Videokanál poslanca

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím zohrávajú významnú rolu v právnom štáte a systéme sociálno, sociálno-právnej ochrany detí a osôb so zdravotným postihnutím.
Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie je odôvodnený potrebou dosiahnuť právny stav, aby bolo možné odvolať komisára z dôvodu, že nevykonáva svoju funkciu v súlade a spôsobom, ako mu ustanovuje zákon, a hrozbou, že môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd.
Tu chcem pripomenúť záväzok z programového vyhlásenia vlády, kde sa na strane 14 v časti legislatívny proces na úrovni vlády píše: "Právny poriadok Slovenskej republiky doposiaľ nemožno považovať za dostatočne stabilný a predvídateľný. Nedostatok stability a predvídateľnosti právneho poriadku narúša jeden zo základných prvkov právneho štátu, a to právnu istotu, čím negatívne pôsobí na všetkých adresátov práva vrátane občanov a podnikateľského prostredia. (...) Samotný proces tvorby práva nemôže byť dielom náhody (...).
Vláda Slovenskej republiky zásadným spôsobom posilní princíp právnej istoty, a to prípravou vládnych návrhov zákonov a nastavením pravidiel legislatívneho procesu tak, aby stabilita a predvídateľnosť boli imanentnými pre výsledky legislatívneho procesu." Toľko citát.
A preto sa obávam, že nateraz neexistuje relevantný dôvod, aby sme tu v Národnej rade o tak významných inštitútoch, ako je postavenie komisára pre deti a postavenie komisára pre zdravotne postihnutých alebo teda komisára, osôb so zdravotným postihnutím, rokovali v skrátenom konaní. Ak by sme dnes pripustili argumentáciu, že musíme urýchlene meniť tento zákon a to tak, aby sme urýchlene usvedčením komisára ho mohli čím skôr odvolať, vysielame tým zlý signál, pretože napríklad čo sa týka práce pani komisárky a jej akéhosi poškodzovania záujmov detí, tak tie v prvom rade poškodzujú rodičia, následne advokáti, následne sudcovia, samozrejme, je to kolízny opatrovník, ktorý nekoná, a až vo finále je to komisárka pre deti.
Vyšleme teda aj signál o tom, že my sme tí, že my sme ako tí, ktorých sme za ten istý postup kritizovali. Vyšleme signál napríklad pani komisárke pre osoby so zdravotným postihnutím, že sa obávame, že môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd osôb so zdravotným postihnutím, že jej neveríme a že ju začneme v Národnej rade preverovať napriek tomu, že jej správu sme zobrali na vedomie a schválili. Pani komisárke Stavrovskej dávame signál, že týchto 123 poslancov 19. mája hlasovalo za jej správu, a teda by sme boli k nej neúprimní. Taktiež vysielame signál Valnému zhromaždeniu OSN, že Parížske princípy, ktoré boli navrhnuté rezolúciou komisie pre ľudské práva a prijaté 20. decembra ´93 valným zhromaždením, neberieme úplne vážne. Že to nemyslíme vážne ani so stabilitou a nezávislosťou mandátu komisárov, tak ako sa predpokladá v bode 3 Parížskych princípov.
Ďakujem.

Ja len na doplnenie tej argumentácie, Anka, ktorá zaznievala, ale možno, aj v tvojom príspevku, ale možno viac z opačného tábora, že, že právo ženy. Právo ženy slobodne sa rozhodnúť podstúpiť umelé ukončenie tehotenstva, že tento náš návrh práve limituje toto právo. Ja len by som doplnila, že, že z pohľadu práva je táto žena naozaj slobodná a rozhoduje sa slobodne. Psychologicky ale máme pred sebou ženu, ktorá ak zistí, že je neplánovane tehotná, tak v prvom rade sa vyplavia emócie – strach, smútok, napätie, úzkosť, bolesť, obavy. Takže ona prežíva vinu, hanbu, frustráciu, šok a toto je kokteil emócií, ktoré ovplyvňujú to, to vyššie rozhodovanie sa, teda vnímanie vlastnej slobody. A toto je proste psychologický fakt, to nie je ani konzervatívne, ani liberálne, to je proste tak. Čiže možno by stačilo naozaj sa obuť do topánok takej ženy, definovať si v prvom rade pojmy, vedieť, o kom hovoríme, a potom by sme možno sa ľahšie vedeli zamyslieť nad tým, čo je, či tu naozaj hovoríme o slobodnom rozhodnutí ženy.
