Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, ak dovolíte, ja by som dvoma vetami zareagoval na slová pána, pána poslanca Richtera. Skutočne je tu na zamyslenie, ako on to tiež naznačil, že aká politická kultúra sa presadzuje a uplatňuje v rámci Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako si môže dovoliť jeden poslanec Národnej rady povedať, že pracovníci ministerstva, ktorí pripravovali toto programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, že to je hnoj. No ja si to vyprosím v mene tých pracovníkov štátnej správy, pracovníkov ministerstva, ktorí tieto materiály pripravovali, že vôbec takto poslanec Národnej rady označuje prácu týchto ľudí, že je to hnoj, ten hnoj treba tam vyčistiť. Ja si myslím, že pán Pčolinský, vy by ste sa mali v každom prípade ospravedlniť týmto zamestnancom, pretože práve toto programové vyhlásenie, ktoré budeme prijímať zajtra alebo napozajtra, to aj toto pripravovali aj tí ľudia. Toto je jedna vec.
Na druhej strane by som chcel opýtať pána exministra pána Richtera, pretože sa dozvedáme, že z úst pani Remišovej sa povedalo, že ak si plán rozvoja v okrese v jednotlivých zaostalých okresov v podstate vláda nebude prezentovať alebo presadzovať tak, ako to bolo doposiaľ, či pán exminister Richter, či vôbec máte nejaký prehľad, akou formou to budú riešiť, pretože ja si otvorene dovolím povedať, že my okresy, ktoré sme na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja, poprípade na východe Slovenska, na severovýchodnej časti Slovenska budeme potrebovať v každom prípade, aby sa s nami vláda Slovenskej republiky zaoberala. Pokiaľ sa to nestane, tak dovolím si povedať, že ten, ten marazmus, ktorý tam máme dole, my toto sami neprekonáme.
V každom prípade dovolím si otvorene povedať, že tieto okresy potrebujú pozitívnu diskrimináciu zo strany vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, odzneli tu, odzneli tu zaujímavé pripomienky, ak dovolíte, by som zareagoval pár vetami na slová pána Mazureka.
Kolegyne, kolegovia, nože sa pozrime alebo zamyslime sa na rok, alebo vráťme sa tridsať rokov späť, do rokov 1989 na obdobie nežnej revolúcie.
Ak sa pamätáte, v roku 1990, keď opustila, opustilo územie Slovenskej republiky, teda opustil vojak slávnej Červenej armády územie Slovenskej republiky, pán Kocáb vtedy otvorene povedal, nikdy viac nedovolíme, že na území Slovenskej republiky budú cudzie, zahraničné vojská. No dnes je situácia úplne iná.
Dámy a páni, uvažujme na tým, ktorá armáda v podstate oslobodila našu republiku. Nože sa zamyslite, koľko vojakov slávnej Červenej armády leží na Slavíne. Je tam vyše 6 800 vojakov, ktorí oslobodili jednak Bratislavu, ako aj Západoslovenský kraj. Ak sa pozriete, 28-tisíc vojakov slávnej Červenej armády uhyn..., zahynulo pri bojoch na Dukle. Neboli to americké vojská, americkí vojaci, ktorí, áno, išli smerom zo západu, ja to rešpektujem. Ale, dámy a páni, nože uvažujme, robila takéto zverstvá slávna Červená armáda? Nože sa pozrime na niektoré krajine, nech je to Líbya, Libanon, Irak, Irán, Afganistan, Pakistan, Juhoslávia. V roku 1999, ak sa pamätáte, bývalý predseda vlády, to pán Dzurinda aj so svojou vládou odsúhlasili, povolili prelet amerických vojsk cez územie Slovenskej republiky na Juhosláviu. Jedine pán Koncoš a pán Čargonurský (pozn. red.: správne „Čarnogurský“) povedali, že nie, nesúhlasíme.
Vážení páni, uvedomte si, nezabudnite na jednu vec, Slovenskú republiku oslobodila slávna Červená armáda.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Skrátka začal by som s pánom Karahutom. Áno, v podstate súhlasím s vaším názorom, ale, bohužiaľ, do tých 10 minút som sa nedokázal vmestiť aj k tejto téme, ale očakávam, očakávam končiktú..., konštruktívnu politiku práve v tomto smere aj od vás, aj od všetkých poslancov a v prvom rade od pána ministra a verím tomu, že tento problém vyriešime, čo sa týka úseku poľnohospodárstva.
