Videokanál poslanca

Dámy a páni, pán špeciálny prokurátor, kolegyne, kolegovia, ja už som v rozprave vystupoval, no napriek tomu by som rád povedal na záver ešte pár poznámok, v princípe mám ešte dve otázky, ktoré mi samému vyplynuli z tohto víkendu, a som rád, že je tu špeciálny prokurátor, že nám na ne môže odpovedať, tak začnem otázkami a potom mi dovoľte krátke zhrnutie.
Tie otázky súvisia s tým, čo sa písalo alebo prevalilo tento víkend, a to sú offshorové spoločnosti, ktoré majú niektorí bohatí ľudia na Britských Panenských ostrovoch a podobne. A tá moja otázka smerujem k tomu, ako alebo akým spôsobom, alebo ako na tom je, ak môžem byť takto laický, vyšetrovanie prania špinavých peňazí, obchádzania daňových zákonov a podobne v Slovenskej republike. My vieme, že máme zákon o preukazovaní pôvodu majetku, dlhodobo ho považujem za bezzubý, no napriek tomu určite časť vyšetrovania, resp. dozorovania vyšetrovania tejto trestnej činnosti z titulu zákona patrí aj do pôsobnosti Špeciálnej prokuratúry, tak ak to pán špeciálny prokurátor môže okomentovať aspoň trochu.
A druhá vec, bavili sme sa o nej síce trošku v piatok, no napriek tomu, ak sa k nej vieme vrátiť, lebo evidentne tá debata tu je, a to je trest prepadnutia majetku. My vieme, že súd má rozhodovať pri uložení trestu tak, aby trest bol spravodlivý a proporcionálny. No na druhej strane potom nám Trestný zákon hovorí, že sú skutky, za ktoré, keď je páchateľ odsúdený, tak musí mu byť uložený trest prepadnutia majetku. A teraz tá debata je a nemôžme tú debatu zhodiť zo stola len preto, že to napadol na Ústavnom súde SMER alebo že o tom hovoria politici možno, ktorí nie sú úplne podľa nášho gusta. Tá debata podľa mňa, ktorá je úplne legitímna, je, či nemáme zúžiť ten okruh skutkových podstát alebo trestných činov, za ktoré má byť povinne uložený trest prepadnutia majetku, a to budem vďačný a využívam aj túto príležitosť, že tu ste, pán špeciálny prokurátor, ak to môžte aspoň trochu okomentovať.
No a teraz mi dovoľte to zhrnutie, kolegyne a kolegovia. Tak prvá poznámka je, že počet podaných žalôb a počet vybavených vecí na Špeciálnej prokuratúre stúpa. To vyplýva zo správy, ktorú máte k dispozícii, a je to dobrá správa, že trestná činnosť na Slovensku, ktorá patrí do pôsobnosti Špeciálnej prokuratúry, sa vyšetruje. A rovnako to súvisí aj s tým, že máme nového špeciálneho prokurátora, ktorý nezametá veci pod koberec a nemá plný šuplík prípadov, ktoré budú čakať na to, až kým nepríde nový špeciálny prokurátor.
No s tým, samozrejme, súvisí druhá vec a tá vyplynula aj z úvodu tejto rozpravy ešte v piatok, že ľudia, ktorých sa môže týkať vyšetrovanie, ktorých okruhu sa môže dotknúť vyšetrovanie a ktorí môžu byť postavení pred súd, sú veľmi nervózni a používajú všetky prostriedky vrátane verbálnych prostriedkov tu v pléne Národnej rady, aby očiernili Špeciálnu prokuratúru.
Ja len zopakujem to, čo som povedal už v piatok, že tu sú nachystané obrovské finančné prostriedky na to, aby bolo vyšetrovanie zastavené.
No a to ma privádza k tej tretej a poslednej poznámke a to je niečo, čo najviac vníma verejnosť, a to je komunikácia. Komunikácia prokuratúry ako, prokuratúry ako takej a potom, samozrejme, s tým súvisí aj komunikácia Špeciálnej prokuratúry. Žiaľ, musíme konštatovať, že Generálna prokuratúra nekomunikuje s verejnosťou, že tých pár tlačových konferencií, ktoré mali, nemôžme nazvať uceleným systémom snahy otvoriť prokuratúru takým spôsobom, aby aj bežný priemerne inteligentný občan rozumel, prečo prokuratúra alebo prokurátori konajú tak, ako konajú, prečo niektoré veci stíhajú a prečo niektoré veci nechávajú tak. Nehovoriac o tom, že tú debatu ešte viac rozprúdilo to, že tu boli zrušené niektoré rozhodnutia či už policajtov, alebo prokurátorov.
A preto ja z tohto miesta úplne otvorene hovorím, že je správne, že špeciálny prokurátor komunikuje. On sám si musí nastaviť balans tak, aby neprichádzal do zbytočných konfliktov s Generálnou prokuratúrou, ale ako zástupca občanov hovorím, že to je niečo, čo je cenné a čo je vítané, pretože to, aby ľudia rešpektovali právny poriadok, súvisí aj s tým, či tomu právnemu poriadku rozumejú. Či rozumejú tomu, čo jednotlivé inštitúcie robia. Či ten zákon je len zhluk slov, napísaný niekde v Zbierke zákonov na nejakom papieri, alebo je to niečo, čo vidia, že je uvádzané do života a podľa čoho sa štát správa.
Ak občan nerozumie, prečo je niekto trestne stíhaný, ak nerozumie, prečo niektoré rozhodnutia sú zrušené, ak nerozumie, prečo súd nejakým spôsobom rozhoduje alebo prečo prokurátor miesto doživotia navrhuje15 rokov, tak postupne eroduje jeho ochota a schopnosť dodržiavať právny poriadok. Rešpektovať inštitúcie a dodržať ten spoločenský kódex, ktorý vznikol kedysi dávno, že všetci sa budeme riadiť na tom, na čom sa dohodne parlament, zákonodarca, ústavodarca a mohol by som pokračovať. A bez tohto, ak inštitúcie, ak Špeciálna prokuratúra, ktorá stíha, resp. dozoruje tie najťažšie kauzy v tejto krajine, ktoré v poslednej dobe naozaj súvisia aj s politikou, s organizovaným zločinom a bielymi goliermi, nebude komunikovať, tak občania nebudú vedieť pristúpiť na to, aby aj oni dodržiavali zákon. A, samozrejme, a to zvýrazňujem, ľudia, ktorých sa to týka, ktorých sa to môže týkať, budú robiť všetko pre to, aby vytvorili chaos, aby spochybnili Špeciálnu prokuratúru a aby povedali, že všetko je politicky zmanipulované. No a voči tomuto sa musíme brániť. Každý svojim spôsobom, každý tam, kde je jeho miesto, politik politicky, prokurátori zákonne, tak, že komunikujú, síce zdržanlivo, ale komunikujú, vyšetrovatelia tak, že zákonne vyšetrujú a podobne.