Ďakujem.

Vážený pán minister, milí kolegovia, ja možno len krátky tip. Je fajn, že sa vám podarilo nájsť kompromis medzi likviditou, resp. zachovaním činnosti cestovných kancelárií na jednej strane a na druhej strane, že ste v § 33a ods. 4 návrhu zákona mysleli na kategórie spotrebiteľov, ako tu už bolo spomínané, ktoré nebudú nútení čakať na peniaze, teda osamelí rodičia, seniori, tehotné ženy. Ale možno by bolo dobré, teda rada by som apelovala na to, že počas tohto obdobia cez Slovenskú obchodnú inšpekciu by bolo fajn dbať na to, aby cestovné kancelárie a poisťovne dobre realizovali ochranu pre prípad úpadku, pretože by nebolo dobré, aby, aby spotrebitelia čakali rok na náhradný zájazd a nakoniec sa nedočkajú, lebo cestovná kancelária zbankrotuje. Je teda dôležité prekontrolovať, či bude za budúce zájazdy platené poistné cestovným kancelá... teda cestovnými kanceláriami poisťovniam, aby tieto mohli odškodniť klientov cestovných kancelárií za zájazdy, ktoré neboli realizované v roku 2020.
Ďakujem.

No takže ja myslím, že je tu čas, kedy okolky bokom, pán kolega, pretože píšeme už rok 2020, máme tu vymazaných rodičov, ligu pre, ligu matiek, ligu otcov, radu pre práva a kadejaké iné organizácie a máme tu hlavne systém, ktorý umelo vytvára klientov, aby jednak živil sám seba a vo svojej podstate asi najviac živil advokátov, toho spomínaného zrejme úplne najviac, a ešte nejakých spriatelených veľmi podobne, pretože to sú tí, ktorí vymysleli vzorec, ako v tejto krajine za osemnásť mesiacov pokojne prídete o dieťa a môže to byť ktokoľvek z nás, len ho treba použiť a mať dostatok peňazí.
Takže ja myslím, že stačí rečí a bolo by dobré sa možno pozrieť na spisy, ktoré má na stole pani komisárka, že keď si ich pozriete jeden za druhým, tak spoznáte vzorec, spoznáte advokátske kancelárie, s ktorými sa nadštandardne komunikuje a myslím, že tu je ten základný problém. Takže áno, Slovenská advokátska komora, ministerstvo spravodlivosti, UPSVAR, ministerstvo sociálnych vecí, to všetko sú orgány, to všetko sú inštitúcie, ktoré by mali zabrať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za otázky, kolegovia. Ja myslím, že ten dialóg má zmysel, preto som tie otázky kládla. Faktom je a o tom sa môžeme porozprávať, že či má zmysel na tomto pléne (povedané so smiechom), to neviem, lebo je to vysoko špecifická téma, a nekládla som tie otázky preto, lebo mám prejudikovanú nejakú odpoveď. Ja túto problematiku sledujem naozaj roky, a keď hovorím, že nemyslím si, že je to téma na toto plénum, tak to hovorím preto, lebo hovoríme o osudoch detí, o, o vzťahoch v rodinách, čo sú hlboko intímne momenty, a pre mňa ako pre psychológa je to vždy o tom, že jeden subjekt, druhý subjekt a kontext, v akom sa to odohrávalo.
A preto som spomínala, a to je možno aj otázka na..., teda odpoveď pre pána kolegu, že prečo si ja myslím, že mám pravdu, keď to veľmi zjednoduším, a tvrdím, že pani ombudsmanka ju nemá. No preto, lebo nie je možné ani to zo zákona, ani to teda zákon od úradu ombudsmanky nevyžaduje, aby nahliadala hlbokou sondou do tých problémov rodín, ktoré rieši. Nie je to, nie je to možné v intenciách úradu, je to možné v intenciách iných odborných pracovísk, napr. u psychológa, a keďže ja zo svojej pozície inej, teda povedzme, že v poradni som túto možnosť mala, preto si myslím, že tú pravdu mám. Keď to poviem veľmi hrubo, ale inak je to, samozrejme, otázka pravdy a nepravdy je vec viac, je vec viac filozofická.
