Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem veľmi pekne skutočne za to, že pri vlastne prvom zákone a veľmi vážnom, ktorý predkladám, mám tu česť predkladať pred Národnou radou Slovenskej republiky ako minister, sa diskusia a práca, spoločná práca na tomto zákone začala veľmi vecnou a slušne a korektne vedenou debatou. To si veľmi cením a som rád, keď tu zaznelo, že sa nejaký nový duch objavil v parlamente, snáď...
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem veľmi pekne skutočne za to, že pri vlastne prvom zákone a veľmi vážnom, ktorý predkladám, mám tu česť predkladať pred Národnou radou Slovenskej republiky ako minister, sa diskusia a práca, spoločná práca na tomto zákone začala veľmi vecnou a slušne a korektne vedenou debatou. To si veľmi cením a som rád, keď tu zaznelo, že sa nejaký nový duch objavil v parlamente, snáď som k tomu trošku prispel tým, že som sa tu zjavil ja.
Niekoľkokrát sa tu zaznelo, že aby som sa nebál. Ja sa nebojím, aj preto som prijal túto funkciu, lebo ja som bojovník, ja sa nebojím. Je mi jasné, v akej situácii táto krajina je, v akej situácii sme my všetci spoločne. Ja som zažil za svoju kariéru veľmi ťažké chvíle na východ od nás, v 90. rokoch, zvlášť v posledných rokoch, ja viem, čo to je vojna, viem, čo to je, keď je krajina v ohrození, keď sa rozpadá základná infraštruktúra, keď sa nekúri v domoch, v nemocniciach, keď ľudia skutočne a všetci, celá spoločnosť melie z posledného. Takže to je dôvod, to sú dôvody základné, prečo som prijal túto funkciu, pretože moju vlasť... jednoducho nechcem dopustiť, aby sme sa v dôsledku týchto externých vplyvov, ktoré sa na nás valia, aby sme sa ocitli v takejto situácii.
Ja som zažil plynovú krízu 2009 bezprostredne ako vtedy zamestnanec jednej dôležitej verejnej inštitúcie, ako poradca pána ministra zahraničných vecí, pána Lajčáka. Pán Fico bol premiérom, takže určite si na to veľmi dobre pamätá, ako vtedajší dovtedy veľmi sebavedomí investori vtedy gigantov významných firiem plynárenských, dnes už vlastne firemných nebožtíkov Ruhrgas a Gaz de France odrazu, keď bola vo Veľkých Kapušanoch nula, v januári vonku sme mali mráz, mrzlo aj v Bratislave, odrazu pribehli k nemu na Úrad vlády, na ministerstvo hospodárstva, na ministerstvo zahraničných vecí: "Robte niečo, nemáme plyn." A riešila sa kríza plynová, keď skutočne sme nemali riešenia, nemali sme diverzifikáciu, zásoby plynu v zásobníkoch sme mali, ale to nie je dostatočné, keď máme zimu, keď nemám prítok do sústavy, nám zásobníky nepomôžu alebo... A vtedajší minister hospodárstva pán Jahnátek verejne odpočítaval dni, kedy nám skolabuje plynovodný systém.
Táto krajina už vážnu energetickú krízu zažila. Naším problémom je spoločným, že máme krátku pamäť. To, že akej kríze teraz čelíme, teraz tejto kríze čelíme už všetci spoločne. Vtedy na západ od nás, v Česku, v Nemecku, bol dostatok plynu, ten sa nám podarilo spustiť tým, že sa doslova a do písmena zvarilo pár rúriek v Lanžhote na odovzdávacej stanici a začal nám prúdiť plyn zo západu. A kým vtedy pán prezident Putin otvoril ventily, tak už sme ten plyn mali od našich spojencov a priateľov z Európskej únie. Takže sme tu nezamrzli, takže nám plynovodný systém náš neskolaboval.
