Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní uviedla ako poverený člen skupiny poslancov návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona podpísalo 33 poslancov naprieč...
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní uviedla ako poverený člen skupiny poslancov návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona podpísalo 33 poslancov naprieč všetkými koaličnými stranami, okrem svojich kolegov z klubu OĽANO chcem poďakovať všetkým partnerským, teda všetkým kolegom z ostatných koaličných strán, rovnako ako všetkým 126 poslancom, ktorí posunuli tento zákon do druhého čítania. Pre túto silnú podporu cítim istú zodpovednosť za to, aby som vás teda v tejto rozprave v druhom čítaní informovala aj o vývoji pomerne intenzívnej diskusie medzi prvým a druhým čítaním, ktorá prebiehala na pôde ministerstva práce aj tu v parlamente, v sociálnom a v ústavnoprávnom výbore, ako aj na Legislatívnej rade vlády, kde sme sa snažili prebrať práve tie dogmatické a právne otázky fungovania návrhu zákona v praxi.
Svoje stanovisko k zákonu, samozrejme, zaujala aj vláda Slovenskej republiky a zo všetkých týchto diskusií vzišiel pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý som dnes doručila Národnej rade. Sú v ňom odzrkadlené pripomienky subjektov zúčastnených na tých diskusiách, ktoré som vnímala ako relevantné. O jeho obsahu budem ale detailnejšie hovoriť za chvíľu, keď teda ho budem prednášať v rozprave.
Čo sa týka teraz všeobecnosti, alebo teda toho samotného návrhu zákona, ten obsahuje dva novelizačné články. Dotýka sa viacerých ustanovení zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Jeho účinnosť sa navrhuje od 1. júna 2021 okrem článkov, okrem čl. 1 bodov 4 a 9, ktoré nadobúdajú účinnosť až 1. januára 2022. V rámci už avizovaného pozmeňujúceho návrhu sa táto účinnosť posúva na 1. júl 2021.
Dôvodová správa, ktorú nájdete k návrhu zákona, je podrobná a je opretá práve o konkrétne poznatky z praxe, podrobne v nich vysvetľujeme motívy aj dôvody a snažili sme sa ju teda napísať ako taký výkladový, presvedčivý text.
Základný cieľ návrhu zákona je zlepšenie postavenia prijímateľov sociálnych služieb, ktorým sa poskytuje pobytová forma starostlivosti. Ide napr. o osoby, ktoré majú ťažšie zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, alebo o osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek. Zákon má posilniť ochranu základných ľudských práv týchto tzv. zraniteľných osôb. Na dosiahnutie základného cieľa sa preto v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách zavádzajú tieto zmeny:
Po prvé sa konštituuje základné právo prijímateľa sociálnej služby v zariadení sociálnej služby, určiť si dôverníka, ktorému musí poskytovateľ sociálnej služby oznamovať významné právne udalosti, to je bližšie špecifikované v čl. 1 bodu 3, 4, 5, 6 a 7 návrhu zákona. Rovnako sa zamedzuje konfliktu záujmov tým, že sa zakazuje, aby poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sa stal opatrovníkom dospelej osoby, teda prijímateľa sociálnej služby.
Zvyšuje sa tiež kontrola nad použitím telesného a netelesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby zasielaním zápisu každého obmedzenia dôverníkovi.
Takisto sa zvyšuje kontrola nad zákonnosťou výpovede zmluvy o poskytovaní sociálnej služby zo strany poskytovateľa sociálnej služby a zamedzuje sa tak zneužitiu vágne formulovaného výpovedného dôvodu.
A v neposlednom rade sa terminologicky upresňuje pojem dohľadu pri poskytovaní sociálnej služby.
Návrh zákona zároveň čiastočne prispeje k naplneniu jednotlivých téz programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, konkrétne je to téza, kde vláda sa zaväzuje podporiť starostlivosť o bezvládnych a chronicky chorých v domácom prostredí prostredníctvom agentúr domácej ošetrovateľskej služby a mobilných paliatívnych tímov.
Rovnako sa vláda zasadí a presadí reformu opatrovníckeho práva zameranú na osoby s hendikepom z dôvodu fyzického, alebo mentálneho poškodenia zdravia a na ochranu ich postavenia v právnych vzťahoch vrátane ochrany ich majetku.
Vláda tiež vytvorí podmienky na priblíženie zdravotnej starostlivosti k bezvládnym a dlhodobo chorým do ich známeho prostredia a bude podporovať rodinnú a komunitnú starostlivosť a sieťovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a posilní tiež sieť domovov ošetrovateľských služieb s kvalifikovanými sestrami a pracovníkmi v týchto domovoch. A vláda tiež hovorí, že sa zameria na reformu starostlivosti o duševné zdravie.
Návrh zákona prispieva k úplnej alebo čiastočnej implementácii aj medzinárodných záväzkov a odporúčaní v oblasti ľudských práv, osobitne z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý upravuje v čl.14 Slobodu a osobnú bezpečnosť a v čl. 15 ochranu pred mučením alebo krutým a neľudským zaobchádzaním, alebo trestaním.
Rovnako sa prispeje k čiastočnému naplneniu Záverečných odporúčaní Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k východiskovej správe Slovenskej republiky. Tieto záverečné odporúčania vyplynuli z posudzovania východiskovej správy na svojom 242 zasadnutí, ktoré sa konalo v roku 2016 v Ženeve. Z tých zistení môžem len vybrať, kde Výbor OSN konštatuje, že je znepokojený legislatívou, ktorá umožňuje, aby osoby so zdravotným postihnutím pozbavené osobnej slo... boli pozbavené osobnej slobody na základe ich postihnutia. Výbor tiež konštatuje, že je znepokojený neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním a používaním fyzických a mechanických či chemických obmedzení a odporúča, aby zmluvný štát zabezpečil, aby legislatíva a politiky, ktoré sa týkajú ochrany osôb pred násilím, obsahovali osobitné odkazy na osoby so zdravotným postihnutím vrátane prístupného ohlasovania prípadov násilia a služieb na podporu obetí násilia.
Tak ako v niektorých mojich predchádzajúci legislatívnych iniciatívach aj v tomto návrhu zákona sa opieram o zistenia z každoročných práv pani komisárky pre zdravotne postihnutých. Aj v tej poslednej, ktorú sme pred asi týždňom brali na vedomie, upozorňuje napríklad o... na používanie obmedzovacích prostriedkov, na nevhodné obmedzovanie klientov, na povrchnú evidenciu obmedzovacích prostriedkov. Hovorí o zlom zaobchádzaní s klientami v DSS-kách, s ktorými sa stretla práve pri, pri svojich šetreniach, a tiež sa klienti v rámci podnetov sťažovali na to, lebo zdôverovali, že sa boja sťažovať, nakoľko nie sú chránení pred negatívnymi následkami podaných sťažností. To je teda len výber z tých hrozivých zistení pani komisárky.
Takže čo sa týka tých jednotlivých podstatných zmien v návrhu zákona, o niektorých budem hovoriť až v pozmeňujúcom návrhu, bolo, chcem aby to dnes zaznelo, keďže z pohľadu aplikácie práva je práve stenografický prepis v rozprave Národnej rady v určitej forme prameňom práva, a tak v budúcnosti súdy alebo účastníci súdneho konania vedia práve podľa prepisu našej debaty, našej rozpravy ozrejmiť úmysel zákonodarcu, takže v niektorých pasážach budem v tejto chvíli taká trošku príliš právnická a vecná.
Takže prvá podstatná zmena je zavedenie inštitútu dôverníka prijímateľa sociálnej služby. Zmenou zákona sa konštituuje základné právo prijímateľa sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb určiť si dôverníka, ktorému musí poskytovateľ služieb oznamovať významné právne udalosti v živote prijímateľa. Dôverník je fyzická osoba, ktorá s určením za dôverníka súhlasí a je spôsobilá na právne úkony. Výber dôverníka je plne v kompetencii prijímateľa sociálnej služby. Cieľom ustanovenia dôverníka je zabezpečiť prijímateľovi sociálnej služby flexibilitu a dôvernosť vzťahu. Inštitút dôverníka má za cieľ napomáhať prijímateľovi sociálnej služby dodržiavať jeho základné ľudské práva slobody a ľudskú dôstojnosť prijímateľa. Dôverník môže rovnako napomáhať k uplatneniu práva osobného kontaktu, telefonického kontaktu, písomného alebo elektronického kontaktu s osobou, ktorú si sám určí, najmä na účel ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, nadväzovania a udržiavania sociálnych väzieb s rodinou a s komunitou a udržiavania partnerských vzťahov.
Podmienkou vzniku postavenia dôverníka je určovací prejav vôle prijímateľovi sociálnej služby a súhlas dôverníka. Na súhlas a ani na určovací prejav vôle prijímateľa sociálnej služby sa nekladie formálna náležitosť. Takto to bolo v pôvodnom návrhu. Vo vzťahu k formalizácii však v rámci diskusie vzišlo odporúčanie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý predložil návrh stanoviska na rokovanie Legislatívnej rady vlády 4. mája 2021. Z tohto stanoviska vyplýva, že vzhľadom na potrebu minimálnej miery formalizácie právneho vzťahu medzi prijímateľom sociálnej služby a dôverníkom, ktorej dôvodom je jednoznačnosť identifikácie dôverníka zo strany poskytovateľa sociálnej služby pri zákonom ustanovených povinnostiach, sa navrhuje ustanoviť písomnú formu súhlasu fyzickej osoby s jej určením za dôverníka. V MPK požiadavku presadzovalo ministerstvo spravodlivosti, ako aj Žilinský samosprávny kraj a Košický samosprávny kraj a tejto pripomienke som vyhovela.
Minulý týždeň bolo na Markíze vo večerných správach, bola tomuto venovaná reportáž, kde pani Ghannamová z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v Slovenskej republike kládla otázku, aký bude vzťah dôverníka k opatrovníkovi, či si nebudú navzájom zasahovať do kompetencií. Takže môžem z tohto miesta uistiť, že nebudú.
A teda, že prečo? Už v platnom znení zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách je postavenie kontaktnej osoby ukotvené v § 6 ods. 3 písm. a) tohto ustanovenia sa poslanecký návrh zákona a ani doplňujúci a pozmeňujúci návrh zákona nedotýka. Aj po prijatí poslaneckého návrhu zákona bude platiť právo prijímateľa sociálnej služby na ukotvenie podmienok na zabezpečenie osobného kontaktu, telefonického kontaktu, písomného kontaktu alebo elektronického kontaktu s osobou, ktorú si sám určí, najmä na účel ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Prijímateľ sociálnej služby bude môcť mať popri dôverníkovi mať stále kontaktnú osobu. Pôsobnosť dôverníka a kontaktnej osoby si neodporuje a ani sa neprelína. Dôverníkova funkcia je presne stanovená a dôverníkovi musí poskytovateľ sociálnych služieb oznamovať významné právne udalosti, čo je špecifikované v čl. I bodu 3, 4, 5, 6, 7 poslaneckého návrhu zákona.
Vylúčená je aj konkurencia s inštitútom opatrovníka, kde opatrovníkom je zákonný zástupca, to je § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dôverník nie je zákonný zástupca. Na dôverníka sa nevzťahuje princíp reprezentácie, ktorý je podľa dogmatiky občianskeho práva spätý s inštitútom reprezentácie. To, že je vylúčená aj konkurencia dôverníka s inštitútom opatrovníka, vyplýva aj z vety za bodkočiarkou v § 6 ods. 3 písmeno d), ktorá znie: „na určenie dôverníka sa nevyžaduje súhlas opatrovníka.“
Poslanecký návrh zákona a aj doplňujúci a pozmeňujúci návrh má za cieľ pôsobiť na rozhodovaciu činnosť opatrovníckych súdov. Z praxe je známe, že keď súdy rozhodujú o obmedzení spôsobilosti, teda obmedzení osoby v spôsobilosti na právne úkony pre oblasť zdravotnej a sociálnej starostlivosti o opatrovanca, súdy určia, že prejavy vôle v mene a na účet opatrovanca vykonáva opatrovník. To by mohlo viesť k situácii, že poskytovateľ sociálnej služby neuzná písomný prejav vôle o určení dôverníka. Poskytovateľ sociálnej služby bude tvrdiť, že podpis klienta je neplatný znak prejavu vôle pre nedostatok zastúpenia zákonným zástupcom. Poskytovateľ sociálnej služby nebude k určeniu dôverníka prihliadať.
Môže sa tiež stať, že opatrovník bude konať v zhode s poskytovateľom a budú sa chcieť vyššie uvedenou právnou interpretáciou akýmsi spôsobom zbaviť toho dôverníka, tak aby dôverník nemohol dostávať informácie, ktoré môže postúpiť opatrovníckemu súdu, ktorý rozhoduje z úradnej moci o každom podnete podľa Civilného mimosporového poriadku, kde čl. 5 ods. 1 znie: „Súd koná aj bez návrhu, na návrh prokurátora alebo na návrh účastníka konania.“ Podľa § 277 Civilného mimosporového poriadku súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka. Súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov. Prípadne by dôverník nemal k dispozícii informácie, ktoré by mohol postúpiť orgánom činným v trestnom konaní, aby tie posúdili, či pri použití prostriedkov obmedzenia prijímateľa sociálnej služby došlo k naplneniu skutkovej podstaty napríklad trestného činu obmedzovania osobnej slobody.
A druha podstatná zmena, to je riešenie konfliktu záujmov v prípade opatrovníctva, opatrovníctva klientov. Zmenou sa teda zak... za... zavádza zákonná diskvalifikácia, aby poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby bol ustanovený za opatrovníka podľa Občianskeho zákonníka a Civilného mimosporového poriadku. Cieľom navrhovanej normy je hmotnoprávne diskvalifikovať uvedené osoby z možnosti, aby ich všeobecné súdy SR, to je opatrovníctvo dospelých, ustanovili za opatrovníka.
Návrh zákona je lex specialis k ustanoveniu § 30, teda prvá alternatíva Občianskeho zákonníka. Ten návrh zákona explicitne špecifikuje stret záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného. Prax ukázala, že keď poskytovateľ sociálnej služby bol ustanovený za opatrovníka, opatrovnícky súd často nemal poznatky o strete záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného a nestihol včasne ochrániť záujem opatrovanca ustanovením osobitného zástupcu podľa § 30 Občianskeho zákonníka, preto je dôležité ukotviť túto zákonnú diskvalifikáciu, aby sa predchádzalo stretu záujmov.
Návrh zákona zároveň vyjadruje zákaz pre poskytovateľa sociálnej služby prevziať funkciu opatrovníka, resp. sa o ňu vôbec uchádzať. Hmotnoprávna diskvalifikácia platí len na situácie, keď poskytovateľ sociálnej služby, resp. jeho zamestnanec poskytuje aktuálne sociálnu službu opatrovancovi. Nejedná sa teda o absolútnu hmotnoprávnu diskvalifikáciu a zákon nevylučuje, aby napríklad zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby prevzal funkciu opatrovníka vo vzťahu k opatrovancovi, prijímateľovi sociálnej služby, a ktorý je klientom napríklad iného zariadenia. Tu však vznikla diskusia, či právne možno dané vykladať tak, ako to bolo navrhované, preto práve pozmeňujúcim návrhom dôjde k špecifikácii. V každom prípade by mal byť zákon nastavený tak, aby napríklad zamestnankyňa, ktorá vykonáva prácu v domove v sociálnych službách, sociálnych služieb v Bratislave, mohla byť opatrovancom prijímateľa sociálnej služby napríklad v DSS-ke v Malackách.
Hmotnoprávna diskvalifikácia však nemá vplyv na to, aby poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby poskytovali v zmysle § 55 zákona pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností opatrovníkovi, fyzickej osobe, ktorá má záujem vykonávať funkciu opatrovníka, alebo fyzickej osobe, ktorá si sama nedokáže uplatňovať právo a chrániť práva a právom chránené záujmy.
Čo sa týka akéhosi rozhodovania, že prečo sme išli teda touto cestou a hľadali tie, tie cesty tej diskvalifikácie. Prvý motív bol ten, že vyspelé právne kultúry západnej Európy danú diskvalifikáciu majú ukotvenú výslovne vo svojich právach. My to tak nemáme v našich právnych úpravách. Legislatívnou inšpiráciou teda pre dané ustanovenie je napríklad nemecká právna úprava, konkrétne ustanovenie § 1897 ods. 3 nemeckého Občianskeho zákonníka, ktoré rovnako diskvalifikuje z opatrovníctva zariadenia starostlivosti.
Oveľa podstatnejšou inšpiráciou však boli zistenia pani komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorá konštatovala, citujem, že súdy ustanovujú za opatrovníkov zariadenia sociálnych služieb. Toto konanie je v rozpore s právnou úpravou a účelom zákonného zastupovania. Opatrovníkom, teda zákonným zástupcom osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony má byť osoba nestranná, nezávislá, ktorá má konať v najlepšom záujme opatrovanca.
Pri mojej monitorovacej činnosti zariadení poskytujúcich celoročné sociálne služby som zistila rôzne zneužívanie funkcie opatrovníka zariadeniami, a to či už išlo o verejných, alebo neverejných poskytovateľov. Zistené boli napríklad pochybenia, kde zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb podpísali zariadenia sami so sebou na jednej strane ako poskytovateľ, na druhej strane ako súdom ustanovený opatrovník klienta.
V snahe získať finančné prostriedky pre fungovanie zariadenia sa rozšírila prax zariadení uzatvárať v mene klientov napr. poistné zmluvy, životné poistky a zmluvy na zabezpečenie prostriedkov na úhradu nákladov spojených s poslednou rozlúčkou s tým klientom, v ktorých zariadenia uvádzajú samých seba ako príjemcov plnení, klientov nevedú tým pádom k samostatnosti a o všetkom rozhoduje zariadenie, aj keď nejde o právne úkony, a nedochádza k vyúčtovaniu finančných prostriedkov. Kontrola opatrovníkov súdmi je veľmi slabá. Slabú kontrolu niektoré zariadenia práve využívajú na vytváranie neopodstatnených poplatkov nad rámec zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb.
A čo sa týka tretej podstatnej zmeny, to je ochrana klientov pred nezákonným použitím prostriedkov obmedzenia. Zmenou sa má zväčšiť rozsah informovania o použití prostriedkov obmedzenia prijímateľa sociálnej služby a zároveň sa rozširuje zoznam adresátov o dôverníka. Dôverník má podľa návrhu dostať informáciu o tom, aké obmedzenie bolo voči prijímateľovi sociálnej služby použité. Rozsah týchto údajov už dnes, teda podľa platného práva sa zapisuje do registra telesných a netelesných obmedzení.
Návrh zákona nerozširuje tento rozsah údajov, prináša ale možnosť dôverníkovi oboznámiť sa so situáciou prijímateľa a prípadne použiť právne nástroje s cieľom napomôcť prijímateľovi sociálnej služby dodržiavať jeho základné ľudské práva a slobody a ľudskú dôstojnosť v súvislosti s použitím prostriedkov obmedzenia prijímateľa. Okrem dôverníka údaje v širšom rozsahu sa oznámia aj zákonnému zástupcovi prijímateľa sociálnej služby a súdom ustanovenému opatrovníkovi. Opäť legislatívnou inšpiráciou pre dané ustanovenia bola rakúska právna úprava.
Čo sa týka štvrtej podstatnej zmeny, to je ochrana klientov pred nezákonným ukončením pobytovej služby. Prax ukázala, že prijímateľ sociálnej služby je často bytostne odkázaný na pobytovú sociálnu službu. Zvyšujúci sa počet osôb odkázaných na pobytovú sociálnu službu, prirodzene, so sebou prináša aj akýsi trhový tlak na uvoľnenie miest, preto návrh zákona v tomto vnáša pravidlá pre férovosť zmluvných vzťahov.
Návrh má upevniť postavenie prijímateľa sociálnej služby v prípade, že by sa voči nemu uplatnil niektorý z výpovedných dôvodov. Právna úpravu zmlúv § 74 zákona je kogentnej povahy a výpovedné dôvody sú taxatívne stanovené, to je § 74 ods. 14 zákona. Písomná výpoveď zmluvy je teda významný jednostranný právny úkon, ktorý smeruje k zániku zmluvného vzťahu, ale smeruje k zániku zmluvného vzťahu, na ktorý je prijímateľ bytostne odkázaný.
Ďalej sa v návrhu zákona určuje povinnosť písomnú výpoveď doručiť aj dôverníkovi a súdom ustanovenému opatrovníkovi do vlastných rúk. Daná zmena má za cieľ zlepšiť postavenie prijímateľa sociálnej služby v tom, že prijímateľ bude môcť včasne konzultovať význam výpovede a v prípade... a poprípade sa poradiť o možnosti brániť sa voči takémuto útoku, alebo teda účinku výpovede.
Rovnako ako zmeny navrhnuté v bode 6 aj zmeny v bode 7 reagujú na odkázanosť a význam prijímateľa na pobytovú sociálnu službu. Zmeny reagujú na prax, že poskytovateľ sociálnej služby sa snažil využiť vágnosť výpovedného dôvodu, čo je hrubé porušovanie dobrých mravov. Z tohto dôvodu sa navrhuje ako hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede potreba doručiť písomné upozornenie na možnosť výpovede. Až v prípade, že sa prijímateľ sociálnej služby napriek upozorneniu neupustí od hrubého porušovania dobrých mravov, možno uplatniť tento výpovedný dôvod. Cieľom je, aby prijímateľ sociálnej služby v písomnosti bol presne oboznámený s tým, aké konkrétne správanie prijímateľa v ponímaní poskytovateľa napĺňa skutkovú podstatu správania, ktorým sa hrubo porušujú dobré mravy.
Navrhovaný koncept nie je právnemu poriadku cudzí. Podobné ustanovenie obsahuje aj § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý pri výpovedi nájmu bytu ukladá, že dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
Tu tiež ešte môžme použiť jeden príklad, na ktorom možno ukázať, prečo je táto predmetná zmena dôležitá. Pani komisárka Stavrovská v správe o činnosti za rok 2020 uvádza, že neverejný poskytovateľ sociálnej služby v zariadení pre seniorov ukončil svojej klientke zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, tá mala zo zariadenia odísť, avšak v posledný deň výpovednej doby nemala zabezpečené adekvátne bývanie ani sociálnu službu. Fórum pre pomoc starším, to je národná sieť, postúpilo podnet zachytený na ich telefonickej linke zriadenej pre pomoc seniorom.
Podľa informácií uvedených v podnete ukončil neverejný poskytovateľ sociálnej služby v zariadení pre seniorov svojej klientke zmluvu o poskytovaní sociálnej služby z dôvodu hrubého porušovania dobrých mravov, čím malo prísť k narušeniu občianskeho spolužitia v zariadení. Klientka mala zo zariadenia odísť v ten istý deň, v ktorom bol postúpený podnet pani komisárke. Bezodkladne po doručení podnetu pani komisárka telefonicky kontaktovala riaditeľa zariadenia s upozornením na nesprávne stanovenú výpovednú lehotu. Zároveň osobne riaditeľa upozornila aj na zákonnú povinnosť pobytového zariadenia sociálnych služieb v prípade vypovedania zmluvy vytvoriť v spolupráci s obcou alebo vyšším územným celkom pre klientku nevyhnutné podmienky na zabezpečenie jej základných životných potrieb. Riaditeľ zariadenia tie výhrady akceptoval a k ukončeniu poskytovania sociálnej služby nakoniec neprišlo a situáciu riešil v spolupráci so zdravotníckym upozornením... so zdravotníckym (povedané so smiechom) zariadením. Smutné je, že až na základe upozornenia.
V kontexte tohto príbehu pani komisárka dôrazne upozorňuje na neprípustnosť postupu, kedy je ako hrubé porušovanie dobrých mravov vyhodnotené také správanie sa klienta, ktoré je ovplyvnené jeho nepriaznivým zdravotným stavom, a v otázke doručovania kópie listín dôverníkom tak vznikla diskusia, ktoré, ktorej zmeny som akceptovala v pozmeňujúcom návrhu, a tie teda reflektujú aj na diskusiu členov Legislatívnej rady vlády, kde boli obdobné požiadavky, zazneli aj v pripomienkach subjektov, ktoré, ktoré uplatnili pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania k odporúčania ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.
A hoci je z právnej úpravy občianskeho práva a z dogmatiky vedy občianskeho práva zjavné, že jednostranný právny úkon adresovaný spôsobuje právne účinky len voči zmluvnej strane, t. j. voči prijímateľovi sociálnej služby, dôjdením do sféry dispozície adresáta v oboch bodoch sa zvýrazňuje, že dôverníkovi sa doručuje do vlastných rúk kópia upozornenia na možnosť výpovede a kópia výpovede s uvedeným, s uvedením dôvodu tej výpovede.
Pre plynutie výpovednej doby je rozhodujúcou právnou skutočnosťou doručenie výpovede, resp. upozornenia zmluvnej strane, a nie teda tomu dôverníkovi.
A poslednou zmenou je terminologické spresnenie slova nepretržitý dohľad, kde na základe poznatkov gestora zákona, teda ministerstva práce bolo odporučené predkladateľom návrhu zákona vykonať terminologické spresnenie slova nepretržitý dohľad v prílohe č. 3 a 4 zákona. Podľa poznatkov a názoru gestora problematické je to, že používanie týchto slov nie je správne, a to odporuje štandardnému chápaniu právneho konceptu náležitého dohľadu podľa § 422 Občianskeho zákonníka.
Ďakujem vám za pozornosť. Teraz neviem, či môžem predniesť k tomu pozmeňujúci návrh.
Skryt prepis