Ale ja to len zopakujem. Podľa mňa je úplne kľúčové, možno jedna z najdôležitejších úloh a to mnohí by čakali, že poviem, že najdôležitejšou úlohou je stíhať, ale jednou z najdôležitejších úloh Špeciálnej prokuratúry je byť schopný vysvetliť verejnosti, prečo robí, to čo robí. Samozrejme, v pravý čas, na pravom mieste a vhodným spôsobom. Toto je úplne kľúčové. Koniec koncov aj o tomto bola diskusia posledné dva dni v pléne Národnej rady, a že tá diskusia je ťažká, to sme videli naozaj na úvod rozpravy, keď vystúpil zástupca opozície.
Verím, že keď tu budeme takto o rok, tak zas budeme vidieť progres v tom, že sa podarilo viac žalôb podať na súd, že tá komunikácia sa ešte zlepšila, samozrejme, všetci vyslovujeme nádej, že Špeciálna prokuratúra bude pod menšími atakmi či zo strany Generálnej prokuratúry alebo širšej verejnosti. V tomto držím palce aj špeciálnemu prokurátorovi a všetkým prokurátorom Špeciálnej prokuratúry.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Ja sa to spýtam znova, aby som objasnil aj to, prečo som reagoval tak na generálneho prokurátora. Sú prokurátori špeciálnej prokuratúry od cudzej matere? Ak to mám povedať takto laicky. Nie sú oni prokurátori? Nie je na čele prokuratúry pán Žilinka? Je. A ak kritizuje a ak aj niektorí kolegovia kritizujú špeciálneho prokurátora za to, že sa vyjadruje, tak podľa môjho názoru, keby sa nevyjadroval, tak by to vyzeralo tak, že tá špeciálna prokuratúra vôbec nevie, čo robí, oni sú tam úplne náhodní, oni len tak teda stíhajú niekoho, lebo sa im to hodí.
Od hlavy prokuratúry, ak aj pán Žilinka trvá na tom, že on je hlava prokuratúry a z prokuratúry majú ísť jednotné výstupy, sa podľa môjho názoru očakáva to, čo robí každý šéf, sa postaví za svojich ľudí. To je prvý rozmer. A druhý rozmer, a na tom sa iste zhodneme, ak niekto urobí chybu, no tak ten šéf voči nemu vyvodí zodpovednosť. To je úplne normálne, ale nemôže to fungovať tak, že iba ich kritizujem a keď na nich niekto útočí a nadáva im, tak vtedy sa ma to tak trošku netýka. Tak buď som hlava prokuratúry, alebo nie som hlava prokuratúry. Preto to hovorím.
A ja som tu sedel tie dva dni, a nezastal sa ich, pán Svrček. Ani raz. Ani jediný raz. A to viete, ako tu do nich kopali, veď aj vy ste tu boli.
A len úplne krátko, pán poslanec Beluský, máte právo, máte pravdu, čl. 20 hovorí o vlastníctve, ale tu nehovoríme o tom, že štát niečo len tak zobere nezákonným spôsobom. Musíme na Trestný poriadok pozerať v systéme. Koniec koncov ústava hovorí aj o osobnej slobode a na základe rozhodnutia súdu ste pozbavený osobnej slobody. To znamená, trest prepadnutia majetku je trestom. To nie je nejaká kompenzácia, to je trest.

Dámy a páni, pán podpredseda Národnej rady, pán špeciálny prokurátor, kolegyne, kolegovia, divadelné predstavenie sme už mali dnes, ja sa preto vo svojom vystúpení budem venovať meritu veci a to je správa činnosti špeciálnej prokuratúry za rok 2020.
V prvom rade chcem povedať, že sa teším z toho, že počet vybavených vecí na špeciálnej prokuratúre stúpa. To je veľmi dobrá správa. To je prvá poznámka. Myslím, že to treba zdôrazňovať, pretože s tým súvisí aj kritika, ktorá patrí v tomto prípade primárne do radov vládnej koalície, respektíve ministerstva financií. A to je to, že špeciálna prokuratúra za sedemnásť rokov svojej činnosti stíha tie najťažšie prípady v tejto krajine. Preto vznikla špeciálna prokuratúra a, žiaľbohu, aj dnes sme boli toho svedkami, predpokladám, že budeme toho svedkami, stále čelí atakom, stále sa ju snaží niekto zosmiešniť, respektíve pomaly zrušiť.
A prečo tá kritika? Pretože špeciálna prokuratúra je finančne a personálne poddimenzovaná. Pár desiatok prokurátorov stojí proti stovkám obhajcov, proti tisíckam strán spisov, kde jeden prokurátor musí odpovedať desiatim, dvadsiatim, tridsiatim obhajcom, ktorí čakajú na jeho akékoľvek pochybenie, zaváhanie alebo čo i jeden deň lehoty. Takáto je realita.
Veľmi sa teším, že pán špeciálny prokurátor, pod jeho vedením na špeciálnu prokuratúru prichádzajú asistenti prokurátorov, to je pokrok. Rovnako, že začali byť obsadzované tabuľkové miesta prokurátorov špeciálnej prokuratúry, ktoré sú voľné a ktoré majú pomáhať trestať, respektíve privádzať pred súd zločincov.
To je prvá poznámka, ktorá mi príde veľmi dôležitá a zopakujem ju úplne jasne. Podľa mňa je úlohou štátu aj vládnej koalície dať viac peňazí špeciálnej prokuratúre, ak chceme aby trestná činnosť bola stíhaná a aby páchatelia trestnej činnosti boli postavení pred spravodlivý súd.
Druhá vec, ktorú chcem spomenúť a to rovnako trošku v kritickom tóne, respektíve s otáznikom, budeme veľmi pozorne, predpokladám, všetci sledovať, akým spôsobom bude pokračovať stíhanie extrémistickej trestnej činnosti, keďže na špeciálnej prokuratúre bola určitá reorganizácia, to znamená, že toto osobitné oddelenie bolo zrušené, respektíve, aby som bol úplne presný, podradené pod iné oddelenie.
Na druhej strane, ak chcem byť férový, musíme povedať, že to aj dáva zmysel, keď sa pozrieme na nápady jednotlivých oddelení, že predsa len to oddelenie extrémistickej trestnej činnosti malo menší nápad ako majetková kriminalita alebo násilná kriminalita a podobne.
