest. To by možno ani tak neprekážalo, ako prekáža a škodí dominancia reťazcov pri diktovaní obchodných podmienok našim slovenských dodávateľom a nerovný konkurenčný boj so zahraničnými dodávateľmi potravín. Len pre ilustráciu by som chcela uviesť pár čísiel.
Pred 10 rokmi v roku 2011 bol podiel vystavenia slovenských potravín na pultoch obchodov 50 %. Odvtedy má tento vývoj kontinuálne klesajúcu tendenciu v neprospech slovenských potravín. V roku 2019 bolo na obchodných pultoch už len 37 % domácich potravín. Každý rok sa zo Slovenska vyváža stále viac poľnohospodárskych surovín a na Slovensko sa dováža stále viac potravín. Záporné obchodné saldo rapídne stúpa a šplhá sa až k 2 mld. Naším cieľom je tento trend zastaviť. Máme to v programovom vyhlásení vlády.
Môžme to nazvať, ako chceme, potravinová bezpečnosť alebo sebestačnosť, ale vyvážanie slovenských surovín do zahraničia s nulovou pridanou hodnotou ja považujem za trestuhodné. Cudzím ekonomikám zabezpečujeme a zvyšujeme zamestnanosť namiesto toho, aby sme podporovali domácu pracovnú silu, pričom ekonomické analýzy preukázali, že jedno pracovné miesto v potravinárstve vytvára ďalších 8 pracovných miest v súvisiacich odvetviach. Toto je niekoľko opodstatnených dôvodov, prečo slovenský zákon o neprimeraných podmienkach vo obchode s potraviny je, s potravinami je už dnes výrazne prísnejší ako európska smernica. No aj napriek tomu naši potravinári stále ťahajú podstatne za kratší koniec. A takouto optikou, ako som pred malou chvíľou opísala, vývoj týchto dodávateľsko-odberateľských vzťahov, sa musíme pozerať na aktuálne predložený návrh zákona.
V mojom vystúpení by som chcela upriamiť vašu pozornosť na nedostatočnú ochranu našich potravinárov, ktorá bola pôvodne súčasťou tohto návrhu, ale, žiaľ, bola z nej vypustená, tak ako spomenul kolega Takáč. O čo presne ide. V platnom znení zákona, ktorého návrh novely práve prerokovávame, sú dve ustanovenia o neprimeraných podmienkach, ktoré v praxi spôsobujú dodávateľom potravín skutočné problémy. Týkajú sa nákupu potravín odberateľom za nižšiu kúpnu cenu, ako sú ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa, čiže zjednodušene povedané, nákup potravín pod jeho výrobnú cenu a predaja spotrebiteľovi potravín za nižšiu cenu, ako je kúpna cena dodanej potraviny. Neexistencia takejto právnej úpravy zrejme sa, vyhrotí tieto dodávateľsko-odberateľské vzťahy a mám informácie od potravinárov, že nevyvážený vzťah medzi obchodníkmi a dodávateľmi potravín bude sa stupňovať, pretože dnes nevieme účinne reagovať na túto situáciu, ak by dodávateľ musel predávať potraviny pod výrobné náklady, pričom táto oblasť by mala byť v prvom rade vecou ich dohody, určite nie obchodného diktátu odberateľov. V predloženom návrhu boli pôvodné ustanovenia, ktoré sa na túto, na túto situáciu reagovali a takýto cenový diktát obchodníkom, obchodníkov zakazovali.
Ale prečo boli vypustené? Vypustené museli byť pre rozpor s právom Európskej únie, čo potvrdila Európska komisia ešte v júli minulého roka, kde Slovenskú republiku upozornila a žiadala vypustiť zo zákana, zo zákona, že zákaz nákupu tovaru od dodávateľov za nižšiu kúpnu cenu, ako sú ekonomické oprávnené náklady od dodávateľa a zákaz zníženia kúpnej ceny okrem zníženia počas predajnej akcie a zníženia z dôvodov týkajúcich sa chybného tovaru, sú ustanovenia nezlučiteľné s právom Európskej únie.
Podľa názoru Európskej komisie ide o rovnaký účinok ako pri stanovovaní minimálnej ceny, ide o ohrozenie konkurenčnej výhody, narušenie hospodárskej súťaže, ako aj rovnaký účinok pri množstevnom obmedzení v druhom prípade. Európska komisia zároveň upozornila, že Slovenská republika si nesplnila svoje povinnosti, a v prípade, že prekážky neodstráni, Slovensku hrozí infringement a následne pokuta.