Ale ak dovolíte, hádam by som zareagoval na pána Ferenčáka. Skutočne je to tiež takisto skúsený primátor mesta, ktorý dlhé roky pracuje ako primátor, takisto aj ja už ako desiaty rok.
Dámy a páni, vy si vôbec ani niektorí neuvedomujete, aká je situácia v okrese Rimavská Sobota, ale v regiónoch tam dole na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja. Nech je to Rimavská Sobota, Poltár, Tisovec, Hnúšťa, Tornaľa, Revúca, dovolím si povedať, ešte aj, aj Lučenec, Veľký Krtíš. My tam zápasíme s obrovským problémom, s vysokou mierou nezamestnanosti, či sa to niekomu páči, či nie.
Ja som to raz už tu povedal vo svojom vystúpení, že áno, tento krízový stav, ktorý nastal v mesiaci marec na území Slovenskej republiky a v celej Európe, my v týchto južných okresoch, samozrejme, na severovýchode Slovenskej republiky, s týmto už ako aj my zápasíme. Ale v každom prípade, pán kolega Karahuta, my potrebujeme v každom prípade dobudovať R2, to znamená, že Zvolen - Košice, ak táto diaľnica sa dobuduje, tak budem skutočne rád. Len problém je to, už aj bývalí, bývalé vedenie, bývalá vláda Slovenskej republiky už nám vyhlasovala, že teoreticky R2, to znamená diaľnica od Lučenca smerom na východ po Košice nie je potrebná, pretože v podstate tá hustota premávky si to nevyžaduje. Ale vyžadovala to vtedy, keď bolo potrebné v danom prípade získavať hlasy v rámci politickej kampane?
Tak zato vás prosím, v prvom rade pána ministra dopravy, aby sa s týmto problémom zaoberali, aby sa diaľnica v smere ďalej od Lučenca smerom na východ postupovala, aby sa budovala ďalej.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky je záväzný dokument, ktorý udáva smery rozvoja Slovenska na nastávajúce štyri roky. Po dôkladnom preštudovaní programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky by som rád vyjadril k jeho podstatným častiam, avšak vzhľadom na časový limit zaujmem stanovisko k politike odstraňovania v prvom rade regionálnych rozdielov a dotknem sa problémov v súvislosti koronakrízy a samospráv.
Prostredníctvom dostupných informácií sledujem príčiny zaostávania regiónov na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja, Gemera, Malohontu, ale aj ďalších regiónov, Hontu, Novohradu, Zemplína, Šariša, Spiša a Zamaguria. Všetky tieto regióny sa môžu pochváliť s bohatou históriou, prírodnými zdrojmi, ale v prvom rade pracovitými ľuďmi. Desiatky rokov sa komplexne rozvíjali a spoločne aj prosperovali. Dnes v nich chýba moderná infraštruktúra, chátrajú historické budovy, zarastajú lúky a zlovestne pôsobia v katastri miest a obcí opustené a rozpadávajúce sa budovy a výrobné haly bývalých prosperujúcich firiem a podnikov. To všetko sa priamo odráža v bytí a myslení obyvateľstva, v jeho životnej úrovni.
Vo vedomí našich obyvateľov sa rodí nedôvera voči centrálnym orgánom, ktoré za posledné tri dekády, áno, za tri dekády nevedeli alebo nechceli účinne riešiť ich problémy. Väčšine našich obyvateľov sa zdá, že doteraz prosperujúca časť nášho štátu končí za Nitrou. Možno pre niekoho z vás sa bude zdať takéto hodnotenie za nadsadené, poďme teda ku konkrétnostiam a povedzme si to otvorene.
Pred štyrmi rokmi bolo na Slovensku 12 tzv. menej rozvinutých okresov. Dnes podľa platnej legislatívy je ich celkom 20, čiže 25 % z celkového počtu okresov. Z týchto čísiel nám vyplýva, že doterajšie formy a metódy práce na vyrovnávanie regionálnych rozdielov boli, bohužiaľ, neúspešné. Tie spočívali najmä vo výjazdových zasadnutiach vlády Slovenskej republiky, v rozdeľovaní takmer rovnakej sumy financií a nerovnako veľkých okresov, sú medzi nimi okresy so 17 obcami, ale na druhej strane sú aj okresy, kde majú 107 obcí, a v prijímaní uznesení, ktoré napríklad v našom rimavskosobotskom okrese splnené neboli.
Tieto moje poznatky a konštatovania potvrdzujú aj oficiálne údaje Eurostatu o regionálnom hrubom domácom produkte, keďže od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa HDP na obyvateľa zvýšil celoplošne, avšak rozdiely medzi regiónmi sa zväčšili, na čo upozorňuje i samotná Európska komisia.
V našich podmienkach sa fenomén regionálnych disparít viaže na dopady experimentálnej a nepodarenej ekonomickej transformácie. V našom okresnom meste, resp. v celom okrese Rimavská Sobota spôsobila totálnu deintustraziáciu (pozn. red.: správne „deindustralizáciu“). Došlo k zrušeniu, resp. k obmedzeniu výroby viac ako 18 potravinárskych závodov a k zrušeniu výrobu priemyselných podnikov.
No, bohužiaľ, nie je to dávna minulosť, kedy pred dvoma rokmi vďaka embargu voči Ruskej federácii došlo k pozastaveniu výroby tých slávnych UDS-iek v CSM Tisovec, okres Rimavská Sobota. A tu si dovolím povedať, že obdobne to dopadlo u všetkých 20 menej rozvinutých okresov v rámci celej Slovenskej republiky.
Bohužiaľ, sa v tejto neblahej skutočnosti odzrkadľujú v nedostatočne rozvinutom podnikateľskom prostredí, v nepriaznivej štruktúre vzdelávania, v beznádejnej situácii marginalizovaných rómskych komunít, v neúčinných nástrojoch poľnohospodárskej politiky, ale najmä v nesystémovom rozdeľovaní štátnych dotácií a udeľovaní stimulov podnikateľským subjektom, a to všetko vrcholí v nepriaznivom regionálnom rozvoji.
Samozrejme, je tu ešte omnoho viac faktorov. Uvediem jeden. Dňa 16. apríla v televíznom vysielaní minister hospodárstva pán Sulík vizuálne aj slovami deklaroval štátnu pomoc dvanástim podnikateľským subjektom. Bohužiaľ, anonymným. Podľa jeho slov aj v Rimavskej Sobote sa má podporiť stavebná firma, ktorá údajne má vytvoriť vyše 100 pracovných miest. Ja ako primátor mesta neviem, o akú firmu sa v danom prípade jedná, keďže len tento týždeň schvaľujeme programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.
V programovom vyhlásení je stručne zahrnuté smerovanie v tejto oblasti, ktoré však treba rozmeniť na drobné. Treba mu dať zákonný rámec, pretože v opačnom prípade sa bude pokračovať v nepriaznivom trende a štyri roky budeme konštatovať ešte negatívnejšie skúsenosti. Stálo by za úvahu zriadiť osobitný výbor na jeho riešenie.
Dovoľte mi, aby som pár slovami sa dotkol i problematík, s ktorými sa programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky zaoberá len okrajovo alebo vôbec. Očakával som, že programové vyhlásenie vlády sa bude zaoberať aj zmenou volebného systému najmä preto, že jednotlivé politické strany, napr. OĽANO či ZA ĽUDÍ vo svojich volebných programoch i mítingoch prízvukovali, že nastal čas na takúto zmenu. Samozrejme, s tým súhlasím, pretože je najvyšší čas, aby jednotlivé regióny našej republiky mali viac svojich zástupcov v parlamente, a nie tak, ako doposiaľ. V programovom vyhlásení však ja som nenašiel k tejto otázke ani jedno jediné slovíčko. No, bohužiaľ, som v programovom vyhlásení nenašiel ani konkrétny termín na dokončenie pre nás tak bytostne dôležitej výstavby diaľnice R2 Zvolen - Košice, ktorá už mala byť dokončená v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 804 z roku 2007 ešte 31. 12. 2012, teda pred necelými ôsmimi rokmi. Našim obyvateľom rezonuje termín dokončenia diaľnice vyslovený z úst exministra dopravy pána Počiatka - rok 2040. Verím, že to nie je a nebude, nebude pravda.