Dnešná kríza má iné príčiny, iné súvislosti a postihuje všetkých nás spoločne v Európskej únii, ale jedna zásadná spoločná, spoločný menovateľ má, a to je zatváranie ventilov zo strany pána Vladimíra Putina. Niekoľkokrát tu zaznelo, že na vine sú sankcie. Ja mám rád fakty historické, technické, ja som inžinier. A mám rád históriu a na svoj vek si aj niečo pamätám. Takže od leta minulého roku nám začal prítok do sústavy v Európskej únii klesať zo strany Ruskej federácie. To sú objektívne technické dáta. Začal klesať aj smerom na Slovensko. Pred Vianocami, keď všetci sme nakupovali, nikto si nevšimol, široká verejnosť, že sa zastavil jeden z hlavných prítokov plynu do Európy, tranzitný plynovod Jamal – Európa, ktorý smeruje z Ruska cez Bielorusko a Poľsko do Nemecka, ktorým predtým denne pretekalo vyše 80 mil. kubíkov, čo znamená v ročnom objeme vyše 33, 34 zhruba miliárd kubíkov. Vtedy cena, už vtedy vyletela rekordne vysoko. To, že sa vtedy presmerovali tankery so skvapalneným plynom do Európy, vlastne upokojilo situáciu, tú cenu zrazilo v priebehu nasledujúcich sviatočných dní, ale to už bol signál aspoň pre mňa a ďalších ľudí, že sa deje niečo vážne. Žiadne sankcie vtedy sme nemali. My sme netušili o útoku, ktorý pripravuje prezident Putin, resp. hovorilo sa o ňom, ale mnohí si z toho robili ako, že to je, že to je nesprávne alebo proste že to je strašenie, ale to bol jasný signál, že sa niečo deje.
Ešte raz, žiadne sankcie neboli vtedy, čiže nemali sme žiadne sankcie voči Rusku a už vtedy sme nemali ruský plyn. Ten ruský plyn už nám proste začal prezident Putin škrtiť.
Ďalšia príčina je to, že máme enormne suché leto. Môžme sa sporiť, či to je dôsledok klimatických zmien, alebo proste príroda si jednoducho raz viacej naprší, raz menej naprší, ale faktom je, že máme prázdne rieky, to znamená, naše hydroelektrárne vrátane Gabčíkova idú na výrazne nižší výkon, to znamená, že majú mnohé jadrové reaktory problém s chladením. Do toho, aby toho nebolo málo, bol spomínaný, prepáčte, si presne nepamätám, kto to hovoril, ale veľmi správne, polovička zhruba jadrových blokov vo Francúzsku je mimo prevádzky, predovšetkým z technických dôvodov, a Francúzsko, ktorý bol veľký exportér, dodával elektrinu na európsky trh, je odrazu importérom. Jednoducho máme neúrodu elektriny v týchto mesiacoch z rôznych príčin v Európe. Máme jej málo.
A takisto je pravdou, že k tej neúrode prispela nedomyslená, nepremyslená, častokrát naivná a chybná energetická politika, naša spoločná na európskej úrovni a zvlášť niektorých krajín, dovolím si menovať Nemecko, kde jednoducho odstavovanie klasických zdrojov, overených zdrojov predbehovalo uvedenie do prevádzky obnoviteľných zdrojov, čím sa, dostali sme sa všetci spoločne do tohto výkyvu, deficitu a ešte s tými faktormi, ktoré som spomínal, nám spôsobilo vlastne ideálnu búrku, ktorá tu nebola od druhej svetovej vojny na našom kontinente, vrátane vojnového konfliktu, ktorý v takom rozsahu na tomto kontinente nebol, ktorý rozpútal a vedie jeden z najväčších dodávateľov energetických surovín na svetové trhy a osobitne do Európy voči krajine Ukrajine, ktorá je doteraz jeden z hlavných tranzitných území pre dodávku týchto surovín do Európy vrátane Slovenska. Proste to sú fakty.
Na tejto nešťastnej politike sme sa, samozrejme, potkli aj my na Slovensku, keď sme v rokoch 2009 – 2010 mali tu neúmerný boom slnečných elektrární, ktoré takisto týmto rozsahom, ako bol, nám spôsobili viacej problémov ako osohu. Takže to nebolo len vina iných krajín EÚ, ale takéto isté chyby sme robili aj u nás.
Poprosím, súhlasím, myslím, pán predseda Fico to povedal, neplašme občanov. Slovensko má, máme v tomto všetkom jednu obrovskú výhodu, do konca roka sú naše ceny pre domácnosti zafixované na úrovni cien, ktoré boli predtým. To, čo sa tu aj bolo spomínané, zvyšujú sa zálohy pri posledných vyúčtovaniach, môže to mať príčinu hlavne v tom, že bola vyššia spotreba oproti predošlému obdobiu ako vždy, keď tá dotyčná domácnosť potrebovala viacej ako za predošlé obdobie, tak sa jej zvyšuje záloha alebo dopredu sa zvyšujú zálohy, vidiac dodávatelia, že budú vyššie ceny, ale tieto zálohy občania môžu odmietnuť. Nemusia súhlasiť so zvýšením záloh a povedia, že nechcem, chcem mať naďalej do konca roka minimálne zálohu na úrovni ako doteraz, ak moja spotreba bola v diapazóne predošlých rokov. Proste to je slobodné rozhodnutie a má, a má na to absolútne každá domácnosť právo. Takže neplašme občanov.
Naši občania na rozdiel od iných krajín, dokonca aj Českej republiky, kde tie domácnosti neboli už regulované, ešte majú tie ceny do konca roka zafixované, a preto tie iné krajiny rýchlo musia prijímať opatrenia, lebo ich občania, naši susedia v Rakúsku napríklad, už im začali stúpať, už dostávali nové platby, nové zálohy vo výške x-násobku doterajších platieb. Takže my vlastne vďaka tomu máme tú podušku, ten čas na to, aby sme pre domácnosti pripravili únosné podmienky, únosné cenové hladiny od 1. januára. Budú vyššie, to je, to si povedzme, ale aby boli pre podstatnú časť domácností únosné a pre tie domácnosti, ktoré majú problém, mnohé už aj pri týchto dnešných cenách majú problém, a pritom máme jedny z najnižších cien v Európskej únii, to je zase fakt. Porovnávajme sa v rámci toho, čo, v akom prostredí žijeme, tak aj už teraz mnohé domácnosti s tým majú problém a na to sú sociálne podporné programy, ktoré v tejto republike fungujú, respektíve ministerstvo sociálnych vecí aj ich teraz upevňuje, zvyšuje, viem od kolegu ministra Krajniaka, ako intenzívne na tom tiež pracuje.
Problém máme so značnou... druhá vec je, že značná časť neregulovaných odberateľov z prostredia verejnej správy, štátnej správy alebo, alebo teda z prostredia podnikateľského ešte do konca roka má ceny, ktoré malo skôr, ale je pravdou, že už mnohé podnikateľské subjekty už teraz dostávajú nové ceny, proste podstatne vyššie a ich to drví. To je proste fakt, ktorému čelíme. Táto guľa snehová narastá každým dňom, každým mesiacom, ako sa tie staré kontrakty končia, a tie ceny sú neúnosné. Takže tu budeme musieť, toto bude náš najbližší hlavný cieľ, kde budeme všetci spoločne hľadať riešenia, a veľmi rýchlo.
Návrh EÚ doterajší, veľmi vcelku presne popísaný problém, ktorý tu zaznel, a ja som už verejne hovoril, že tento návrh je pre nás zlý, tento návrh jednoducho pre Slovenskú republiku nič nerieši, skôr naopak. My intenzívne rokujeme v rámci kuloárov teraz, ako prebieha, takže, kuloárov alebo proste toho mechanizmu na úrovni Európskej únie – naše zastupiteľstvo v Bruseli, komunikácia, ministerstvo hospodárstva, Úrad vlády, ministerstvo financií – intenzívne rokujeme, predložili sme vlastný návrh iniciatívne, ktorý reaguje na to, čo bolo predložené, kde vysvetľujeme na základe faktov situáciu v Slovenskej republike, navrhujeme riešenia, ktoré predpokladáme, že sú pre nás prijateľné a by mali byť prijateľné pre istú skupinu krajín, členských krajín Európskej únie.
Ale zatiaľ je tá pozícia veľmi zložitá, pretože naša situácia Slovenska je špecifická v tom, že my sme, čo sa týka elektroenergetiky, ale aj v plyne, križovatkou ciest a prepravy nielen v našom regióne, ale doslova a do písmena od Atlantiku až po Čierne more, až po Stredozemné more. Cez nás tie toky prúdia hore-dole, na nás má vplyv to, čo sa deje na západ od nás, ale aj na juh na Balkáne, pričom aj na západ od nás Nemecko a spomínané teraz aj Francúzsko sú deficitní v elektrine, Maďarsko a Balkán sú deficitní dlhodobo. Takže tá komodita vlastne od nás, tak ako rieky od nás odtekajú, voda do morí, že od nás to všetko odchádza, aj tá komodita od nás odchádza v súčasnosti. Toto je hlavný problém, ktorý máme. Avšak treba si uvedomiť ešte, že kým nebude spustený reaktor Mochovce 3 na plný výkon, čo zatiaľ ešte nie je a jeho spustenie predpokladá procedúru, ktorá uvidíme, ako dlho potrvá, ako bude úspešná, počuli sme ix dátumov o dostavbe mochoveckého bloku ako trojky, tak aj štyrky v uplynulom období, bol to taký, až by som povedal, nekonečný seriál. To, že sme teraz vo finále, ešte neznamená, že tú elektrinu v plnom výkone budeme mať povedzme na začiatku budúceho roka. Toto momentálne nevieme na sto percent povedať nikto.