Vážení kolegovia, to však neznamená, že problém s nevyváženými vzťahmi ostáva nevyriešený, pričom takýto stav je pre Slovenskú republiku a potravinárov nevyhovujúci. Áno, rozumiem, že musíme rešpektovať rozhodnutie ministerstva pôdohospodárstva dané ustanovenia zo zákona vypustiť. Ale dodávam, že v § 2 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách definované ekonomicky oprávnené náklady, pričom je to Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré je oprávnené kontrolovať dodržiavanie tohto zákona, a rovnako je to Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré je týmto zákonom splnomocnené na vydanie vykonávacieho predpisu. Teda ministerstvu pôdohospodárstva naďalej zostáva nástroj na kontrolu v oblasti nákupu potravín pod ekonomicky oprávnené náklady. Takže v prípade nákupu tovaru pod, od dodávateľov za nižšiu cenu, ako sú ekonomické oprávnené náklady od dodávateľa, máme legislatívny nástroj, ako potravinárom pomôcť.
Problémom zostáva druhý prípad, teda predaj potravín reťazcov predávať pod nákupné ceny od výrobcov. Nateraz zostáva však nádej, nemusí to byť totiž konečný stav. Chcela by som upozorniť na práve prebiehajúcu diskusiu nielen na úrovni Európskej únie, ale aj v členských štátoch, keďže v októbri minulého roka bol prijatý dodatok k návrhu nariadenia, ktorým sa mení nariadenie č. 1308/2013 o spoločnej organizácii trhu s poľnohospodárskymi výrobkami, kde sa dopĺňa ustanovenie, ktorým sa zakazuje predaj za stratu, release at a lose, čím sa rozumie predaj pod kúpnu cenu v rámci vzťahu obchodných reťazcov a spotrebiteľov.
Preto zastávam názor, že ak je druhý prípad vypustenia ustanovenia náhradou, zmena nariadenia o spoločnej organizácii trhu, ktorá je v legislatívnom procese a ktorá bude vyjednaná v časovom horizonte približne pol roka, stojí za zváženie, či by skutočne sme mali v rámci legislatívneho procesu toto ustanovenie zo zákona vypustiť, pretože ak teraz nie je pre Európsku komisiu dobré a za pol roka bude dobré, tak potom by sme mohli naozaj vyjednať s Bruselom ponechanie tohto, tohto ustanovenia v zákonu, v zákone. Napriek tomu, že zákaz predaja so stratou bude teda automaticky uplatniteľný v každom členskom štáte prijatím do nariadenia a čokoľvek bude tomuto ustanoveniu odporovať alebo nebude s ním zlučiteľné, bude sa musieť zrušiť, keďže ide o nariadenie Európskej únie, a teda právny predpis priamo uplatniteľný v každom členskom štáte.
Preto sa dovoľujem obrátiť na pána ministra Mičovského, aby urobil pre našich potravinárov maximum a so spojencami z iných členských štátov presadil na pôde Európskej únie túto legislatívnu úpravu, aby to tam zostalo v návrhu nariadenia, ktorá znemožní obchodným reťazcom predávať potraviny pod nákupné ceny od výrobcov. Celkom jednoducho a prakticky, ak obchod kúpi maslo za 1 euro, aby ho nemohol predávať spotrebiteľom za 60 centov, pretože takáto obchodná praktika naozaj môže byť pre slovenských výrobcov likvidačná.
Novela zákona zároveň ruší zverejňovanie výroku rozhodnutí, čo ja osobne nepovažujem za správne. Myslím si, že je to krok späť. Je to krok k znetransparentneniu konania ministerstva, a keďže transparentnosť procesov máme uvedenú ako prioritu tejto vládnej koalície, ja by som bola veľmi rada a túto tému prediskutovala s pánom ministrom, aby teda v rámci pozmeňujúceho návrhu sa vrátilo toto ustanovenie späť do § 15, a, samozrejme, pridali by sa tam aj, zostal by, teda zostali časti týkajúce sa zverejňovania výročnej správy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja osobne návrh zákona hodnotím za prínosný, a preto ho v hlasovaní určite podporím.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis