Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem teda za doterajšiu diskusiu, ktorá bola aj vecná, aj miestami vášnivá, pretože tá téma je, sa bezprostredne dotýka záujmov našej krajiny, každého našeho občana, každej našej firmy a dotýka sa aj nás všetkých spoločne. Som, musím povedať, že som prekvapený, že celá diskusia začala tým úvodným slovom pána predsedu Fica, že ako tento zákon zasiahne Slovenské elektrárne. Ja som povedal, keď som predstavoval tento zákon v Národnej rade a ako vystupujem na verejnosti, že tento zákon háji elementárne záujmy občanov tejto republiky, ich zdravie, ich proste elementárne ľudské práva, aby mali teplo, aby mali svetlo, aby mali energiu.
Áno, to sme si povedali aj vo výboroch, že ten, ak by bol tento zákon uplatnený, ešte raz zopakujem, to je núdzový stav. To neznamená, že dneska alebo zajtra, alebo o týždeň ten zákon bude odhlasovaný a okamžite bude uplatnený. Tento zákon je o núdzovom stave, ak nám v tejto republike spoločne bude hroziť vážne narušenie dodávok energií.
Takže tento zákon, áno, zasahuje do obchodných zmlúv, lebo, energetických spoločností a toľko spomínaných Slovenských elektrární, lebo umožňuje vláde zabezpečiť komoditu elektrinu alebo podzemný plyn pre túto krajinu.
Áno, tým pádom tú elektrinu berie firmám, ako ste spomínali, pán predseda Fico, ktorých proste, voči ktorým má Slovenské elektrárne záväzky v objeme 10 mld. eur. To sú firmy, obchodníci s elektrinou za našimi hranicami. My vieme, ktorí sú tí obchodníci, my máme prehľad o tom, kam tá elektrina smeruje. Ako prepáčte, ale vy ste hájili záujmy obchodníkov s domicilom Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Nemecko a tak ďalej. Tam sú tie zmluvy, to je fakt.
Že či máme diabolský plán? Áno, máme: zabezpečiť dostatok elektriny, energie pre našich občanov a pre naše firmy. Slovenské elektrárne, budem úprimný, dosť úprimný, pretože vidím, že Slovenské elektrárne za posledné dni nestrácali čas a zaplavili túto republiku, vaše schránky poštové, poslancov, asi aj v diskusiách s vami osobne niekoľkými tvrdeniami, ktoré jednoducho nezodpovedajú realite, s ktorou som sa doteraz mohol zoznámiť za tých pár dní, čo sedím v kresle ministra hospodárstva. A osobne sme si tieto veci vydiskutovali aj dnes, lebo s tými Slovenskými elektrárňami sme sa niekoľkokrát stretli, aj s ich hlavným akcionárom aktuálnym, ktorá je skupina EPH.
Situácia v Slovenských elektrárňach sa začala zhoršovať, alebo to, čo vykresľujú, v akej sú situácii, a listom na to upozornili vládu Slovenskej republiky ešte predtým, než tento zákon bol vôbec napísaný a mnou predložený do vlády Slovenskej republiky. To znamená, že argument o tom, že tento zákon im zhoršil ich situáciu, jemne povedané, nie je korektný.
Navyše z toho listu a z tej situácie vyplýva, že tá situácia sa zhoršila ešte predtým, než som mal vôbec tušenie, že sa stanem ministrom hospodárstva.
Ten stav v slovenských elektrárňach je veľmi zložitý. My neriešime dnes, a teda aj ja som myslel, že budem riešiť otázku odberateľov, domácností, firmy, ako tu bolo spomínané, ale my už riešime stav našich energetických podnikov, v ktorých štát buď mal minoritu, ako v Slovenských elektrárňach, jednu tretinu, alebo proste majú manažérsku kontrolu investori. Slovenské elektrárne sú v situácii, keď nutne potrebujú finančnú výpomoc a je otázka, odkiaľ tie zdroje prídu.
Treba povedať, že my sme sa stretli, lebo nielen ja, ale aj s kolegami a opakovane, čo sa týka vedenia Slovenských elektrární, ale aj s akcionárom EPH, ale včera sme mali stretnutie aj s pánom viceprezidentom ENEL-u, to je ďalší akcionár, a musím konštatovať, že tie informácie, ktoré sme dostali, boli veľmi znepokojujúce aj zo strany ENEL-u. A to, že ste nedostali do svojich mailových schránok žiadnu korešpondenciu zo strany ENEL-u, znepokojenie a o tom, že ohrozujeme týmto zákonom postavenie Slovenských elektrární, súvisí s tým, jednoducho povedané, že ENEL tomuto nášmu postupu rozumie.
Slovenské elektrárne, keby venovali a vedenie Slovenských elektrární venovalo a ten, hlavne ten jeden zmienený akcionár toľko energie v uplynulom období riešeniu problémov Slovenských elektrární, ako venuje teraz verejnej piár kampani, tak snáď by tie problémy v Slovenských elektrárňach neboli také vyhrotené, ako sú.
Áno, sú na to aj objektívne dôvody. Vidíme, že podobné problémy majú energetické podniky po celej Európe. V Nemecku nemecká vláda musí sanovať, vlastne zoštátňovať, zachraňovať najväčšieho obchodníka s plynom nielen v Nemecku firmu Uniper. Česká vláda musela alebo teda bola vyzvaná a vyhovela ČEZ-u, skupine EPH a ďalším energetickým podnikom, aby poskytla preklenovacie úvery, aby si zabezpečili svoje cash flow a vykrytie burzových pozícií. Takže tá situácia objektívne je veľmi zložitá. A Slovenské elektrárne navyše je ich situácia vyhrotená tým, že tá dostavba tých blokov jednoducho dlhé roky mešká i keď už sme na, prakticky odpočítavame hodiny, kedy sa zapáli reakcia v treťom bloku v Mochovciach a snáď to sa začne zlepšovať. Ale ešte raz opakujem, tento návrh zákona z časového ani vecného hľadiska nie je príčinou tých problémov, o ktorých vám, vás zjavne Slovenské elektrárne a celú verejnosť v posledných dňoch tak informovali.
Čo sa týka memoranda, alebo takto ešte. Áno, ako ste spomenuli, pán predseda Fico, nesúhlasili ste s privatizáciou Slovenských elektrární, to je pravda. Škoda, že ste nevyužili v decembri 2015 možnosť navýšiť podiel slovenského štátu v Slovenských elektrárňach a ponechali ste túto operáciu na vstup skupiny EPH. Ja len pripomínam, že vtedy to stálo EPH 350 mil. eur, dnes Slovenské elektrárne požadujú od štátu 400 mil. eur.