Rovnako budeme sledovať po prijatí zákona o správe zaisteného majetku, akým spôsobom bude stúpať suma zaisteného majetku, pretože ak si správne pamätám, dnes hovoríme niekde o úrovni za rok 2020 milión 800-tisíc. Ja verím, že aj tento zákon, ktorý sme prijali, pomôže špeciálnym prokurátorom a ďalším prokurátorom, aby majetok, ktorý je pochybný, kde je veľké podozrenie, že bol získaný páchaním trestnej činnosti, bol zaistený tak, aby tí, ktorí sa obohatili v rozpore so zákonom, jednoducho zaplatili za to tú spravodlivú cenu, ak to takto môžem povedať.
Rovnako mám pre pána špeciálneho prokurátora pár otázok, pretože ja som rád, že tu prišiel. Toto je to plénum, toto je ten priestor, kde sa môžme rozprávať so špeciálnym prokurátorom a nielen si tu vylievať svoje osobné pocity alebo obavy z toho, že sa stíha trestná činnosť na najvyšších miestach v tejto krajine. A tie otázky sú v princípe dve.
Prvá súvisí s tým, a to by ma zaujímal názor a bol by som rád, ak to môžem takto povedať, keby pán prokurátor vystúpil, aby mohli aj poslanci naňho reagovať, a je to ustanovenie § 364 Trestného poriadku. Ja som sa včera aj predvčerom pýtal generálneho prokurátora spoločne s vami, celé dva dni sledujeme túto rozpravu, akým spôsobom je možné a ako si generálny prokurátor vyložil zákon, že rozhodol o zastavení začatého trestného stíhania vo veci bez návrhu obvineného, poškodeného alebo zúčastnenej osoby. A hlavne, keď rozhodoval v prospech alebo neprospech obvineného, ktorý tam ani nebol. Inými slovami, ako je možné, že generálny prokurátor bez návrhu rozhoduje o tom, že zastaví trestné stíhanie vo veci, keď tam nie je obvinený. A to som zvedavý aj na výklad Dr. Lipšica v tejto veci v súvislosti s § 364. Lebo, prosím, netvárme sa, že v spoločnosti nie je táto diskusia o tom, akým spôsobom môže Generálna prokuratúra vstúpiť do trestného stíhania, či už vo vzťahu k obvinenému, alebo v tomto prípade podľa môjho názoru extrémne vo vzťahu k prokurátorovi alebo policajtovi, ktorý začal trestné stíhanie vo veci. To je prvá otázka.
A druhá otázka, ktorá podľa mňa má byť predmetom pokojnej, odbornej, verejnej diskusie. A tá otázka súvisí s inštitútom spolupracujúceho obvineného. Podľa mňa ľudia sa pýtajú úplným právom, pretože nie všetci sú právnici, prečo niektorí spolupracujúci obvinení chodia po slobode, prečo niektorí dostanú podmienku. A teraz nemyslím v pôsobnosti špeciálnej prokuratúry, ale aj inde. Prečo niektorí majú a nemajú dohodu o vine a treste? Ja nechcem ísť do konkrétnych, živých prípadov, to si myslím, že nie je úplne správne, ale zaujíma ma, aký je ten patent, aký je ten prístup špeciálnej prokuratúry. A nemyslím to hanlivo, pretože z inštitútu spolupracujúceho obvineného sa v tejto krajine cez slovo kajúcnik stala nadávka. Ale tento inštitút tú máme roky. A nám roky nevadilo, keď takáčovci, sýkorovci alebo Černák a ďalší boli aj na základe spolupracujúcich obvinených postavení pred súd a odsúdení na ix rokov právoplatného trestu odňatia slobody. Vtedy nikto nič nepovedal. No ale keď tu začne rozprávať Imrecze, keď hovorí Výboh, ktorý sa zatiaľ skrýva a naznačuje niečo, alebo keď hovorí Suchoba, keď hovorí Makó, keď hovorí Slobodník, tak tu niektorí poslanci, či už tu, alebo dole v tlačovej miestnosti vyskakujú až po strop. Toto je tá otázka, ktorú podľa mňa treba objasniť aj v tom odbornom duchu, akým spôsobom, aby ľudia vedeli a videli, že ako pristupuje k tomu špeciálna prokuratúra.
To sú dve otázky, ktoré mám na vás, pán špeciálny prokurátor.
A teraz mi dovoľte, keďže sme na pôde Národnej rady, povedať aj veci v trošku širšom kontexte. Táto správa ukazuje jednu vec. Už len to, že tu dnes sedí Dr. Lipšic, je veľká zmena. Vy všetci, ktorí ste tu dlhšie ako jedno volebné obdobie, si pamätáte, že Dušan Kováčik tu nechcel chodiť, že utekal, že sa nevyjadroval a že to tak nejako celé prešlo mlčaním. Znamená to to, že časy Dušana Kováčika na špeciálnej prokuratúre sú definitívne preč. Nielen tým, že špeciálny prokurátor prišiel vystúpiť, nielen tým, akým spôsobom je napísaná tá správa, že aj bežný človek je schopný z nej porozumieť, čo sa na špeciálnej prokuratúre deje, akým spôsobom prokurátori špeciálnej prokuratúry postupujú.
A nadviažem na to, že časy Dušana Kováčika sú späť. Ja si nepamätám, hoc politiku sledujem ix rokov, že by tu bolo takéto nejaké vystúpenie. Nielen moje teraz mám na mysli, ale aj to vystúpenie predtým alebo tie tlačové konferencie k tomu, akým spôsobom postupuje, resp. nepostupuje špeciálny prokurátor, akým spôsobom sa vyšetrujú kauzy. Ja vám poviem, prečo im vadí Daniel Lipšic. Pretože nemá 61 prípadov vo svojom šuflíku. Nemá. Preto im vadí, lebo vedia, že sa nezľaknú, že tí prokurátori budú pokračovať.
Viete, včera Blaha a ďalší dookola opakovali Marošovi Žilinkovi, pán Žilinka, vás chceli zabiť. To je obrovské svinstvo. Tí ľudia, ktorí to vykrikovali, tak to sú kamaráti Kočnera. Ale toho Kočnera, ktorý si pravdepodobne aj na Daniela Lipšica objednal vraždu. To im už nevadí. Vtedy je všetko v poriadku. Keď sa to týka nás, tak všetko je skrivené. Kto myslíte, že sa išiel dneska ospravedlniť pánovi Čurillovi, pánovi Ďurkovi a ďalším za to, že im nadával do mafiánov? Vtedy neplatí padni, komu padni.
Ak sa urobili chyby, a to hovorím v plnej vážnosti aj tu pred špeciálnym prokurátorom, aj on si musí zjednať nápravu na špeciálnej prokuratúre. Áno, je ich málo, tých špeciálnych prokurátorov. Ale keď niekto zmešká lehotu v neprospech obvineného, musí za to niesť zodpovednosť. Nemôžme sa vyhýbať spravodlivosti, nemôžme prestať byť kritickí aj voči špeciálnej prokuratúre a na konci dňa v širšom kontexte aj sami voči sebe.
Ale vy si myslíte, že toto je náhoda? Že je náhoda, že dnes vykrikujú mnohí, čo to je za špeciálnu prokuratúru, najradšej ju chceme zrušiť. Že to je náhoda, že sa to deje len tak? To vôbec nie. No blíži sa to aj k nim. A ja z toho nechcem robiť politickú vec. Ale blíži sa to aj k nim. Veď 26 ľudí sa priznalo. A nie hocijakých ľudí, nejakých lopkárov pred Tescom. Ľudí, ktorí riadili tento štát, ktorí boli nominanti vládnej koalície, ľudí, ktorí mali chrániť verejné peniaze a miesto toho ich rozkrádali. Veď nie sme naivní a nie sme hlúpi. Preto sú tu tie útoky. Preto dookola, dookola ataky na špeciálnu prokuratúru. A mňa veľmi mrzí a ja som to včera aj predvčerom hovoril Marošovi Žilinkovi, on sa tvári, že prokurátori špeciálnej prokuratúry nie sú jeho prokurátori.
Nepočul som ani raz, a to teda bolo utrpenie miestami sledovať a počúvať túto rozpravu, ani raz som z tohto miesta nepočul, že by sa Maroš Žilinka zastal Daniela Lipšica, pána Repu, pána Šureka, pána Honza a ďalších. Na toto je ticho. Ale keď sa tu kope do nich, tak kývame hlavou niektorí ako generálny prokurátor. Vtedy je všetko v poriadku. Vtedy to nie sú naši prokurátori, to nie sú prokurátori, ktorí sú vystavení enormnému tlaku. A to isté sa týka aj vyšetrovateľov. Komu vadil Ďurka s Čurillom, keď naháňali mafiánov, ktorí si odrezávali hlavu? Nikto. Vtedy neznámi vyšetrovatelia, zatlieskalo sa, výborne, Černák je v base, sýkorovci sú v base, takáčovci sú v base. Chvalabohu, naše ulice sú bezpečnejšie, nevybuchujú autá. Vtedy nikto nič nepovedal. Ale teraz, keď sa odhaľuje miliónová korupcia, keď sa vypovedá o tom, akým spôsobom si delili úplatky, ako si ich nosili v krabici od šampanského alebo akým spôsobom sa doplácal plat... počujete? ... doplácal plat štátnemu funkcionárovi od oligarchu, tak vtedy je tu krik, všetko je zmanipulované, všetko sú politické procesy a oni sú svätí za dedinou.
Toto je úplne nesprávny prístup, nesprávny princíp a ukazuje to na nič iné, ako je strach. A ten strach sa bude šíriť ďalej, dámy a páni. Oni ho budú rozsievať, ten strach, a budú vytvárať chaos. Ja predpokladám, že prokurátori špeciálnej prokuratúry budú pod ešte väčším tlakom. Čím viac sa bude blížiť to, že majú byť podané žaloby na bývalých vysokých funkcionárov, tak v takom prípade budú tlačiť ďalej. Budú zvolávať tlačové konferencie, budú zvolávať mimoriadne schôdze, budú veselo citovať z uznesení, budú sa tváriť, že počuli odposluchy. No ale keď im prečítate niečo, čo je z rozhodnutia súdu, čo hovorí sudca Bargel, že tu bol monštruózny prípad korupcie, aký nemá obdobu v dejinách tejto krajiny, teraz hovorím o kauze Dobytkár, tak vtedy ticho, krvi by ste sa im nedorezali. A na toto my musíme reagovať. Nesmieme sa nechať zatlačiť. Nie takým spôsobom, že budeme mať krvavé oči, ale že sa postavíme za čestných, slušných a normálnych vyšetrovateľov a prokurátorov. Toto je našou úlohou a myslím si, že preto nás ľudia volili. Preto, aby každý na Slovensku bol rovný pred zákonom.
Opakujem znova a dávam to ako rečnícku otázku. Kto sa zastane čestných, slušných prokurátorov špeciálnej prokuratúry? Prepáčte, pán Žilinka sa tu zachoval ako zbabelec. Zostal ticho. Keď niekto poviete niečo jemu, tak v takom prípade sa urazí a povie, že to nemá obdobu. A keď tu nadávajú špeciálnym prokurátorom do mafiánov, keď hovoria o tom, že oni to tu celé krivia, tak v takom prípade nič.
Ak sa ich nezastáva generálny prokurátor, tak sa ich musí zastať verejnosť. Už len tým, že sa bude zaujímať o to, čo sa v tejto krajine deje, že sa bude kriticky pozerať na informácie, ktoré im podsúvajú niektorí politici, a že stále dookola vo svojej každodennosti budú volať po spravodlivejšom Slovensku.
A podľa mňa aj tento rok a pol nám ukazuje, že to vonkoncom nepôjde ľahko. Vonkoncom sa nestane to, že by títo bohatí ľudia, ktorí rozkrádali náš štát, ktorí rozkrádali náš štát, sa vzdajú. Viete si predstaviť, aké milióny sú nachystané na to, aby sa celý proces očisty zastavil? Veď im ide o všetko. Im ide o majetky. A dnes už počúvame, že by sa mal trest prepadnutia majetku zrušiť. Prečo? Doteraz to takisto nikomu nevadilo. To nie je kompenzácia, že zoberiem 20-tisíc, tak vráť 20-tisíc a sme na nule. To je trest prepadnutia majetku. Štát si hovorí, že za niektoré veci budeme prísne trestať. Nemôžme ustupovať a je pravdou, nemôžme účelovo meniť zákony.
No na druhej strane boli by sme hlúpi a naivní, keby sme nereagovali na situáciu, ktorá tu je. A vzhľadom na to, čo sa tu deje, ja to hovorím veľmi otvorene, podľa môjho názoru by sme mali viac posilniť procesnú samostatnosť špeciálnej prokuratúry. Nie ju oddeliť od Generálnej prokuratúry, ale ju posilniť. A poviem aj prečo. No keď tu dva dni niekto kope do prokurátorov špeciálnej prokuratúry a od generálneho prokurátora počujeme ticho, nič, tak v takom prípade čo? Ideme sa pozerať so založenými rukami? Necháme ich hodených len tak na ulici?
