Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja musím v záverečnej reči reagovať, pretože za posledné týždne prebehlo slovenskou verejnosťou hrozne veľa dezinformácií, klamstiev, zavádzaní. Určité skupiny sa snažili možno aj nátlakovými akciami zmeniť niečo, čo sa aj tak zmeniť nepodarilo, pretože tento zákon, ktorý bol pripravený z dielne ministerstva a následne upravený pozmeňujúcim návrhom, je konsenzom viacerých ľudí, aj keď síce je spájaný s mojím menom. Ale na druhej strane budem úprimný, som rád, že aspoň trochu zase sa v médiách objavila téma poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Zase sa debatuje o niečom, čo sem-tam sa aj zabudne, a ľudia by si mali uvedomiť, že žijú z potravín a nie z blatníkov, nárazníkov a pneumatík.
Čo sa týka pozmeňováku, a na to musím reagovať. My sme, my sme v pozmeňováku niektoré veci upravili, ktoré sme považovali za nedôslednú, alebo nehovorím že za nedôslednú, ale možno jak chybnú transpozíciu, mali sme k tomu nejaký názor, že vo výsledku ten pozmeňovák bol konzultovaný aj s ministerstvom, takže nebola to nejaká svojvôľa poslancov. Ale sú tam také tri zásadné veci, ktoré sme považovali do toho vsunúť a tieto, o tie bojovať a tie aj tam ostali.
Prvá vec a najpodstatnejšia je to, že napriek tomu, že ministerstvo posudzovalo skupinu odberateľov ako združenie, tak združenia sme vylúčili z tohto zákona o nekalých obchodných praktikách. Na združenia sa to nevzťahuje, pretože združenia ja považujem to, čo je základom rozvoja vidieka v celej Európskej únii a pre mňa je to tak citlivá a dôležitá vec, že urobím všetko pre to, aby tie združenia sa rozvíjali. Mám skúsenosti zo zahraničia a viem, že pokiaľ podchytíme združenia, ten vidiek začne konečne žiť a aj vďaka združeniam môžme ich podporiť ešte ďalšími, ďalšími finančnými prostriedkami. Sú tam možnosti, podpora združenia priamo z bruselských peňazí, môže do toho štát vstupovať, proste je to forma, ktorá je jedinečná a pokiaľ si zničíme združenia, zabudnime na to, že na Slovensku budeme mať dostatok ovocia, zabudnime na to, že na Slovensku bude dostatok zeleniny.
Tým to nekončí. Ja som zažil združenia chovateľov ošípaných v Poľsku, videl som združenia spracovateľov, pestovateľov obilia, spracovateľov múky, produkcie pekárenských výrobkov, v Belgicku sa to ide až pomaly po hotové výrobky. Čiže toto je tá správna cesta, preto som rád a ďakujem, že sme sa na tých združeniach dohodli a tieto tam zaradené nebudú.
Zákaz predaja pod cenu ministerstvo pochopilo, že ho treba vylúčiť, my sme, sa nám podarilo presadiť to, že zákaz predaja pod cenu ostáva, pretože to je najväčšia podľa mňa nekalá praktika, ktorú môže silný, ktorý má peniaze alebo chce niekoho zničiť. V regióne stačí, že v maloobchodnej predajni dáte chlieb, mlieko, maslo, čo je indikátorom a nejakou tou, hlavným, hlavným motívom nakupovať, dáte pod nákupnú cenu a znížite všetko okolo seba, čo aj nechcete, či už predajcov, alebo obchodníkov.
Tretia vec je zavedenie povinnosti faktúry. Myslím, že sa zhodneme na tom, že sme v roku 2021, už nie sme v roku 1991, kedy sme písali faktúry ručne. Sme v roku 2021, kedy svet funguje na elektronických faktúrach a obídenie povinností faktúry znamená okrádať štát. Čiže na jednej strane sú tu návrhy dávať deťom, čo absolútne súhlasím, rodinám, podporovať ich a na druhej strane chceme tento štát okrádať tým, že neodvedieme DPH z tejto faktúry? Je to solidárne voči tým ľuďom? Alebo zase zvýšime nejaký iný poplatok, aby sme tie zdroje získali? A tí čestní faktúru vystavia. Zaujímavé, že nevystavia väčšinou faktúru tí, ktorí majú iné úmysly ako úmysly čestné.
Takže to sú tri hlavné piliere, ja som rád, že sa podarili presadiť.
Veľká diskusia bola a obviňovali aj mňa, že som sa zasadil o zrušenie generálnej klauzuly. Nie je to pravda. Generálna klauzula ako univerzálny nástroj na riešenie nekalých praktík tam zostal. Takisto ostal logistický bonus.
Vylúčenie ekonomických oprávnených nákladov je nevykonateľná praktika, to bol čiste politický ťah, pretože na základe zákona o hospodárskej súťaži, na základe obchodného tajomstva, keby ja som vám poskytol moje oprávnené náklady, ja im pošlem mailom a pošlem tam kontrolu, vy zaplatíte 10 % z ročného obratu. Je to neoprávnené, to je tá nekalá praktika. 10 % z ročného obratu.