Čo sa týka memoranda so Slovenskými elektrárňami, ako tu zaznelo, tá elektrina, práve preto to memorandum zarezervovalo tú elektrinu pre slovenských odberateľov, pre slovenské domácnosti, aby som presný bol. A to súvisí s tým, že ale, to treba povedať, že tá trojka nabehne podľa očakávaní a jednoducho tú elektrinu začne vyrábať v horizonte v začiatku niekedy budúceho roka. Takže to ešte nás čaká a dúfajme, že ten proces bude úspešný a hlavne nevyskytnú sa ďalšie problémy.
Áno, každé riešenie je zlé a horšie v súčasnej situácii. Napríklad aj v súvislosti s Gabčíkovom, neviem, kto to tu navrhol, zasa informácia pre vás. Momentálne Gabčíkovo musí nakupovať na spote elektriku, pretože v Dunaji je málo vody, a tú elektrinu, ktorú tiež už malo predanú a aby pokrylo svoje záväzky, musí komoditu draho nakupovať na spote, aby vykrylo svoje záväzky voči svojim odberateľom. Takže tiež tá situácia je veľmi zložitá a nie je spôsobená manažmentom Gabčíkova v tomto prípade, ale prírodou.
Krátko k pozmeňujúcim návrhom. Je zaujímavé, že Slovenské elektrárne po dnešnej debate vlastne dali technický návrh týkajúci sa tam výpočtu ceny. Je to technický návrh, ktorý upresňuje, je konštruktívny, ale iné pozmeňujúce návrhy ani nám pri stretnutí nepredložili vo finále napriek tomu, že akú kritiku a koľko sme si vypočuli od nich za posledné dni. A rešpektujeme tento pozmeňujúci návrh. Takisto od energetických firiem prišli ďalšie, napríklad od firmy Nafta, ktorá prevádzkuje a vlastní zásobníky na území Slovenska, tiež prišiel konštruktívny, vecný návrh, ktorý takisto sme rešpektovali, lebo sa týka strategických zásob členského štátu EÚ, našich susedov, na území Slovenskej republiky a my týmto zákonom nechceme ohroziť záujmy našich susedov a nechceme vystúpiť takpovediac zo spoločného energetického trhu Európskej únie.
Takisto je technický návrh slovenskej energetickej prenosovej sústavy, elektrickej prenosovej sústavy, takisto vecný, technický, ktorý proste rieši jednu technickú pojmovú záležitosť. Takže energetické firmy, ja len upozorňujem, že ten zákon sa stal verejným pred týždňom, mali dostatok času všetky zainteresované subjekty, aby ten zákon si preštudovali a reagovali, a ony reagovali. To isté sa týka ešte niektorých ďalších a hlavne taký veľký pozmeňovací návrh je technicko-legislatívneho, ktorý združuje tie zákony, tento a zákon, veľkú novelu zákona o energetike, ktorý nadobudne účinnosť od 1. októbra, aby sa proste tie znenia a paragrafy zosúladili. Takže je to zase technicko-legislatívna záležitosť. Nie je to vecno... nič nemení na tomto zákone zásadným spôsobom.
Na záver. To som povedal aj vo výbore, ak sa rozhodnú poslanci Národnej rady, že ešte z nejakého dôvodu chcú o tomto zákone ďalej nejakým spôsobom rokovať, presunúť na koniec schôdze, je to, samozrejme, vaše právo. Súčasne je to vaša zodpovednosť, pretože situácia proste nie je dobrá.
Ja som predložil ten návrh zákona do vlády v deň, keď Vladimír Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Ako som povedal, my si z našej histórie pamätáme, čo to je v terminológii Kremľa "čiastočné" a "dočasné", a vidíme to, čo sa deje v Rusku. Aspoň teda tí, ktorí ten vývoj sledujeme dlhodobo a ktorí ten vývoj prežívame.
Zhodou okolností dnes, keď pred vami vystupujem, včera a dnes sa udiali veľmi zvláštne udalosti na dvoch plynovodoch Nord Stream I a Nord Stream II, ktoré proste uvoľnili, proste ľudovo povedané, vyfučal z nich plyn. A ďalšie konzekvencie z toho vyplývajúce nevieme. Takisto ako nevieme, čo bude znamenať táto tzv. čiastočná mobilizácia. Ja len pripomínam, že stále Rusko je významný dodávateľ energetických surovín do Európy aj na Slovensko a tie suroviny dodáva cez Ukrajinu, ktorú napadlo a kde posiela teraz Putin ďalších čiastočne mobilizovaných mužov. Takže ten vývoj je veľmi dramatický. Môže sa zmeniť z hodiny na hodinu.
A ako som povedal už vo svojom úvodnom vystúpení, tento zákon predkladáme, pretože sme si vedomí, aj preto, že sme si vedomí tohto dramatického vývoja a chceme mať nástroje a potrebujeme mať nástroje ako vláda na zabezpečenie elementárneho chodu v tejto republike, na zabezpečenie zdravia, zdravia a životných ľudských potrieb každého nášho občana, ale, samozrejme, aj našich firiem, ktoré sú kľúčové pre to, aby sa v tejto krajine dalo normálne fungovať, aby sme zabránili chaosu, od potravinárov, vodárov a ďalšie, samozrejme, kľúčové kategórie odberateľov.
Poprosím vás, aby ste tieto skutočnosti ďalej pri svojej diskusii a pri svojom zvažovaní brali na vedomie a zvážili ich. Samozrejme, som otvorený ďalším návrhom a ďalšej diskusii.
Ďakujem zatiaľ za pozornosť.

Príjemné popoludnie. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, takže cieľom tohto vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, je reagovať teda na aktuálnu vážnu krízu na veľkoobchodných trhoch s elektrinou a plynom.
Veľkoobchodné ceny elektriny v období od začiatku leta 2022 nám skokovo narastajú v reakcii na významný rast veľkoobchodnej ceny zemného plynu, na ktorú je cena elektriny naviazaná v dôsledku uplatňovania algoritmu a metodík veľkoobchodných trhov na báze marginálnych nákladov najdrahšej výroby elektriny, ktorá je v súčasnosti výroba zo zemného plynu. Ak by sa mala súčasná úroveň forwardových produktov premietnuť do koncových cien elektriny, znamenalo by to mnohonásobný nárast koncových cien, ktorý sa v ekonomických podmienkach Slovenskej republiky rovná cenovej nedostupnosti elektriny pre prevažnú časť obyvateľov Slovenskej republiky a tým vážnemu ohrozeniu ich života a zdravia alebo vážnym hospodárskym škodám.
Návrh zákona reaguje na hroziacu cenovú nedostupnosť elektriny a plynu rozšírením konceptu stavu núdze v elektroenergetike a plynárenstve a vytvorením dostatočných legislatívnych nástrojov umožňujúcich štátu reagovať pružne a efektívne na prípadný vznik stavu núdze.
Navrhujú sa tiež legislatívne úpravy, ktoré sú potrebné na to, aby Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky mohlo vydať všeobecný hospodársky záujem na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny pre domácnosti v Slovenskej republike a všeobecný hospodársky záujem na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok plynu pre domácnosti v Slovenskej republike z dôvodu zabránenia negatívnemu vplyvu na... vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu na najzraniteľnejších odberateľov.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem veľmi pekne skutočne za to, že pri vlastne prvom zákone a veľmi vážnom, ktorý predkladám, mám tu česť predkladať pred Národnou radou Slovenskej republiky ako minister, sa diskusia a práca, spoločná práca na tomto zákone začala veľmi vecnou a slušne a korektne vedenou debatou. To si veľmi cením a som rád, keď tu zaznelo, že sa nejaký nový duch objavil v parlamente, snáď som k tomu trošku prispel tým, že som sa tu zjavil ja.
Niekoľkokrát sa tu zaznelo, že aby som sa nebál. Ja sa nebojím, aj preto som prijal túto funkciu, lebo ja som bojovník, ja sa nebojím. Je mi jasné, v akej situácii táto krajina je, v akej situácii sme my všetci spoločne. Ja som zažil za svoju kariéru veľmi ťažké chvíle na východ od nás, v 90. rokoch, zvlášť v posledných rokoch, ja viem, čo to je vojna, viem, čo to je, keď je krajina v ohrození, keď sa rozpadá základná infraštruktúra, keď sa nekúri v domoch, v nemocniciach, keď ľudia skutočne a všetci, celá spoločnosť melie z posledného. Takže to je dôvod, to sú dôvody základné, prečo som prijal túto funkciu, pretože moju vlasť... jednoducho nechcem dopustiť, aby sme sa v dôsledku týchto externých vplyvov, ktoré sa na nás valia, aby sme sa ocitli v takejto situácii.
Ja som zažil plynovú krízu 2009 bezprostredne ako vtedy zamestnanec jednej dôležitej verejnej inštitúcie, ako poradca pána ministra zahraničných vecí, pána Lajčáka. Pán Fico bol premiérom, takže určite si na to veľmi dobre pamätá, ako vtedajší dovtedy veľmi sebavedomí investori vtedy gigantov významných firiem plynárenských, dnes už vlastne firemných nebožtíkov Ruhrgas a Gaz de France odrazu, keď bola vo Veľkých Kapušanoch nula, v januári vonku sme mali mráz, mrzlo aj v Bratislave, odrazu pribehli k nemu na Úrad vlády, na ministerstvo hospodárstva, na ministerstvo zahraničných vecí: "Robte niečo, nemáme plyn." A riešila sa kríza plynová, keď skutočne sme nemali riešenia, nemali sme diverzifikáciu, zásoby plynu v zásobníkoch sme mali, ale to nie je dostatočné, keď máme zimu, keď nemám prítok do sústavy, nám zásobníky nepomôžu alebo... A vtedajší minister hospodárstva pán Jahnátek verejne odpočítaval dni, kedy nám skolabuje plynovodný systém.
Táto krajina už vážnu energetickú krízu zažila. Naším problémom je spoločným, že máme krátku pamäť. To, že akej kríze teraz čelíme, teraz tejto kríze čelíme už všetci spoločne. Vtedy na západ od nás, v Česku, v Nemecku, bol dostatok plynu, ten sa nám podarilo spustiť tým, že sa doslova a do písmena zvarilo pár rúriek v Lanžhote na odovzdávacej stanici a začal nám prúdiť plyn zo západu. A kým vtedy pán prezident Putin otvoril ventily, tak už sme ten plyn mali od našich spojencov a priateľov z Európskej únie. Takže sme tu nezamrzli, takže nám plynovodný systém náš neskolaboval.
Dnešná kríza má iné príčiny, iné súvislosti a postihuje všetkých nás spoločne v Európskej únii, ale jedna zásadná spoločná, spoločný menovateľ má, a to je zatváranie ventilov zo strany pána Vladimíra Putina. Niekoľkokrát tu zaznelo, že na vine sú sankcie. Ja mám rád fakty historické, technické, ja som inžinier. A mám rád históriu a na svoj vek si aj niečo pamätám. Takže od leta minulého roku nám začal prítok do sústavy v Európskej únii klesať zo strany Ruskej federácie. To sú objektívne technické dáta. Začal klesať aj smerom na Slovensko. Pred Vianocami, keď všetci sme nakupovali, nikto si nevšimol, široká verejnosť, že sa zastavil jeden z hlavných prítokov plynu do Európy, tranzitný plynovod Jamal – Európa, ktorý smeruje z Ruska cez Bielorusko a Poľsko do Nemecka, ktorým predtým denne pretekalo vyše 80 mil. kubíkov, čo znamená v ročnom objeme vyše 33, 34 zhruba miliárd kubíkov. Vtedy cena, už vtedy vyletela rekordne vysoko. To, že sa vtedy presmerovali tankery so skvapalneným plynom do Európy, vlastne upokojilo situáciu, tú cenu zrazilo v priebehu nasledujúcich sviatočných dní, ale to už bol signál aspoň pre mňa a ďalších ľudí, že sa deje niečo vážne. Žiadne sankcie vtedy sme nemali. My sme netušili o útoku, ktorý pripravuje prezident Putin, resp. hovorilo sa o ňom, ale mnohí si z toho robili ako, že to je, že to je nesprávne alebo proste že to je strašenie, ale to bol jasný signál, že sa niečo deje.
Ešte raz, žiadne sankcie neboli vtedy, čiže nemali sme žiadne sankcie voči Rusku a už vtedy sme nemali ruský plyn. Ten ruský plyn už nám proste začal prezident Putin škrtiť.
Ďalšia príčina je to, že máme enormne suché leto. Môžme sa sporiť, či to je dôsledok klimatických zmien, alebo proste príroda si jednoducho raz viacej naprší, raz menej naprší, ale faktom je, že máme prázdne rieky, to znamená, naše hydroelektrárne vrátane Gabčíkova idú na výrazne nižší výkon, to znamená, že majú mnohé jadrové reaktory problém s chladením. Do toho, aby toho nebolo málo, bol spomínaný, prepáčte, si presne nepamätám, kto to hovoril, ale veľmi správne, polovička zhruba jadrových blokov vo Francúzsku je mimo prevádzky, predovšetkým z technických dôvodov, a Francúzsko, ktorý bol veľký exportér, dodával elektrinu na európsky trh, je odrazu importérom. Jednoducho máme neúrodu elektriny v týchto mesiacoch z rôznych príčin v Európe. Máme jej málo.