A áno, myslím si, že tento, že tento dialóg má zmysel, možnože viac na výbore, možnože viac na odbornej pôde, ale dotýka sa toho, aké kompetencie úrad komisárky pre deti má, ako v kontexte toho, čo sa v našej krajine a v tejto problematike deje, funguje, a či by sa to nedalo vylepšiť.

Vážený pán predsedajúci, pani komisárka pre deti, panie poslankyne, páni poslanci, tak ako každý rok aj teraz, i keď inou optikou, som si prečítala správu o činnosti komisárky pre deti za rok 2019. Priznávam ale, že rok čo rok to bolo pre mňa menej a menej obľúbené čítanie predovšetkým preto, že rozdiel medzi textom a realitou sa neustále zväčšoval.
Realitou, ktorú som vnímala najskôr z pozície psychológa, metodika na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny a neskôr z vlastnej praxe, dennodenného kontaktu s klientami, ktorí žili svoje tragické príbehy, z ktorých mnohé, pani komisárka, poznáte. A, a túto realitu som roky komunikovala s advokátmi, sudcami, znalcami, sociálnymi pracovníkmi, psychológmi vo všetkých kontextoch, na rôznych seminároch, konferenciách, supervíziách, oficiálne, samozrejme, aj privátne. Preto sa téma práv detí a sociálnoprávnej ochrany detí stala podstatnou oblasťou môjho záujmu a ako som naznačila v rozprave o programovom vyhlásení vlády, aj témou, ktorej sa mienim naďalej venovať. Z tohto uhla som si správu o činnosti komisárky pre deti prečítala a dovoľte mi teda pár postrehov, poznámok a otázok, ktoré by som chcela adresovať pani komisárke Tomanovej.
V prvom rade oceňujem, pani komisárka, že ste zostavili správu podľa jednotlivých práv dieťaťa, tak ako sú garantované v Dohovore OSN o právach dieťaťa. Ku každému článku ste vybrali jeden či dva prípady, ktoré, ktoré ste riešili. Myslím však, že by bolo lepšie zovšeobecniť pozorovania z viacerých prípadov a tieto zhrnúť, vychádzať z jedného alebo dvoch prípadov nie je optimálne, zvlášť v situácii, v akej sa táto krajina nachádza, kde základné práva detí porušujeme na dennej báze, často pod priamou egidou štátu.
V roku 2019 ste vybavili 865 podnetov, materiál na analýzu pri jednotlivých právach dieťaťa teda bol. Vy ako komisár sa podľa § 2 ods. 1 zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti podieľate na ochrane práv detí. Zákon po vás nechce, aby ste jed..., aby ste suplovali jednotlivé profesie, ktoré sa zúčastňujú na poručenskom konaní. A práve túto disproporciu ilustrujú jednotlivé pasáže správy.
K tým sa teda rada teraz dostanem, kde napríklad na strane 15 sa v správe uvádza, že príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zisťuje na základe § 20 ods. 2 zákona o sociálnej ochrane detí rodinné pomery, bytové pomery a sociálne pomery dieťaťa. Pri zisťovaní pomerov vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu zisťuje informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa, ich záujem o osobnú starostlivosť o dieťa a názory na zistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti. Na margo citovaného ustanovenia uvádzate, že túto právomoc komisár nemá. Práve preto je zástupcom, možno skôr obhajcom najlepšieho záujmu dieťaťa vždy orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, nie komisár. A k tomu mi práve dovoľte, pani komisárka, adresovať vám dve otázky.
Ako by ste z vašej pozície zlepšili metódy činnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri zisťovaní pomerov vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností? A tiež, že podľa zákona o komisárovi ste aj vy sama oprávnená zisťovať osobne názor dieťaťa, a že teda ako ho zisťujete, akými metódami a že čo v prípade, že sa stane, že názor dieťaťa, aký zistíte, je v príkrom rozpore s názorom dieťaťa, ktorý zistilo, zistil napríklad orgán SPL. Ako v takých prípadoch postupujete?
