Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som si dovolil upraviť váš návrh procedurálnym návrhom, ktorý vám dám, samozrejme, v písomnej podobe, a to v mene štyroch poslaneckých klubov, SME RODINA, ZA ĽUDÍ, SaS a OĽANO, podávam taký návrh, aby sme dnes, samozrejme, rokovali o tlači 401, to znamená skrátené legislatívne konanie, následne o ňom hlasovali a o tlači 402 dnes rokovali iba v prvom čítaní a hlasovali o ňom. A ak stihneme prerokovať tento návrh s tým, že tlač 402 by bola predmetom rokovania parlamentných výborov zajtra, a to takým spôsobom, že plénum Národnej rady by začalo zasadať až o štrnástej hodine. Ďakujem.

Dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, ja vás nechcem nejako zdržovať, ale zdá sa mi proste hrozne dôležité, aby to zaznelo pre záznam, a preto, aby to raz niekto bude po nás pozerať, že my všetci, ktorí tu sme, je nás tu 94, si uvedomujeme, že toto je mimoriadne vážna situácia, že nie sme tu preto, aby sme sa tvárili ako papaláši.
Toto odkazujem Robertovi Ficovi, Petrovi Pellegrinimu a Mariánovi Kotlebovi. My sme tu dnes preto, že na Slovensku dnes zomrelo 106 ľudí kvôli COVID-u. (Rečník ukazovákom ľavej ruky búcha po rečníckom pulte.) Preto sme v tomto parlamente. Preto je tam ten igelit. Nikto z nás, ktorý tu je, Boris Kollár, Gábor Grendel, Milan Laurenčík, ani ja ako podpredsedovia a predseda parlamentu nie sme z toho šťastní. Stošesť ľudí zomrelo. Slovensko potrebuje núdzový stav.
A, áno, môžme dišputovať o tom, či vláda môže vyhlásiť nový alebo nie. Ale preto tu sme. A tí, čo sú vonku, sú zbabelci. A to hovorím pre záznam. Pretože to je neštandardná situácia a zároveň dodávam to, že, áno, táto Národná rada musí v najbližších dňoch si sadnúť a povedať si, akým spôsobom zabezpečí online hlasovanie. Nechceli sme míňať peniaze daňových poplatníkov, je to drahé. Áno, stojí to okolo milióna eur. Na druhej strane táto situácia ukazuje to, že to potrebujeme. Práve preto to robíme. Práve preto to robíme, preto tu dnes sme. Nie ako papaláši, ale preto, že 106 ľudí dnes zomrelo a že Slovensko je v pandémii. A práve preto som vystúpil.
Ďakujem, že ste prišli. (Potlesk.)

Pán predseda, ospravedlňujem sa vám, vzhľadom na výnimočnosť situácie by som sa chcel ako podpredseda Národnej rady spýtať všetkých poslancov, ktorí teraz hlasovali, či im fungovalo hlasovacie zariadenie. Či naozaj nikto nemá problém s hlasovacím zariadením. Ak niekto má problém, aby ho avizoval teraz pánovi predsedovi Národnej rady, aby on mohol vyriešiť túto otázku, kým sa vyriešiť dá. Lebo keď budeme hlasovať, samozrejme, potom môže byť problém.
Preto, odpustite, pán predseda, som vás prerušil. Ale naozaj, všetci poslanci Národnej rady, poprosím vás, aby ste, ak máte niekto problém s hlasovacím zariadením, to avizovali dnes a teraz.
Ďakujem pekne.

V zmysle, v zmysle § 68 ods. 4 predseda Národnej rady môže vyžiadať od navrhovateľa zákona jeho návrh, ak ide o vykonávací predpis, a povinnosť vyžiadať vykonávací predpis je, ak vykonávací predpis nadobúda účinnosť v rovnaký deň ako ústava. Vykonávacie predpisy k ústave sú zákony, takže tie sú dodané a rovnako nemôže sa toto vykladať tak, že ak niektoré veci ústavodarca necháva na úpravu zákonodarcovi, že musí to byť hneď, keď sa novelizuje ústava. Takže nie je porušený nejakým spôsobom rokovací poriadok.