Takže naša krajina, síce tá komodita odteká, ale súčasne ešte stále nie sme úplne vo výrobe elektriny sebestační. Je to tak na hrane. Takže my, nejaké odstrihnutie sa absolútne od okolitej sústavy by bolo pre nás veľmi-veľmi nebezpečné, respektíve by to bolo vysoko rizikové. Naším záujmom nie je rozbiť Európsku úniu, naším záujmom nie je rozbiť jednotný energetický trh, pretože hovorím, plynová kríza 2009, súčasná situácia a ďalšie okolnosti hovoria o tom, že pre nás vyplývajú z toho mnohé riziká, o ktorých ani proste nevieme, čo by nasledovalo. V každom prípade takýto rozpad by bol nielen pre našu energetiku, ale hospodárstvo, však my sme exportne závislí, by bol, by prinášal neuveriteľné riziká a dopady, ktoré, ktoré, hovorím, ani si nevieme predstaviť.
Takže my rokovať do poslednej chvíle budeme, ja idem do Bruselu na niekoľko dní, aby som mohol intenzívne sa stretnúť s partnermi v Európskej komisii, s členskými krajinami, vysvetľovať našu pozíciu, biť sa za našu krajinu, a urobíme všetko pre to, aby sme dosiahli taký, taký výsledok, ktorý bude pre našu krajinu čo najvýhodnejší. Uvidíme, čo sa nám podarí, ale jednoducho biť sa budeme do poslednej sekundy a so všetkým, čo máme, to vám môžem garantovať.
Naším, čo sa týka aj k spomínanému zdaneniu, nechcem ísť teraz do detailov, možno sa o tom budeme baviť neskôr. Z tej, osobitného zisku bolo spomínané pánom predsedom Ficom napríklad Hornonitrianske bane. Hornonitrianske bane už nemajú uhlie ani pre Nováky, bohužiaľ, ktoré môžu ešte fungovať a dodávať každý, lebo každá megawatthodina vyrobená sa ráta v súčasnej situácii, ale to uhlie už z tej Prievidze tam proste nie je a musí sa nakupovať inde a dovážať sa. Takže nám ani toto nepomôže, mimoriadne zdanenie, a jediným zdrojom mimoriadneho zdanenia môže byť, ak to tak bude, ak to tak je, rafinéria Slovnaft, ktorá jednoducho tým vyrokovaným, výnimkou, ktorá bola vyrokovaná Slovenskou republikou, má zatiaľ, môže mať, uvidíme, či má, ja som tie čísla zatiaľ nevidel, môže mať z toho výhodu a ak ju má a v súlade s týmito pravidlami, tak, samozrejme, požiadame vlastníkov rafinérie o spoločenskú solidaritu a proste dosiahne sa to, aby sa s tými nadvýnosmi, ak sú, ešte raz opakujem, korektne rozdelila s občanmi Slovenskej republiky.
Jadrom problému v Slovenskej republike, ako som už naznačil, je, sú Slovenské elektrárne a jadrové bloky Slovenských elektrární. Ako bolo tu spomenuté, komodita vyrobená v Slovenských elektrárňach za cenu, ktorá je viac ako zaujímavá v súčasnosti, je zakontrahovaná na dva roky dopredu obchodníkmi, rôznymi obchodníkmi z rôznych krajín, nielen zo Slovenska, a v nemalej miere putuje mimo územie Slovenska, kde sa vytvára potom tá následná mimoriadna marža, ktorá je potom, bude zdaňovaná na základe toho výnosu Európskej komisie tam v tých krajinách, kde tá marža vzniká, respektíve kde tá elektrina bude končiť od tých obchodníkov. Takže z toho budú mať profit do štátnych rozpočtov iné krajiny, nie Slovensko. Toto je podstata problému toho návrhu, ktorý Európska komisia dala pre nás, že my z tých proste nadvýnosov nemáme nič, lebo ony sa netvoria na území Slovenskej republiky.