A takisto je pravdou, že k tej neúrode prispela nedomyslená, nepremyslená, častokrát naivná a chybná energetická politika, naša spoločná na európskej úrovni a zvlášť niektorých krajín, dovolím si menovať Nemecko, kde jednoducho odstavovanie klasických zdrojov, overených zdrojov predbehovalo uvedenie do prevádzky obnoviteľných zdrojov, čím sa, dostali sme sa všetci spoločne do tohto výkyvu, deficitu a ešte s tými faktormi, ktoré som spomínal, nám spôsobilo vlastne ideálnu búrku, ktorá tu nebola od druhej svetovej vojny na našom kontinente, vrátane vojnového konfliktu, ktorý v takom rozsahu na tomto kontinente nebol, ktorý rozpútal a vedie jeden z najväčších dodávateľov energetických surovín na svetové trhy a osobitne do Európy voči krajine Ukrajine, ktorá je doteraz jeden z hlavných tranzitných území pre dodávku týchto surovín do Európy vrátane Slovenska. Proste to sú fakty.
Na tejto nešťastnej politike sme sa, samozrejme, potkli aj my na Slovensku, keď sme v rokoch 2009 – 2010 mali tu neúmerný boom slnečných elektrární, ktoré takisto týmto rozsahom, ako bol, nám spôsobili viacej problémov ako osohu. Takže to nebolo len vina iných krajín EÚ, ale takéto isté chyby sme robili aj u nás.
Poprosím, súhlasím, myslím, pán predseda Fico to povedal, neplašme občanov. Slovensko má, máme v tomto všetkom jednu obrovskú výhodu, do konca roka sú naše ceny pre domácnosti zafixované na úrovni cien, ktoré boli predtým. To, čo sa tu aj bolo spomínané, zvyšujú sa zálohy pri posledných vyúčtovaniach, môže to mať príčinu hlavne v tom, že bola vyššia spotreba oproti predošlému obdobiu ako vždy, keď tá dotyčná domácnosť potrebovala viacej ako za predošlé obdobie, tak sa jej zvyšuje záloha alebo dopredu sa zvyšujú zálohy, vidiac dodávatelia, že budú vyššie ceny, ale tieto zálohy občania môžu odmietnuť. Nemusia súhlasiť so zvýšením záloh a povedia, že nechcem, chcem mať naďalej do konca roka minimálne zálohu na úrovni ako doteraz, ak moja spotreba bola v diapazóne predošlých rokov. Proste to je slobodné rozhodnutie a má, a má na to absolútne každá domácnosť právo. Takže neplašme občanov.
Naši občania na rozdiel od iných krajín, dokonca aj Českej republiky, kde tie domácnosti neboli už regulované, ešte majú tie ceny do konca roka zafixované, a preto tie iné krajiny rýchlo musia prijímať opatrenia, lebo ich občania, naši susedia v Rakúsku napríklad, už im začali stúpať, už dostávali nové platby, nové zálohy vo výške x-násobku doterajších platieb. Takže my vlastne vďaka tomu máme tú podušku, ten čas na to, aby sme pre domácnosti pripravili únosné podmienky, únosné cenové hladiny od 1. januára. Budú vyššie, to je, to si povedzme, ale aby boli pre podstatnú časť domácností únosné a pre tie domácnosti, ktoré majú problém, mnohé už aj pri týchto dnešných cenách majú problém, a pritom máme jedny z najnižších cien v Európskej únii, to je zase fakt. Porovnávajme sa v rámci toho, čo, v akom prostredí žijeme, tak aj už teraz mnohé domácnosti s tým majú problém a na to sú sociálne podporné programy, ktoré v tejto republike fungujú, respektíve ministerstvo sociálnych vecí aj ich teraz upevňuje, zvyšuje, viem od kolegu ministra Krajniaka, ako intenzívne na tom tiež pracuje.
Problém máme so značnou... druhá vec je, že značná časť neregulovaných odberateľov z prostredia verejnej správy, štátnej správy alebo, alebo teda z prostredia podnikateľského ešte do konca roka má ceny, ktoré malo skôr, ale je pravdou, že už mnohé podnikateľské subjekty už teraz dostávajú nové ceny, proste podstatne vyššie a ich to drví. To je proste fakt, ktorému čelíme. Táto guľa snehová narastá každým dňom, každým mesiacom, ako sa tie staré kontrakty končia, a tie ceny sú neúnosné. Takže tu budeme musieť, toto bude náš najbližší hlavný cieľ, kde budeme všetci spoločne hľadať riešenia, a veľmi rýchlo.
Návrh EÚ doterajší, veľmi vcelku presne popísaný problém, ktorý tu zaznel, a ja som už verejne hovoril, že tento návrh je pre nás zlý, tento návrh jednoducho pre Slovenskú republiku nič nerieši, skôr naopak. My intenzívne rokujeme v rámci kuloárov teraz, ako prebieha, takže, kuloárov alebo proste toho mechanizmu na úrovni Európskej únie – naše zastupiteľstvo v Bruseli, komunikácia, ministerstvo hospodárstva, Úrad vlády, ministerstvo financií – intenzívne rokujeme, predložili sme vlastný návrh iniciatívne, ktorý reaguje na to, čo bolo predložené, kde vysvetľujeme na základe faktov situáciu v Slovenskej republike, navrhujeme riešenia, ktoré predpokladáme, že sú pre nás prijateľné a by mali byť prijateľné pre istú skupinu krajín, členských krajín Európskej únie.
Ale zatiaľ je tá pozícia veľmi zložitá, pretože naša situácia Slovenska je špecifická v tom, že my sme, čo sa týka elektroenergetiky, ale aj v plyne, križovatkou ciest a prepravy nielen v našom regióne, ale doslova a do písmena od Atlantiku až po Čierne more, až po Stredozemné more. Cez nás tie toky prúdia hore-dole, na nás má vplyv to, čo sa deje na západ od nás, ale aj na juh na Balkáne, pričom aj na západ od nás Nemecko a spomínané teraz aj Francúzsko sú deficitní v elektrine, Maďarsko a Balkán sú deficitní dlhodobo. Takže tá komodita vlastne od nás, tak ako rieky od nás odtekajú, voda do morí, že od nás to všetko odchádza, aj tá komodita od nás odchádza v súčasnosti. Toto je hlavný problém, ktorý máme. Avšak treba si uvedomiť ešte, že kým nebude spustený reaktor Mochovce 3 na plný výkon, čo zatiaľ ešte nie je a jeho spustenie predpokladá procedúru, ktorá uvidíme, ako dlho potrvá, ako bude úspešná, počuli sme ix dátumov o dostavbe mochoveckého bloku ako trojky, tak aj štyrky v uplynulom období, bol to taký, až by som povedal, nekonečný seriál. To, že sme teraz vo finále, ešte neznamená, že tú elektrinu v plnom výkone budeme mať povedzme na začiatku budúceho roka. Toto momentálne nevieme na sto percent povedať nikto.
Takže naša krajina, síce tá komodita odteká, ale súčasne ešte stále nie sme úplne vo výrobe elektriny sebestační. Je to tak na hrane. Takže my, nejaké odstrihnutie sa absolútne od okolitej sústavy by bolo pre nás veľmi-veľmi nebezpečné, respektíve by to bolo vysoko rizikové. Naším záujmom nie je rozbiť Európsku úniu, naším záujmom nie je rozbiť jednotný energetický trh, pretože hovorím, plynová kríza 2009, súčasná situácia a ďalšie okolnosti hovoria o tom, že pre nás vyplývajú z toho mnohé riziká, o ktorých ani proste nevieme, čo by nasledovalo. V každom prípade takýto rozpad by bol nielen pre našu energetiku, ale hospodárstvo, však my sme exportne závislí, by bol, by prinášal neuveriteľné riziká a dopady, ktoré, ktoré, hovorím, ani si nevieme predstaviť.
Takže my rokovať do poslednej chvíle budeme, ja idem do Bruselu na niekoľko dní, aby som mohol intenzívne sa stretnúť s partnermi v Európskej komisii, s členskými krajinami, vysvetľovať našu pozíciu, biť sa za našu krajinu, a urobíme všetko pre to, aby sme dosiahli taký, taký výsledok, ktorý bude pre našu krajinu čo najvýhodnejší. Uvidíme, čo sa nám podarí, ale jednoducho biť sa budeme do poslednej sekundy a so všetkým, čo máme, to vám môžem garantovať.
Naším, čo sa týka aj k spomínanému zdaneniu, nechcem ísť teraz do detailov, možno sa o tom budeme baviť neskôr. Z tej, osobitného zisku bolo spomínané pánom predsedom Ficom napríklad Hornonitrianske bane. Hornonitrianske bane už nemajú uhlie ani pre Nováky, bohužiaľ, ktoré môžu ešte fungovať a dodávať každý, lebo každá megawatthodina vyrobená sa ráta v súčasnej situácii, ale to uhlie už z tej Prievidze tam proste nie je a musí sa nakupovať inde a dovážať sa. Takže nám ani toto nepomôže, mimoriadne zdanenie, a jediným zdrojom mimoriadneho zdanenia môže byť, ak to tak bude, ak to tak je, rafinéria Slovnaft, ktorá jednoducho tým vyrokovaným, výnimkou, ktorá bola vyrokovaná Slovenskou republikou, má zatiaľ, môže mať, uvidíme, či má, ja som tie čísla zatiaľ nevidel, môže mať z toho výhodu a ak ju má a v súlade s týmito pravidlami, tak, samozrejme, požiadame vlastníkov rafinérie o spoločenskú solidaritu a proste dosiahne sa to, aby sa s tými nadvýnosmi, ak sú, ešte raz opakujem, korektne rozdelila s občanmi Slovenskej republiky.
Jadrom problému v Slovenskej republike, ako som už naznačil, je, sú Slovenské elektrárne a jadrové bloky Slovenských elektrární. Ako bolo tu spomenuté, komodita vyrobená v Slovenských elektrárňach za cenu, ktorá je viac ako zaujímavá v súčasnosti, je zakontrahovaná na dva roky dopredu obchodníkmi, rôznymi obchodníkmi z rôznych krajín, nielen zo Slovenska, a v nemalej miere putuje mimo územie Slovenska, kde sa vytvára potom tá následná mimoriadna marža, ktorá je potom, bude zdaňovaná na základe toho výnosu Európskej komisie tam v tých krajinách, kde tá marža vzniká, respektíve kde tá elektrina bude končiť od tých obchodníkov. Takže z toho budú mať profit do štátnych rozpočtov iné krajiny, nie Slovensko. Toto je podstata problému toho návrhu, ktorý Európska komisia dala pre nás, že my z tých proste nadvýnosov nemáme nič, lebo ony sa netvoria na území Slovenskej republiky.
To, že v uplynulom období došlo k určitej reprivatizácii, ako bolo spomínané pánom predsedom Ficom, je fakt, vďaka tomu máme SPP, čo je za súčasnej situácie veľmi dôležitá, kľúčová vec. Škoda, že sa podobne táto reprivatizácia nepodarila za predchádzajúcich vlád aj pána expremiéra Fica, konkrétne so Slovenskými elektrárňami, keď to bolo možné. Náš problém je závislosť teda tento elektrický a druhá vec závislosť od importu plynu. To, že sme druhá najplynofikovanejšia krajina v Európskej únii, čím sa hrdíme, je na jednej strane dobré, na strane druhej je to pre nás kríž už niekoľko rokov, s ktorým jednoducho budeme bojovať ešte niekoľko dlhých, dlhých rokov a napriek všetkému ja ako plynár, ropák hovorím, že je nezmyslom, aby sme ťahali plyn či už z Ruska, Spojených štátov, Nórska, ja neviem odkiaľ, do nejakých našich podhorských dedín, pretože to je ekonomicky, ale aj ekologicky neúnosné. To, že vykurovanie drevom je považované za nejaký primitívny zdroj, nie je pravda. To drevo vždycky bolo a je zdrojom energie, naopak, pri súčasných technológiách aj domácich kotlov tie domáce kotle vykazujú vysokú účinnosť, prakticky blížiacu sa k plynovým kotlom. Naša chyba bola, že sme tým domácnostiam doteraz nepomohli, lebo tie kotle sú oveľa drahšie ako tie plynové, aby si mohli dovoliť kúpiť tie vysokoefektívne drevené kotle, tým pádom páliť podstatne menej toho dreva s podstatne vyššou výhrevnosťou za podstatne výhodnejšiu cenu. Toto musíme riešiť všetci spoločne a, samozrejme, s tým, aby sme naše lesy nezruinovali, nevyrúbali, pretože to takisto rozumný hospodár nerobí.
