Vážený pán predsedajúci, milé vytrvalé kolegyne a kolegovia, sledujúc týždne a mesiace diskusiu o zákone, ktorý spolupredkladám, som často nevychádzala z údivu, že kam až môže prezentácia vlastného názoru, postoja alebo hodnoty a nesúhlas s ňou zájsť.
Iste si spomeniete na titulky, akože zákon, Záborskej zákon znie ako pápežská encyklika, to je Denník N z 19. júna tohto roku. No bulváru sa venovať nebudem, ale ešte nás teda prekvapili...
Vážený pán predsedajúci, milé vytrvalé kolegyne a kolegovia, sledujúc týždne a mesiace diskusiu o zákone, ktorý spolupredkladám, som často nevychádzala z údivu, že kam až môže prezentácia vlastného názoru, postoja alebo hodnoty a nesúhlas s ňou zájsť.
Iste si spomeniete na titulky, akože zákon, Záborskej zákon znie ako pápežská encyklika, to je Denník N z 19. júna tohto roku. No bulváru sa venovať nebudem, ale ešte nás teda prekvapili heslá akože Nebudeme v kuchyni, alebo výroky ako: „Bigotné tmárky podávajú podlý spiatočnícky a nehanebný zákon, ktorý je proti slobode rozhodovania žien.“ To všetko je z istého uhla pohľadu právo na názor z iného, odpustite, ale myslím, že primitívna manipulácia, pretože o tomto všetkom náš zákon nie je. Náš zákon dokonca nie je ani Desatoro - zákon zákonov, ktorý je vytesaný do kameňa, univerzálny a nespochybniteľný. Náš zákon nie je ani ústava - záväzný pre všetkých občanov tejto krajiny. Náš zákon je fokusovaný na špecifickú skupinu žien, pre ktoré má byť nápomocný ustáť ťažkú životnú situáciu, ak sa, samozrejme, rozhodnú túto pomoc prijať. Nemusia, majú alternatívu. Takže pre koho vlastne ten náš zákon je?
A v neposlednom rade po tej diskusii si asi treba povedať, že o čom vlastne je. Je určený ženám, a teda vlastne iba tým ženám, ktoré otehotnejú, a ešte presnejšie tým, ktoré otehotnejú neplánovane, neočakávane alebo nechcene. A ruku na srdce, kolegyne, koľkým sa z nás sa to možno stalo. A ešte je fokusovaný aj na skupinu žien, ktoré dieťa chcú, ale počas prvých týždňov gravidity sa dozvedia informáciu, ktorá s väčšou či s menšou pravdepodobnosťou prejudikuje, že dieťa, ktoré sa narodí o pár mesiacov, bude poškodené. Neviem, že či sa tu dá rozumieť aj, že nehodné žiť, tak ako to niekoľkokrát spomínala pani kolegyňa Cigániková. Takže neviem v tejto súvislosti, či máme aj odpoveď aj na situáciu, keď k poškodeniu dieťaťa príde v prenatálnom či v rannom prena..., v postnatálnom štádiu, rozumejme teda počas pôrodu alebo bezprostredne potom. To neviem, či je potom tiež dieťa, ktoré nie je hodné žiť, tu snáď máme všetci jasné, že ho cielene nezabijeme.
Takže naspäť k momentu, keď sa žena dozvie, že je tehotná a že dieťa nechce. Je to spúšťač psychologicky veľmi komplikovaného procesu rozhodovania, ktorý je silne ovplyvnený negatívnymi emóciami. Tie negatívne emócie zaplavujú kognitívne schopnosti. Žena prežíva strach, úzkosť, hnev, zúfalstvo, bezmocnosť, možno až bolesť. Prežíva pocit viny, samoty, opustenosti, hanby, zlyhania. A to všetko, samozrejme, v rôznom pomere a v rôznej intenzite, a ak je v ďalšej fáze tohto svojho emocionálneho rozpoloženia schopná uchopiť ratio, rozhodne sa, začne konať, zistí si informácie, kontakty a realizuje svoje rozhodnutia. To rozhodnutie, za ktorým v tej chvíli stojí. Čiže, jednoduchšie povedané, nájde si lekára, vezme si peniaze a na tú interrupciu pôjde. To je teda tá skupina žien, ktoré na náš zákon, tiež reflektovať nebudú.
Ale je tu veľká skupina žien a my nevieme koľko, z mojej praxe sa domnievam, že veľa, a verím, že k dátam sa aj cez náš návrh zákona dostaneme, teda veľká skupina žien, ktoré takéto rozhodnutie neurobia, pretože nevedia ho urobiť, pretože váhajú, pretože chvíľami sú rozhodnuté a potom pochybujú. Sú zmätené a potom zase isté. A aby bolo jasné, tieto procesy vo vnútri človeka prebiehajú na rôznych úrovniach osobnosti a v interakcii s tým človekom vôbec nemusia byť badateľné, čiže nemusíme vidieť zúfalú, plačúcu ženu.