Sedemnásť rokov funguje Úrad špeciálnej prokuratúry a po dlhých rokoch konečne prišiel špeciálny prokurátor, ktorý sa nebojí, ktorý im neustupuje spolu so svojimi kolegami a ktorý stojí v prvej línii. Mnohí aj v mojom okolí kritizujú, že a prečo sa ten Daniel Lipšic postaví pred médiá a prečo, prečo vôbec niečo hovorí. No tak tí, ktorí, ak to takto môžem povedať, ste vyrastali na ulici a boli ste v nejakej dedinskej ruvačke, tak viete, že za svojich sa mám povinnosť postaviť. A tí, ktorí už ste starší a máte aj pracovnú skúsenosť, tak viete, že každý dobrý a normálny šéf sa za svojich kolegov postaví. A o to viac sa za nich postaví, keď vedenie Generálnej prokuratúry mlčí. Do akej situácie sme sa to dostali, že špeciálny prokurátor nemôže chodiť na odborné a pracovné skupiny?
Jednota sa dnes zaobaľuje do myšlienky, ktorá tu bola prezentovaná, a to je autokratická štruktúra Generálnej prokuratúry. No podľa môjho názoru, a to ste tu drvivá väčšina starších ako ja, že ste zažili komunizmus, ja verím, že časy ´drž hubu a krok´ už naozaj v tejto krajine skončili. O to viac, a to zopakujem, že proti nám, proti nám ako spoločnosti dnes stoja mimoriadne bohatí ľudia. Mimoriadne bohatí ľudia, ktorí sa neštítia použiť svoje peniaze na to, aby zastavili trestné stíhania, aby si objednali dokonca vraždu. Tomuto sa nesmieme poddať, od tohto nesmieme cúvnuť a nesmieme sa jednoducho poskladať.
Dámy a páni, Úrad špeciálnej prokuratúry má svoje miesto, aj táto správa je dostupná aj online, to hovorím špeciálne verejnosti, ktorá nás sleduje, stojí za prečítanie, ukazuje trend. Ja verím, že ten trend stíhania trestnej činnosti, odvahy a aj zákonnosti na špeciálnej prokuratúre bude pokračovať. Aj z tohto miesta chcem povedať, že napriek tomu, že medzi politikou a špeciálnou prokuratúrou nie je prepojenie, že špeciálna prokuratúra je samostatná, tak som si istý, že drvivá väčšina slušných ľudí na Slovensku stojí za čestnými a statočnými prokurátormi špeciálnej prokuratúry, na ktorých čele stojí Dr. Daniel Lipšic.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán generálny prokurátor, vy ste spomínali to, že niekto obieha médiá a komunikuje s médiami a koniec koncov to bola narážka na to moje vystúpenie predtým, kde hovorím o tom, že podľa môjho názoru sa očakáva od generálneho prokurátora, že sa postaví za prokurátorov. Sám teraz cítite, aký typ a aký náboj má táto diskusia, ako niektorí poslanci skĺzavajú do osobnej roviny, tak preto ja to len zopakujem a opäť sa pýtam, že či teda prokurátori špeciálnej prokuratúry nie sú vaši prokurátori. Pretože oni sú rovnako prokurátori ako prokurátori Krajskej prokuratúry v Bratislave a ďalších. Mnohí tu hovoria o rovnakom metri, myslím si, že aj títo prokurátori si zaslúžia rovnaký meter.
A druhá otázka je, vy ste sa toho dotkli, predpokladám, že pre krátkosť času iba krátko a to je to, čo som hovoril vo svojom vystúpení, kde si myslím, že časť odbornej verejnosti nesúhlasí s tým, že generálny prokurátor môže podľa paragrafu 364 Trestného poriadku zrušiť trestné stíhanie, ktoré bolo začaté vo veci. Nie obvinenie, ale vo veci a hlavne to, keď tam nie je podnet. Ja teda referujem na ten 364 ods. 2. Tam by ma zaujímal váš právny názor, ako to z toho dôvodíte a vykladáte, lebo v tom 364 ods. 2 je napísané jasne, že môže rozhodnúť na návrh.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, chcem sa spýtať, aby sme sa všetci vedeli zariadiť, lebo predpokladám, že aj k rozprave ku správe o stave špeciálnej prokuratúry budú chcieť kolegovia a kolegyne vystúpiť, že aký je teraz postup. Do siedmej rokujeme túto správu a zajtra ráno od deviatej buď táto správa, alebo správa špeciálneho prokurátora, alebo sú tam nejaké termínované body? Aby všetci vedeli, aby nikto nebol ukrátený od možnosti vystúpiť a podobne.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za faktické poznámky. Nebudem môcť reagovať a nestihnem reagovať na všetkých, začnem pánom poslancom Blahom.
Pán poslanec, tak vám teda poviem, že na právnickej fakulte nás učia takú vec, že keď zoberie polícia niekoho, kto je evidentne duševne chorý, a dá ho pred sudcu, tak sudca ho nedá do väzby, ale ho dá do nejakého, povedzme tak laicky, blázinca. Takže vy sa vôbec nemusíte báť.
Čo sa týka pána poslanca Kotlebu, myslím, že úplne zbytočne sa ma snažíte chytať za slovíčka, pán poslanec, pretože vy sám dlhodobo hovoríte o regionálnych rozdieloch aj o prístupe k spravodlivosti. To je celé o tom, že aký majú prístup ľudia k spravodlivosti, ako sa môžu domôcť spravodlivosti a ako mnohé ženy sa boja, lebo sú povedzme v tomto, spoločnosť ich menej posúva k emancipácii, aby sa nebáli a išli oznámiť trestnú činnosť.
No a ostatne, pán generálny prokurátor, už vidíte, prečo hovorím o tom, že je dôležité sa zastať prokurátorov špeciálnej prokuratúry? Však teraz ste to mohli vidieť, čo tu zaznieva, čo zaznieva aj vonku, akým spôsobom sa vyjadrujú niektorí kolegovia o prokurátoroch prokuratúry, ktorej vy ste hlava. To, že medzi vami môžu byť rôzne názory na rôzne právne otázky, je jedna rovina. No druhá rovina, ja naozaj si myslím, že vy by ste sa mali a Generálna prokuratúra ako taká by sa mala zastať svojich prokurátorov, lebo prokurátori špeciálnej prokuratúry sú rovnako prokurátori ako každý iný. Len zopakujem to, dôvera je úplne kľúčová, ale pre budovanie dôvery potrebujeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dámy a páni, pán predseda Národnej rady, podpredsedovia, pán generálny prokurátor, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi začať bonmotom, že pán generálny prokurátor hovoril, že ak by sme náhodou ako Národná rada zrušili parlamen... v parlamente ustanovenie § 363 a nasledovné, tak by sme z neho urobili štatistu.
