Ďakujem pekne. Ja som sa rozhodol preto vystúpiť teraz aspoň parciálne, lebo sa mi zdala veľmi dôležitá tá debata, ktorú začal pán Susko. Ja si veľmi vážim, že tu zostal a že sa zapojil odborným spôsobom, akým sa zapojil. Budem sa snažiť byť kratší, aby ste aj stihli na mňa prípadne reagovať, ak máte o to záujem.
Je viacero kľúčových aspektov tohto návrhu zákona a tie aspekty boli už predstavené kolegami s tým, že úplný kľúč je transparentné, jasné, verejné vypočutie. Toto je alfa a omega tohto návrhu zákona a tam ja som rád, že s výnimkou jedného kolegu, ktorý podľa mňa ani úplne nevedel, o čom hovorí, je na tomto zhoda v tomto pléne, že má to byť silné verejné vypočutie, kde naozaj pôjde o grilovanie, a tam, si práve myslím, že sa buduje tá dôvera verejnosti, o ktorej hovoril aj pán Susko, lebo jedno bez druhého jednoducho nejde. Inak by to bolo ako keby odtrhnuté od reality, pretože samotná verejnosť, ktorá nie je odbornou verejnosťou, ale širokou verejnosťou, nevie vyhodnotiť právny text, pretože absentuje právne vzdelanie. Použijem takú tú jednoduchú logiku s tým, že tento argument sa začal ohýbať práve spomenutím konkrétnych mien. A do toho vstúpila, samozrejme, potom politická diskusia, ktorá sčasti bola v určitých mantineloch a sčasti začala byť zneužívaná len na to, aby, ako je dobrým právom opozície, bol tento návrh zákona spochybňovaný. To je ako keby jedna kľúčová vec, na ktorú je treba upozorňovať a ktorú je treba opakovať, a to je riadne verejné vypočutie. A podľa mňa, čo sa týka toho vypočutia, tak ten logický krok, ktorý nasleduje, je samotná verejná voľba. Vy ste o tom hovorili, pán poslanec, viacerí vaši kolegovia o tom hovoria aj pri iných príležitostiach, že otázka verejnej alebo tajnej voľby je výdobytkom demokratizácie krajiny. No len samotný výdobytok... (reakcia z pléna), pardon (reakcia z pléna), je výdobytkom. Ja som to chcel vysvetliť ďalej, ale som rád, že ma tak pozorne počúvate, pani Vaľová. Hneď vám to vysvetlím, že... (Reakcia z pléna.) Každý tu na mňa reaguje, som rád, že takto večer, no dobre... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Nechajte pána podpredsedu rečniť, prosím vás.
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Dostanem sa späť k tomu, že má to vždy dve strany, samozrejme. A tam pán Susko veľmi správne hovoril o náleze Ústavného súdu, ktorý sa zaoberal viackrát otázkou tajnej alebo verejnej voľby.
A Ústavný súd na to pozerá za prvé vždy cez konkrétny prípad a vždy otázku tajnej alebo verejnej voľby váži cez test proporcionality. Pozerá na tú pomyselnú misku váh, ktorú ste aj vy spomínali, akým spôsobom a ako takáto voľba vplýva na demokraciu a demokratický proces. No a snáď tiež je v tomto pléne zhoda na tom, že po vražde Jána a Martiny nastal zlom vo vnímaní spravodlivosti a otázkach právneho štátu aj zo strany verejnosti, že tá požiadavka bola oveľa silnejšia na transparentnosť. A, samozrejme, v súvislosti s Generálnou prokuratúrou to súvisí aj s voľbou pána Trnku, resp. voľbou pána Čentéša, ktorá skončila až na Ústavnom súde, a tým, čo sa dialo v tomto pléne počas vlády Ivety Radičovej a následne to súviselo aj s voľbou pána Čižnára. Ono to celé v sebe nesie veľmi logicky nejaký politický balík, na ktorý verejnosť hľadí a o ktorom si vytvára svoju mienku. A tu ja neviem, že či na tom vieme mať zhodu, evidentne podľa mňa nie, naprieč celým politickým spektrom. Verejnosť dnes právom pochybuje o tom, aký typ dohody sa rodí v tomto pléne a či tento typ dohody je verejne prístupný, alebo je to niečo, čo sa deje v kuloároch. Aby som bol praktický, myslím, že v takejto situácii verejnosť viac pre samotný demokratický proces a právny štát víta to, že bude vidieť, akým spôsobom jednotliví poslanci hlasujú, pretože aj zadržanie trinástich sudcov, problémy a trestné stíhania, ktoré bežia v súvislosti s policajnou akciou Búrka, vôbec celé súdne konanie, ktoré beží vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, rôzne pochybnosti pri niektorých verejných obstarávaniach, ukazuje podľa mňa to, že aj verejná voľba môže byť posilnením dôvery v právny štát a zastupiteľskú demokraciu, lebo ja nesúhlasím s tým, že je právom politikov hlasovať tajne, pretože akým iným spôsobom a ako inak si vedia odpočítať tí, ktorí nám dávajú moc, tí konštituenti to, akým spôsobom sa k tejto k moci vzťahujeme a správame.
Vy hovoríte, pán Susko, v tomto prípade, že na konci to spočítanie príde pri voľbách. No ale opäť tu sme pri procese a budovaní nejakej dôvery a tam sú tie parciálne kroky. A to opäť si myslím, že sa všetci zhodneme na tom, že voľba generálneho prokurátora je takýmto krokom. Myslím si a môžete ma vyviesť z omylu pokojne, že ak by nezaznelo meno pána Lipšica alebo akékoľvek iné mená a len by prišiel tento poslanecký návrh, tak tá diskusia by bola rámcovaná dnes inak. Sme v situácii v akej sme, samozrejme, s tým sa už nedá nič robiť a teraz je aj na nás, našou úlohou vysvetliť verejnosti, že naším cieľom a zámerom nie je meniť účelovo zákon kvôli jednej osobe, ale naším zámerom je posilniť nezávislosť, transparentnosť a vôbec celý výber nového generálneho prokurátora.