Ďakujem pekne. Ty si bol taký rétorický, Michal, a popísal si stav Slovenska v kontexte rozkrádania, mafie a toho celého, čo sa tu dvanásť rokov dialo, a myslím si, že sú momenty, keď to patrí do tej diskusie. A toto bol ten moment.
Ja som sa opýtal kolegyne predkladateľky pani poslankyne Andrejuvovej, že koľko, na koľko ľudí to bude mať vlastne dopad tento návrh zákona. A je to 41-tisíc žien, ktoré dostanú takúto podporu. A to aj v tomto kontexte je hrozne dôležité, keď tu počúvame bludy o tom, že Igor Matovič je jediný vírus v krajine. Áno, vás som myslel teraz, pán poslanec Kočiš. Tak je to veľmi dôležité vidieť 41-tisíc konkrétnych osudov. To je, to je úplne kľúčové, 41-tisíc konkrétnych osudov, preto som veľmi rád, že je to aj v kontexte toho celého, toho, čo sa deje v krajine. Kde krajina bola, kde sa nachádza a kam môže smerovať.
A my môžme povedať, že tento vládny návrh, pardon, tento poslanecký návrh má potenciál aspoň trochu zlepšiť život 41-tisíc konkrétnym ženám. Čo je úplne skvelá vec.
Ďakujem.

Dámy a páni, pani spravodajkyňa, pán predkladateľ a ďalší predkladatelia, ja musím povedať, že mňa tento parlament neprestane udivovať. Asi som tu naozaj krátko, keď aj v takej povedzme jednoduchej a podľa mňa naprieč politickým spektrom prijateľnej veci tu vznikne hádka o tom, kto je väčší kresťan a kto neni väčší kresťan, a kto vykladá pápeža lepšie alebo horšie a o tom všetkom. Priznám sa, príde mi to trošku bizarné, špeciálne, že to hovoria tí, ktorí nosia truhlu pred dom, kde bývajú dve malé deti a manželka premiéra, ktorá za nič nemôže. Už keby ju doniesli pred ten parlament, tak to pochopím, považoval by som to za nevkusné. Toľko politická vsuvka.
Ja chcem povedať, že som veľmi rád, že tu je tento návrh kolegov, ktorí robia takýmto spôsobom jasnú prorodinnú a prosociálnu politiku. Pretože tento parlament nie tak dávno rozdelila ako keby na dve polovice téma, ktorá, samozrejme, rozdeľuje celé Slovensko, to je otázka toho, akým spôsobom majú byť regulované interrupcie. A my už vtedy sme hovorili v strane Za ľudí, že je dôležité okrem týchto otázok, o ktorých, samozrejme, treba diskutovať, prinášať ľuďom riešenie, ktoré je schopné vytvoriť nejaký typ sociálneho zmieru. A som rád, že dvaja páni poslanci a dve pani poslankyne z OĽANO prichádzajú s touto témou a že zavádzame príspevok, alebo tento návrh zákona má zaviesť príspevok, ktorý pomôže tehotným ženám.
Pozrite, ja mám kopu priateľov a priateliek, ktoré naozaj rozmýšľajú nad tým, že či si vlastne môžu dovoliť mať dieťa, a predpokladám, že nie som v tomto žiadna výnimka, že tak ako tu všetci sedíte, a je jedno, kto je z ktorej strany, že sa s touto otázkou stretávate, že jednoducho mať jedno, dve, tri deti už je pre niektorých ľudí problém, že si povedia, jedno dieťa ešte v poriadku, ale dve, tri nezvládneme.