Veľmi teda bude citlivé to, ako zvládnu Slovenské elektrárne proces spúšťania Mochoviec 3, to, ako budú nám toky plynu naďalej prúdiť do Európskej únie. Tu chcem povedať jednu vec. Ani Slovensko už dnes nie je závislé od ruského dodávateľa. Ruský dodávateľ nám porušuje zmluvu, dodáva menej, ako má. Dve tretiny aktuálneho importu na Slovensko je iného pôvodu, ako je ruský plyn, podstatná vec ale bude, a to je zase naším spoločným záujmom s Európskou úniou, respektíve naším záujmom v Európskej únii, aby sa ten plynový sektor a systémy v Európskej únii udržali v chode, aby sa transhraničné toky udržali v chode, aby sme ten plyn na naše územie dostali, či už z tých terminálov, alebo ten tzv. nórsky plyn, ktorý k nám bude prúdiť a prúdi cez Nemecko. My preto aj v našej vyjednávacej rokovacej pozícii s našimi partnermi v členských krajinách EÚ ostatnými musíme mať na zreteli tieto naše strategické záujmy, preto aj my musíme šetriť, aby sme všetci spoločne túto zimu prekonali a aby sa tie toky udržali a jednoducho fyzika, tlakové pomery, všetko, aby sme spoločne udržali v sieťach a plyn k nám dostali.
Na záver k tejto norme. Tá norma je, znamená, je prípravou na extrémnu krízovú situáciu, ktorá môže nastať. Vždycky, keď som vo svojom živote v praxi si modeloval situácie, čo bude ďalej, ako bude ďalej, vždycky som sa snažil modelovať situácie, ktoré sú kritické, najkrajnejšie, lebo ak som mal odpoveď a riešenia na najkrajnejšiu situáciu, vtedy som sa vedel vysporiadať aj s tými komfortnejšími. To, že sme túto normu teraz pripravili, to, ako bola pripravená, ďakujem, samozrejme, aj kolegom na ministerstve hospodárstva, štátnemu tajomníkovi Karolovi Galekovi, tímu, ktorý tam je veľmi kvalitný legislatívny, pán Balog, riaditeľ sekcie energetiky Ján Petrovič. Mená zámerne hovorím, aby sme vedeli, ktorí ľudia sa na tom podieľali, to nie sú bezmenní úradníci. Kolegovia z ministerstva financií, tím pani Holíkovej, tím pána vicepremiéra Holého, legislatívci profesionáli, ktorí na tom skutočne intenzívne poctivo pracovali do poslednej chvíle, tak aby tie zákonné normy, ktoré sú veľmi citlivé a ideme do krajností, aby našu krajinu pomohli a eliminovali sme čo najviac riziko následných arbitráží, čo tu tiež bolo spomínané. Ale to, ako zvládli covidovú legislatívu, to, že sme doteraz neprehrali žiadne zásadné spory na, ohľadne toho, naznačuje, že tú prácu vedia robiť, sú to profesionáli pre túto krajinu a že pripravili v najlepšej viere a vedomí čo najkvalitnejší návrh.
Toto bola podstata tohto návrhu, aby sme to právne dali dokopy profesionálne. To nie je ani tak energetický návrh, ale hlavne legislatívne veľmi zložitý. To, že máme túto, to, že my prijmeme toto opatrenie, hovorím, pripravíme sa na extrémnu situáciu. Možno to nebudeme musieť použiť. Ale jak sa hovorí, šťastie praje pripraveným. Hlavne nebudeme naháňať, ako zvykneme my na Slovensku tradične, že, to je naša slabina, že naháňame toho zajaca za ten chvostík, už keď nám uteká a robíme veci na poslednú chvíľu. A práve keby sme to robili na poslednú chvíľu, vtedy budeme robiť tie chyby. Takže teraz máme čas spoločne to ešte, nebránim sa, samozrejme, rozumným, konštruktívnym návrhom, ešte vylepšiť, ak to bude sa dať a ak to bude hovoriť v prospech občanov tejto krajiny. A budeme mať teda istotu, že máme tú základnú, na tú krízovú situáciu pripravené nevyhnutnú legislatívu, aby sme ju mohli spustiť.
Tu bola výzva, aby už sa pripravili aj nejaké tie vyhlášky, vykonávacie predpisy, vláda a podobne. To sa momentálne ťažko dá, resp. je to nereálne, lebo momentálne my nevieme, ako tá situácia bude vyzerať. My budeme reagovať ad hoc na to, čo sa bude diať. To, že sme ten zákon predložili v čase, keď bola vyhlásená tzv. čiastková mobilizácia pánom Putinom, je proste pre mňa až, až, až, až, až také až mysteriózne, že vidíme, čo sa deje, a to je presne, a to sú tie trendy nebezpečné, ktoré nám idú z externého prostredia, ktorým sa jednoducho musíme brániť.
A to, čo sa bude diať ďalej, ja neviem. Ja neviem, aké bude počasie. Ja neviem, čo bude robiť Putin. Ja neviem, aké bude, aký bude výsledok na úrovni Európskej komisie, čo budú robiť trhy, aký bude ďalší vývoj cien. Ten je totálne volatilný. To nevie nikto. Ale môžem namodelovať situáciu a môžem pripraviť rámce alebo musím, ktoré v najlepšom vedomí a svedomí, aby sme potom zvládli aj tie najkritickejšie chvíle. Ideme na to odzadu. Ale, ale to je tiež dôležité, aby tie energetické firmy, my spolu, ktorí nesieme zodpovednosť za túto krajinu, občania, sme vedeli, že sme pripravení na to, aby sme sa s tým vedeli vysporiadať, aby sme mali krytý chrbát a súčasne, aby sme mali aj pozíciu na ďalšie rokovania s našimi partnermi – či už na európskej úrovni, či v energetických podnikoch, v tripartite a tak ďalej – o tých konkrétnych ďalších teraz riešeniach, aby sme tie ceny dali na únosnú úroveň pre podstatnú časť odberateľov. Toto je postup, ktorý má svoje, logiku, opodstatnenie, ktorý je vlastne bežný krízový postup v situácii, v ktorej sme. Nevymýšľame bicykel, ideme vlastne podľa zdravého sedliackeho rozumu, keď to tak poviem, a skúseností a overených praktík, ktoré sa používajú v daných situáciách.
Toľko, myslím, na úvod. Pardon, už som dosť aj rečnil. Ale chcel som vám vysvetliť čo najviac úprimne moje videnie situácie, ako uvažujem, aké sú fakty, z čoho vychádzam, z čoho, ako pracujeme na tejto norme spolu s kolegami a celá vláda. A teším sa na ďalšiu diskusiu k tomuto, vecnú diskusiu, odbornú diskusiu k tomuto, veľmi vážnej, k tejto veľmi vážnej zákonnej úprave. A potom aj, samozrejme, k ďalším zákonom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Príjemné popoludnie. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, je reagovať na aktuálnu vážnu krízu na veľkoobchodných trhoch s elektrinou a plynom.