A posledná poznámka, skúsim krátko, je otázka, ktorá je ústavnoprávna a čiastočne aj politická v tom širšom slova zmysle, že sú krajiny, ktoré sú v tzv. tranzitívnom období. Alebo ešte inak. Sú krajiny, ktoré počas svojej existencie prechádzajú rôznymi historickými, spoločenskými zlomami. Môžem si pomôcť príkladom, ktorý je ďaleký, a to je príklad Argentíny, keď po zásahoch vojenskej junty museli prísť amnestie, ktoré neboli legálne. Neskôr ich argentínsky súd vyhlásil za protiústavné a muselo sa to celé opravovať, lebo sa zmenila politická situácia, nastúpili demokratické procesy. Aby som bol bližšie, to isté sa dielo vlastne v Chorvátsku a v Slovinsku. Takýmto spôsobom sa spoločnosť a následne parlament vysporiadaval s nejakou komplikovanou situáciou v spoločnosti, tým, že sa otváral, tým, že to tranzitívne obdobie znamenalo, že sa menili niektoré procesy tak, aby bol posilnený demokratický étos celej krajiny.
A ja sa opäť odvolám na to, že my sme v situácii, že dôvera v metodologický, akademický, sociologický, je potvrdená dôvera v to, že súdy na Slovensku a vôbec orgány činné v trestnom konaní alebo orgány ochrany práva nemajú dôveru. Tá dôveru je úplne dole. Tam sme najhoršie z celej Európskej únie. A ja si myslím, že práve aj takýto zákon môže posilniť túto dôveru. Na konci dňa je to, samozrejme, a to je to, čo som vám hovoril aj vo faktickej poznámke, na konci dňa je to, samozrejme, aj o výsledku. Ak my tu budeme hovoriť ako predkladatelia, že chceme transparentné a jasné výberové konanie, že chceme, aby tá prokuratúra bola naozaj nezávislá, a potom by sme urobili aj počas toho vypočutia kroky, ktoré by negovali našu terajšiu aktivitu, samozrejme, že by to malo vplyv na celú dôveru verejnosti. No tu, prosím, nás neupodozrievajte zo zlého úmyslu.
A čo sa týka odvolania, ja som pripravený, pán Susko, to hovorím aj takto verejne, a ak prídete s nejakou formuláciou, ktorá sa vám zdá lepšia a čistejšia, poďme o nej hovoriť, lebo, ak si teraz odmyslíme si tie slová, koniec koncov sme v prvom čítaní, bavíme sa o zákone ako o rámci, nie o konkrétnych detailoch, tak my tam chceme zaviesť tú materiálnu podmienku, aby naozaj aj parlament, ktorý volí, mal nejaký typ a spôsob možnosti, ak sa generálny prokurátor spreneverí svojej funkcii, ho odvolať, lebo dnes, a to vy veľmi dobre viete aj viacerí kolegovia právnici to veľmi dobre vedia, že tie dôvody odvolania sú striktne formálne. Tam jednoducho parlament, ak generálny prokurátor chodí do roboty a nebol odsúdený za úmyselný trestný čin a zároveň potrestaný pri neúmyselnom trestnom čine odňatím slobody nepodmienečne, tak nemôže dokopy nič urobiť. Nehovoriac o tom, keď hovoríme presne o tom procese a o tom, že posilníme verejnosť, tak tu máme tri stupne. Pán Dostál to viackrát zopakoval. Máme tu najprv, dokonca štyri, ak môžem povedať, ústavnoprávny výbor, kde je opäť, je verejný, musí sa o tom rokovať. Potom je tu plénum, kde opäť beží verejná rozprava, potom je tu prezident republiky, ktorý nie je nijako viazaný nami. On dostane návrh a musí sa tiež k nemu postaviť. A tu musím povedať, že aj vďaka vám ako strane SMER pre konanie na Ústavnom súde vo veci Čentéš a Čižnár. Tam sa tie dôvody posúvali opäť. No a potom posledný rámec je samotné právo odvolaného generálneho prokurátora sa sťažovať na Ústavný súd. To znamená, že ten mechanizmus tu je a nepovažujem za ako keby poctivý ten argument, že teraz parlament bude môcť len tak kohokoľvek odvolať. A to, že si my myslíme, to si zase neklamme, že niektorí ľudia by boli na to odvolanie, no to je druhá vec. Ale v tejto odbornej rovine ten systém bŕzd a protiváh tu je. Takže na konci dňa, žiaľbohu, sa táto diskusia zredukovala pre mnohých, nehovorím, že pre všetkých, pre mnohých na jedno meno a na to, že sa alebo boja, alebo možno sa pozerajú na to, že tu chce niekto niečo zneužiť, alebo jednoducho chcú zachovať rovnaký systém a podobne. Neviem, nechcem nikomu dávať do mysle, alebo teda do úst jeho úmysly. Niektoré sú podľa mňa zjavné, no ale to je na inú debatu a nechcem v tejto časti rozpravy do toho vstupovať, lebo sa snažím byť odborný. Akokoľvek, zatiaľ aspoň toľko.
A som rád, že niektorí kolegovia budú reagovať, a vďaka za naozaj ešte raz zo strany pána Suska odborné argumenty a odbornú diskusiu, rovnako pán Dostál a ďalší.
Ďakujem.
