Videokanál poslanca

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 838 z 24. júna 2021 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 563), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
(Pozn. red.: neodznelo „a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.“)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán spravodajca. Chcem sa len uistiť, či správne, lebo sme v druhom čítaní, čiže dávate správu v druhom čítaní, lebo hovoríte o pridelení výborom, tak sa len chcem uistiť. Máte tam aj výsledky rokovaní, áno?

Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Áno.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Dobre, ďakujem, nech sa páči.

Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 325 z 9. septembra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 205 z 14. septembra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 136 z 10. septembra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 110 z 9. septembra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča o bodoch spoločnej správy č. 1 až 9 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 139 zo dňa 16. septembra 2021.
V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 641). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážená pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som v prvom rade poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v tejto diskusii, kolegom z opozície aj kolegom z koalície za vyjadrenie názoru, aj keď teda niektoré tie názory boli skôr záporné. Oceňujem v každom prípade vecný a v rámci možnosti aj odborný tón všetkých diskutujúcich, zvyčajne bez zbytočných osobných útokov, osobne ma veľmi teší, že naprieč politickým spektrom tu rezonuje zhoda, že všetci chcú chrániť naše lesy aj naše lesy v našich národných parkoch, všetci viac alebo menej cítia potrebu zmeny v hospodárení a v správe našich národných parkov, každému tuná, kto o tom hovoril, záleží na ich vodozádržnej funkcii, aby sa nezhoršovalo, aby sa zlepšovalo.
Na čo nemáme celkom rozdielny, na čo máme celkom rovnaký názor, akým spôsobom toto dosiahnuť. Väčšina kritických poznámok, ktoré tu zazneli, sa zameriavali na spôsob, akým bol predložený náš návrh, formou poslaneckého návrhu. Ostatné kritické poznámky, ja som si robil veľmi podrobný prehľad, sa zamerali na dva hlavné okruhy problémov. To je bezzásah a najmä bezzásah v tých smrečinách na nepôvodných stanovištiach alebo na stanovištiach, kde percentuálne zastúpenie smreka viacej, podstatne viacej, ako by zodpovedalo jeho prirodzenému zastúpeniu. Toto sú problémy, ktoré sa dajú odborne doriešiť, a napriek tomu, že viacerí kolegovia to tak vnímajú, tento návrh zákona nerieši priamo ani percento bezzásahu v našich národných parkoch, to upravuje už existujúca legislatíva zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, a nerieši ani spôsob, akým sa v súčasnosti alebo v budúcnosti budeme vysporadúvať s náhodnou ťažbou, čiže tzv. kalamitami v týchto porastoch s dominantných, s dominantným zastúpením smreka. Zdôrazňujem ešte raz, čo už som spomínal vo svojej faktickej poznámke, že tieto kalamity sú v prvom rade problémom týchto smrečín. A nie je to náhoda, tie smrečiny sú výsledok práce niekoľkých generácií lesníkov, ktorí v dobrej viere, plniac vtedajšiu spoločenskú objednávku, tieto smrečiny vypestovali. Kalamity takého rozsahu, ako vidíme v týchto nepôvodných smrekových porastoch, môžme ich volať aj monokultúry alebo aj dokonca plantáže v niektorých prípadoch, v prírodných, prirodzených lesoch a pralesoch sa prakticky nevyskytujú alebo sa vyskytujú v oveľa menšom rozsahu.
Čiže áno, ak tuná kolega hovorí, že porasty nám sfúkol vietor, potom nám ich zožral lykožrút, tak treba sa zamýšľať na tým, že aké porasty sme to vypestovali, že ich môže tak ľahko sfúknuť vietor a tak ľahko zožrať lykožrút. A príroda takéto problémy v tých tzv. bezzásahových lesoch veľmi spoľahlivo vie vyriešiť a je to len otázka dostatočne dlhého časového obdobia.