No a toto je cieľová skupina nášho zákona, lebo náš zákon je o pomoci, o informáciách, o priestore a čase na rozhodnutie. O možnostiach, ktoré poskytujú nádej a tým pomáhajú postupne vyjsť z akútnej situácie. Pozmeňovací návrh pani Cigánikovej nedopraje žene ani len tých 96 hodín. Podčiarkujem, že ide o ženu, ktorá príde ku gynekológovi napríklad v piatok. Vieme si teraz uvedomiť významný detail, že 48 hodín plynie aj cez víkend, zákon totiž nepozná pojem pracovný deň a pracuje s hodinami, teda žena cez víkend veľmi ťažko vyhľadá odbornú pomoc organizácií. Tak ako už bolo spomínané, tá, tá, tie povinné lehoty na rozmyslenie pred zákonom sú v rôznych krajinách rôzne. V Holandsku napríklad existuje päťdňová čakacia lehota pre výkon interrupcie. V Belgicku došlo k prijatiu nového interrupčného zákona v októbri 2018, ktorý hovorí, že pred zákonom musí byť žena informovaná o možnostiach pomoci pre osamelé matky a ich deti, o prostriedkoch, ktoré možno využiť na riešenie psychologických a sociálnych problémov, ako aj o možnostiach adopcie dieťaťa. Lekár môže vykonať zákrok najskôr 6 dní po prvej konzultácii s výnimkou naliehavých prípadov. A to hovoríme o krajine Európskej únie. Po uplynutí 12. týždňa tehotenstva sa interrupcia môže vykonať len v prípade, že tehotenstvo vážne ohrozuje zdravie ženy, alebo ak je isté, že nenarodené dieťa bude trpieť vážnym postihnutím, ktoré je v danom čase neliečiteľné.
Takže Európsky súd pre ľudské práva v minulosti riešil prípady, ktoré sa týkali aj otázok súvisiacich s našou novelou, platí, že zavedenie čakacej lehoty v rozmedzí 3 až 7 dní nie je v európskych štátoch ničím neobvyklým a testom primeranosti by vzhľadom na široký priestor pre voľnú úvahu poskytnutý štátom Rady Európy v kultúrno-, v kultúrno-etických otázkach by to určite prešlo.
V tom pozmeňovacom návrhu pani Cigánikovej sa ešte vypúšťajú, vypúšťa § 6b ods. 5 až 8, ktoré mali garantovať neutrálne písomne informácie, ktoré si žena môže zobrať so sebou a v pokoji doma či s priateľmi prečítať východiská z jej situácie. Ale myslím si, že tak ako to bolo prezentované, že pani predsedníčke stačí podľa nej fakt, že ak na ňu lekár vo svetle ich blyštiacich sa chirurgických inštrumentov v ambulancii skoro že až vyblafne spŕšku informácií pred, pri podpisovaní informovaného súhlasu. Nezbavujme teda ženu možností, ktoré poskytujú nádej a tým pomáhajú postupne vyjsť z akútnej situácie. O tom sú aj dve lekárske správy, možnosť ich získať a záväzok poisťovne tú druhú preplatiť. O tom je aj 96 hodín, čas na premyslenie, zváženie, komunikáciu o tom. Komunikáciu. A o tom je pomoc pre tehotné ženy v utajenom bývaní a o tom je už aj finančná, spomínaná finančná pomoc. K tomu všetkému stačia informácie, netreba nedôstojnú a často, žiaľ, i nepravdivú reklamu. Potrat diskrétne a anonymne, ako sa môžeme dočítať na Googli.
Nemeckí kolegovia by nám vedeli rozprávať, aké perfídne a agresívne reklamy potratového priemyslu sa rozmohli napríklad na nemeckom trhu. Útočili na city ženy pred potratom. Ich nechutnosť a vulgarita primäla našich kolegov v Bundestagu až k tomu, že propagáciu a reklamu potratov upravili ako trestný čin. Ak by rokovací poriadok nášho pléna umožňoval používať obrazovú prezentáciu, tak by nám tu veu..., veru dnes nebolo veľmi príjemne, keby sme si to pozreli.
A čo nám teda vlastne vyčítajú kritici? Že sme si dovolili v zákone o reklame morálne apelovať na slovenský potratový priemysel? Podčiarkujem, že ide len o morálny apel. Keď si pozrieme čl. III návrhu zákona, reklama umelého ukončenia tehotenstva sa dokonca nebude trestať ani len priestupkom.
No a ešte sa zastavím nad rozsahom poučovacej povinnosti lekára voči žene podľa pozmeňujúceho návrhu pani Bittó Cigánikovej, bod 3 § 6c ods. 2 písm. e), sa má žena informovať o možnosti vynosiť dieťa za účelom osvojenia. Takže, pani kolegyňa, použijem vaše slová. To vážne chcete z tých žien spraviť, citujem pre autentickosť zážitku, ešte raz ten citát: „mašiny na rodenie“? A dopĺňam, že mašiny na vynosenie dieťaťa pre iný pár. To chceme na Slovensku rozvíjať priemysel surogátneho materstva? To tu chceme mať Ukrajinu, v ktorej sa po prepuknutí COVID-u od marca doslova nakopili vynosené, porodené a neprevzaté deti pármi zo západnej Európy a zo zámoria? Musíme si pripomenúť, že náš zákon o rodine stojí dodnes na základoch rímsko-právnej tradície a kresťanskej morálky, že matka je vždy istá. Matka je žena, ktorá dieťa porodila.
Náš zákon o rodine v § 102 ods. 1 zakazuje dať súhlas na osvojenie vopred vo vzťahu k určitým osvojiteľom. Desiatky rokov slovenský zákonodarca bráni obchodovaniu s deťmi. Takže snáď nechcete, pani poslankyňa, núkať tehotným ženám opciu v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, ktorú ten zákon o rodine nepripúšťa?
A náš návrh má už spomínaný ešte jeden dôležitý paragraf, taký bonusový, to je to zrušenie 28-dňovej lehoty, ktorej sa muselo dožiť dieťa, aby bolo matke vyplatené tzv. kočíkovné. Ako veľmi to bolo necitlivé, tu už bolo spomínané, takže to rozoberať nebudem.
Takže o pomoci je, milí kolegovia, náš zákon. A verím, že s vašou pomocou aj uzrie svetlo.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