Na viacerých miestach v správe, pani komisárka, spomínate, že vstupujete do konaní pred súdmi. Zaujíma ma teda aj na základe akých kritérií sa rozhodnete vstúpiť do konania a za roky činnosti vo funkcii či sa nejaké kritériá vyprofilovali napríklad aj u vás osobne.
V prípade popisovanom na strane 20 uvádzate, že ste navrhli na riešenie situácie rodiny, prácu s rodinou na príslušnom úrade sociálnych vecí a rodiny na referáte poradensko-psychologických služieb. Ako bývalého metodika referátov (povedané so smiechom) ma teda osobitne zaujíma, že aké máte skúsenosti s činnosťou referátov, či máte pocit, že sú dostatočne personálne obsadené a vybavené, aby vedeli uspokojiť potreby rodín a obyvateľov.
Ďalej na strane 36 spomínate v inom príbehu, že deti požiadali o osobný rozhovor s komisárkou, počas ktorého jej opísali celú situáciu, ako sa tie deti vyjadrili, otec ich pri výchove neprimerane trestal, preto sa ho báli a nechceli sa s ním stretávať. Následne tieto informácie potvrdila ich matka. V tejto súvislosti by ma zaujímalo, akým spôsobom vás deti kontaktujú, či vám píšu listy, alebo vám telefonujú, ako vieme zabezpečiť, že jeden z rodičov napríklad nestojí nad tým dieťaťom a nediktuje mu čo má napísať. A tiež, že ako sa rozhodujete, ak sa rozhodnete dieťa osobne vypočuť, na základe čoho sa rozhodujete. Ako vediete rozhovor s dieťaťom, či sa z neho spracováva nejaký záznam z vypočutia.
Spomínate tiež prípad, relatívne známy, keď došlo k zraneniu dieťaťa pri výkone rozhodnutia. V tejto súvislosti ste sa obrátili na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny s požiadavkou o poskytnutie obrazovo-zvukového záznamu z daného výkonu, tento vám však nebol poskytnutý z dôvodu, že okresný súd odmietol záznam vydať. Poznámka k danému prípadu, že ak ste teda vstúpili do konania, mohli ste možno efektívnejšie využiť svoje právo účastníka konania. Podľa môjho názoru ste, asi nebolo dobré sa uspokojiť len s tým, že vám záznam odmietli vydať. Podľa § 53 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch ste mali možnosť kontaktovať predsedu súdu, ten dohliada na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky, dôstojnosti súdneho konania a jeho plynulosti. A ďalej podľa § 17 ods. 3 vyhlášky platí, že záznam sa uchováva na nosiči dát, ktorý sa po skončení súdneho pojednávania pripojí k súdnemu spisu, alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený. To znamená, že ten záznam musí byť v spise ešte aj dnes, čiže by ste si ho ako účastník konania mohli vyžiadať.
Vo viacerých prípadoch uvádzate, že súdy ukladajú dieťaťu a rodičom výchovné opatrenie vo forme podrobenia sa psychologickému poradenstvu v súčinnosti s miestne príslušným úradom sociálnych vecí, práce, sociálnych vecí a rodiny. Zaujíma ma teda, či sledujete v konkrétnych prípadoch, ako súd vyhodnotil účinky výchovných opatrení, a že či máte poznatky o tom, ako úrady práce napĺňajú obsahovo-výchovné opatrenia. Je totiž zákonnou povinnosťou súdu podľa § 37 ods. 7 zákona o rodine sledovať vykonávanie výchovných opatrení, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí.
Z pozorovaní, ktoré mám v praxi, zisťujem aj to, na čo poukazujete aj vy na str. 79, kde uvádzate, že rodičia disponujúci rozhodnutím súdu, ktoré často subjekt nemôže realizovať, ide napr. o prípady, keď súd určí realizáciu výchovného opatrenia, kde akredit..., pre akreditovaný subjekt, ktorý napr. nepracuje cez víkendy, a pri tom, pri tom rozhodnutí súdu to takto kľudne môže byť popísané, alebo je určený za, na výkon výchovného opatrenia subjekt, ktorý akreditáciu ani nemá.
Rovnako súhlasím s vašimi zisteniami, že súd často, často v niektorých prípadoch určí nedostatočný rozsah hodín realizácie výchovného opatrenia a že ani neexistujú subjekty, resp. inštitúcie, ktoré by daný problém naozaj kom..., problém tej rodiny komplexne vyriešili, a že problémom eskalujúcim napätie je často úplne neskorá intervencia subjektu. Ide o prípady, keď je rodina v hlbokom konflikte a súdom nariadené výchovné opatrenia absolvujú rodičia v podstate iba formálne. Aj tu by určite bola vhodná skoršia intervencia zo strany sociálnoprávnej ochrany, čo by viedlo k možnosti dobrovoľného, resp. reálneho naplnenia výchovného opatrenia.
Toto všetko však bolo spomínané aj v predošlých správach, takže to otvára otázku, aké kroky ste k náprave tohto stavu vykonali, lebo nezdravý trend stále komplikovanejších a vyhrotenejších rodičovských sporov vo veciach rozhodnutí súdov o maloletých naberá naozaj obludnú podobu.
A na tomto mieste mi ešte nedá krátko sa nevyjadriť k listu, ktorý ste adresovali poslancom Národnej rady pod názvom „Kauza Tomanová: ako sa dá prekrútiť pravda alebo hon na čarodejnice“ aj preto, že ma tam, hoci v iniciálkach, ale spomínate. Ako, ako terapeut chápem psychologicky komplikovaný proces subjektívneho vnímania reality. Nemožno ale opomenúť istú spirituálnu rovinu osobnosti, kde nám do procesu vstupuje niečo ako morálny imperatív, nazvime ho pracovne svedomie, a toto zo subjektívneho vnímania reality napokon tvorí pravdu, polopravdu alebo nepravdu. Obsah vášho listu je prekrútenou pravdou a ja to viem preto, lebo zhruba pred rokom sme o klientke v liste spomínanej spolu hovorili u vás v kancelárii, a chcem veriť, že to viete aj vy, hoci rozumiem zúfalstvu, v akom ten list poslancom adresovaný bol písaný.
A práve toto vaše vnímanie reality ochrany práv detí na Slovensku je pre mňa dôvodom, pre ktorý, žiaľ, nemôžem vašu správu podporiť.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ja sa len... Ďakujem za slovo. Ja sa len chcem kolegom poďakovať za podporu a s pánom Kotlebom to asi vyriešime neskôr. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a kolegyne, "niet nádeje pre kameň byť ničím iným než kameňom, ale spojením sa zoskupí a stane sa chrámom". Tento známy Exupéryho citát mi rezonoval od prvých momentov, čo sme sa tu stretli, čo začala vznikať vláda, ktorá dnes prináša, v hektike posledných týždňov prináša svoje programové vyhlásenie. Víziu a nádej, ktoré tak veľmi potrebujeme nielen teraz, ale najmä, teda v čase krízy, ale najmä po rokoch rezignácie na právny štát a možno aj bezradnosti, ktorá nám z toho vyplýva.
Za to ďakujem pánovi premiérovi a členom vlády a verím, že im budeme nápomocní pri realizácii ideí, ktoré povedú túto krajinu konečne dobrým smerom. Ďakujem aj za to, že sa do programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky dostali aj myšlienky, ktoré sme presadzovali za Kresťanskú úniu vo fáze pripomienkovania návrhu programového vyhlásenia vlády. Osobitne nás v KÚ potešilo, keď sa pána premiéra v nedeľu na tlačovke pýtali na pasáž o zavedení možnosti legislatívnej iniciatívy občanov na základe kvalifikovaného návrhu, Kresťanská únia spolu s OĽANO presadzuje, aby občania mali posilnené právo na riadení vecí verejných.
Priznám sa ale, že som programové vyhlásenie vlády čítala aj optikou mojej osobnej skúsenosti, ktorá plynie hlavne z pôsobenia na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny, kde som pracovala ako psychológ, metodik pre psychológov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Okrem iného bolo v mojej právomoci aj kontrolovať kolegov, tak som bola členkou komisie, ktorá kontrolovala resocializačné zariadenie Čistý deň v roku 2016.