Veľkoobchodné ceny elektriny v období od začiatku leta 2022 skokovo narastajú v reakcii na významný nárast veľkoobchodnej ceny zemného plynu, na ktorú je cena elektriny naviazaná v dôsledku uplatňovania algoritmov a metodík veľkoobchodných trhov na báze marginálnych nákladov najdrahšej výroby elektriny, ktorou je v súčasnosti výroba zo zemného plynu. Ak by sa mala súčasná úroveň forwardových produktov premietnuť do koncových cien elektriny, znamenalo by to mnohonásobný nárast koncových cien, ktorý sa v ekonomických podmienkach Slovenskej republiky rovná cenovej nedostupnosti elektriny pre prevažnú časť obyvateľov Slovenskej republiky a tým vážnemu ohrozeniu ich života a zdravia alebo vážnym hospodárskym škodám.
Návrh zákona reaguje na hroziacu cenovú nedostupnosť elektriny a plynu rozšírením konceptu stavu núdze v elektroenergetike a plynárenstve a vytvorením dostatočných legislatívnych nástrojov umožňujúcich štátu reagovať pružne a efektívne na prípadný vznik stavu núdze.
Navrhujú sa tiež legislatívne úpravy, ktoré sú potrebné na to, aby ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky mohlo vydať všeobecný hospodársky záujem na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny pre domácnosti v Slovenskej republike a všeobecný hospodársky záujem na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok plynu pre domácnosti v Slovenskej republike z dôvodu zabránenia negatívnemu vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu na najzraniteľnejších odberateľov.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu, vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Takže ďakujem za otázku. Rozumiem tej otázke, je vecná a je, proste má, je aktuálna.
Ja ešte pred nástupom do funkcie ako analytik, keď som sa verejne vyjadroval, vždycky som povedal, že prognózovať ceny komodít všeobecne a energetických a ropy povedzme zvlášť, je záležitosť, ktorá je skôr o tipovaní alebo o vymýšľaní sa. A potom, keď sa náhodou trafíte, tak ste ako veľký expert, ale to je do značnej miery vec náhody. To máme na to historické skúsenosti, takže vidíme, že častokrát tie predikcie sú dokonca, na to som svojho času čítal veľmi peknú analýzu, ktorá analyzovala predikcie renomovanej inštitúcie ako Medzinárodná energetická agentúra so sídlom v Paríži, a tie analýzy ukázali spätne, že ten, že tá realita od predikcií sa líšila veľmi-veľmi výrazne.
Takže ak sa ma pýtate na túto otázku alebo čo očakávam, trendy posledných dní a týždňov sú skôr lepšie, ako boli. Tie cenové výkyvy extrémne, keď sme mali megawatthodinu za tisíc eur, teraz je tá cena skutočne o stovky eur nižšie. Pri plyne nám tá krivka má tiež klesajúcu tendenciu. Lenže zase včerajšok bol, keď sa práve prijímal na vláde tento návrh zákona, ranná správa o tzv. čiastkovej mobilizácii v Rusku, ktorú vyhlásil prezident Putin. A my vieme, že slová čiastkový a dočasný majú v, vo významovom naplnení Kremľa, jeho, jeho konania historicky úplne iný význam, ako znejú. Tak nám ukazuje, že ten vývoj sa môže veľmi dramaticky v priebehu pár hodín vyostriť a zase zvrátiť a dostaneme sa do situácií nie vlastnou vinou, nie vinou našich štátnych orgánov, vlády, parlamentu, no ale proste vinou týchto externých faktorov do krízovej situácie.
To je, keďže platí tiež staré porekadlo, že šťastie praje pripraveným, tak, a aj ja vo svojej praxi vždycky, keď som nejako sa zamýšľal, modeloval nejakú situáciu, vždycky som bral skôr tie možné krajné varianty a od nich potom skôr odvíjal tie ďalšie scenáre. Ale pokiaľ mám pokryť tú krízovú situáciu, som na ňu pripravený, tak potom sa mi ľahšie pracuje s tým, aby som prijal opatrenia, ktoré, ktoré mi eliminujú tie, už terajšiu. Už terajšia situácia je veľmi vážna hlavne pre podnikateľský sektor, lebo domácnosti do konca roka máme zafixované, ale podnikateľský sektor, verejný sektor už teraz dostáva faktúry, ktoré sú už za hranicou únosnosti. Ale najprv musím vyriešiť tú krízovú krajnú situáciu, aby som potom mohol pripraviť riešenia, čo najrýchlejšie, samozrejme, aj na ten, na tuto priebežný stav. Takže plus si potrebujem vytvoriť aj pozíciu rokovaciu s našimi partnermi v energetickom sektore, odberateľmi na úrovni Bruselu, kde ten, tá diskusia teraz aktívne prebieha, na ktorú sa nieže len pripravujeme, ale aktívne sme v nej aktívne zúčastnení, aby sme našim partnerom v Európskej komisii, v Európskej únii ukázali, v akej situácii Slovensko je. A my sme skutočne v dosť zložitej a výrazne špecifickej situácii vzhľadom na to, že sme doslova križovatka energetických ciest a tokov, ako aj elektriny, tak aj plynu. A všetky pozitíva, ale v tejto situácii zvlášť, samozrejme, všetky negatíva na nás, ako sme postihnutí týmito, týmito vplyvmi.
Takže dôvod, prečo vlastne začínam svoj post z toho, že prijímame tento, tento, túto legislatívnu normu, ktorá je zameraná na vzrastanie krízy a že sa dostaneme do krízovej situácie, vlastne toto sú hlavné dôvody, kontúry plus je to aj vlastne správa pre tie energetické firmy, pre trh odberateľov, že tu máme pripravené, čo je pripravené v prípade krízy, aby sa na to vedeli pripraviť, aby tiež neboli šokovaní a aby sme predišli situácii, ktorú však všetci na Slovensku spoločne poznáme, že častokrát chytáme toho povestného zajačika za chvost. Proste konáme, keď už je veľmi zle. A vtedy proste hekticky robíme veci a vtedy sa robia ale aj chyby. Toto je veľmi vážna norma z toho pohľadu, že je veľmi citlivá, je to veľmi citlivý a jasný zásah do trhových podmienok, zákonných podmienok. Ale súčasne preto tá norma bola cizelovaná, do poslednej chvíle doslova a do písmena na nej pracovali kolektív legislatívcov u mňa na ministerstve hospodárstva, ministerstva financií, u vicepremiéra Holého, do, celú noc pred schvaľovaním na vlády, na vláde, aby sme vychytali aj čo najviac sme eliminovali potom následnú, následné riziko arbitráží pre Slovenskú republiku a podobne.