Čiže myslím, že bolo povedané všetko, ja vás všetkých poprosím o podporu tohto poslaneckého návrhu, aby sme ho mohli posunúť do druhého čítania a vytvoriť dostatočný časový priestor na odbornú diskusiu, kde si môžme tieto veci ešte dodiskutovať na výbore, na poslaneckých prieskumoch a pri iných príležitostiach.
Ďakujem.

Pán poslanec Štefan Kuffa a niektorí ďalší kolegovia z opozície nás tu strašia katastrofickými dôsledkami prípadného bezzásahu v lesoch v našich národných parkoch.
Ja by som len chcel pripomenúť, že sa trošku preceňuje tento problém, ktorý síce je tu, ale treba ho striktne obmedziť na porasty tzv. nepôvodných smrečín, ktorých, celkom nepôvodných smrečín na Slovensku je len približne 3,2 %, čo predstavuje z celkovej plochy asi 60-tisíc hektárov, a pri nadmernom zastúpení smrečín na pôvodnom stanovišti môžme hovoriť o 10,7 %, to sú údaje z Národného lesníckeho centra, čiže o plochu zhruba 190-tisíc ha, spolu sa môžme baviť o nejakých 14 %, čiže 250-tisíc hektárov, kde tento „problém“ z bezzásahu môže nastať, a sme pripravení o tom diskutovať ďalej, ako tento problém vieme riešiť a ako ho vieme interpretovať.
Zvyšok sú porasty listnaté alebo zmiešané, kde tento problém s bezzásahom prakticky nie je, a najlepší dôkaz toho môžte vidieť napríklad priamo, priamo tu v hlavnom meste Slovenska, kde Mestské lesy v Bratislave už niekoľko rokov majú 54 % zo svojej plochy okolo 3 200 ha v režime bezzásah, je to schválené rozhodnutím Mestského zastupiteľstva v Bratislave v rámci schválenia koncepcie rozvoja mestských lesov v Bratislave. A ľudia to vítajú, nemajú s tým žiadny problém, žiadne katastrofické scenáre sa nenapĺňajú, práve naopak, akurát sme to ako prví na Slovensku naplnili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Jano Mičovský, súhlasím s tebou na 100 %, že les alebo strom mimo národného parku má rovnakú, niekedy aj väčšiu hodnotu a rovnako si zaslúži ochranu. Takisto s tebou súhlasím, že prírode blízke obhospodarovanie lesov by sme mali presadzovať vo všetkých lesoch, nielen v lesoch národných parkoch.
A pokiaľ ide o myšlienku presunu všetkých lesov z kompetencie rezortu pôdohospodárstva pod rezort životného prostredia, osobne veľmi vítam túto iniciatívu. Len upozorňujem, že by to bolo nad rámec v súčasnosti prijatého programového vyhlásenia vlády. A keďže ja aj ostatní predkladatelia si ctíme koaličnú dohodu, samozrejme, je tu priestor na ďalšie rokovanie v rámci našej koalície. A ak dôjdeme k zhode, že toto je lepšie riešenie, ja osobne budem ho veľmi, veľmi rád podporovať.
A pokiaľ ide o to, že aký les viaže lepšie oxid uhličitý, či les hospodársky intenzívne využívaný, alebo prales, alebo les v bezzásahovom režime, tak tam s tebou celkom nesúhlasím. Do určitej miery to platí, pokiaľ zohľadňujeme len nadzemnú časť tej biomasy, ale pokiaľ zahrnieme aj lesnú pôdu, podzemnú časť, korene, hrabanku, opadanku, tak potom tá bilancia, samozrejme, vyzerá podstatne priaznivejšie v prípade prírodných lesov, pralesov a bezzásahových lesov všeobecne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ochrana našich národných parkov, ktoré sú súčasťou nášho spoločného prírodného dedičstva, sa dotýka každého z nás, tak ako tu sedíme. Mnohí, možno väčšina z nás, vnímame potrebu ochrany prírody v národných parkoch, ale aj mimo nich predovšetkým rozumom.
