Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky je záväzný dokument, ktorý udáva smery rozvoja Slovenska na nastávajúce štyri roky. Po dôkladnom preštudovaní programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky by som rád vyjadril k jeho podstatným častiam, avšak vzhľadom na časový limit zaujmem stanovisko k politike odstraňovania v prvom rade regionálnych rozdielov a dotknem sa problémov v súvislosti koronakrízy a samospráv.
Prostredníctvom dostupných informácií sledujem príčiny zaostávania regiónov na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja, Gemera, Malohontu, ale aj ďalších regiónov, Hontu, Novohradu, Zemplína, Šariša, Spiša a Zamaguria. Všetky tieto regióny sa môžu pochváliť s bohatou históriou, prírodnými zdrojmi, ale v prvom rade pracovitými ľuďmi. Desiatky rokov sa komplexne rozvíjali a spoločne aj prosperovali. Dnes v nich chýba moderná infraštruktúra, chátrajú historické budovy, zarastajú lúky a zlovestne pôsobia v katastri miest a obcí opustené a rozpadávajúce sa budovy a výrobné haly bývalých prosperujúcich firiem a podnikov. To všetko sa priamo odráža v bytí a myslení obyvateľstva, v jeho životnej úrovni.
Vo vedomí našich obyvateľov sa rodí nedôvera voči centrálnym orgánom, ktoré za posledné tri dekády, áno, za tri dekády nevedeli alebo nechceli účinne riešiť ich problémy. Väčšine našich obyvateľov sa zdá, že doteraz prosperujúca časť nášho štátu končí za Nitrou. Možno pre niekoho z vás sa bude zdať takéto hodnotenie za nadsadené, poďme teda ku konkrétnostiam a povedzme si to otvorene.
Pred štyrmi rokmi bolo na Slovensku 12 tzv. menej rozvinutých okresov. Dnes podľa platnej legislatívy je ich celkom 20, čiže 25 % z celkového počtu okresov. Z týchto čísiel nám vyplýva, že doterajšie formy a metódy práce na vyrovnávanie regionálnych rozdielov boli, bohužiaľ, neúspešné. Tie spočívali najmä vo výjazdových zasadnutiach vlády Slovenskej republiky, v rozdeľovaní takmer rovnakej sumy financií a nerovnako veľkých okresov, sú medzi nimi okresy so 17 obcami, ale na druhej strane sú aj okresy, kde majú 107 obcí, a v prijímaní uznesení, ktoré napríklad v našom rimavskosobotskom okrese splnené neboli.
Tieto moje poznatky a konštatovania potvrdzujú aj oficiálne údaje Eurostatu o regionálnom hrubom domácom produkte, keďže od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa HDP na obyvateľa zvýšil celoplošne, avšak rozdiely medzi regiónmi sa zväčšili, na čo upozorňuje i samotná Európska komisia.
V našich podmienkach sa fenomén regionálnych disparít viaže na dopady experimentálnej a nepodarenej ekonomickej transformácie. V našom okresnom meste, resp. v celom okrese Rimavská Sobota spôsobila totálnu deintustraziáciu (pozn. red.: správne „deindustralizáciu“). Došlo k zrušeniu, resp. k obmedzeniu výroby viac ako 18 potravinárskych závodov a k zrušeniu výrobu priemyselných podnikov.
No, bohužiaľ, nie je to dávna minulosť, kedy pred dvoma rokmi vďaka embargu voči Ruskej federácii došlo k pozastaveniu výroby tých slávnych UDS-iek v CSM Tisovec, okres Rimavská Sobota. A tu si dovolím povedať, že obdobne to dopadlo u všetkých 20 menej rozvinutých okresov v rámci celej Slovenskej republiky.
Bohužiaľ, sa v tejto neblahej skutočnosti odzrkadľujú v nedostatočne rozvinutom podnikateľskom prostredí, v nepriaznivej štruktúre vzdelávania, v beznádejnej situácii marginalizovaných rómskych komunít, v neúčinných nástrojoch poľnohospodárskej politiky, ale najmä v nesystémovom rozdeľovaní štátnych dotácií a udeľovaní stimulov podnikateľským subjektom, a to všetko vrcholí v nepriaznivom regionálnom rozvoji.