Ja môžem povedať, že tí, ktorí ste si dali námahu prečítať túto správu, tak áno, je to v niečom taká štatistika. Aj z toho prvotného vystúpenia pána generálneho prokurátora sme boli tak trošku zavalení štatistikou. Priznám sa, že som nečakal, že pán generálny prokurátor sa dotkne aj niektorých vecí, ktoré sú dnes aktuálne v spoločnosti a ktoré sa diskutujú, tak chcel som sa viac venovať tejto správe, ale nedá mi nereagovať.
No najprv k samotnej správe. Z tohto miesta treba veľmi jasne oceniť klesajúci trend kriminality na Slovensku. To je dobrá a dôležitá vec, ktorá ide z roka na rok a je v tomto prípade potrebné oceniť, samozrejme, aj Generálnu prokuratúru. Rovnako čo sa týka správy samotnej, tak ak môžem byť taký povedzme trošku školský, je veľmi dobré, že každý, kto nemá tú chuť prečítať si celú správu, v jej záverečnej prílohe sa veľmi jasne dozvie to, ako stojíme s jednotlivými trestnými činmi, sú tam grafy a podobne, je to posun určite dopredu oproti tomu, čo sme tu mali predtým.
Dovolím si však byť aj kritický a nadviažem na to, čo povedala pani poslankyňa Hatráková, a úmyselne tým začínam, lebo predpokladám, že to je niečo, čo nás všetkých spája naprieč politickým spektrom, akokoľvek je to možno ťažko predstaviteľné, a to je téma domáceho násilia. V tomto ako krajina katastrofálne zlyhávame. To je proste fakt. Ak kriminalita na Slovensku klesá, nie je možné, že domáce násilie stúpa. Teda možné to je. Je otázka, čo s tým ideme robiť. Preto som hovoril o tej správe, že je taká štatistická, že to, čo jej vyčítam, je to, že tam absentujú riešenia. A ako je možné, že žijeme v krajine, kde je úplne bežné, a tí, ktorí ste z dedín alebo, ak to takto môžem povedať, ďalej od Bratislavy, že je úplne bežné, že manžel alebo partner mláti svoju manželku alebo partnerku, svoje deti a spoločnosť sa na to nečinne pozerá? Ako je toto možné v 21. storočí? A ja sa pýtam aj takto nás tu všetkých, samozrejme, aj pána generálneho prokurátora, ale nielen jeho, čo s tým ideme urobiť.
Sú témy, ktoré vedia spojiť toto plénum, a predpokladám, že toto je jedna z tém, ktorá dokáže spojiť toto plénum. Že fenomén domáceho násilia, teraz je to krásne vidieť v tej správe, ako stúpa, samozrejme, posilnený a podporený aj pandémiou, je veľký problém pre Slovensko. Opäť tá otázka tu visí a podľa môjho názoru je našou povinnosťou naprieč celým spoločenským a politickým spektrom ponúknuť riešenie. Povedal by som, že zriaďme nejakú pracovnú skupinu, ale obávam sa, že to môže vyznievať trošku hanlivo, no myslím to vážne. Podľa mňa, a to hovorím aj takto verejne, je úlohou poslancov Národnej rady v spolupráci, v spolupráci s Generálnou prokuratúrou na toto reagovať, pretože nie je prípustné v 21. storočí, aby sme mali také vysoké čísla domáceho násilia, aké dnes máme, a aby sme s tým nič nerobili.
Rovnako, a tým sa chcem zastať Generálnej prokuratúry, je treba hovoriť o tom, koľko peňazí štát dáva Generálnej prokuratúre, respektíve prokuratúre ako takej. Dlhodobo, a to sa netýka len tejto vlády, to sa týka aj predchádzajúcej vlády, aj tých predtým, Generálna prokuratúra a prokurátori vôbec na Slovensku sú materiálne poddimenzovaní. Viacerí sme tu mimo Bratislavy, chodíte po tých prokuratúrach alebo ich vidíte, niektorí ako obvinení, niektorí ako len na návštevu, a vidíte, v akých podmienkach tí prokurátori pracujú. Podľa mňa, ak chceme posilňovať právny štát, ak chceme, aby na Slovensku ľudia mali dôveru, súvisí to aj s dôstojnosťou toho, v akých podmienkach a za akých podmienok jednotliví prokurátori pracujú a môžu vykonávať svoju činnosť.
Keďže som hovoril o dôvere aj pán generálny prokurátor hovoril o dôvere a o tom, ako sa má získavať dôvera, tak je dôležité iste tieto otázky si nielen klásť, ale ponúkať na ne aj odpovede. A ja som preto veľmi rád, že tu dnes sedí generálny prokurátor, a že verím, že toto nebude len taká výmena, že pán generálny prokurátor nám predstavil svoju správu, my ako poslanci sa zapojíme do rozpravy alebo do faktických poznámok a následne je to celé vybavené.
Čo znamená dôvera a čo pomáha dôvere a budovaniu dôvery v právny štát, pán generálny prokurátor, to ste sa opýtali. A položili ste a použili ste rôzne príklady. Ja vôbec nejdem hovoriť o jednotlivých kauzách, pretože si myslím, že celá tá diskusia je zbytočne podtrhnutá emóciami, keď sa spomínajú konkrétne mená. No, dovolím si konštatovať, že dôveru v právny štát znižuje to, že ak inštitúcia – a v tomto prípade Generálna prokuratúra – je v očiach verejnosti uzavretá, ak nekomunikuje s verejnosťou, ak neodpovedá na otázky, ktoré sú úplne legitímne. Považujem za veľmi nešťastné, ak vybavíme odpoveď na otázku, prečo ste rozhodli tak a tak, len tým, že to je môj právny názor, to hovorí zákon. Nie všetci občania na Slovensku sú právnici, nie všetci právnici vôbec rozumejú právu, však áno, ale to už je opäť na inú debatu. Nestačí povedať, že tak hovorí zákon, a tak som mohol rozhodnúť.
Rovnako s tým súvisí, samozrejme, potom zrozumiteľnosť a nezrozumiteľnosť tých jednotlivých rozhodnutí a to, ako ich verejnosť môže vnímať, prípadne otázka arbitrárnosti a najmä, a to už je, áno, právna debata, atrahovanie si právomocí, ktoré nemajú jednoznačnú oporu v zákone.