Áno, prírodu chránime v prvom rade preto, pretože ju potrebujeme pre naše vlastné prežitie, pre našu vyššiu, lepšiu kvalitu života. Potrebujeme prírodné zdroje, čistú vodu, čistý vzduch, potrebujeme bohatstvo, pestrosť a premenlivosť rôznych foriem života, rastlín, živočíchov a ich celých spoločenstiev a ekosystémov a v neposlednom rade stále viac potrebujeme aj schopnosť prirodzených ekosystémov najmä lesov a mokradí zadržiavať vodu. A pôsobiť tak preventívne nielen proti povodniam, ale aj proti suchu a horúčavám a ďalším extrémom počasia, ktoré sú v posledných rokoch čoraz častejšie a, žiaľ, vidíme to aj tento rok.
O tom, že tieto tzv. ekosystémové služby pri lesoch hovoríme aj o ich mimoprodukčných funkciách, majú aj svoju ekonomickú hodnotu, dnes už myslím nikto nepochybuje. Našou úlohou a veľkou výzvou pre odborníkov, ekonómov, ekológov, lesníkov, vodohospodárov a ďalších je vyjadriť hodnotu ekosystémových služieb v peniazoch a zakomponovať tieto hodnoty do jednotlivých položiek štátneho rozpočtu. Potom sa tzv. výhodnosť či stratovosť investícií do ochrany prírody a životného prostredia bude javiť v celkovom inom svetle ako doteraz.
Prírodu aj v národných parkoch však nechránime len rozumom, ale predovšetkým srdcom, pretože hoci častokrát na to zabúdame, príroda predstavuje náš skutočný domov v tom najčistejšom slova zmysle. Nosíme si ju v sebe, nosíme si ju v hlave, v srdci, máme ju zakódovanú v DNA, v každej bunke nášho tela. Táto väzba človeka na svoje prírodné prostredie bola vytváraná a upevňovaná miliardami rokov evolúcie života na zemi a nedokážeme sa jej zbaviť. Je takou našou pomyselnou pupočnou šnúrou, ktorú ale na rozdiel od tej skutočnej nikdy nemôžeme prestrihnúť, resp. kedykoľvek sa o to ľudstvo v histórii pokúsilo, nikdy to nedopadlo dobre. Preto aj dnes predkladáme návrh zákona, ktorým chceme naplniť, reálne naplniť aspoň na území národných parkov, doteraz len formálne deklarovanú prioritu ochrany prírody pred ostatnými ľudskými aktivitami. Chceme tým splatiť aspoň malú časť toho obrovského dlhu, ktorý sme voči prírode tu na Slovensku, ale aj na celom svete dokázali vytvoriť a ktorý mimochodom, žiaľ, ešte stále každým dňom narastá.
Toľko na úvod. Teraz by som len stručne sa vyjadril k niektorým obavám, ktoré sme zachytili od zverejnenia nášho návrhu po jeho predložení na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Sú tu obavy zo strany neštátnych vlastníkov, že budú nejako postihnutí alebo ukrátení. Takže ak čítame s porozumením náš návrh, nijako sa priamo nedotýka pozemkov neštátnych vlastníkov a ani nerieši obmedzenia hospodárenia na týchto pozemkoch neštátnych a prípadné obmedzenia hospodárenia z titulu ochrany prírody sú už v súčasnosti primeraným spôsobom legislatívne upravené v platnom zákone o ochrane prírody a krajiny 543/2002 a ďalej budú podrobnejšie špecifikované v dokumentácii ochrany prírody, ktorá sa bude postupne pripravovať a schvaľovať pre jednotlivé národné parky v súlade s týmto zákonom. Ide predovšetkým o tzv. projekty zonácie a programy starostlivosti.
Takisto sú tu, vnímame obavy z utlmenia života na vidieku alebo z nejakého obmedzovania ďalšieho rozvoja vidieckej krajiny v týchto regiónoch, kde sa jednotlivé národné parky nachádzajú. Tu by som chcel zdôrazniť, že pri prechode správy pozemkov nedôjde k žiadnej strate pracovných miest, všetci zamestnanci dotknutých štátnych firiem - Lesy Slovenskej republiky, Štátne lesy TANAP-u, LP Ulič, ktorí o to prejavia záujem, budú mať možnosť zamestnať sa na primeraných pozíciách priamo v rezorte životného prostredia, predovšetkým vo svojich regiónoch na jednotlivých správach národných parkov.