To, že v uplynulom období došlo k určitej reprivatizácii, ako bolo spomínané pánom predsedom Ficom, je fakt, vďaka tomu máme SPP, čo je za súčasnej situácie veľmi dôležitá, kľúčová vec. Škoda, že sa podobne táto reprivatizácia nepodarila za predchádzajúcich vlád aj pána expremiéra Fica, konkrétne so Slovenskými elektrárňami, keď to bolo možné. Náš problém je závislosť teda tento elektrický a druhá vec závislosť od importu plynu. To, že sme druhá najplynofikovanejšia krajina v Európskej únii, čím sa hrdíme, je na jednej strane dobré, na strane druhej je to pre nás kríž už niekoľko rokov, s ktorým jednoducho budeme bojovať ešte niekoľko dlhých, dlhých rokov a napriek všetkému ja ako plynár, ropák hovorím, že je nezmyslom, aby sme ťahali plyn či už z Ruska, Spojených štátov, Nórska, ja neviem odkiaľ, do nejakých našich podhorských dedín, pretože to je ekonomicky, ale aj ekologicky neúnosné. To, že vykurovanie drevom je považované za nejaký primitívny zdroj, nie je pravda. To drevo vždycky bolo a je zdrojom energie, naopak, pri súčasných technológiách aj domácich kotlov tie domáce kotle vykazujú vysokú účinnosť, prakticky blížiacu sa k plynovým kotlom. Naša chyba bola, že sme tým domácnostiam doteraz nepomohli, lebo tie kotle sú oveľa drahšie ako tie plynové, aby si mohli dovoliť kúpiť tie vysokoefektívne drevené kotle, tým pádom páliť podstatne menej toho dreva s podstatne vyššou výhrevnosťou za podstatne výhodnejšiu cenu. Toto musíme riešiť všetci spoločne a, samozrejme, s tým, aby sme naše lesy nezruinovali, nevyrúbali, pretože to takisto rozumný hospodár nerobí.
Veľmi teda bude citlivé to, ako zvládnu Slovenské elektrárne proces spúšťania Mochoviec 3, to, ako budú nám toky plynu naďalej prúdiť do Európskej únie. Tu chcem povedať jednu vec. Ani Slovensko už dnes nie je závislé od ruského dodávateľa. Ruský dodávateľ nám porušuje zmluvu, dodáva menej, ako má. Dve tretiny aktuálneho importu na Slovensko je iného pôvodu, ako je ruský plyn, podstatná vec ale bude, a to je zase naším spoločným záujmom s Európskou úniou, respektíve naším záujmom v Európskej únii, aby sa ten plynový sektor a systémy v Európskej únii udržali v chode, aby sa transhraničné toky udržali v chode, aby sme ten plyn na naše územie dostali, či už z tých terminálov, alebo ten tzv. nórsky plyn, ktorý k nám bude prúdiť a prúdi cez Nemecko. My preto aj v našej vyjednávacej rokovacej pozícii s našimi partnermi v členských krajinách EÚ ostatnými musíme mať na zreteli tieto naše strategické záujmy, preto aj my musíme šetriť, aby sme všetci spoločne túto zimu prekonali a aby sa tie toky udržali a jednoducho fyzika, tlakové pomery, všetko, aby sme spoločne udržali v sieťach a plyn k nám dostali.
Na záver k tejto norme. Tá norma je, znamená, je prípravou na extrémnu krízovú situáciu, ktorá môže nastať. Vždycky, keď som vo svojom živote v praxi si modeloval situácie, čo bude ďalej, ako bude ďalej, vždycky som sa snažil modelovať situácie, ktoré sú kritické, najkrajnejšie, lebo ak som mal odpoveď a riešenia na najkrajnejšiu situáciu, vtedy som sa vedel vysporiadať aj s tými komfortnejšími. To, že sme túto normu teraz pripravili, to, ako bola pripravená, ďakujem, samozrejme, aj kolegom na ministerstve hospodárstva, štátnemu tajomníkovi Karolovi Galekovi, tímu, ktorý tam je veľmi kvalitný legislatívny, pán Balog, riaditeľ sekcie energetiky Ján Petrovič. Mená zámerne hovorím, aby sme vedeli, ktorí ľudia sa na tom podieľali, to nie sú bezmenní úradníci. Kolegovia z ministerstva financií, tím pani Holíkovej, tím pána vicepremiéra Holého, legislatívci profesionáli, ktorí na tom skutočne intenzívne poctivo pracovali do poslednej chvíle, tak aby tie zákonné normy, ktoré sú veľmi citlivé a ideme do krajností, aby našu krajinu pomohli a eliminovali sme čo najviac riziko následných arbitráží, čo tu tiež bolo spomínané. Ale to, ako zvládli covidovú legislatívu, to, že sme doteraz neprehrali žiadne zásadné spory na, ohľadne toho, naznačuje, že tú prácu vedia robiť, sú to profesionáli pre túto krajinu a že pripravili v najlepšej viere a vedomí čo najkvalitnejší návrh.