Viete, pán generálny prokurátor, vy ste povedali, že nemáte problém sa postaviť za svojich podriadených prokurátorov ako hlava prokuratúry, ak budete cítiť, že im niekto krivdí. A to je správny postup, samozrejme, len potom sa pýtam, pretože ste tu kritizovali, nemenovali ste ho síce, ale kritizovali ste ho, špeciálneho prokurátora a prokurátorov špeciálnej prokuratúry. Prečo v diskusii, keď aj kolegovia z opozície im nadávajú do mafiánov, organizovanej zločineckej skupiny, ľudí, ktorí účelovým spôsobom stíhajú a podobne, prečo vtedy nepočujeme Generálnu prokuratúru? Nemôžte sa čudovať, že sa toto pýtame, a nemôžte sa čudovať, že nás to trápi.
Nijakým spôsobom, aby tu nebola žiadna pochybnosť, aspoň za mňa hovorím, ma netrápi, že ste podali na pána Kyseľa napríklad disciplinárny podnet. Vyhodnotili ste to tak, že nedodržal lehotu, ktorá patrí obvinenému, ktorú mu dáva zákon, a v takom prípade v poriadku. No ale keď opozícia v tomto prípade útočí na prokurátorov a vy sám ste boli špeciálny prokurátor a vy sám ste čelili svinstvu, ktoré na vás Kočner pravdepodobne a ďalší chceli spáchať, prečo potom my máme pocit, že ich nechávate osamotených? Prečo potom verejnosť má pocit, že medzi Generálnou prokuratúrou a špeciálnou prokuratúrou je vojna? Prečo neviete, ak to tak môžem povedať, dovoľte mi to tak povedať, sme koniec koncov na pléne, v pléne Národnej rady, neviete ťahať za jeden povraz? (Reakcie z pléna.)
Pán predseda, prosím vás, neprerušujte ma. (Povedané so smiechom. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.).

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím pokoj. Pán poslanec, môžete pokračovať.

Šeliga, Juraj, poslanec NR SR
Ďakujem.
Rovnako, viete, ťažko sa nám potom čudovať, že máme pochybnosti, keď sa na niektorú tlačovú konferenciu nedostanú všetci novinári. Ja viem, vy si poviete možno, že to je taká malá vec, že kapacitné dôvody a neviem čo všetko. Ale iste aj zo svojej praxe sám veľmi dobre viete, že niektoré prípady sú z povahy veci viac verejnosťou sledované. A inak ja som veľmi rád, že ste spomenuli prípad rómskeho chlapca, ktorému ste zrušili cez oprávnenie, ktoré vám vyplýva v § 363 Trestného poriadku, obvinenie a tak ste dali veci na pravú mieru. Toto nikto nerozporuje a nikto podľa mňa ani z verejnosti sa nepýta, prečo to je v poriadku, prečo to ten generálny prokurátor môže urobiť, ani tí, ktorí ste im to dnes povedali, sa to nebudú pýtať, pretože bolo úplne jasné, že keď chlapec ukradne drevo za pár centov alebo pár eur, tak by nemal ísť do väzenia.
No len nečudujte sa nám a nečudujte sa hlavne verejnosti, že keď sa prejednáva jedna z najzávažnejších káuz tejto krajiny, a teraz hovorím o kauze Gorila, a vy do svojho rozhodnutia napíšete, že podľa vášho názoru nahrávky, ktoré sú zaistené v spise, nie je možné použiť ako zákonný dôkaz a bolo by ich treba zničiť, to je podľa mňa niečo, čo je úplne prirodzené, že budí vášne vo verejnosti, a je úplne správne, že sa verejnosť pýta.
My všetci, ktorí tu sedíme, máme povinnosť z titulu svojej funkcie a vôle ísť do tejto funkcie znášať úplne iný tlak verejnosti, odpovedať na otázky, ktoré nám verejnosť prostredníctvom médií adresuje. Ale dovoľte mi byť naozaj kritický, mám pocit, že to sa nie vždy deje na Generálnej prokuratúre a možno práve z toho potom môže prameniť váš pocit, že niekto Generálnej prokuratúre krivdí.
Rovnako chcem povedať a poviem to tvrdo, mám za to, že dôvera a otvorenosť neznamená držať hubu a krok. Že to neznamená, že všetci zrazíme päty a budeme sa pozerať jedným smerom. Veď koniec koncov každý právnik alebo každý, kto študoval na vysokej škole, vie, že tie najlepšie nápady a tie najlepšie riešenia vždy pochádzajú z normálnej diskusie.
A potom, viete, opäť sa môžeme pýtať a aj sa to pýtame, prečo v súvislosti s tým, ako sú nastavené vzťahy momentálne, nemôže prísť špeciálny prokurátor na komisiu, ktorú zriadi ministerka spravodlivosti, hoci sú tam ľudia, ktorí súhlasia s vaším právnym názorom ohľadne ustanovení Trestného poriadku, sú tam ľudia, ktorí s ním nesúhlasia, a bola to úplne normálna diskusia. Veď stále chceme byť hádam všetci dobromyseľní v tom, že všetkým nám ide o právny štát a o to, aby na Slovensku platila spravodlivosť rovnako pre všetkých.
Zopakujem tú rečnícku a verím, že to nebude len rečnícka otázka. Čo pomáha dôvere v právny štát? Dôvere v právny štát naozaj nepomáha uzavretosť, arbitrárnosť a neschopnosť vysvetliť verejnosti rozhodnutia, ktoré veľmi pozorne sleduje. Rovnako iste, a to vám dám za pravdu, pán generálny prokurátor, nepomáhajú vyjadrenia, ktoré dehonestujú jednu alebo druhú stranu, kde jeden, kde jeden na druhého útočíme nevyberaným spôsobom a používame adjektíva, ktoré do normálnej debaty nepatria.
Ja myslím, že je prianím všetkých, ktorým záleží na Slovensku, aby sa situácia na prokuratúre upokojila, aby verejnosť vnímala to, že prokuratúra naozaj nepozerá napravo, ale naľavo a pozerá iba na zákon, že svoje rozhodnutia je schopná odkomunikovať tak, aby im priemerne inteligentný človek rozumel.
Dotknem sa aspoň trochu, a teraz nie úplne do hĺbky, ale predsa, sám ste tu spomínali, a to je toľko diskutovaný § 363 a 364 a ďalšie v Trestnom poriadku. Keďže, aby to bola aj trochu odborná debata, ja budem rád, ak na to budete reagovať. Ja nijako nespochybňujem vaše legálne oprávnenie podľa § 363 zrušiť obvinenie voči konkrétnej osobe. Kde však mám pochybnosti a myslím, že ich majú viacerí právnici, je to, či generálny prokurátor môže zrušiť začatie trestného stíhania, respektíve trestného konania vo veci, kde niet poškodeného, kde niet obvineného alebo kde niet toho, kto by navrhol, hlavne v prípade v tom poslednom, ktorý hovorím, kto by podal podnet na to, aby generálny prokurátor mohol rozhodnúť. Toto sú opäť otázky, ktoré rezonujú vo verejnosti a ktoré nepridávajú na dôvere.
Rovnako, keď hovoríme o dôvere, ja si myslím, že by bolo veľmi dobré, a to chcem byť naozaj konštruktívny, aby sa aj vzťah medzi a teraz vami generálnym prokurátorom a Národnou radou trochu štandardizoval v tom, ja už som to spomínal aj vy ste to spomínali, že nebudú padať rôzne invektíva, že nebudeme na seba útočiť v personálnej rovine, ale skôr už keď, tak v tej odbornej, ale rovnako aj v tom rozmere, že vždy, keď to bude možné a keď vás o to Národná rada Slovenskej republiky alebo nejaký výbor požiada, že prídete a budete s nami normálnym spôsobom diskutovať. Pretože koniec koncov tak ako naša legitimita pochádza od ľudí, tak vaša legitimita pochádza od nás.
(Reakcia z pléna.) Aj od vás špeciálne, áno, no vidím. (Reakcia z pléna.) Neviem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci!

Šeliga, Juraj, poslanec NR SR
... nejdem, nejdem sa dostať do polemiky s vami, otázka je, čo to, o čom svedčí, ale to je na debatu, ktorú si my môžme absolvovať, keď tu nebude pán generálny prokurátor.
Na záver chcem povedať, že mi je veľmi ľúto, do akej situácie sme sa dostali, pretože rok 2020 napriek pandémii mal byť pre Generálnu prokuratúru rokom nádeje. Koniec koncov aj tie tvrdé verejné vypočutia, ktoré ste aj vy, aj ostatní kandidáti na generálneho prokurátora absolvovali, nás utvrdzovali v tom, že na prokuratúru príde nový duch, že sa otvoria okná na prokuratúre a že tie staré časy, keď stačilo buchnúť dverami alebo buchnúť pečiatku na stôl a na papier, skončili. Obávam sa, že niektoré, niektoré kroky tomuto vôbec nepomohli a nastal pravý opak.
Ja to len zopakujem. Dôvera sa nedá budovať tak, že budeme jedni alebo druhí uzatvorení v slonovinovej veži, že nebudeme komunikovať s verejnosťou, že ako právnici a špeciálne generálny prokurátor a Generálna prokuratúra nebudú vysvetľovať svoje rozhodnutia. Lebo potom sa nikto nemôže čudovať, že ľudia majú pocit, že tu stále vládne nejaká kategória "našich ľudí". A iste, že to je úloha ťažká a nie jednoduchá, o tom nikto nemá pochýb, ale na druhej strane kto sa raz chytí pluhu, nech sa neotáča.
Verím, že keď tu budeme o rok, v skoršom čase, lebo býva zvykom, že táto správa sa predkladá trošku skôr, že už to nebude len zbierka štatistík, ale že všetci budeme môcť skonštatovať, že tu naozaj nastal posun, že na Generálnej prokuratúre prestala zúriť vojna, že aj špeciálni prokuratúri, prokurátori, ospravedlňujem sa, cítia podporu zo strany Generálnej prokuratúry a že každý na Slovensku bude mať pocit, že zákon platí pre všetkých rovnako. Lebo koniec koncov my ako právnici vieme, a týka sa to zaujatosti, že nie je dôležité len to, či človek je zaujatý, ale či sa tak aj objektívne javí. A v tomto si myslím, že nás všetkých, ale najmä Generálnu prokuratúru čaká neľahká úloha.
Ďakujem pekne za pozornosť a ďakujem aj za faktické poznámky.

Ďakujem pekne. Je to napísané v programe. Jasné, že keď sa prerokujú a budú schválené, tak sa má rokovať ďalej. Je to tam tým menším napísané, pán poslanec Beluský.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dávam procedurálny návrh, aby sme o tlačiach 614 a 623, to sú prvé čítania pri skrátených legislatívnych konaniach, hlasovali ihneď po ich prerokovaní.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Susko, v poriadku, hovoríme o väzbe, ale vy ste taký rigidný právnik v tomto, a to myslím naozaj v dobrom slova zmysle, je otázka, že či môže byť súčasťou aj toho vášho pozmeňujúceho návrhu napríklad to, že upravujete zákon o výkone a spôsobe výkonu väzby, pretože my novelizujeme Trestný poriadok, to je prvá poznámka. Je mi ľúto, že tá diskusia neprišla možno trošku skôr, lebo tam sa asi všetci zhodneme, že výkon samotnej väzby je určite nie dobrý a mal by byť lepší. To je to, čo aj hovoril pán poslanec Kyselica.
V súvislosti s tým, čo ste povedali, pán poslanec Jarjabek, ja nie úplne dobre rozumiem, ako ste prišli na to, že dehonestujem ľudí. Ja to úplne rešpektujem, volili vás. Volili vás aj tieto voľby, budú vás možno voliť ďalej, možno nebudú a podobne. Ja, za tých dvanásť rokov ste tu boli, to je proste fakt. Mali ste moc, urobili ste niečo dobré. Ja som nikdy nemal problém to pochváliť, či to bola diaľnica do Nitry alebo euro, alebo ďalšie veci. Ale proste máte aj zodpovednosť, no a raz, keď to boli vaši nominanti, tak prečo sa o tom nejdeme rozprávať?
Môžem s nadsázkou povedať, že som dojatý, ako sa bojíte o moju politickú budúcnosť, či tu budem, alebo nebudem. Keď nebudem, nič sa nestane, úplne v poriadku to s pokorou prijmem. Akurát ja sa tu proste nemusím ako keby naparovať za pultom a hovoriť o politických väzňoch alebo o tom, ako Kolíková môže aj za to, že svieti slnko. Proste nemôže za tie výpovede.
Tiež je fascinujúce ako jedny výpovede spochybňujete, teraz myslím ako strana, iné výpovede vám sedia. V tomto je to také naozaj zvláštne.
Každopádne ďakujem všetkým za faktické poznámky.