Na druhej strane treba to povedať otvorene, že viaceré zahrnuté oblasti v tomto vyhlásení, najmä v oblasti sociálnej politiky s poukázaním na súčasný priebeh koronakrízy sa nebude môcť realizovať.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, po konzultácii s niekoľkými funkcionármi samospráv konštatujem, že nie sme spokojní s tým, že v súčasnej krízovej situácii nám neboli udelené potrebné kompetencie na promptné riešenie vyskytujúcich sa a nepredvídaných udalostí tak ako v niektorých susedných štátoch. V našom meste Rimavská Sobota je rómske sídlisko s 1 156 trvale prihlásenými občanmi. Na toto sídlisko sa v nedávnej minulosti vracali obyvatelia zo zahraničia. Dodnes hromadne navštevujú mestské obchodné centrá, pričom uvedené sídlisko má svoju vlastnú predajňu potravín. Preto som sa 18. marca obrátil na centrálny krízový štáb i predsedu vlády Slovenskej republiky, ale dodnes som nedostal odpoveď, ale problém visí vo vzduchu, a to i, a to i napriek tomu, že pred pár dňami tam otestovali iba sedem občanov zatiaľ s negatívnym výsledkom. Priznávam, mám strach, že konať sa začne, keď už bude, bude neskoro. Verím, že mi uznáte, že 7 testovaných občanov na tomto sídlisku z 1 156 obyvateľov bolo málo. Alebo chceme čakať, že dopadneme ako v DSS Pezinok? A tu vidím ten najväčší problém.
Kým naši predstavitelia odmietli prevziať 1 mil. rýchlotestov v hodnote 8,90 eur za kus a vyhlasovali, že to je zbytočné, že to treba hodno, hodiť do Dunaja, tak včerajšieho dňa bolo dodaných 500-tisíc takýchto rýchlotestov do Slovenskej Ľupče, ale už nie za 8,90, ale za sumu 9,90 eur za kus. Znamená to, že len pri tomto nákupe sme ako štát prišli o sumu 500-tisíc eur.
Vážená Národná rada, nakoľko predložené Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky nerieši zrozumiteľne a hodnoverne problémy, o ktorých som hovoril, preto ho nemôžem svojím hlasom podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, ja som si pozorne vypočul stanovisko a názor pána poslanca Mizíka. No napriek tomu, že niektorí, ktorí ste tu vystúpili, vo vzťahu konkrétne kritizovali, ale mám taký pocit, že je to človek skúsený, hovorí z praxe, ktorý už má nejaké roky za sebou.
Páni, vy, ktorí ho kritizujete, v podstate máte ešte menej, oveľa menej skúseností ako pán Mizík. Pán Mizík rozobral situáciu v prvom rade na úseku školstva.
Vážení priatelia, pochádzam z okresu Rimavská Sobota a zhodou okolností aj pán Mizík je z okresu Rimavská Sobota a dovolím si povedať, že je to veľmi ťažko skúšaný okres. Vy všetci veľmi dobre viete, že Rimavská Sobota dlhé roky sa nachádzala na prvom mieste na úseku miera nezamestnanosti a práve bývalá vláda Slovenskej republiky dala okres Rimavskú Sobotu na prvé miesto medzi menej rozvinuté okresy v rámci Slovenskej republiky. Áno, je tam skutočne ťažký život, pretože vy možno niektorí si ani neuvedomujete, že my máme dediny, dámy a páni, kde je, dovolím si otvorene povedať, nie 50-, 60-, ale 100-percentná miera nezamestnanosti. A je to, poviem teraz obrazne, kde pracuje skutočne v tých dedinách len starosta a jeho sekretárka.
Samozrejme, sú problémy aj s marginalizovanými skupinami ľudí, teda s občanmi, ktorí v podstate žijú v našom okrese. Áno, dámy a páni, ja tiež pochádzam z istej dediny, kde momentálne je 97 % občanov rómskeho pôvodu. Ja poznám život Rómov, poznám situáciu aj v samotnom meste Rimavská Sobota a dovolím si povedať, že je to ťažké. Len v samotnom meste Rimavská Sobota z 23-tisíc eur, á, 23-tisíc občanov žijúcich v meste Rimavská Sobota, dámy a páni, je viac ako 27 % občanov rómskeho pôvodu. Takže ten problém skutočne veľmi dobre poznám.