A toto je naozaj taký výkričník a vizitka aj pre štát. Aj v širšom kontexte, nielen v kontexte toho, že sa zavádza teraz príspevok v tehotenstve, ale aj v kontexte toho, v akom štáte vlastne žijeme, aká je kvalita legislatívneho procesu, aká je vymožiteľnosť práva, aká je možnosť sa zamestnať. Ako sa štát stará o tých najslabších, o ľudí so zdravotným postihnutím, o seniorov a ďalších, akým spôsobom jednoducho štát pristupuje k otázkam, keď človek je ako keby nie dobrovoľne, ale tak trochu vytlačený na okraj.
A, áno, tehotné ženy boli vytláčané na okraj sociálnou politikou, ktorá vlastne pre ne ani nebola, že až do momentu, keď vám mohla byť priznaná materská takzvaná, tak dovtedy sa štát ako keby vôbec nestaral o to, že nejaká dáma je tehotná a privedie na svet nový život.
Ja som rád, že takýmto spôsobom, ktorý je podľa mňa schopný vyvolať konsenzus naprieč politickým spektrom, ak na chvíľku odložíme to, že sme z iných politických táborov, pomáhame prosociálnej a prorodinnej politike. Je to podľa mňa správne, je to spôsob, ako povzbudiť ľudí k tomu, aby mali deti, je to spôsob, ktorý nie je nijakým spôsobom invazívny a nikto nemôže povedať, že štát niekoho k niečomu núti, a je to zároveň aj vizitka pre ten štát, že hovorí, že nám záleží na tom, aby sa deti rodili, aby tu boli rodiny a aby mali deti. A to považujem za úplne dobré, správne a kľúčové.
Som rád, že je to práve táto vládna koalícia, som rád, že to bolo aj v našom programe strany Za ľudí, že sme chceli takýmto spôsobom prispieť k pomoci tehotným ženám. O to viac je tam veľmi dobré, že sa to týka, samozrejme, študentiek, že sa nezabudlo na pani policajtky alebo pani vojačky, ktoré ako keby sú trošku vyčlenené z toho štandardného sociálneho zabezpečenia práve kvôli svojmu postaveniu.
Toto veľmi vítam a verím, že tento návrh zákona, že tá diskusia, ako bude pokračovať, aj keď sa už trošku bojím tej reakcie pána poslanca Mizíka, ako bude pokračovať, že bude kultivovaná a že naozaj ukážeme to, že sú témy, kde sa vieme dohodnúť, kde sa vieme spojiť a pretože ide o, o to, aby Slovenská republika bol takým priestorom pre ľudí, kde ľudia chcú mať deti a kde štát, koľko aj ekonomicky vládze, im pomôže a podá pomocnú ruku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán zastupujúci predseda, za slovo.
Dámy a páni, je veľa vecí, ktoré sú v tejto novele a v tomto vládnom návrhu, ktorý vlastne vykonáva ústavu, ktorú verím, že v tomto pléne schválime. Ale jedna vec mi príde úplne kľúčová a možno tak ako kebyže zaniká v tom, v tej plejáde právnych predpisov a paragrafov. A to je to, akým spôsobom má justícia a sudcovia komunikovať s verejnosťou.
Bolo tu povedané už mojimi predrečníkmi, že sa ocitáme na chvoste dôveryhodnosti v súdy, v súdnictvo, v prokuratúru v rámci Európskej únie a v rámci Európy. Sme predposlední. Ešte aj Rumunsko, Bulharsko nás predbehli. To je úplná hanba! To nie je, ešte väčšia hanba je to, že to nie je otázka nejakého roka-dvoch, nejakého zlomu po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, keď nám vyplávali veci na povrch. Toto je dlhodobý, dlhodobý trend, za ktorý môžu mnohí a na ich čele stojí pán Harabin a sekunduje mu pani Jankovská.
Ale čo je úplne kľúčové a o čom je tu diskusia? Samozrejme, že zo súdnej siene odchádza jeden spokojný a jeden nespokojný. To už je z povahy vecí, že kde sa dvaja súdia, iba jeden môže vyhrať. A preto vždy niekto bude nespokojný s rozsudkom. Ale kľúčové je, aby ľudia a verejnosť chápali tým rozsudkom, aby vedeli, prečo sudca rozhodol, ako rozhodol.
