Dámy a páni, pán predseda Národnej rady, podpredsedovia, pán generálny prokurátor, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi začať bonmotom, že pán generálny prokurátor hovoril, že ak by sme náhodou ako Národná rada zrušili parlamen... v parlamente ustanovenie § 363 a nasledovné, tak by sme z neho urobili štatistu.
Ja môžem povedať, že tí, ktorí ste si dali námahu prečítať túto správu, tak áno, je to v niečom taká štatistika. Aj z...
Dámy a páni, pán predseda Národnej rady, podpredsedovia, pán generálny prokurátor, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi začať bonmotom, že pán generálny prokurátor hovoril, že ak by sme náhodou ako Národná rada zrušili parlamen... v parlamente ustanovenie § 363 a nasledovné, tak by sme z neho urobili štatistu.
Ja môžem povedať, že tí, ktorí ste si dali námahu prečítať túto správu, tak áno, je to v niečom taká štatistika. Aj z toho prvotného vystúpenia pána generálneho prokurátora sme boli tak trošku zavalení štatistikou. Priznám sa, že som nečakal, že pán generálny prokurátor sa dotkne aj niektorých vecí, ktoré sú dnes aktuálne v spoločnosti a ktoré sa diskutujú, tak chcel som sa viac venovať tejto správe, ale nedá mi nereagovať.
No najprv k samotnej správe. Z tohto miesta treba veľmi jasne oceniť klesajúci trend kriminality na Slovensku. To je dobrá a dôležitá vec, ktorá ide z roka na rok a je v tomto prípade potrebné oceniť, samozrejme, aj Generálnu prokuratúru. Rovnako čo sa týka správy samotnej, tak ak môžem byť taký povedzme trošku školský, je veľmi dobré, že každý, kto nemá tú chuť prečítať si celú správu, v jej záverečnej prílohe sa veľmi jasne dozvie to, ako stojíme s jednotlivými trestnými činmi, sú tam grafy a podobne, je to posun určite dopredu oproti tomu, čo sme tu mali predtým.
Dovolím si však byť aj kritický a nadviažem na to, čo povedala pani poslankyňa Hatráková, a úmyselne tým začínam, lebo predpokladám, že to je niečo, čo nás všetkých spája naprieč politickým spektrom, akokoľvek je to možno ťažko predstaviteľné, a to je téma domáceho násilia. V tomto ako krajina katastrofálne zlyhávame. To je proste fakt. Ak kriminalita na Slovensku klesá, nie je možné, že domáce násilie stúpa. Teda možné to je. Je otázka, čo s tým ideme robiť. Preto som hovoril o tej správe, že je taká štatistická, že to, čo jej vyčítam, je to, že tam absentujú riešenia. A ako je možné, že žijeme v krajine, kde je úplne bežné, a tí, ktorí ste z dedín alebo, ak to takto môžem povedať, ďalej od Bratislavy, že je úplne bežné, že manžel alebo partner mláti svoju manželku alebo partnerku, svoje deti a spoločnosť sa na to nečinne pozerá? Ako je toto možné v 21. storočí? A ja sa pýtam aj takto nás tu všetkých, samozrejme, aj pána generálneho prokurátora, ale nielen jeho, čo s tým ideme urobiť.
Sú témy, ktoré vedia spojiť toto plénum, a predpokladám, že toto je jedna z tém, ktorá dokáže spojiť toto plénum. Že fenomén domáceho násilia, teraz je to krásne vidieť v tej správe, ako stúpa, samozrejme, posilnený a podporený aj pandémiou, je veľký problém pre Slovensko. Opäť tá otázka tu visí a podľa môjho názoru je našou povinnosťou naprieč celým spoločenským a politickým spektrom ponúknuť riešenie. Povedal by som, že zriaďme nejakú pracovnú skupinu, ale obávam sa, že to môže vyznievať trošku hanlivo, no myslím to vážne. Podľa mňa, a to hovorím aj takto verejne, je úlohou poslancov Národnej rady v spolupráci, v spolupráci s Generálnou prokuratúrou na toto reagovať, pretože nie je prípustné v 21. storočí, aby sme mali také vysoké čísla domáceho násilia, aké dnes máme, a aby sme s tým nič nerobili.
Rovnako, a tým sa chcem zastať Generálnej prokuratúry, je treba hovoriť o tom, koľko peňazí štát dáva Generálnej prokuratúre, respektíve prokuratúre ako takej. Dlhodobo, a to sa netýka len tejto vlády, to sa týka aj predchádzajúcej vlády, aj tých predtým, Generálna prokuratúra a prokurátori vôbec na Slovensku sú materiálne poddimenzovaní. Viacerí sme tu mimo Bratislavy, chodíte po tých prokuratúrach alebo ich vidíte, niektorí ako obvinení, niektorí ako len na návštevu, a vidíte, v akých podmienkach tí prokurátori pracujú. Podľa mňa, ak chceme posilňovať právny štát, ak chceme, aby na Slovensku ľudia mali dôveru, súvisí to aj s dôstojnosťou toho, v akých podmienkach a za akých podmienok jednotliví prokurátori pracujú a môžu vykonávať svoju činnosť.
Keďže som hovoril o dôvere aj pán generálny prokurátor hovoril o dôvere a o tom, ako sa má získavať dôvera, tak je dôležité iste tieto otázky si nielen klásť, ale ponúkať na ne aj odpovede. A ja som preto veľmi rád, že tu dnes sedí generálny prokurátor, a že verím, že toto nebude len taká výmena, že pán generálny prokurátor nám predstavil svoju správu, my ako poslanci sa zapojíme do rozpravy alebo do faktických poznámok a následne je to celé vybavené.
Čo znamená dôvera a čo pomáha dôvere a budovaniu dôvery v právny štát, pán generálny prokurátor, to ste sa opýtali. A položili ste a použili ste rôzne príklady. Ja vôbec nejdem hovoriť o jednotlivých kauzách, pretože si myslím, že celá tá diskusia je zbytočne podtrhnutá emóciami, keď sa spomínajú konkrétne mená. No, dovolím si konštatovať, že dôveru v právny štát znižuje to, že ak inštitúcia – a v tomto prípade Generálna prokuratúra – je v očiach verejnosti uzavretá, ak nekomunikuje s verejnosťou, ak neodpovedá na otázky, ktoré sú úplne legitímne. Považujem za veľmi nešťastné, ak vybavíme odpoveď na otázku, prečo ste rozhodli tak a tak, len tým, že to je môj právny názor, to hovorí zákon. Nie všetci občania na Slovensku sú právnici, nie všetci právnici vôbec rozumejú právu, však áno, ale to už je opäť na inú debatu. Nestačí povedať, že tak hovorí zákon, a tak som mohol rozhodnúť.
Rovnako s tým súvisí, samozrejme, potom zrozumiteľnosť a nezrozumiteľnosť tých jednotlivých rozhodnutí a to, ako ich verejnosť môže vnímať, prípadne otázka arbitrárnosti a najmä, a to už je, áno, právna debata, atrahovanie si právomocí, ktoré nemajú jednoznačnú oporu v zákone.
Viete, pán generálny prokurátor, vy ste povedali, že nemáte problém sa postaviť za svojich podriadených prokurátorov ako hlava prokuratúry, ak budete cítiť, že im niekto krivdí. A to je správny postup, samozrejme, len potom sa pýtam, pretože ste tu kritizovali, nemenovali ste ho síce, ale kritizovali ste ho, špeciálneho prokurátora a prokurátorov špeciálnej prokuratúry. Prečo v diskusii, keď aj kolegovia z opozície im nadávajú do mafiánov, organizovanej zločineckej skupiny, ľudí, ktorí účelovým spôsobom stíhajú a podobne, prečo vtedy nepočujeme Generálnu prokuratúru? Nemôžte sa čudovať, že sa toto pýtame, a nemôžte sa čudovať, že nás to trápi.
Nijakým spôsobom, aby tu nebola žiadna pochybnosť, aspoň za mňa hovorím, ma netrápi, že ste podali na pána Kyseľa napríklad disciplinárny podnet. Vyhodnotili ste to tak, že nedodržal lehotu, ktorá patrí obvinenému, ktorú mu dáva zákon, a v takom prípade v poriadku. No ale keď opozícia v tomto prípade útočí na prokurátorov a vy sám ste boli špeciálny prokurátor a vy sám ste čelili svinstvu, ktoré na vás Kočner pravdepodobne a ďalší chceli spáchať, prečo potom my máme pocit, že ich nechávate osamotených? Prečo potom verejnosť má pocit, že medzi Generálnou prokuratúrou a špeciálnou prokuratúrou je vojna? Prečo neviete, ak to tak môžem povedať, dovoľte mi to tak povedať, sme koniec koncov na pléne, v pléne Národnej rady, neviete ťahať za jeden povraz? (Reakcie z pléna.)
Pán predseda, prosím vás, neprerušujte ma. (Povedané so smiechom. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.).
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím pokoj. Pán poslanec, môžete pokračovať.
Šeliga, Juraj, poslanec NR SR
Ďakujem.
Rovnako, viete, ťažko sa nám potom čudovať, že máme pochybnosti, keď sa na niektorú tlačovú konferenciu nedostanú všetci novinári. Ja viem, vy si poviete možno, že to je taká malá vec, že kapacitné dôvody a neviem čo všetko. Ale iste aj zo svojej praxe sám veľmi dobre viete, že niektoré prípady sú z povahy veci viac verejnosťou sledované. A inak ja som veľmi rád, že ste spomenuli prípad rómskeho chlapca, ktorému ste zrušili cez oprávnenie, ktoré vám vyplýva v § 363 Trestného poriadku, obvinenie a tak ste dali veci na pravú mieru. Toto nikto nerozporuje a nikto podľa mňa ani z verejnosti sa nepýta, prečo to je v poriadku, prečo to ten generálny prokurátor môže urobiť, ani tí, ktorí ste im to dnes povedali, sa to nebudú pýtať, pretože bolo úplne jasné, že keď chlapec ukradne drevo za pár centov alebo pár eur, tak by nemal ísť do väzenia.
No len nečudujte sa nám a nečudujte sa hlavne verejnosti, že keď sa prejednáva jedna z najzávažnejších káuz tejto krajiny, a teraz hovorím o kauze Gorila, a vy do svojho rozhodnutia napíšete, že podľa vášho názoru nahrávky, ktoré sú zaistené v spise, nie je možné použiť ako zákonný dôkaz a bolo by ich treba zničiť, to je podľa mňa niečo, čo je úplne prirodzené, že budí vášne vo verejnosti, a je úplne správne, že sa verejnosť pýta.
My všetci, ktorí tu sedíme, máme povinnosť z titulu svojej funkcie a vôle ísť do tejto funkcie znášať úplne iný tlak verejnosti, odpovedať na otázky, ktoré nám verejnosť prostredníctvom médií adresuje. Ale dovoľte mi byť naozaj kritický, mám pocit, že to sa nie vždy deje na Generálnej prokuratúre a možno práve z toho potom môže prameniť váš pocit, že niekto Generálnej prokuratúre krivdí.
Rovnako chcem povedať a poviem to tvrdo, mám za to, že dôvera a otvorenosť neznamená držať hubu a krok. Že to neznamená, že všetci zrazíme päty a budeme sa pozerať jedným smerom. Veď koniec koncov každý právnik alebo každý, kto študoval na vysokej škole, vie, že tie najlepšie nápady a tie najlepšie riešenia vždy pochádzajú z normálnej diskusie.
A potom, viete, opäť sa môžeme pýtať a aj sa to pýtame, prečo v súvislosti s tým, ako sú nastavené vzťahy momentálne, nemôže prísť špeciálny prokurátor na komisiu, ktorú zriadi ministerka spravodlivosti, hoci sú tam ľudia, ktorí súhlasia s vaším právnym názorom ohľadne ustanovení Trestného poriadku, sú tam ľudia, ktorí s ním nesúhlasia, a bola to úplne normálna diskusia. Veď stále chceme byť hádam všetci dobromyseľní v tom, že všetkým nám ide o právny štát a o to, aby na Slovensku platila spravodlivosť rovnako pre všetkých.
Zopakujem tú rečnícku a verím, že to nebude len rečnícka otázka. Čo pomáha dôvere v právny štát? Dôvere v právny štát naozaj nepomáha uzavretosť, arbitrárnosť a neschopnosť vysvetliť verejnosti rozhodnutia, ktoré veľmi pozorne sleduje. Rovnako iste, a to vám dám za pravdu, pán generálny prokurátor, nepomáhajú vyjadrenia, ktoré dehonestujú jednu alebo druhú stranu, kde jeden, kde jeden na druhého útočíme nevyberaným spôsobom a používame adjektíva, ktoré do normálnej debaty nepatria.
Ja myslím, že je prianím všetkých, ktorým záleží na Slovensku, aby sa situácia na prokuratúre upokojila, aby verejnosť vnímala to, že prokuratúra naozaj nepozerá napravo, ale naľavo a pozerá iba na zákon, že svoje rozhodnutia je schopná odkomunikovať tak, aby im priemerne inteligentný človek rozumel.
Dotknem sa aspoň trochu, a teraz nie úplne do hĺbky, ale predsa, sám ste tu spomínali, a to je toľko diskutovaný § 363 a 364 a ďalšie v Trestnom poriadku. Keďže, aby to bola aj trochu odborná debata, ja budem rád, ak na to budete reagovať. Ja nijako nespochybňujem vaše legálne oprávnenie podľa § 363 zrušiť obvinenie voči konkrétnej osobe. Kde však mám pochybnosti a myslím, že ich majú viacerí právnici, je to, či generálny prokurátor môže zrušiť začatie trestného stíhania, respektíve trestného konania vo veci, kde niet poškodeného, kde niet obvineného alebo kde niet toho, kto by navrhol, hlavne v prípade v tom poslednom, ktorý hovorím, kto by podal podnet na to, aby generálny prokurátor mohol rozhodnúť. Toto sú opäť otázky, ktoré rezonujú vo verejnosti a ktoré nepridávajú na dôvere.
Rovnako, keď hovoríme o dôvere, ja si myslím, že by bolo veľmi dobré, a to chcem byť naozaj konštruktívny, aby sa aj vzťah medzi a teraz vami generálnym prokurátorom a Národnou radou trochu štandardizoval v tom, ja už som to spomínal aj vy ste to spomínali, že nebudú padať rôzne invektíva, že nebudeme na seba útočiť v personálnej rovine, ale skôr už keď, tak v tej odbornej, ale rovnako aj v tom rozmere, že vždy, keď to bude možné a keď vás o to Národná rada Slovenskej republiky alebo nejaký výbor požiada, že prídete a budete s nami normálnym spôsobom diskutovať. Pretože koniec koncov tak ako naša legitimita pochádza od ľudí, tak vaša legitimita pochádza od nás.
(Reakcia z pléna.) Aj od vás špeciálne, áno, no vidím. (Reakcia z pléna.) Neviem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci!
Šeliga, Juraj, poslanec NR SR
... nejdem, nejdem sa dostať do polemiky s vami, otázka je, čo to, o čom svedčí, ale to je na debatu, ktorú si my môžme absolvovať, keď tu nebude pán generálny prokurátor.
Na záver chcem povedať, že mi je veľmi ľúto, do akej situácie sme sa dostali, pretože rok 2020 napriek pandémii mal byť pre Generálnu prokuratúru rokom nádeje. Koniec koncov aj tie tvrdé verejné vypočutia, ktoré ste aj vy, aj ostatní kandidáti na generálneho prokurátora absolvovali, nás utvrdzovali v tom, že na prokuratúru príde nový duch, že sa otvoria okná na prokuratúre a že tie staré časy, keď stačilo buchnúť dverami alebo buchnúť pečiatku na stôl a na papier, skončili. Obávam sa, že niektoré, niektoré kroky tomuto vôbec nepomohli a nastal pravý opak.
Ja to len zopakujem. Dôvera sa nedá budovať tak, že budeme jedni alebo druhí uzatvorení v slonovinovej veži, že nebudeme komunikovať s verejnosťou, že ako právnici a špeciálne generálny prokurátor a Generálna prokuratúra nebudú vysvetľovať svoje rozhodnutia. Lebo potom sa nikto nemôže čudovať, že ľudia majú pocit, že tu stále vládne nejaká kategória "našich ľudí". A iste, že to je úloha ťažká a nie jednoduchá, o tom nikto nemá pochýb, ale na druhej strane kto sa raz chytí pluhu, nech sa neotáča.
Verím, že keď tu budeme o rok, v skoršom čase, lebo býva zvykom, že táto správa sa predkladá trošku skôr, že už to nebude len zbierka štatistík, ale že všetci budeme môcť skonštatovať, že tu naozaj nastal posun, že na Generálnej prokuratúre prestala zúriť vojna, že aj špeciálni prokuratúri, prokurátori, ospravedlňujem sa, cítia podporu zo strany Generálnej prokuratúry a že každý na Slovensku bude mať pocit, že zákon platí pre všetkých rovnako. Lebo koniec koncov my ako právnici vieme, a týka sa to zaujatosti, že nie je dôležité len to, či človek je zaujatý, ale či sa tak aj objektívne javí. A v tomto si myslím, že nás všetkých, ale najmä Generálnu prokuratúru čaká neľahká úloha.
Ďakujem pekne za pozornosť a ďakujem aj za faktické poznámky.
Skryt prepis