Samozrejme, je tu ešte omnoho viac faktorov. Uvediem jeden. Dňa 16. apríla v televíznom vysielaní minister hospodárstva pán Sulík vizuálne aj slovami deklaroval štátnu pomoc dvanástim podnikateľským subjektom. Bohužiaľ, anonymným. Podľa jeho slov aj v Rimavskej Sobote sa má podporiť stavebná firma, ktorá údajne má vytvoriť vyše 100 pracovných miest. Ja ako primátor mesta neviem, o akú firmu sa v danom prípade jedná, keďže len tento týždeň schvaľujeme programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.
V programovom vyhlásení je stručne zahrnuté smerovanie v tejto oblasti, ktoré však treba rozmeniť na drobné. Treba mu dať zákonný rámec, pretože v opačnom prípade sa bude pokračovať v nepriaznivom trende a štyri roky budeme konštatovať ešte negatívnejšie skúsenosti. Stálo by za úvahu zriadiť osobitný výbor na jeho riešenie.
Dovoľte mi, aby som pár slovami sa dotkol i problematík, s ktorými sa programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky zaoberá len okrajovo alebo vôbec. Očakával som, že programové vyhlásenie vlády sa bude zaoberať aj zmenou volebného systému najmä preto, že jednotlivé politické strany, napr. OĽANO či ZA ĽUDÍ vo svojich volebných programoch i mítingoch prízvukovali, že nastal čas na takúto zmenu. Samozrejme, s tým súhlasím, pretože je najvyšší čas, aby jednotlivé regióny našej republiky mali viac svojich zástupcov v parlamente, a nie tak, ako doposiaľ. V programovom vyhlásení však ja som nenašiel k tejto otázke ani jedno jediné slovíčko. No, bohužiaľ, som v programovom vyhlásení nenašiel ani konkrétny termín na dokončenie pre nás tak bytostne dôležitej výstavby diaľnice R2 Zvolen - Košice, ktorá už mala byť dokončená v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 804 z roku 2007 ešte 31. 12. 2012, teda pred necelými ôsmimi rokmi. Našim obyvateľom rezonuje termín dokončenia diaľnice vyslovený z úst exministra dopravy pána Počiatka - rok 2040. Verím, že to nie je a nebude, nebude pravda.
Na druhej strane treba to povedať otvorene, že viaceré zahrnuté oblasti v tomto vyhlásení, najmä v oblasti sociálnej politiky s poukázaním na súčasný priebeh koronakrízy sa nebude môcť realizovať.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, po konzultácii s niekoľkými funkcionármi samospráv konštatujem, že nie sme spokojní s tým, že v súčasnej krízovej situácii nám neboli udelené potrebné kompetencie na promptné riešenie vyskytujúcich sa a nepredvídaných udalostí tak ako v niektorých susedných štátoch. V našom meste Rimavská Sobota je rómske sídlisko s 1 156 trvale prihlásenými občanmi. Na toto sídlisko sa v nedávnej minulosti vracali obyvatelia zo zahraničia. Dodnes hromadne navštevujú mestské obchodné centrá, pričom uvedené sídlisko má svoju vlastnú predajňu potravín. Preto som sa 18. marca obrátil na centrálny krízový štáb i predsedu vlády Slovenskej republiky, ale dodnes som nedostal odpoveď, ale problém visí vo vzduchu, a to i, a to i napriek tomu, že pred pár dňami tam otestovali iba sedem občanov zatiaľ s negatívnym výsledkom. Priznávam, mám strach, že konať sa začne, keď už bude, bude neskoro. Verím, že mi uznáte, že 7 testovaných občanov na tomto sídlisku z 1 156 obyvateľov bolo málo. Alebo chceme čakať, že dopadneme ako v DSS Pezinok? A tu vidím ten najväčší problém.
Kým naši predstavitelia odmietli prevziať 1 mil. rýchlotestov v hodnote 8,90 eur za kus a vyhlasovali, že to je zbytočné, že to treba hodno, hodiť do Dunaja, tak včerajšieho dňa bolo dodaných 500-tisíc takýchto rýchlotestov do Slovenskej Ľupče, ale už nie za 8,90, ale za sumu 9,90 eur za kus. Znamená to, že len pri tomto nákupe sme ako štát prišli o sumu 500-tisíc eur.
Vážená Národná rada, nakoľko predložené Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky nerieši zrozumiteľne a hodnoverne problémy, o ktorých som hovoril, preto ho nemôžem svojím hlasom podporiť.
Ďakujem pekne.