Samozrejme, jedna z požiadaviek na rozsudok, zákonná požiadavka, je jeho riadne odôvodnenie. Len na Slovensku máme síce veľa právnikov, no nie všetci sú právnici, a dokonca aj niektorí právnici nie dobre rozumejú právnym textom. To znamená, že za časť nedôvery verejnosti v justíciu a v súdny systém môže aj to, že ľudia nerozumejú, prečo súd rozhodol, ako rozhodol, a je to aj preto, že sudcovia nekomunikujú s verejnosťou. Toto je v odborných kruhoch vždy citlivá téma.
Sú právni teoretici, ktorí hovoria, sudca to, čo chce povedať, má povedať vo svojom rozhodnutí a nemá hovoriť nič viac a už vonkoncom nemá komunikovať s verejnosťou. Jednoducho priestor na vyjadrenie pre sudcu je papier, na ktorom je napísané rozhodnutie súdu a jeho odôvodnenie.
No potom, podľa mňa veľmi správne, drvivá väčšina aj právnych teoretikov, ale aj sociológov a psychológov hovorí o tom, že sudca nemá mať problém sa postaviť pred kameru po vyhlásení rozhodnutia a povedať, rozhodol som preto a preto. Akýmsi ľudským jazykom, s tým, že sa stále zachováva dôstojnosť sudcu a súdu aj zdržanlivosť, ktorá patrí k sudcovi, vysvetlí verejnosti, prečo rozhodol, prečo niektoré dôkazy uňho prevážili a akým spôsobom a akou myšlienkovou úvahou dospel k svojmu rozhodnutiu.
My v tejto novele dávame sudcom priestor na to, že ak to uznajú za vhodné, majú právo vystúpiť verejne a verejne odôvodniť nad rámec toho odôvodnenia, resp. vysvetliť to rozhodnutie tak, aby nebola ako keby žiadna polemika, do ktorej sudca nemôže zasiahnuť. Nie je to žiadny príkaz. Nikto nehovorí, že sudca musí byť teraz nejaký, nejaká mediálna postava, ktorá len tak bude vždy po tom, ako rozhodne, stáť pred kamerami nastúpený a dookola, dookola odpovedať na novinárske otázky, ako to máme povinnosť robiť my politici. Ale je to na jeho úvahe, ak sa mu zdá, že je treba ešte niečo dovysvetliť, ak ide o mimoriadne citlivý prípad, kde naozaj verejnosť to vníma veľmi citlivo, má veľký záujem o tú kauzu, tak je úplne namieste, ak sa takto sudca rozhodne, aby prišiel pred médiá. Urobili sme to veľmi jednoducho tým, že sme tam dali túto možnosť.
Niektorí budú hovoriť, no, tak zo sudcov už teraz robíte úplné bábky. Tým, že to je možnosť, samozrejme, nie je to povinnosť a sudcu to rovnako nijakým spôsobom nezbavuje povinností byť zdržanlivý, zachovávať princípy sudcovskej etiky, civilných kódexov, ktoré upravujú procesy na súde a rovnako zákona o sudcoch a prísediacich. To znamená, že sudca takisto nemôže pred tými kamerami len tak rozprávať, čo ho napadne, ale cieľom tohto je jednoducho vysvetliť, akým spôsobom dospel k tej úvahe, ak sa mu to zdá vhodné.
Myslím si, že, paradoxne, takáto malá zmena v dvoch vetách vyjadrená môže zásadným spôsobom prispieť k tomu, že dôveryhodnosť Slovenska v justíciu narastie, pretože ja uvediem príklad z Českej republiky, ktorý sa mi zdá veľmi dobrý, aby nikto nepovedal, že si vyberám kauzu na Slovensku a že ju využívam v politickom boji. Bola kauza Davida Ratha, kde súd v Prahe jednoducho neuznal v prvom stupni odposluchy, ktoré boli základom pre to, aby pán Rath bol postavený pred spravodlivosť a súd nejakým spôsobom rozhodol. Následne však rozhodol odvolací súd, kde povedal, že tieto odposluchy uznáva. A tam vtedy sudca nad rámec toho písomného odôvodnenia prišiel aj pred verejnosť a vysvetlil verejnosti, že, samozrejme, na jednej strane je veľmi dôležité, že musia byť splnené formálne náležitosti, ktoré musí splniť prokurátor, vyšetrovateľ na to, aby mohol byť vykonaný legálny odposluch. Na druhej strane ten sudca vysvetľuje, že na malom formálnom nedostatku nemôže byť postavená argumentácia, že dôkaz je nezákonný, pretože na tom pokyne vykonať odposluchy pána Ratha a tej celej skupiny chýbal, chýbal, myslím, že podpis na nejakej strane, že jednoducho bolo úplne jasné, že to je len formálny nedostatok, resp. to odôvodnenie alebo ten rozsah bol nejasný. A keď to bolo v celej tej dôkaznej situácii úplne jasné, keď bolo jasné, že celý ten proces, ktorý smeroval k tomu, že mali byť vykonané odposluchy, bol zákonný, tak sudca to takýmto spôsobom vysvetlil. Samozrejme, on to vyargumentoval aj v odôvodnení toho rozhodnutia.
A prečo to bolo kľúčové? Bolo to kľúčové preto, že verejnosť veľmi citlivo vnímala to, že na jednej strane mohla počuť, o čom sa rozpráva pán Rath a jeho kumpáni pri tom, ako korumpujú, resp. preberajú úplatky, a na druhej strane tam bolo rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý povedal, toto nie je zákonný dôkaz, pán Rath nemôže byť odsúdený. A tým, že ten sudca odvolacieho súdu to potom vysvetlil verejnosti, ukázal, že akým spôsobom uvažuje aj ten súd a akým spôsobom sa má aj vykonávať dôkaz a ako k nemu treba pristupovať.
A takýchto prípadov je podstatne, podstatne viac, aby som teda neodolal pokušeniu a hovoril aj o Slovensku, dá sa to veľmi dobre ilustrovať na tom, čo urobil pán predseda Ústavného súdu Fiačan, keď boli na Ústavnom súde návrhy na posúdenie sudcov, či môžu byť vzatí do väzby. To konanie je na Ústavnom súde, keď Ústavný súd ešte pred tým, ako sudca špecializovaného súdu rozhodoval o väzbe, musel dať súhlas na to, aby to konanie mohlo pokračovať. Tam Ústavný súd piatim sudcom povedal, resp. zakázal to konanie návrhu na vzatie do väzby a predseda Ústavného súdu Fiačan si sadol pred kamery, hodinu a pol to vysvetľoval a myslím si, že aj to prispelo k tomu, že verejnosť to vnímala lepšie, akokoľvek s tým, samozrejme, niektorí nesúhlasili.
A posledný prípad je, samozrejme, to, čo urobil doktor Hrubala po vyhlásení rozsudku v kauze Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, keď takisto hodinu a pol vysvetľoval, prečo a akým spôsobom ten súd rozhodol a ako k tomu rozhodnutiu dospel. Opäť, bolo to zdržanlivé, ale bolo to jasné s tým, že aj právny argument prerozprával ľudskou rečou.
Ja preto práve z tejto rozsiahlej novely a rozsiahlej regulácie vyberám tento bod, pretože ho považujem za kľúčový na to, aby dôvera Slovenska a občanov Slovenska v justíciu mohla rásť. A je tam mnoho ďalších vecí, ktoré tu už boli spomínané, ktoré pani ministerka predstavila, o ktorých hovorili aj kolegovia, ale toto sa mi zdá ako taká čerešnička na torte, že jednoducho sudca, ak uzná za vhodné, príde pred verejnosť a laickým spôsobom vysvetlí svoje odôvodnenie, tak aby občania mohli byť presvedčení o tom, že naozaj rozhodoval podľa argumentov, podľa dôkazov, nestranne, nezávisle a spravodlivo.
Ďakujem a som veľmi rád, že práve toto ustanovenie sa tam dostalo.