Jasné. Viete veľmi dobre, čas mi uteká, áno, máme to nešťastné sídlisko, tam to je niečo obdobné ako Luník IX v Košiciach, s ktorými sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som zareagoval na slová pána predsedu Kotlebu. Dámy a páni, ja skutočne žasnem, ako vládna koalícia dokázala pripraviť tento fantastický materiál, áno, fantastický materiál. Už len čakám, že niekto z vás tu povie, aký blahobyt sa tu zabezpečí pre, pre 5,4 milióna občanov žijúcich na území Slovenskej republiky, že tu budeme žiť v blahobyte, bez žobrákov, každý bude mať prácu, možnosť chodiť na exotické dovolenky, na exotické zájazdy, samozrejme za veľkú mláku.
Na druhej strane som sa v tomto materiáli však nedočítal nič konkrétneho. Príchod, príchodom programového vyhlásenia vlády by malo byť v prvom rade školstvo, zdravotníctvo, regióny, poľnohospodárstvo, podnikatelia, samozrejmá vec aj v dnešnej dobe koronavírus, teda COVID-19. Áno. Každým bodom sa tu letmo s týmto cieľom teraz zaoberáte. Ale o mimovládnych organizáciách, o obrannej politike štátu som sa v programovom vyhlásení vlády dočítal oveľa viac. Napríklad o výdavkoch s ambíciou dosiahnuť dvojpercentný podiel na HDP v roku 2024, to som sa tam tiež dočítal, že bude vyčlenených minimálne 20 % na hlavnú výzbroj a techniku podľa kritéria NATO a Európskej únie. To tam tiež nájdeme. Skutočne mám pocit po naštudovaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, že v našom štáte to bude všetko v naprostom poriadku. Ale to, že koľko miliónov sa vyčlení na menej rozvinuté okresy v rámci Slovenskej republiky, kedy sa dostavia D1 Bratislava - Košice, kedy sa dostavia R2 Zvolen - Košice, to som, bohužiaľ, tu nenašiel.
Takže čas mi ušiel, takže ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem vám pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, ja si pozorne počúvam tieto vaše vystúpenia, ale je to strašne ako vystupujete, vážení páni z koalície. Ja som si pozorne vypočul aj slová pána Pellegriniho a dovolím si otvorene povedať, že plne podporujem slová tohoto pána. Naštudoval som v podstate programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktoré nám predložili v nedeľu, a dovolím si otvorene povedať, že, a mám taký pocit, aký, ako keby v našej krajine bolo všetko v naprostom poriadku. Ale zrejme súčasná vládna koalícia, garnitúra si neuvedomuje jednu vec, že na splnenie tohto programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky by potrebovali nie 18,4 mld. eur, aký je rozpočet v rámci Slovenskej republiky, ale možnože 24 – 25 miliárd. A tu je fakt otázka, odkiaľ tieto finančné prostriedky pán minister financií zabezpečí. Ale v tomto programovom vyhlásení som nenašiel nič konkrétne. Žiadne termíny, lehoty, čísla, vláda skutočne nemá plán, ako sa dostať z tohto marazmu.
Ja si to dovolím otvorene povedať, vážení páni, však si uvedomme jednu vec, že v rámci Slovenskej republiky máme aj iné veci, ktoré sa tu neobjavujú, napríklad pomoc menej rozvinutým okresom v rámci Slovenskej republiky. Však sme ich mali 12, teraz ich máme 20, menej rozvinutých okresov, ale nie sú tu v podstate vyčlenené finančné prostriedky na toto riešenie. A mohol by som ďalej hovoriť, napríklad o výstavbe R2, to znamená že Zvolen – Košice.
Vážení páni, uvedomíte si, že tí ľudia, ktorí tam bývame na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja, že v podstate ja to postrádam ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky? Nehovoriac o tom, čas mi uteká, takže, bohužiaľ, neviem to pekne rozobrať, čo sa týka stanoviska vlády Slovenskej republiky o udržaní stability a predvídateľnosti obranných výdavkov s ambíciou dosiahnuť ich, 2 percentá do roku 2024... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Gyimesi, vy ste názorne predviedli, ako treba zastávať záujmy komerčných bánk, a nie záujmy občanov Slovenskej republiky. Vy hovoríte, že sa nenavýšia tým klientom, našim občanom, ktorí majú ten úver, ani o cent v podstate nenavýšia sa finančné prostriedky, ktoré musia zaplatiť tým komerčným bankám. Ja vás ubezpečujem, za tých 9 mesiacov, nech to bude 500, 1 000, 1 500 do 2 000 úroková sadzba, o tých 2 000 eur sa to navýši pre tých radových občanov, ktorí majú ten úver, a tí ľudia to budú musieť zaplatiť. Vy síce hovoríte, že za tých 9 mesiacov banky nebudú požadovať tie úrokové sadzby, ale príde čas, keď to radový občan, ten klient to, chce-nechce, musí zaplatiť, pretože zákon bude hovoriť v prospech týchto bánk.