Okrem toho môžme predpokladať, že vznik funkčných národných parkov, tak ako nám ukazujú príklady z iných európskych aj mimoeurópskych krajín, podmieni vytváranie ďalších nových pracovných príležitostí, najmä v oblasti služieb a tzv. prírodného turizmu. Ide najmä o ubytovanie, stravovanie, šport, rekreáciu a podobné služby.
Možno na záver by som spomenul, že prijatím navrhovanej novely zákona výrazne prispejeme aj k naplneniu záväzkov, ktoré má Slovenská republika vo vzťahu k Európskej komisii v oblasti ochrany prírody. Ide predovšetkým o naplnenie záväzkov, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z dvoch smerníc Európskej únie, a to smernice o vtákoch a smernice o biotopoch, ktoré spolu vytvárajú tzv. Natura 2000. V tejto súvislosti treba spomenúť aj prebiehajúce konanie Európskej komisie voči Slovenskej republike, tzv. infringement, vo veci nedostatočnej ochrany kriticky ohrozeného druhu živočícha hlucháňa hôrneho, ktorý sa stal akýmsi symbolom ochrany prírody v horských lesoch v niektorých našich národných parkoch. Prevod správy štátnych pozemkov v národných parkoch by tak mohol výrazne pomôcť nielen pri záchrane hlucháňa doslova v hodine dvanástej, ale v Slovenskej republike by mohol pomôcť aj vyhnúť sa nemalým pokutám, ktoré reálne hrozia zo strany Európskej komisie v tomto prípade.
Ďakujem, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Navrhovaným zákonom, ktorý vyplýva z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 až 2024, sa zabezpečí jednotná správa chránených území národných parkov pod ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
Cieľom tohto návrhu zákona je úprava prevodu správy pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve štátu v národných parkoch, do správy organizácie ochrany prírody a krajiny. Organizácia ochrany prírody by mala v chránených územiach zabezpečovať komplexnú a integrovanú ochranu prírody. Predpokladom však je, aby v chránených územiach spravovala a užívala štátne pozemky a súčasne zabezpečovala ochranu prírody na národnej a medzinárodnej úrovni. Návrh zákona rieši zásadný nedostatok, ktorý dnes máme pri správe štátnych pozemkov v národných parkoch, a to organizácia ochrany prírody a krajiny v súčasnosti tieto pozemky priamo nespravuje. Je neefektívne, aby sa o územia v národných parkoch starali dve rôzne štátne organizácie. V súčasnosti je to najmä Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v rezorte životného prostredia, v rezorte pôdohospodárstva je to štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, Štátne lesy Tatranského národného parku a Lesopôdohospodársky majetok Ulič. Tieto štátne organizácie sú zriadené dvoma ústrednými orgánmi štátnej správy, často majú protichodný účel, funkcie a určenia v území národných parkov, z čoho potom vyplývajú zásadné konflikty. Prevodom správy štátnych pozemkov na organizácie ochrany prírody sa vytvoria podmienky pre náležité a efektívne zabezpečenie primárneho účelu národných parkov, ochrany prírody a biodiverzity, ako aj pre plnenie záväzkov vyplývajúcich zo smerníc Európskej únie v oblasti ochrany prírody.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite. Toľko na úvod a hlásim sa potom rovno do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla, Borisa Kollára, Alexandry Pivkovej a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je eliminovanie negatívnych vplyvov zo spracovania rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva, ktoré nepochádzajú z prevádzkových alebo iných činností realizovaných na území Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z ústavného práva na priaznivé životné prostredie a práva na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva, je tento návrh zákona vyjadrením snahy vnímať ochranu životného prostredia ako dlhodobú prioritu s ohľadom na práva budúcich generácií.
