Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, zo všetkých strán často počúvam, že Slovensko na niektoré zákony či pravidlá ešte nedorástlo. Slovenská republika je pritom už takmer 30 rokov samostatným štátom, 18 rokov je tiež súčasťou modernej a v mnohých smeroch pokrokovej Európskej únie a po svojom boku máme krajiny, ktoré pristupujú ku všetkým svojim obyvateľom rovnocenne bez ohľadu na rozdiely napríklad aj v sexuálnej orientácii. Aj napriek tomu sme stále nedorástli napríklad na riešenia eutanázie, dekriminalizácia marihuany, či práve na riešenia týkajúce sa registrovaných partnerstiev. Rozumiem, sú to ťažké témy, ale je potrebné o nich na verejnosti otvorene diskutovať. Avšak v našej spoločnosti sa to stále javí ako veľký problém.
Možno by sme sa mali zamyslieť nad tým, či je skutočne taká veľmi konzervatívna naša vláda, alebo či je taká konzervatívna len naša vláda a parlament. Za mňa to je práve vláda spolu s parlamentom, ktorý, neviem z akého dôvodu, nechcú počúvať občanov a ich požiadavky a prispôsobiť sa ani dianiu v okolitom svete. Témy registrovaných partnerstiev pritom riešia oveľa konzervatívnejšie a kresťanskejšie krajiny ako sme my, napríklad Španielsko alebo Rakúsko, v roku 2020 som požiadala Parlamentný inštitút o vypracovanie štúdie o situácii v tejto oblasti v štátoch Európskej únie.
Slovensko bolo v roku 2020 jedným zo 6 členských štátov Európskej únie, v ktorých nie je legislatívne upravený inštitút partnerského spolužitia pre páry, ktoré sa z určitého dôvodu nezosobášili alebo teda takýto zväzok podľa platnej legislatívy uzavrieť nemôžu a sú tak na právach ukrátené. Manželstvá osôb rovnakého pohlavia umožňuje 13 krajín Európskej únie a ďalších 8 štátov má zavedený inštitút registrovaného partnerstva. A trendom je rušenie inštitútu registrovaného partnerstva z dôvodu, pretože sa povoľujú sobáše rovnakého pohlavia napríklad v Španielsku.
Štáty skúmané v štúdii majú určité odlišnosti partnerského spolužitia v porovnaní s manželstvom, avšak registrované partnerstvo bolo zavedené v Dánsku už v roku 1989. Kresťanské a konzervatívne Španielsko od roku 2005 legalizovalo manželstvá rovnakého pohlavia. A tu je vidieť, že vláda a parlament v tom konzervatívnom Španielsku vytvára pre lepší život všetkým svojim občanom. Čo je takmer pre všetky skúmané štáty rovnaké, je, že tento inštitút zavádza povinnosť podporovať partnera, majú voči sebe vyživovaciu povinnosť, právo zastupovať práva a povinnosti partnera, druhého partnera a hájiť jeho záujmy. Majú právo na bezpodielové spoluvlastníctvo, daňové zvýhodnenia, nárok na rovnaké sociálne benefity ako manželia, vdovský dôchodok a v prípade smrti partnera je dedičské konania upravené rovnakým spôsobom ako v prípade smrti manžela alebo manželky.
Lenže na Slovensku žijeme v akomsi vákuu a tvárime sa, že nás sa táto téma nielenže netýka, ale niekedy nadobúdam pocit, že ľudia, ale ani poslanci a vláda nechcú o nej diskutovať, nemajú dostatočné porozumenie pre tieto témy. Mne osobne však veľmi záleží na tom, aby ľudia nemali motiváciu odchádzať zo Slovenska a žiť, ísť žiť do iných krajín len preto, aby neboli diskriminovaní a ukrivdení na svojich právach. Všetci sme si rovní a všetci máme aj rovnaké práva. Zdôrazňujem, našim návrhom nechceme zaviesť registrované partnerstvá, ale inštitút partnerského spolunažívania. Nepozeráme sa v ňom len na páry rovnakého pohlavia, ale aj na pár muža a ženy, ktoré pre nejaký akýkoľvek dôvod nechce alebo nemôže vstúpiť do manželstva. Zaoberáme sa osobami, ktoré žijú v spoločnej domácnosti, či sú rovnakého, alebo rôzneho pohlavia, pričom našim cieľom je urobiť dôležitý krok, a áno, aj k zlepšeniu práv LGBTI+ osôb, ale aj v situácii nezosobášených heterosexuálnych párov.
Druhovia a družky, ktorí spolu žijú v jednej domácnosti, no svoje spolužitie nemajú nijakým spôsobom právne potvrdené. Majú v porovnaní s manželským párom oveľa menší rozsah práv. Nevedia sa dostať k informáciám o zdravotnom stave, nevýhodnejšie je ich postavenie pri dedičskom konaní a nemajú ani nárok na ošetrovné. Ak ste nezosobášení, hoci spolu žijete, naše zákony vás berú takmer ako cudzích ľudí. Príbuzní, s ktorým ste na nože, má zo zákona určité práva, zatiaľ čo vy ako partner žiadne. Ak spolu žijete ako partneri, partner alebo partnerka umrie, celý čas ste striedavo bývali spolu v domácnosti a prebehne dedičské konanie, vy sa ani nemusíte dozvedieť, že už bolo ukončené a ani to, aký je jeho výsledok. Ako by ste boli cudzí ľudia. Toto sa reálne stalo a deje denne v malých obdobách. Môžete podať žalobu, avšak ak chcete, aby došlo k otvoreniu dedičského konania, musíte preukázať, že ste skutočne žili v spoločnej domácnosti. Možno uspejete, ale zároveň sa to môže skončiť aj tak, že sa dedičstva nedomôžete.
S inštitútom partnerského spolužitia budete patriť do príslušnej dedičskej skupiny a nemusíte nič dokazovať. Teoreticky je možné, že táto agenda vďaka inštitútu odbremení súdy od obdobných sporov. V rámci nami navrhovaného inštitútu partnerského spolužitia nevymýšľame zvýhodnenia, ale odstraňujeme existujúcu diskrimináciu v prípade párov rôzneho aj rovnakého pohlavia. Ak nechceme, aby ľudia odchádzali do krajín, kde sa im bude žiť ľahšie, musíme venovať ich spolužitiu patričnú pozornosť, pretože naša spoločnosť bude ich odchodom strádať v rôznych smeroch. A toto by sme nemali dopustiť.
Nechcem sa dotýkať udalosti, ktoré sa stali, a preto toto moje vystúpenie ukončím s veľkou žiadosťou a prosbou o podporu tohto zákona, ktorého cieľom je pomáhať. Pomáhať všetkým ľuďom bez rozdielu.
Ďakujem pekne.