A preto hovorím, vážené kolegyne, kolegovia, vládni poslanci, uvažujte, my nechceme nič zlé, my chceme a chránime v záujme radového klienta, radového občana žijúceho na území Slovenskej republiky. Ja som aj hovoril na základe kolegu poslanca, že áno, on hovorí, že neni to veľa, to je iba 100 eur za tých 9 mesiacov. Dámy a páni, uvažujme, je to 900 eur. Ak to prepočítame, že v rámci Slovenskej republiky, ja som to už, o tom hovoril, že máme 100-tisíc úverov, 100-tisíc klientov, je to 10 mil., ktoré by sme mohli, ak zmeníme zákon, ponechať vo vreckách občanov, klientov žijúcich na území Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán Ňarjaš, ja mám taký pocit, že vy tu neobhajujete občanov Slovenskej republiky, ale obhajujete aj tu banky. Však už, preboha, pochopte jednu vec. Na deväť mesiacov v podstate dáme odklad splátok za úvery. A prečo my nemôžme v podstate za tých mesiacov zrušiť aj úrokové sadzby? Vy hovoríte v danom prípade, že napríklad čo to je. To neni veľa pre toho občana, je to iba sto eur. Ale ja si buchnem teraz na brucho povedzme, len hovorme o tom, že stotisíc občanov má úver. Tak stotisíc krát desať, páni a dámy, to je 10 mil. eur. A tie eurá mohli ostať vo vreckách občanov Slovenskej republiky. A čo to nechápete? Skutočne mám pocit, ako keby ste koaliční poslanci tu obhajovali jednoznačne banky, ktoré v podstate pôsobia v rámci v Slovenskej republike.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená koalícia, ja žasnem, aký názor máte vôbec na predložený návrh zákona. Ja sa skutočne s tým neviem vysporiadať, pretože vy jednoznačne obhajujete záujmy komerčných bánk, ktorí v podstate pracujú na území Slovenskej republiky. Vôbec si to uvedomujete? (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
Pár slov k slovám pána Kamenického. Na sto percent sa stotožňujem s pánom Kamenickým, že v podstate naše banky zarábajú, majú čistý zisk 643 mil. eur na území Slovenskej republiky, ako povedal pán Tomáš, len na úrokoch zarobia 1,72 mld. eur.
A teraz sa skutočne pýtam nás všetkých, ktorí tu momentálne sedíme, že či by sme nemali skutočne uvažovať, že zmeniť tento zákon v tom duchu, že skrátka odpustíme na 9 mesiacov istinu, ale zároveň nech banky odpustia aj za 9 mesiacov úrokovú sadzbu. A v tom prípade bol by ten zákon prospešný pre všetkých obyvateľov žijúcich na území Slovenskej republiky. Takže toľkoto k tomu.
Na druhej strane chcem jednu ešte vec povedať. Ako pán kolega, istý pán poslanec hovoril, že čo to je 10-15-20 eur mesačný úrok. Pán kolega, uvažuj nad jednou vecou, že to sú 10-tisícové úvery, ktoré máme v rámci Slovenskej republiky. A keď hovoríš, že ak je v polovici 100-tisíc eur, pán Kašper, ako si spomínal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Na rečníka, prosím.

Šimko, Jozef, poslanec NR SR
Samozrejme. To je 50... Prepáčte. To je 50 eur mesačne. Ale to sú obrovské sumy. Jednoznačne na výboroch, kolegyne, kolegovia, prehodnoťte to a v danom prípade navrhujte, aby skrátka istina aj úroky boli odpustené po dobu v podstate, kým ten občan alebo tá firma požiada odklad splatenia úverov.
Ďakujem pekne.