Prostriedkom na dosiahnutie tohoto cieľa je ustanovenie zákazu dovozu rádioaktívneho odpadu a vyhoreného jadrového paliva s pôvodom mimo územia Slovenskej republiky, a to s cieľom znižovania environmentálneho zaťaženia krajiny a ochrany zdravia obyvateľstva a zamestnancov na území Slovenskej republiky. Ustanovenie zákazu dovozu rádioaktívneho odpadu a vyhoreného jadrového paliva s pôvodom mimo územia Slovenskej republiky rešpektuje úlohu jadrovej energie v energetickom mixe Slovenskej republiky, ako aj nutnosť vysporiadať sa s tým spojenými negatívnymi externalitami spôsobom, ktorý je šetrný k životnému prostrediu. Navrhovaný zákaz sa týka explicitne dovozu rádioaktívneho odpadu a vyhoreného jadrového paliva, ktoré nemajú pôvod na území Slovenskej republiky.
Podrobnú právnu úpravu činností a procesov súvisiacich s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným jadrovým palivom obsahujú viaceré právne predpisy. V rámci návrhu zákona sa upravuje primeraným spôsobom aj zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona nebude mať vplyv na plnenie zmlúv, ktoré boli uzavreté pred termínom účinnosti tohto zákona.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla, Borisa Kollára, Alexandry Pivkovej a Jarmily Halgašovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 49/2018 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Predkladaný návrh zákona reaguje na dlhodobý a nedoriešený problém, ktorým je zabezpečenie refundácie prostriedkov vynaložených z verejných zdrojov na sanovanie nehnuteľností v súkromnom vlastníctve osôb, ktoré nemajú postavenie pôvodcu alebo povinnej osoby. Výška refundácie, to znamená finančnej náhrady, je určená ako rozdiel trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti pred a po vykonaní sanácie. V súčasnosti sa pomerne často stáva, že mnohé bývalé priemyselné podniky, na ktorých pozemkoch sa nachádzajú environmentálne záťaže, nemajú pôvodcu environmentálnej záťaže ani nie je určená povinná osoba a zodpovedným subjektom za stav a sanáciu environmentálnej záťaže sa tak stáva štát prostredníctvom príslušného ministerstva, pritom sanácia environmentálnych záťaží má zvyčajne pozitívny vplyv na zvýšenie trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti, čo možno považovať za istú formu nepriamej štátnej pomoci.
Cieľom tohto návrhu je preto vytvoriť efektívny mechanizmus, ktorým by bolo možné na jednej strane zabezpečiť návratnosť finančných prostriedkov, ktoré boli vynaložené na sanáciu environmentálnej záťaže, a na druhej strane príliš ekonomicky nezaťažovať dotknutých vlastníkov vzniknutým ekonomickým bremenom, ktoré spočíva v poskytnutí nepriamej štátnej pomoci.
Z tohto dôvodu návrh zákona vytvára priestor pre alternatívne riešenie, tak aby dotknutí vlastníci mali možnosť namiesto vyplatenia rozdielu v trhovej cene sanovanej nehnuteľnosti, to znamená finančnej náhrady, aby mohli uzavrieť záložnú zmluvu v prospech štátu, to znamená príslušného ministerstva, pričom príslušné ministerstvo ako záložný veriteľ môže potom pri prvom prevode sanovanej nehnuteľnosti požadovať finančnú náhradu spočívajúcu v rozdiele medzi trhovou cenou sanovanej nehnuteľnosti pred a po vykonaní sanácie.
Súčasťou predkladaného návrhu je takisto novelizácia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1993 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a to v súvislosti so zápisom záložného práva sanovanej nehnuteľnosti s tým, že od uvedenej položky budú oslobodené príslušné ministerstvá v kontexte vkladu záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 531 z 26. januára 2021 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe v znení zákona č. 78/2008 Z. z. (tlač 363), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výbor žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 233 z 11. marca 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 94 z 15. marca 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča o bodoch spoločnej správy č. 1 až 10 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 100 zo dňa 16. marca 2021. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.