Nikdy som neskrývala, že mojou motiváciou, prečo som kandidovala na post poslanca Národnej rady, je najmä zlepšenie sociálnej starostlivosti zo strany štátu, aby sa už nikdy neopakovali kauzy ako Čistý deň. V programovom vyhlásení ma preto potešila téza, že vláda Slovenskej republiky zavedie povinné zverejňovanie príloh a dodatkov k povinne zverejňovaným zmluvám. Vďaka infozákonu a centrálnemu registru zmlúv sme sa totiž dozvedeli o poskytnutí finančného príspevku na vykonanie rozhodnutia, my sme sa totiž dozvedeli, koľko zmlúv o poskytnutí finančného príspevku na vykonanie rozhodnutia súdu uzatvoril Čistý deň a koľko peňazí reálne dostal.
Rovnako si pozornosť zaslúži aj sľub vlády, že v záujme obnovy dôvery v právny štát a s cieľom očisty justície vláda presadí ústavný zákon v oblasti justície a reformu súdnej mapy. Je dobré, že dôjde k zriadeniu najvyššieho správneho súdu, ktorý bude plniť aj funkciu disciplinárneho súdu pre sudcov.
Záleží mi na tom aj preto, že pripomínam, že v zariadení Čistý deň boli umiestňované deti nielen na základe dohody s rodičmi, ale na základe rozhodnutí súdu. Systém ale tvoria aj sudcovia, ktorí tam naďalej napriek tomu, že vedeli, čo sa deje, posielali deti. Vyšší súdni úradníci, ktorí písali rozhodnutia, kolízne opatrovníčky, ktoré sedeli na súdnych pojednávaniach a vedeli, čo sa v Čistom dni deje, a na samotnom vrchole aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré dávno pred vykonaním našej kontroly vedelo, aké mravy v Čistom dni panujú. A dnes vieme, že to vedelo aj vedenie ministerstva práce.
Korupčné správanie je odsúdeniahodné za každých okolností. Násobne viac to platí pri rozhodovaní o deťoch. A preto podporujem tézu vlády, tézu, že vláda bude presadzovať prísnu špecializáciu v rodinnoprávnej agende, interdisciplinárny prístup pri rozhodovaní o deťoch za účasti psychológov, kolíznych opatrovníkov, sociálnych pracovníkov, mediátorov. Pretože v tejto krajine, ak sa rodina a deti ocitnú v systéme sociálno-právnej ochrany, nastáva stav, teda keď je rodina v kríze a nevie si pomôcť, často vystupuje, často vstupuje do systému s nádejou, že tento systém pomôže. Rodina by v takých chvíľach rada využila služby odbornej intervencie, tieto však nie sú k dispozícii. Systém sociálno-právnej ochrany detí je u nás v troskách. Ani by tak veľmi nevadilo, že nepomáha, problém je, že škodí. Aj deti, ktoré sa v resocializačnom zariadení Čistý deň ocitli, sa tam dostali preto, lebo ich rodiny zlyhali a nemali kde vyhľadať adekvátnu pomoc.
Preto budem podporovať v tomto volebnom období zlepšenie služieb pre rodiny najmä v oblasti prevencie a sanácie rodinných kríz. Popri presadzovaní špecializácie v rodinnoprávnej agende by sa mala vytvoriť sieť dostupných poradenských centier pre jednotlivcov, páry a rodiny tak, aby bola psychologická pomoc dostupná v každom meste. V prípade krízy rodiny, ktorá by si vyžiadala intervenciu rodinného súdu, možno prepojiť spoluprácu rodinných súdov a navrhovaných poradenských centier. Vytvorenie siete dostupných poradenských centier pre jednotlivcov, páry a rodiny by prispelo k eliminácii vynímania detí z rodín a z rôznorodých, málo podnetných prostredí. Dôjde tak k dôslednejšiemu napĺňaniu kritéria záujmu dieťaťa, ktoré sa explicitne stalo súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky 1. januára 2016 a tam práve je spomenutá aj dôležitá zásada rodinného práva, že spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou.
Súdna prax za posledné roky ale ukazuje, že existuje nezdravý trend stále komplikovanejších a vyhrotenejších rodičovských sporov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Vláda by preto nadväzujúc na tézu o špecializácii v rodinnoprávnej agende a zavedenie interdisciplinárneho prístupu mala presadzovať, aby rodinné súdy boli posilnené personálne odborníkmi pochádzajúcimi mimo sféry práva. Teda rodinné súdy by mali mať k dispozícii psychológov alebo sociálnych pracovníkov. Najlepšie a. A tieto profesie by celkom určite svojou odbornou činnosťou prispeli k eliminácii negatívnych následkov súdneho konania na vzťahové väzby v rodine. Určite by pomohli ku skráteniu dĺžky konania. To je zakotvené aj v programovom vyhlásení, kedy sa hovorí, kde sa hovorí, že do mesiaca by malo byť prvé stretnutie s účastníkmi, a rovnako k eliminácii konfliktu a napätia medzi všetkými zúčastnenými subjektami vrátane sudcu a kolízneho opatrovníka.
Aj v zariadení Čistý deň mali deti právo, aby bolo rešpektované ich participačné právo, teda právo dieťaťa garantované čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Sudcovia, ktorí ich tam posielali, ale i samotní zamestnanci orgánov sociálno-právnej ochrany detí a sociálne kurately by mali mať toto právo na pamäti.
Ako psychologička, ktorá sa roky venujem deťom a rodinám, som rada, že vláda v programovom vyhlásení deklaruje, že v oblasti ľudských práv bude podporovať ochranu práv detí vo všetkých politikách štátu. Je to možno určitá forma satisfakcie pre deti z Čistého dňa. Táto kauza totiž naplno ukázala, ako štát zlyháva v ochrane tých najzraniteľnejších práve malých detí.
Ale nie je to len Čistý deň, ktorý trápil systém starostlivosti o bezbranných, slabších a chorých. Obdoba Čistého dňa sa vyskytla aj v oblasti starostlivosti o seniorov a opatrovancov. Alarmujúce čísla prieskumu, ktoré vykonalo fórum pre starších, pre pomoc starším, ukázal, že viac ako 90 % respondentov potvrdilo, že majú informácie o týraní starších ľudí a viac než 80 % sa s niektorou formou týrania priamo stretlo vo svojom okolí alebo zlé zaobchádzanie zažili na vlastnej koži. Okrem rodiny sa týranie v rôznych podobách vyskytuje tiež v domovoch dôchodcov a v domovoch sociálnych služieb a zdravotníckych zariadeniach.
Spomenula som len zopár bodov, ktoré mi dávajú nádej, že napriek tak náročnému začiatku nás všetkých síce čakajú roky práce, ale veríme, že jej cieľom konečne bude dobro pre obyčajných ľudí.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh, ktorým, ktorý najskôr odôvodním: Týmto návrhom sa zlepšuje a podporuje zamestnanosť u tých občanov, ktorí stratili zamestnanie v dôsledku negatívnych dopadov opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19 a ktorým bol počas tohto predchádzajúceho zamestnania poskytnutý príspevok na dochádzku za prácou. Ide o prípady, kedy občania prišli o zamestnanie počas poskytovania predmetného príspevku, avšak nemohol im byť poskytnutý v plnej možnej miere.
Teraz pristúpim k pre, doslovnému prečítaniu pozmeňujúceho návrhu.
V čl. II v bode 3 sa doterajší text § 77an (pozn. red.: správne malo byť "72 an") označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Ak zamestnanec, ktorému bol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 poskytovaný príspevok na dochádzku za prácou podľa § 53 a ktorý bol následne vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu uvedeného v § 36 ods. 1 písm. a) najneskôr do uplynutia jedného roka vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie, písomne požiada o poskytnutie tohto príspevku najneskôr do jedného mesiaca od nástupu do nového zamestnania, v poskytovaní tohto príspevku sa teda pokračuje počas obdobia zostávajúceho do uplynutia pôvodného obdobia poskytovania príspevku."
Ďakujem, pán predseda, skončila som.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 65).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 78 z 20. apríla 2020 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný vládny návrh zákona (tlač 65) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schváleného doplňujúceho návrhu schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 24 z 21. apríla 2020. Týmto uznesením sa výbor, ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.