Ale, vážení kolegovia, ja chcem povedať ešte k tomu niečo iné. My tu riešime nejaký zákon, ten zákon nie je problém. Ten zákon je dôsledok. Pokiaľ by sme mali silných poľnohospodárov a silných potravinárov, tak by sme mali len tých deväť nekalých praktík, ako prikazuje smernica európskej, Európskeho parlamentu. Ten skutočný problém je niekde úplne inde.
Prvým zásadným problémom, sme 17 rokov v Európskej únii, 17 rokov slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo nemá funkčnú koncepciu pôdohospodárstva. Od roku 2004 nemáme žiadnu koncepciu. A pokiaľ sa vytvorili, ja nehovorím, že bola zlá, všetky ostali v šuflíkoch na Dobrovičovej 12. Ani jedna koncepcia od roku 2004 sa v tomto štáte nerealizovala, bol to len nejaký zdrap papiera, ktorý sa schválil na Úrade vlády a tak to pokračovalo ďalej. Teraz sa pripravuje nová koncepcia, pokiaľ mám informácie, a to bude ten dokument, ktorý potom môžme hodnotiť.
Druhá vec, všetci, všetci nadávate na hypermarkety a supermarkety. Tak iba pár čísiel. Prvé, prvý obchodný reťazec Tesco bol postavený v roku 1999. Tento rok sa neotvoril žiaden hypermarket, minulý rok sa neotvoril žiadny hypermarket, my máme 600 hypermarketov. Ja sa pýtam, kto dovolil výstavbu týchto marketov? Hádam, hádam nie táto vládna koalícia alebo ja, alebo tu pán minister Mičovský? Čiže tých, ktorí povolili tie markety, sa treba opýtať, prečo ste umožnili takú obrovskú tržnú silu týmto obchodným systémom? Jasné, že sa zvýšila kultúra predaja, ja s tým súhlasím, ale určite bola namieste miera regulácie zachovania regionálneho predaja a predaja v rámci marketov.
Všetci tam chodíme nielen preto, že sa nám tam páči, ale tam chodiť musíme, lebo nemáme kde inde nakupovať potraviny. Pritom slovenských, slovenských obchodov, Coop, ktorý má 2-tisíc, a ostatných je asi 1 500. Bohužiaľ, tí nemajú takú, takú silnú silu ako tie zahraničné markety. Preto neostáva nám nič iné, my musíme vychádzať zo stavu, v ktorom sa nachádza Slovenská republika, a my nemôžme teraz robiť to, že budeme hrať falošné divadlo a na nich nadávať. My, bohužiaľ, musíme urobiť všetko pre to, aby sme využili ich tržnú silu, aby sme využili ten priestor, tie pulty týchto marketov, či už slovenských, alebo v zahraničí, ja ich nerozlišujem, na to, aby sme tie slovenské výrobky dostali k našim zákazníkom. Iná cesta momentálne neni, my sme to nespôsobili.
Ten najväčší problém, ktorý je, kvôli čomu dnes oprávnene a oprávnene kričia, nadávajú, sú zlí a píšu, robia tlačovky naši poľnohospodári a potravinári, je obrovský investičný dlh. To je najväčší problém. Iba rastlinná vertikála zrátala, že investičný dlh v rastlinnej vertikále od pšenice až po pekárenský výrobok na pulte je 2,3 miliardy. Tu dnes padli potravinári 500 miliónov, čiže rátajme okolo 3 až 4 miliardy je investičný dlh. Pri tom zhruba 5 miliárd eur, možno 10 miliárd eur, lebo išlo aj na priame platby niečo, išli do nejakých zvláštnych investícií. To je ten problém, naši potravinári nemajú tú ekonomickú silu, aby boli partnerom, aby ten market, ktorý je tu, prišiel za nimi a poprosil ho, dodávaj mi, prosím ťa, máš vynikajúce výrobky, v dobrých cenách. Nie, situácia je opačná, pretože oni dnes v podstate ani nemajú za čo sa rozvíjať.
Nezabudnite, že už niekoľko rokov beží informácia, minimálne dva roky alebo tri, začala bežať informácia, že v roku 2025 nám končí klietkový chov vajec. Pýtam sa, reagoval niekto na to? Včera som bol s pánom Molnárom, reagoval niekto na to pred dvomi-tromi rokmi, že oni potrebujú za štyri roky alebo za tri roky ukončiť investície v hodnote 50, 60 miliónov eur? Uvedomuje si niekto, že pokiaľ týmto hydinárom, ktorí sú podvyživení, pokiaľ nedáme peniaze, tak v roku 2025 podiel slovenských vajec bude 40 % maximum? Možno 30. Uvedomuje si niekto, tých 60 % nahradia poľské vajcia? To sú tie dopady toho investičného dlhu a nezodpovedného prístupu k poľnohospodárom a potravinárom. Z jednoduchého dôvodu, poľnohospodár a potravinár bol stále občan druhej a tretej kategórie. Je to hanba pre všetkých, ktorí toto dopustili, aj pre nás, samozrejme, možno mali sme spraviť viac, ale toto sa musí zmeniť. Všetci alebo väčšina z nás cestuje po svete a vie, že keď príde niekde sedliak do krčmy, tak mu kupujú a niežeby on prosil na to, aby mu niekto kúpil.
A viete, čo je výsledok? A prečo tá situácia a tie ekonomicky oprávnené náklady sú také, aké sú? Včera mi hovoril pán Molnár, že keď kolíše trh s vajcami, tak vajcia predávajú do Rakúska za jeden-dva centy. A ja sa ho pýtam, pán Molnár, a koľko máme sušiek vajec na Slovensku? No, nemáme. A keby bola tá suška vajec tu a ja som začínal svoj život po strednej škole v hydinárskom závode, my sme tam sušku mali, to bol rok ´80, strašne dávno, tak tým pádom tie vajcia nejdú za jeden cent. Azda si nemyslíte, že Rakúšan mu dá 5 centov? No nedá mu.
Prečo, prečo zeleninári stavajú bioplynky na mrkvu a na zeleninu, ktorá je mierne poškodená a nezodpovedá štandardu predaja mrkvy? Lebo nemáme mraziarne. Prečo kupujeme Slovakia Chips vyrobené v Čechách? Prečo nevyrábame na Slovensku hranolky?
A to je to, čo nám chýba, že ten, nazvime ho, tovar druhej a tretej kategórie, nie z hľadiska kvality, ale z hľadiska tvaru, ide do odpadu, do kompostu a ten by mohol byť hranolky, mrazené výrobky, konzervované výrobky, my radšej vyhodíme. To je ten katalyzátor, ktorý znižuje oprávnené náklady. Znížiť straty a zlepšiť výnosy.
O výrobno-odbytových združeniach som hovoril. To je základ základov. Mňa veľmi mrzí, že na Slovensku nie je podporovaná ani jedna odbytovka, ani jedna. To, že sú vytvorené... Poliaci od 12. júna dávajú 10 % odbytovkám z obratu, dlhodobo funguje 4,6 Brusel, 4,6 štát, to je 9,2 %. Nefunguje to. A tým vlastne, že sme prešli to obdobie, to nešťastné obdobie rezortu druhej a tretej kategórie a ako som už predtým spomínal, máme poľnohospodárov, ktorí hľadajú predaj, to je jedno komu, máme potravinárov, kto nakupuje neviem komu, potom máme vyhlášku alebo smernicu alebo je to v zákone, myslím, 152, kde musia byť umiestnené, 50 % výrobkov musí byť v letákoch. Dámy a páni, v tých salámach je 10 % slovenského mäsa! Čie mäso predávame v tých šunkách, v tých salámach? No nie naše. My sa tvárime, že máme tie vlajočky tam, ale tam je cudzí výrobok. To nie je náš. Chýba nám samozrejmá hrdosť na slovenské výrobky a tá sa buduje strašne dlho.
Na záver dve veci. Peniaze, tých 11 miliárd, ktoré sa dali na poľnohospodárstvo, bohužiaľ, išli nesprávnym smerom. A pokiaľ si neuvedomíme, že majú ísť na produkciu, aj na produkciu surovín, pozor, aj na produkciu surovín, pretože tie suroviny aj tá pšenica môžu byť a majú byť a musia byť surovinou pre výrobu potravín. Že my sme urobili veľké lány a predávame väčšinu surovín do zahraničia preto, aby tí poľnohospodári prežili. Nenadávajme na nich! Oni nemajú inú šancu, ako robiť to, čo robia, lebo chcú prežiť. Ja som si rátal potravinovú sebestačnosť na Slovensku na počet chvostov a pier a tak ďalej, my v podstate by sme nemali čo predávať.
A teraz úplne na záver. Chcem vás poprosiť, máme do októbra päť mesiacov, päť mesiacov a pred nami je obrovská úloha, ktorá sa buď zvládne, alebo sa nezvládne. Tá úloha sa volá intervenčná stratégia, strategický plán a koncepcia rozvoja pôdohospodárstva a potravinárstva do roku 2035. Potom, prosím, hodnoťte. Buď tá koncepcia sa zvládla a poprosím aspoň povedať ďakujem, alebo sa nezvládla a potom oprávnene kritizujte. Pretože keď toto sa nezvládne, najbližšia možnosť zmeniť poľnohospodárstvo bude v roku 2030, možno 2028, možno, ale osem rokov tu budeme trieť biedu. A ak toto zvládneme, tak z vidieka sa stane konečne miesto pre život. Po dlhých, dlhých rokoch nebude mať migráciu, ale budú tam sa vracať ľudia naspäť a ak toto zvládneme, ja verím tomu, že áno, tak z vidieka sa stane miesto, ktoré zabezpečí, splní svoje nielen ekonomické, ale aj spoločenské, sociálne, klimatické a environmentálne funkcie.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