Toto bola podstata tohto návrhu, aby sme to právne dali dokopy profesionálne. To nie je ani tak energetický návrh, ale hlavne legislatívne veľmi zložitý. To, že máme túto, to, že my prijmeme toto opatrenie, hovorím, pripravíme sa na extrémnu situáciu. Možno to nebudeme musieť použiť. Ale jak sa hovorí, šťastie praje pripraveným. Hlavne nebudeme naháňať, ako zvykneme my na Slovensku tradične, že, to je naša slabina, že naháňame toho zajaca za ten chvostík, už keď nám uteká a robíme veci na poslednú chvíľu. A práve keby sme to robili na poslednú chvíľu, vtedy budeme robiť tie chyby. Takže teraz máme čas spoločne to ešte, nebránim sa, samozrejme, rozumným, konštruktívnym návrhom, ešte vylepšiť, ak to bude sa dať a ak to bude hovoriť v prospech občanov tejto krajiny. A budeme mať teda istotu, že máme tú základnú, na tú krízovú situáciu pripravené nevyhnutnú legislatívu, aby sme ju mohli spustiť.
Tu bola výzva, aby už sa pripravili aj nejaké tie vyhlášky, vykonávacie predpisy, vláda a podobne. To sa momentálne ťažko dá, resp. je to nereálne, lebo momentálne my nevieme, ako tá situácia bude vyzerať. My budeme reagovať ad hoc na to, čo sa bude diať. To, že sme ten zákon predložili v čase, keď bola vyhlásená tzv. čiastková mobilizácia pánom Putinom, je proste pre mňa až, až, až, až, až také až mysteriózne, že vidíme, čo sa deje, a to je presne, a to sú tie trendy nebezpečné, ktoré nám idú z externého prostredia, ktorým sa jednoducho musíme brániť.
A to, čo sa bude diať ďalej, ja neviem. Ja neviem, aké bude počasie. Ja neviem, čo bude robiť Putin. Ja neviem, aké bude, aký bude výsledok na úrovni Európskej komisie, čo budú robiť trhy, aký bude ďalší vývoj cien. Ten je totálne volatilný. To nevie nikto. Ale môžem namodelovať situáciu a môžem pripraviť rámce alebo musím, ktoré v najlepšom vedomí a svedomí, aby sme potom zvládli aj tie najkritickejšie chvíle. Ideme na to odzadu. Ale, ale to je tiež dôležité, aby tie energetické firmy, my spolu, ktorí nesieme zodpovednosť za túto krajinu, občania, sme vedeli, že sme pripravení na to, aby sme sa s tým vedeli vysporiadať, aby sme mali krytý chrbát a súčasne, aby sme mali aj pozíciu na ďalšie rokovania s našimi partnermi – či už na európskej úrovni, či v energetických podnikoch, v tripartite a tak ďalej – o tých konkrétnych ďalších teraz riešeniach, aby sme tie ceny dali na únosnú úroveň pre podstatnú časť odberateľov. Toto je postup, ktorý má svoje, logiku, opodstatnenie, ktorý je vlastne bežný krízový postup v situácii, v ktorej sme. Nevymýšľame bicykel, ideme vlastne podľa zdravého sedliackeho rozumu, keď to tak poviem, a skúseností a overených praktík, ktoré sa používajú v daných situáciách.
Toľko, myslím, na úvod. Pardon, už som dosť aj rečnil. Ale chcel som vám vysvetliť čo najviac úprimne moje videnie situácie, ako uvažujem, aké sú fakty, z čoho vychádzam, z čoho, ako pracujeme na tejto norme spolu s kolegami a celá vláda. A teším sa na ďalšiu diskusiu k tomuto, vecnú diskusiu, odbornú diskusiu k tomuto, veľmi vážnej, k tejto veľmi vážnej zákonnej úprave. A potom aj, samozrejme, k ďalším zákonom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis