Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, priznám sa, že od štrnástej hodiny, ako začala táto rozprava, som premýšľal, či vôbec vystúpiť a s čím vystúpiť, lebo pozorne počúvam, akým spôsobom a kam sme sa dostali. A to je azda otázka, ktorú si, myslím, dnes väčšina ľudí, ktorí si dala túto námahu a počúvala rozpravu z Národnej rady, kladie, ako je možné, že sme sa dostali do tejto situácie. A to nielen, čo sa týka úrovne debaty, ktorá je v Národnej rade, ale aj do toho, že sa tu sporíme o tom, akým spôsobom ideme alebo sa snažíme riešiť pandémiu.
A myslím, že je až šialené počúvať reči o tom, že vakcína nie je riešením a nikoho nechráni. Nerozumiem tomu a priznám sa, že to považujem za rezignáciu na zdravý rozum. Pretože história ukazuje, že pomocou vakcín sa podarilo zachrániť mnohé ľudské životy, podarilo sa eliminovať mnohé choroby, podarilo sa pomôcť ľudstvu vyvíjať sa ďalej a žiť normálnym životom.
Preto dnes, ja by som sa vrátil rád k podstate, o ktorej by sme sa mali baviť, a to je 300-eurová motivácia, ktorú navrhuje minister financií. To nie sú trináste dôchodky, to nemá byť nejaký špeciálny vianočný balíček pre seniorov. Má to byť motivácia na to, aby sa tá najrizikovejšia skupina národa nechala zaočkovať. A je úplným právom nielen opozície, ale aj koalície sa pýtať na to, prečo sme museli pristúpiť až k takémuto riešeniu.
Ja veľmi otvorene sa priznám, tiež, keď to bolo prvýkrát predstavené, nebol som z toho úplne nadšený a nepovažujem to za úplne to štandardné riešenie. No ak aj v opozícii, aj v koalícii a vôbec ľudia na Slovensku sa snažia trošku poodstúpiť od politiky a pozrieť sa na to zoširša, tak vidia, že pandémia ničí ekonomiku, zabíja ľudí a vôbec vytrhla nás z toho bežného, čo sme doteraz žili. Rovnako vo svete mnohé štáty pristúpili k tomu, že motivujú ľudí, ktorí sú v rizikovej skupine, k tomu, aby sa dali zaočkovať, aj finančne, či to je v Spojených štátoch alebo v Európe, sú jednoducho krajiny, kde si povedia, dobre, je veľmi dôležité, aby ste sa chránili, vakcína je to najvyššie, čo vám môžme ponúknuť, hoc to nie je stopercentné, a ako motiváciu k tomu vám dávame určité finančné prostriedky.
U nás je to najrizikovejšia skupina 60+. Na to sú štatistiky, na to sú dáta. Vy mnohí poznáte tieto dáta.
Ale aby som bol férový, lebo sa mi nezdá úplne vhodné aj po tom, čo som si tu za tie štyri hodiny vypočul, začať tým, že budem kritizovať opozíciu, čo robí a nerobí, začnem kritikou koalície. Myslím si, že ako koalícia, ako politici koalície máme aj my zodpovednosť na tom, že sme sa dostali do tejto situácie. A to, o tej situácii hovorím to, že tu schvaľujeme 300-eurový bonus za to, že sa tá najrizikovejšia skupina dá očkovať.
Tú zodpovednosť vnímam v troch veciach. Tá prvá vec je to, že, žiaľbohu, koalícia nie vždy je schopná jednotne komunikovať, že miesto toho, aby sme si veci vysvetlili za zatvorenými dverami, sa to častokrát deje pred televíznymi kamerami. Myslím, že ak by sme si mali brať v niečom príklad z minulých vlád, tak je to z toho, že boli schopní svoje konflikty komunikovať za zavretými dverami a pred národ vystúpili s jednotným alebo skoro jednotným posolstvom.
Druhá vec, ktorá je podstatne vážnejšia, a mnohí koaliční poslanci sa o nej boja hovoriť, je tzv. očkovacia kampaň. My sme nemali poriadnu očkovaciu kampaň. My sme nemali poriadnu vysvetľovaciu kampaň. Áno, mnohí politici v našej koalícii sa snažia a vysvetľujú. Hovoria to na svojich sociálnych médiách, hovoria o tom, že tá vakcína je cesta, ako sa vrátiť k normálnemu životu. Áno, môže mať nejaké nežiaduce účinky, prosím, poraďte sa so svojím lekárom, je to to najvyššie, čo vám dnes moderná veda vie poskytnúť. Robí to sčasti aj ministerstvo zdravotníctva, ale faktom je, že očkovacia kampaň bola minimálna. A dostali sme sa do štádia, že štát musí prísť s tým, že dáva 300 eur.
Ja sa niekedy pýtam, hoc je to nepopulárne, že keby Igor Matovič nenabral odvahu s tými 300 eurami, či by minister Lengvarský, hoc ho mám rád, nechal túto situáciu takto. A to si spytujme aj v my v koalícii a hovorím to verejne, lebo ak nie sme schopní kriticky sa pozrieť na seba, myslím si, že potom nemáme úplne právo len tak hlava-nehlava kopať do opozície.
Samozrejme, vnímam aj to, a to, myslím, že každý z opozičných politikov, ktorý má trochu zdravého rozumu, vníma, že aj on vplýva na voličov, vníma, že aj jeho reči môžu niekoho ovplyvniť. A hoc kritizujete 15-tisíc mŕtvych, hoc to využívate v politickom boji a pripisujete to tejto vládnej koalícii, nemáte iné riešenie. Neviete ponúknuť efektívne riešenie pre celú krajinu, ktoré by pomohlo bojovať s pandémiou COVID-19. To je proste fakt. Keď hovoríte á, že my robíme niečo zlé, mali by ste povedať aj bé. Niektorí z vás, väčšinou lekári, hovoria o tom, že by sme mali rozdávať lieky alebo tie tzv. mononukleálne protilátky. Áno, len povedzme si a porovnajme si to, koľko to stojí, aký je efekt a ako rýchlo sa to vie dostať k celému obyvateľstvu.
Dnes minister Lengvarský vo vláde oznámil, že Slovenská republika nakupuje ďalšie lieky, ktoré som menoval, to okolo 5-tisíc dávok tých mononukleálnych látok a ďalšie lieky a bude to stáť 55 mil. eur. Že toto riešenie je drahé, to je bez debaty. Že 300-eurový bonus pre očkovaných je drahé riešenie, to je rovnako bez debaty. Akurát ak to má zasiahnuť celú populáciu, tak v tom vyvažovaní vyhráva to, že poďme zamotivovať tých, ktorí sú najzraniteľnejší, aby sme pomohli zdravotníctvu a aby sme pomohli im samým chrániť seba a svojich blízkych.
A na konci dňa a na záver toho, čo chcem povedať, sa mi zdá, že vo všeobecnosti my ako ľudia, teraz nielen ako politici, akoby sme rezignovali na zdravý rozum. V drvivej väčšine prípadov dôverujeme lekárom. Zlomíte si ruku, zlomíte si nohu alebo máte problém so srdcom, idete za lekárom a pýtate sa ho: Pán doktor, pani doktorka, čo mám robiť? A on vám povie: Urobte to a urobte to. A opäť, v drvivej väčšine prípadov mu veríte, veríte liečbe, ktorú vám dáva, držíte sa jej a snažíte sa, aby ste si zachránili život alebo aby ste sa vyliečili z určitej choroby. No ale čo sa týka COVID-u, tam už zrazu každý je expert. Každý vie, ako to liečiť. Azda najznámejší príklad toho, ako liečiť COVID, povedal jeden z poslancov Národnej rady, keď hovoril o vodke a bromhexíne.
Lekárom pri zlomenej ruke veríme. Lekárom veríme pri infarkte, ale lekárom neveríme pri tom, keď hovoria, že zaočkovaný má menšiu šancu dostať sa na pľúcnu ventiláciu, že zaočkovaný má menšiu šancu zomrieť. A táto otázka, ktorú tu dnes riešime, je podľa mňa otázkou života a smrti a to hlavne pre tú najzraniteľnejšiu situ... najzraniteľnejšiu populáciu.
A ja si myslím, že by sme mali byť féroví v tom, a to hovorím za seba, hoc viem, že v tomto pléne a aj v koalícii sú na to iné názory, toto považujem za poslednú šancu, možnosť, prostriedok, ako motivovať ľudí k tomu, aby sa dali zaočkovať. Ja neviem čo iné, aj toto považujem na hrane, ale čo iné by sme mali vymyslieť, aby sa ľudia dali zaočkovať. A v nejakom momente podľa mňa je zodpovedné aj zo strany štátu a ministerstva zdravotníctva, aby povedal, že očkovanie proti COVID-u je povinné pre určité skupiny.
Nikto nebude nikoho zatvárať do väzenia za to, že sa nedá zaočkovať, ale štát by nemal rezignovať na svoju základnú úlohu, a to je to – chrániť verejné zdravie a chrániť životy obyvateľov. Myslím si, že tam sa tá diskusia dostane, že to je otázka času, pretože nie každý je ochotný počúvať racionálne argumenty a v nejakom momente sa bude musieť štát rozhodnúť.
Ja by som bol veľmi rád, ale na to som už sám rezignoval, keby sa aj nám podarila, teraz myslím v pléne a vôbec v politike, nejakým spôsobom racionálna a kultivovaná debata. Na druhej strane vidím limity v poslancoch koalície, ktorí nemajú záujem o túto debatu, a vidím limity aj v radoch opozície, ktorí rovnako nemajú záujem o takúto debatu. Faktom je, že tí, čo o ňu majú záujem bez ohľadu na politické tričko, by sa mohli o ňu snažiť, pretože to, o čom sa tu dnes bavíme, nie je otázka politická alebo otázka ekonomická. To je otázka toho, aký budúci rok prežijeme, či sa nám podarí ten život vrátiť do starých koľají čo najviac, alebo sa stále budeme boriť s tým, že tu bude nejaký typ lockdownu, zavreté školy, otvorené školy, opäť otvorené prevádzky a takto dookola.
Proste COVID sa dá poraziť tým, že buď preočkujeme čo najviac ľudí, alebo čo najviac ľudí ten COVID prekoná. To je jednoduchý vedecký záver, pretože tak sa vytvára kolektívna imunita. Nič iné tu nie je, nič iné nikto nevymyslel a ak to niekto má, takéto riešenie niekde v kufríku, bolo by veľmi dobré, aby s ním prišiel.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť.