Priznám sa, pán Šimko, že ja som vás vôbec nepochopil. Na jednej strane hovoríte, že ako to tu je zlé, na druhej strane kritizujete ministerku a splietate tu konštrukcie o Carltone a ESET-e. Podľa mňa pointa je tá, že slovenskú justíciu treba vyčistiť. Dám ruku do ohňa za Máriu Kolíkovú, že jediné, čo má spoločné s Carltonom, že raz-dvakrát do týždňa ide možno okolo, keď sa ide prejsť. Teraz ani sa nemôže prejsť, lebo má problémy s kolenom. Tak, prosím, neobviňujte len tak mirnix-dirnix.
A čo sa týka ESET-u, tak ja vám poviem na rovinu. Stále lepšie ESET ako nejakí Rusi, ktorí platia Hlavné správy. Akurát, že pán kolega Lehotský to jasne povedal, že naše financovanie je úplne jasné na rozdiel, by som povedal, od ĽSNS, samozrejme, a iných. My máme ešte aj občianske združenie, ktoré sme mali pred tým, ako sme založili stranu, boli jeho výdavky započítané do výdavkov strany, aby bolo úplne jasné, koľko peňazí sme minuli, na čo sme ich minuli a odkiaľ sme tie peniaze mali. Toto neviem, že či má nejaká strana vôbec v slovenskej politike, že takto jasne odkryla svoje financovanie.
Ja zase chcem byť optimista a myslím, že čo je spoločné, a chcem veriť, že to je spoločné, že nám ide o to, aby sa slovenská justícia očistila. A dúfam, že podporíte tento návrh, keďže tam sú jasné a silné kontrolné mechanizmy, Súdna rada, Najvyšší správny súd, ktorý pomôže kontrolovať justíciu tak, aby naozaj z toho predposledného miesta išla na prvé miesto v dôveryhodnosti v Európskej únii.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán minister. Ako ďalšia bude odpovedať pani ministerka kultúry Milanová. Pýta sa jej pani poslankyňa Halgašová a otázka znie:
"Aké sú povinnosti stavebného úradu, keď pri prenesenom výkone štátnej správy zistí zásadný rozpor, ak záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu k požiadavke o vydanie územného rozhodnutia je v zásadnom rozpore s rozhodnutím Pamiatkového úradu Slovenskej republiky?"
Nech sa páči.

Priznám sa, že ste ma zaskočili aj jeden, aj druhý, pretože ja som vystupoval k novele ústavy a k systémovým zmenám, ktoré táto novela poskytuje. Ale som rád, že to počúvate. Trochu nerozumiem tomu výkriku, pán Suja, alebo tomu celému, čo ste porozprávali. Ale veď v poriadku. Ja dúfam, že aj ďalej v priebehu diskusie budete diskutovať aj teda vecne k materiálu, ktorý je predložený.
Ja len chcem zopakovať, ja si myslím, že tie tri systémové kroky alebo tri systémové prvky, ktoré v tej novele sú, pomôžu posunúť spravodlivosť dopredu a rozviazať jej úplne ruky. A to je Súdna rada, ktorá bude mať regionálny princíp, aby všetci sudcovia boli zastúpení. To sú previerky majetku sudcov. To znamená, že Súdna rada ich bude môcť preverovať a na konci dňa Najvyšší správny súd, ktorý bude mať disciplinárnu právomoc, pretože dnešné disciplinárne senáty zlyhávajú. Toto je úplne kľúčové a nech to postihuje, koho to postihovať má. Myslím si, že to je potrebné po tej situácii, v akej sme sa ocitli, keď polovica pomaly súdnictva, ak to môžem povedať s nadsádzkou, je buď obvinená alebo je vo väzbe, nehovoriac o Policajnom zbore, nehovoriac o prokuratúre. Preto Slovensko potrebuje túto novelu ústavy, a preto je to úplne systémový krok, ktorý nás posúva dopredu a pomáha chrániť právny štát.
Ďakujem.