Takže preto je tento zákon predkladaný teraz. Preto je, žiadam o skrátené legislatívne konanie, pretože potrebujeme mať zabezpečenú istotu legislatívnu na to, aby sme mohli zachovať dodávky energií za každých okolností v našej krajine pre všetkých odberateľov a primárne teda, samozrejme, to sú nemocnice, to sú penzióny dôchodcov, to je, to sú potravinári. Lebo zas bez energií nebudeme mať potraviny. Takže ten dôvod ohrozenia života a zdravia občanov je v tej, v tomto prípade relevantný.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci (zaznievanie gongu), súbežne s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov predkladám na schválenie návrh na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona.
Dôvodom skráteného legislatívneho konania je ohrozenie základných ľudských práv a slobôd a hrozba značných hospodárskych škôd (zaznievanie gongu) v dôsledku súčasnej mimoriadne nepriaznivej situácie na európskom trhu s energetickými komoditami, najmä elektrinou a plynom, ktorá ohrozuje cenovú dostupnosť dodávok elektriny a plynu pre odberateľov.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedený dôvod si vás dovoľujem požiadať o schválenie skráteného legislatívneho konania k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ešte raz príjemné popoludnie. Vážený pán poslanec, rast cien energie, nárast cien komodít elektriny a plynu má zásadné negatívne vplyvy na hospodárstvo Slovenskej republiky. Výrazný je vplyv na priemysel, ale vysoké ceny energie sa premietajú aj do cien potravín, výrobkov či služieb, čo pociťujú najmä občania a hlavne sociálne slabšie skupiny obyvateľstva.
Prvý zásadný a dôležitý krok sa udial včera na zasadnutí vlády, keď vláda Slovenskej republiky schválila návrh novely zákona o energetike a zákon o regulácii v sieťových odvetviach. Potrebu novelizovať tieto zákony vyvolala aktuálna vážna kríza na veľkoobchodných trhoch s elektrinou. Tento návrh umožňuje prijať ochranné opatrenia aj netrhového charakteru, ktoré zamedzia aplikácii veľkoobchodných cien na dodávku elektriny koncovým odberateľom elektriny na vymedzenom území, obzvlášť v situácii, ak sa na domácom trhu dokáže vyrobiť elektrina za výrazné nižšie výrobné náklady.
Cieľom návrhu zákona sú aj legislatívne úpravy potrebné na to, aby ministerstvo hospodárstva mohlo vydať všeobecný hospodársky záujem na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny pre domácnosti Slovenskej republiky a všeobecný hospodársky záujem na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok plynu pre domácnosti v Slovenskej republike z dôvodu zabránenia negatívnemu vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu na najzraniteľnejších odberateľoch elektriny, a to odberateľov v domácnostiach.
Energetické opatrenia o stave núdze a všeobecnom hospodárskom záujme sú preventívne. Treba zdôrazniť, že ide o krajné opatrenia. Doteraz bolo možné vyhlásiť všeobecný hospodársky záujem na základe len technických porúch, teraz to bude možné aj v súvislosti s enormným nárastom cien energie, aby sme boli schopní zabezpečiť energiu v určitom objeme za určitú cenu. Rovnako aj navrhované druhé opatrenie, núdzový stav, sa vyhlasuje až v kritickej situácii.
Ďalšou prioritou ministerstva hospodárstva bude hľadanie riešení s cieľom minimalizovať vplyv vysokých cien tepla na koncových odberateľoch v domácnostiach. Vysoké ceny energie sú riešené aj na úrovni Európskej únie; Európska komisia 14. septembra 2022 zverejnila návrh nariadenia o núdzových opatreniach na adresovanie vysokých cien energie, ktoré sú svojím zameraním výnimočné, cielené a časovo limitované. Návrh je zložený zo štyroch samostatných elementov, ktoré majú spoločne prispieť k zníženiu vplyvu vysokých cien energie na domácnosti a podniky hlavne prostredníctvom získania dodatočných finančných zdrojov, ktoré majú byť následne využité na kompenzácie a iné formy podpory. V súčasnosti o uvedenom návrhu prebiehajú intenzívne diskusie, v konečnej podobe by mal byť prijatý dňa 30. septembra na rokovaní mimoriadnej Rady ministrov pre energetiku v Bruseli.
Ministerstvo v súčasnosti pripravuje aj schémy štátnej pomoci na kompenzácie zvýšených nákladov podnikov v súvislosti s vysokými cenami energie; rozsah schém bude závisieť od výšky dostupných finančných prostriedkov. Základné parametre podpory určuje jednoznačným spôsobom dočasný krízový rámec Európskej komisie pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine. Ten rozlišuje podporu podnikov s obmedzenými vplyvmi vysokých cien energie, ktoré je možné podporiť do výšky 2 mil. eur, a energeticky náročné podniky, ktorým je možné vykryť časť straty až do výšky 25, resp. 50 mil. eur v závislosti od sektora, v ktorom vykonávajú svoje činnosti. Zároveň ministerstvo v spolupráci so Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou pokračuje v informačných kampaniach o znižovaní spotreby elektriny, plynu a tepla a v spolupráci s ďalšími ministerstvami sa pripravujú opatrenia, ktoré zabezpečia zníženie spotrebiču, spotreby tepla v štátnej správe alebo spotreby plynu v prípade vyhlásenia núdzového stavu.
Toľko základná odpoveď.

Príjemné popoludnie. Vážený pán poslanec, rezort diplomacie sa v spolupráci s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC) uvedenému prípadu dlhodobo venuje a poskytuje v rámci svojich kompetencií plnú súčinnosť matke maloletej. Podľa našich informácií matka maloletej Eleny postupuje v súlade s odporúčaniami Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, pričom podala návrh na výkon rozhodnutia v súlade s čl. 55 zmluvy o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach. Súd pripraví v zmysle zmluvy dožiadanie na príslušný ruský súd. Po jeho obdržaní rezort diplomacie doručí žiadosť o vykonanie právnej pomoci ruskej strane.
V súvislosti s informáciou obdržanou z Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže dňa 24. 8., teda augusta, 2022 podľa ktorej príslušné ústredné orgány Ruskej federácie neposkytujú v danom prípade riadnu súčinnosť v požadovanom rozsahu, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky dňa 25. augusta 2022 verbálnou nótou vyjadrilo nespokojnosť s mierou poskytovanej súčinnosti a požiadalo ruskú stranu o vykonanie nápravy. Nóta bola doručená na Veľvyslanectvo Ruskej federácie dňa 26. 8., teda augusta, 2022. Ruská strana zatiaľ na nótu neodpovedala.