Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený po tlačou 509. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 525 z 19. apríla 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 11. júna 2021 a gestorský výbor do 14. júna.
Otvorte, prosím, pán predsedajúci, všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa len chcem poďakovať všetkým kolegom za podporu a práve, práve opatrovníctvo dospelých je možno jednou z oblastí, kde tak najviac vidíme, že sme to trošku s tou inštitucionalizáciou procesov prehnali. A tento môj návrh zákona je možno takou prvou lastovičkou k tomu, aby sme celej tej problematike vrátili taký trochu ľudský rozmer. Čiže preto ten dôverník by mal byť práve o, o obyčajnom ľudskom vzťahu.
Takže ďakujem za podporu ešte raz.

Ďakujem pekne. Ja by som len odôvodnila ten pozmeňujúci návrh, resp. možnože prečítala znenie toho návrhu.
Doplňujúci a pozmeňujúci návrh, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 v bode 1 § 6 ods. 3 písm. d) znie:
na určenie opatrovníka...
„d) na určenie dôverníka; dôverníkom sa môže stať fyzická osoba, ktorá s určením za dôverníka písomne súhlasí a je spôsobilá na právne úkony; na určenie dôverníka sa nevyžaduje súhlas opatrovníka.
Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie:
„15) § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka.“
2. V čl. 1 sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
„2. § 6 sa dopĺňa ods. 6, ktorý znie:
(6) Prijímateľom sociálnej služby je povinný poskytovateľ pri... „poskytovateľovi sociálnej služby bezodkladne
a) po určení dôverníka oznámiť osobné údaje dôverníka v rozsahu: meno, priezvisko a titul, adresa trvalého alebo prechodného pobytu, rodné číslo, ak je pridelené, a dátum narodenia a telefónne číslo a elektronická adresa,
b) po určení dôverníka doručiť kópiu písomného súhlasu fyzickej osoby s určením za dôverníka,
c) oznámiť zmeny údajov a skutočností uvedených v písmenách a) a b).“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do článku o účinnosti.
3. V čl. I bode 2 § 8 ods.10 znie:
„(10) Poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby nemôže byt' ustanovený za opatrovníka prijímateľa sociálnej služby v zariadení, v ktorom prijímateľovi sociálnej služby poskytuje sociálnu službu. Obmedzenie podľa prvej vety neplatí, ak štatutárny orgán poskytovateľa sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby je blízka osoba
a) prijímateľa sociálnej služby.“
4. V čl. 1, bode 4 § 10 ods. 6 úvodnej vete sa vypúšťa slovo „najneskôr“ a slovo „kalendárnych“ a v písm. b) sa čiarka za slovom „služby“ nahrádza slovom „a“.
5. V čl. 1 v bode 5 § 10 ods. 7 sa slová „prijímateľa sociálnej služby alebo“ nahrádzajú slovami „prijímateľa sociálnej služby a“.
6. V čl. 1 sa za bod 5 vkladajú nové body 6 a 7, ktoré znejú:
„6. V § 55 ods. 1 sa nad slovom „opatrovníkovi“ odkaz nahrádza odkazom.
Poznámka pod čiarou k odkazu 28 sa vypúšťa.
7. V § 55 ods. 2 sa nad slovom „opatrovníka“ odkaz „28)“ nahrádza odkazom „15)“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do článku o účinnosti.
7. V čl. 1, bode 6 § 74 ods. 15 znie:
Pri jednostrannom vypovedaní zmluvy podľa ods. 14 je poskytovateľ sociálnej služby povinný doručiť do vlastných rúk
a) písomnú výpoveď s uvedením dôvodu výpovede
1. prijímateľovi sociálnej služby,
2. zákonnému zástupcovi prijímateľa sociálnej služby,
3. opatrovníkovi ustanovenému prijímateľovi sociálnej služby súdom,
b) kópiu výpovede s uvedením dôvodu výpovede dôverníkovi.“
8. V čl. 1 bod 7 znie:
V § 74 sa za ods. 15 vkladá nový ods. 16, ktorý znie:
Poskytovateľ sociálnej služby môže jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby z dôvodu podľa ods. 14 písm. a) po doručení
a) písomného upozornenia na možnosť výpovede z tohto dôvodu do vlastných rúk
1. prijímateľovi sociálnej služby,
2. zákonnému zástupcovi prijímateľa sociálnej služby,
3. opatrovníkovi ustanovenému prijímateľovi sociálnej služby súdom,
b) kópie písomného upozornenia na možnosť výpovede z tohto dôvodu do vlastných rúk dôverníkovi.“
„Doterajšie odseky 16 až 20 sa označujú ako odseky 17 až 21.“
9. V čl. 1 sa za bod 7 vkladajú nové body 8 až 12, ktoré znejú:
„8. V § 94c ods. 1 sa vypúšťa písmeno e).
Doterajšie písmená f) až j) sa označujú ako písmená e) až i).
9. V § 94c sa odsek 1 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:
„j) plnenie povinností voči dôverníkovi podľa § 10 ods. 6 a § 74 ods. 15 a 16.“
10. V § 94c sa odsek 2 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
„i) dôverníkovi.“
11. V § 94c sa odsek 2 dopĺňa písmenom l), ktoré znie:
„l) dôverníkovi.“
12. V § 94c ods. 3 písm. e) sa za slová „písm. f)“ vkladajú slová „a)“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do článku o účinnosti.
Body 8 a 11 nadobudnú účinnosť 1. januára 2022, čo sa premietne do článku o účinnosti.
10. V čl. I body 8 a 9 znejú:
„8. V § 101 písm. a) piatom bode sa slová „až 19“ nahrádzajú slovami „až 20“.
9. V § 101 písm. e) sa slová „až 19“ nahrádzajú slovami „až 20“.
Bod 8 nadobúda účinnosť 1. januára 2022 a bod 9 nadobúda účinnosť 1. júla 2021, čo sa premietne do článku o účinnosti.
11. V čl. I bod 10 znie:
10. Za § 110 sa vkladá § 110a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 110a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2021.
Ustanovenie § 8 ods. 10 sa nevzťahuje na poskytovateľa sociálnej služby alebo zamestnanca poskytovateľa sociálnej služby, ktorý bol ustanovený za opatrovníka pred 1. júlom 2021. Ak je súdom ustanovený opatrovník prijímateľa sociálnej služby poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby, poskytovateľ sociálnej služby je povinný o použití prostriedkov obmedzenia prijímateľa sociálnej služby informovať bezodkladne blízku osobu prijímateľa sociálnej služby.“
12. V Čl. II sa slovo „júna“ nahrádza slovom „júla“.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní uviedla ako poverený člen skupiny poslancov návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona podpísalo 33 poslancov naprieč všetkými koaličnými stranami, okrem svojich kolegov z klubu OĽANO chcem poďakovať všetkým partnerským, teda všetkým kolegom z ostatných koaličných strán, rovnako ako všetkým 126 poslancom, ktorí posunuli tento zákon do druhého čítania. Pre túto silnú podporu cítim istú zodpovednosť za to, aby som vás teda v tejto rozprave v druhom čítaní informovala aj o vývoji pomerne intenzívnej diskusie medzi prvým a druhým čítaním, ktorá prebiehala na pôde ministerstva práce aj tu v parlamente, v sociálnom a v ústavnoprávnom výbore, ako aj na Legislatívnej rade vlády, kde sme sa snažili prebrať práve tie dogmatické a právne otázky fungovania návrhu zákona v praxi.
Svoje stanovisko k zákonu, samozrejme, zaujala aj vláda Slovenskej republiky a zo všetkých týchto diskusií vzišiel pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý som dnes doručila Národnej rade. Sú v ňom odzrkadlené pripomienky subjektov zúčastnených na tých diskusiách, ktoré som vnímala ako relevantné. O jeho obsahu budem ale detailnejšie hovoriť za chvíľu, keď teda ho budem prednášať v rozprave.
Čo sa týka teraz všeobecnosti, alebo teda toho samotného návrhu zákona, ten obsahuje dva novelizačné články. Dotýka sa viacerých ustanovení zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Jeho účinnosť sa navrhuje od 1. júna 2021 okrem článkov, okrem čl. 1 bodov 4 a 9, ktoré nadobúdajú účinnosť až 1. januára 2022. V rámci už avizovaného pozmeňujúceho návrhu sa táto účinnosť posúva na 1. júl 2021.
Dôvodová správa, ktorú nájdete k návrhu zákona, je podrobná a je opretá práve o konkrétne poznatky z praxe, podrobne v nich vysvetľujeme motívy aj dôvody a snažili sme sa ju teda napísať ako taký výkladový, presvedčivý text.
Základný cieľ návrhu zákona je zlepšenie postavenia prijímateľov sociálnych služieb, ktorým sa poskytuje pobytová forma starostlivosti. Ide napr. o osoby, ktoré majú ťažšie zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, alebo o osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek. Zákon má posilniť ochranu základných ľudských práv týchto tzv. zraniteľných osôb. Na dosiahnutie základného cieľa sa preto v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách zavádzajú tieto zmeny:
Po prvé sa konštituuje základné právo prijímateľa sociálnej služby v zariadení sociálnej služby, určiť si dôverníka, ktorému musí poskytovateľ sociálnej služby oznamovať významné právne udalosti, to je bližšie špecifikované v čl. 1 bodu 3, 4, 5, 6 a 7 návrhu zákona. Rovnako sa zamedzuje konfliktu záujmov tým, že sa zakazuje, aby poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sa stal opatrovníkom dospelej osoby, teda prijímateľa sociálnej služby.
Zvyšuje sa tiež kontrola nad použitím telesného a netelesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby zasielaním zápisu každého obmedzenia dôverníkovi.
Takisto sa zvyšuje kontrola nad zákonnosťou výpovede zmluvy o poskytovaní sociálnej služby zo strany poskytovateľa sociálnej služby a zamedzuje sa tak zneužitiu vágne formulovaného výpovedného dôvodu.
A v neposlednom rade sa terminologicky upresňuje pojem dohľadu pri poskytovaní sociálnej služby.
Návrh zákona zároveň čiastočne prispeje k naplneniu jednotlivých téz programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, konkrétne je to téza, kde vláda sa zaväzuje podporiť starostlivosť o bezvládnych a chronicky chorých v domácom prostredí prostredníctvom agentúr domácej ošetrovateľskej služby a mobilných paliatívnych tímov.
Rovnako sa vláda zasadí a presadí reformu opatrovníckeho práva zameranú na osoby s hendikepom z dôvodu fyzického, alebo mentálneho poškodenia zdravia a na ochranu ich postavenia v právnych vzťahoch vrátane ochrany ich majetku.
Vláda tiež vytvorí podmienky na priblíženie zdravotnej starostlivosti k bezvládnym a dlhodobo chorým do ich známeho prostredia a bude podporovať rodinnú a komunitnú starostlivosť a sieťovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a posilní tiež sieť domovov ošetrovateľských služieb s kvalifikovanými sestrami a pracovníkmi v týchto domovoch. A vláda tiež hovorí, že sa zameria na reformu starostlivosti o duševné zdravie.
Návrh zákona prispieva k úplnej alebo čiastočnej implementácii aj medzinárodných záväzkov a odporúčaní v oblasti ľudských práv, osobitne z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý upravuje v čl.14 Slobodu a osobnú bezpečnosť a v čl. 15 ochranu pred mučením alebo krutým a neľudským zaobchádzaním, alebo trestaním.
Rovnako sa prispeje k čiastočnému naplneniu Záverečných odporúčaní Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k východiskovej správe Slovenskej republiky. Tieto záverečné odporúčania vyplynuli z posudzovania východiskovej správy na svojom 242 zasadnutí, ktoré sa konalo v roku 2016 v Ženeve. Z tých zistení môžem len vybrať, kde Výbor OSN konštatuje, že je znepokojený legislatívou, ktorá umožňuje, aby osoby so zdravotným postihnutím pozbavené osobnej slo... boli pozbavené osobnej slobody na základe ich postihnutia. Výbor tiež konštatuje, že je znepokojený neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním a používaním fyzických a mechanických či chemických obmedzení a odporúča, aby zmluvný štát zabezpečil, aby legislatíva a politiky, ktoré sa týkajú ochrany osôb pred násilím, obsahovali osobitné odkazy na osoby so zdravotným postihnutím vrátane prístupného ohlasovania prípadov násilia a služieb na podporu obetí násilia.
Tak ako v niektorých mojich predchádzajúci legislatívnych iniciatívach aj v tomto návrhu zákona sa opieram o zistenia z každoročných práv pani komisárky pre zdravotne postihnutých. Aj v tej poslednej, ktorú sme pred asi týždňom brali na vedomie, upozorňuje napríklad o... na používanie obmedzovacích prostriedkov, na nevhodné obmedzovanie klientov, na povrchnú evidenciu obmedzovacích prostriedkov. Hovorí o zlom zaobchádzaní s klientami v DSS-kách, s ktorými sa stretla práve pri, pri svojich šetreniach, a tiež sa klienti v rámci podnetov sťažovali na to, lebo zdôverovali, že sa boja sťažovať, nakoľko nie sú chránení pred negatívnymi následkami podaných sťažností. To je teda len výber z tých hrozivých zistení pani komisárky.
Takže čo sa týka tých jednotlivých podstatných zmien v návrhu zákona, o niektorých budem hovoriť až v pozmeňujúcom návrhu, bolo, chcem aby to dnes zaznelo, keďže z pohľadu aplikácie práva je práve stenografický prepis v rozprave Národnej rady v určitej forme prameňom práva, a tak v budúcnosti súdy alebo účastníci súdneho konania vedia práve podľa prepisu našej debaty, našej rozpravy ozrejmiť úmysel zákonodarcu, takže v niektorých pasážach budem v tejto chvíli taká trošku príliš právnická a vecná.
Takže prvá podstatná zmena je zavedenie inštitútu dôverníka prijímateľa sociálnej služby. Zmenou zákona sa konštituuje základné právo prijímateľa sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb určiť si dôverníka, ktorému musí poskytovateľ služieb oznamovať významné právne udalosti v živote prijímateľa. Dôverník je fyzická osoba, ktorá s určením za dôverníka súhlasí a je spôsobilá na právne úkony. Výber dôverníka je plne v kompetencii prijímateľa sociálnej služby. Cieľom ustanovenia dôverníka je zabezpečiť prijímateľovi sociálnej služby flexibilitu a dôvernosť vzťahu. Inštitút dôverníka má za cieľ napomáhať prijímateľovi sociálnej služby dodržiavať jeho základné ľudské práva slobody a ľudskú dôstojnosť prijímateľa. Dôverník môže rovnako napomáhať k uplatneniu práva osobného kontaktu, telefonického kontaktu, písomného alebo elektronického kontaktu s osobou, ktorú si sám určí, najmä na účel ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, nadväzovania a udržiavania sociálnych väzieb s rodinou a s komunitou a udržiavania partnerských vzťahov.
Podmienkou vzniku postavenia dôverníka je určovací prejav vôle prijímateľovi sociálnej služby a súhlas dôverníka. Na súhlas a ani na určovací prejav vôle prijímateľa sociálnej služby sa nekladie formálna náležitosť. Takto to bolo v pôvodnom návrhu. Vo vzťahu k formalizácii však v rámci diskusie vzišlo odporúčanie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý predložil návrh stanoviska na rokovanie Legislatívnej rady vlády 4. mája 2021. Z tohto stanoviska vyplýva, že vzhľadom na potrebu minimálnej miery formalizácie právneho vzťahu medzi prijímateľom sociálnej služby a dôverníkom, ktorej dôvodom je jednoznačnosť identifikácie dôverníka zo strany poskytovateľa sociálnej služby pri zákonom ustanovených povinnostiach, sa navrhuje ustanoviť písomnú formu súhlasu fyzickej osoby s jej určením za dôverníka. V MPK požiadavku presadzovalo ministerstvo spravodlivosti, ako aj Žilinský samosprávny kraj a Košický samosprávny kraj a tejto pripomienke som vyhovela.
Minulý týždeň bolo na Markíze vo večerných správach, bola tomuto venovaná reportáž, kde pani Ghannamová z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v Slovenskej republike kládla otázku, aký bude vzťah dôverníka k opatrovníkovi, či si nebudú navzájom zasahovať do kompetencií. Takže môžem z tohto miesta uistiť, že nebudú.
A teda, že prečo? Už v platnom znení zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách je postavenie kontaktnej osoby ukotvené v § 6 ods. 3 písm. a) tohto ustanovenia sa poslanecký návrh zákona a ani doplňujúci a pozmeňujúci návrh zákona nedotýka. Aj po prijatí poslaneckého návrhu zákona bude platiť právo prijímateľa sociálnej služby na ukotvenie podmienok na zabezpečenie osobného kontaktu, telefonického kontaktu, písomného kontaktu alebo elektronického kontaktu s osobou, ktorú si sám určí, najmä na účel ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Prijímateľ sociálnej služby bude môcť mať popri dôverníkovi mať stále kontaktnú osobu. Pôsobnosť dôverníka a kontaktnej osoby si neodporuje a ani sa neprelína. Dôverníkova funkcia je presne stanovená a dôverníkovi musí poskytovateľ sociálnych služieb oznamovať významné právne udalosti, čo je špecifikované v čl. I bodu 3, 4, 5, 6, 7 poslaneckého návrhu zákona.
Vylúčená je aj konkurencia s inštitútom opatrovníka, kde opatrovníkom je zákonný zástupca, to je § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dôverník nie je zákonný zástupca. Na dôverníka sa nevzťahuje princíp reprezentácie, ktorý je podľa dogmatiky občianskeho práva spätý s inštitútom reprezentácie. To, že je vylúčená aj konkurencia dôverníka s inštitútom opatrovníka, vyplýva aj z vety za bodkočiarkou v § 6 ods. 3 písmeno d), ktorá znie: „na určenie dôverníka sa nevyžaduje súhlas opatrovníka.“
Poslanecký návrh zákona a aj doplňujúci a pozmeňujúci návrh má za cieľ pôsobiť na rozhodovaciu činnosť opatrovníckych súdov. Z praxe je známe, že keď súdy rozhodujú o obmedzení spôsobilosti, teda obmedzení osoby v spôsobilosti na právne úkony pre oblasť zdravotnej a sociálnej starostlivosti o opatrovanca, súdy určia, že prejavy vôle v mene a na účet opatrovanca vykonáva opatrovník. To by mohlo viesť k situácii, že poskytovateľ sociálnej služby neuzná písomný prejav vôle o určení dôverníka. Poskytovateľ sociálnej služby bude tvrdiť, že podpis klienta je neplatný znak prejavu vôle pre nedostatok zastúpenia zákonným zástupcom. Poskytovateľ sociálnej služby nebude k určeniu dôverníka prihliadať.
Môže sa tiež stať, že opatrovník bude konať v zhode s poskytovateľom a budú sa chcieť vyššie uvedenou právnou interpretáciou akýmsi spôsobom zbaviť toho dôverníka, tak aby dôverník nemohol dostávať informácie, ktoré môže postúpiť opatrovníckemu súdu, ktorý rozhoduje z úradnej moci o každom podnete podľa Civilného mimosporového poriadku, kde čl. 5 ods. 1 znie: „Súd koná aj bez návrhu, na návrh prokurátora alebo na návrh účastníka konania.“ Podľa § 277 Civilného mimosporového poriadku súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka. Súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov. Prípadne by dôverník nemal k dispozícii informácie, ktoré by mohol postúpiť orgánom činným v trestnom konaní, aby tie posúdili, či pri použití prostriedkov obmedzenia prijímateľa sociálnej služby došlo k naplneniu skutkovej podstaty napríklad trestného činu obmedzovania osobnej slobody.
A druha podstatná zmena, to je riešenie konfliktu záujmov v prípade opatrovníctva, opatrovníctva klientov. Zmenou sa teda zak... za... zavádza zákonná diskvalifikácia, aby poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby bol ustanovený za opatrovníka podľa Občianskeho zákonníka a Civilného mimosporového poriadku. Cieľom navrhovanej normy je hmotnoprávne diskvalifikovať uvedené osoby z možnosti, aby ich všeobecné súdy SR, to je opatrovníctvo dospelých, ustanovili za opatrovníka.
Návrh zákona je lex specialis k ustanoveniu § 30, teda prvá alternatíva Občianskeho zákonníka. Ten návrh zákona explicitne špecifikuje stret záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného. Prax ukázala, že keď poskytovateľ sociálnej služby bol ustanovený za opatrovníka, opatrovnícky súd často nemal poznatky o strete záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného a nestihol včasne ochrániť záujem opatrovanca ustanovením osobitného zástupcu podľa § 30 Občianskeho zákonníka, preto je dôležité ukotviť túto zákonnú diskvalifikáciu, aby sa predchádzalo stretu záujmov.
Návrh zákona zároveň vyjadruje zákaz pre poskytovateľa sociálnej služby prevziať funkciu opatrovníka, resp. sa o ňu vôbec uchádzať. Hmotnoprávna diskvalifikácia platí len na situácie, keď poskytovateľ sociálnej služby, resp. jeho zamestnanec poskytuje aktuálne sociálnu službu opatrovancovi. Nejedná sa teda o absolútnu hmotnoprávnu diskvalifikáciu a zákon nevylučuje, aby napríklad zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby prevzal funkciu opatrovníka vo vzťahu k opatrovancovi, prijímateľovi sociálnej služby, a ktorý je klientom napríklad iného zariadenia. Tu však vznikla diskusia, či právne možno dané vykladať tak, ako to bolo navrhované, preto práve pozmeňujúcim návrhom dôjde k špecifikácii. V každom prípade by mal byť zákon nastavený tak, aby napríklad zamestnankyňa, ktorá vykonáva prácu v domove v sociálnych službách, sociálnych služieb v Bratislave, mohla byť opatrovancom prijímateľa sociálnej služby napríklad v DSS-ke v Malackách.
Hmotnoprávna diskvalifikácia však nemá vplyv na to, aby poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby poskytovali v zmysle § 55 zákona pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností opatrovníkovi, fyzickej osobe, ktorá má záujem vykonávať funkciu opatrovníka, alebo fyzickej osobe, ktorá si sama nedokáže uplatňovať právo a chrániť práva a právom chránené záujmy.
Čo sa týka akéhosi rozhodovania, že prečo sme išli teda touto cestou a hľadali tie, tie cesty tej diskvalifikácie. Prvý motív bol ten, že vyspelé právne kultúry západnej Európy danú diskvalifikáciu majú ukotvenú výslovne vo svojich právach. My to tak nemáme v našich právnych úpravách. Legislatívnou inšpiráciou teda pre dané ustanovenie je napríklad nemecká právna úprava, konkrétne ustanovenie § 1897 ods. 3 nemeckého Občianskeho zákonníka, ktoré rovnako diskvalifikuje z opatrovníctva zariadenia starostlivosti.
Oveľa podstatnejšou inšpiráciou však boli zistenia pani komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorá konštatovala, citujem, že súdy ustanovujú za opatrovníkov zariadenia sociálnych služieb. Toto konanie je v rozpore s právnou úpravou a účelom zákonného zastupovania. Opatrovníkom, teda zákonným zástupcom osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony má byť osoba nestranná, nezávislá, ktorá má konať v najlepšom záujme opatrovanca.
Pri mojej monitorovacej činnosti zariadení poskytujúcich celoročné sociálne služby som zistila rôzne zneužívanie funkcie opatrovníka zariadeniami, a to či už išlo o verejných, alebo neverejných poskytovateľov. Zistené boli napríklad pochybenia, kde zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb podpísali zariadenia sami so sebou na jednej strane ako poskytovateľ, na druhej strane ako súdom ustanovený opatrovník klienta.
V snahe získať finančné prostriedky pre fungovanie zariadenia sa rozšírila prax zariadení uzatvárať v mene klientov napr. poistné zmluvy, životné poistky a zmluvy na zabezpečenie prostriedkov na úhradu nákladov spojených s poslednou rozlúčkou s tým klientom, v ktorých zariadenia uvádzajú samých seba ako príjemcov plnení, klientov nevedú tým pádom k samostatnosti a o všetkom rozhoduje zariadenie, aj keď nejde o právne úkony, a nedochádza k vyúčtovaniu finančných prostriedkov. Kontrola opatrovníkov súdmi je veľmi slabá. Slabú kontrolu niektoré zariadenia práve využívajú na vytváranie neopodstatnených poplatkov nad rámec zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb.
A čo sa týka tretej podstatnej zmeny, to je ochrana klientov pred nezákonným použitím prostriedkov obmedzenia. Zmenou sa má zväčšiť rozsah informovania o použití prostriedkov obmedzenia prijímateľa sociálnej služby a zároveň sa rozširuje zoznam adresátov o dôverníka. Dôverník má podľa návrhu dostať informáciu o tom, aké obmedzenie bolo voči prijímateľovi sociálnej služby použité. Rozsah týchto údajov už dnes, teda podľa platného práva sa zapisuje do registra telesných a netelesných obmedzení.
Návrh zákona nerozširuje tento rozsah údajov, prináša ale možnosť dôverníkovi oboznámiť sa so situáciou prijímateľa a prípadne použiť právne nástroje s cieľom napomôcť prijímateľovi sociálnej služby dodržiavať jeho základné ľudské práva a slobody a ľudskú dôstojnosť v súvislosti s použitím prostriedkov obmedzenia prijímateľa. Okrem dôverníka údaje v širšom rozsahu sa oznámia aj zákonnému zástupcovi prijímateľa sociálnej služby a súdom ustanovenému opatrovníkovi. Opäť legislatívnou inšpiráciou pre dané ustanovenia bola rakúska právna úprava.
Čo sa týka štvrtej podstatnej zmeny, to je ochrana klientov pred nezákonným ukončením pobytovej služby. Prax ukázala, že prijímateľ sociálnej služby je často bytostne odkázaný na pobytovú sociálnu službu. Zvyšujúci sa počet osôb odkázaných na pobytovú sociálnu službu, prirodzene, so sebou prináša aj akýsi trhový tlak na uvoľnenie miest, preto návrh zákona v tomto vnáša pravidlá pre férovosť zmluvných vzťahov.
Návrh má upevniť postavenie prijímateľa sociálnej služby v prípade, že by sa voči nemu uplatnil niektorý z výpovedných dôvodov. Právna úpravu zmlúv § 74 zákona je kogentnej povahy a výpovedné dôvody sú taxatívne stanovené, to je § 74 ods. 14 zákona. Písomná výpoveď zmluvy je teda významný jednostranný právny úkon, ktorý smeruje k zániku zmluvného vzťahu, ale smeruje k zániku zmluvného vzťahu, na ktorý je prijímateľ bytostne odkázaný.
Ďalej sa v návrhu zákona určuje povinnosť písomnú výpoveď doručiť aj dôverníkovi a súdom ustanovenému opatrovníkovi do vlastných rúk. Daná zmena má za cieľ zlepšiť postavenie prijímateľa sociálnej služby v tom, že prijímateľ bude môcť včasne konzultovať význam výpovede a v prípade... a poprípade sa poradiť o možnosti brániť sa voči takémuto útoku, alebo teda účinku výpovede.
Rovnako ako zmeny navrhnuté v bode 6 aj zmeny v bode 7 reagujú na odkázanosť a význam prijímateľa na pobytovú sociálnu službu. Zmeny reagujú na prax, že poskytovateľ sociálnej služby sa snažil využiť vágnosť výpovedného dôvodu, čo je hrubé porušovanie dobrých mravov. Z tohto dôvodu sa navrhuje ako hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede potreba doručiť písomné upozornenie na možnosť výpovede. Až v prípade, že sa prijímateľ sociálnej služby napriek upozorneniu neupustí od hrubého porušovania dobrých mravov, možno uplatniť tento výpovedný dôvod. Cieľom je, aby prijímateľ sociálnej služby v písomnosti bol presne oboznámený s tým, aké konkrétne správanie prijímateľa v ponímaní poskytovateľa napĺňa skutkovú podstatu správania, ktorým sa hrubo porušujú dobré mravy.
Navrhovaný koncept nie je právnemu poriadku cudzí. Podobné ustanovenie obsahuje aj § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý pri výpovedi nájmu bytu ukladá, že dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
Tu tiež ešte môžme použiť jeden príklad, na ktorom možno ukázať, prečo je táto predmetná zmena dôležitá. Pani komisárka Stavrovská v správe o činnosti za rok 2020 uvádza, že neverejný poskytovateľ sociálnej služby v zariadení pre seniorov ukončil svojej klientke zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, tá mala zo zariadenia odísť, avšak v posledný deň výpovednej doby nemala zabezpečené adekvátne bývanie ani sociálnu službu. Fórum pre pomoc starším, to je národná sieť, postúpilo podnet zachytený na ich telefonickej linke zriadenej pre pomoc seniorom.
Podľa informácií uvedených v podnete ukončil neverejný poskytovateľ sociálnej služby v zariadení pre seniorov svojej klientke zmluvu o poskytovaní sociálnej služby z dôvodu hrubého porušovania dobrých mravov, čím malo prísť k narušeniu občianskeho spolužitia v zariadení. Klientka mala zo zariadenia odísť v ten istý deň, v ktorom bol postúpený podnet pani komisárke. Bezodkladne po doručení podnetu pani komisárka telefonicky kontaktovala riaditeľa zariadenia s upozornením na nesprávne stanovenú výpovednú lehotu. Zároveň osobne riaditeľa upozornila aj na zákonnú povinnosť pobytového zariadenia sociálnych služieb v prípade vypovedania zmluvy vytvoriť v spolupráci s obcou alebo vyšším územným celkom pre klientku nevyhnutné podmienky na zabezpečenie jej základných životných potrieb. Riaditeľ zariadenia tie výhrady akceptoval a k ukončeniu poskytovania sociálnej služby nakoniec neprišlo a situáciu riešil v spolupráci so zdravotníckym upozornením... so zdravotníckym (povedané so smiechom) zariadením. Smutné je, že až na základe upozornenia.
V kontexte tohto príbehu pani komisárka dôrazne upozorňuje na neprípustnosť postupu, kedy je ako hrubé porušovanie dobrých mravov vyhodnotené také správanie sa klienta, ktoré je ovplyvnené jeho nepriaznivým zdravotným stavom, a v otázke doručovania kópie listín dôverníkom tak vznikla diskusia, ktoré, ktorej zmeny som akceptovala v pozmeňujúcom návrhu, a tie teda reflektujú aj na diskusiu členov Legislatívnej rady vlády, kde boli obdobné požiadavky, zazneli aj v pripomienkach subjektov, ktoré, ktoré uplatnili pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania k odporúčania ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.
A hoci je z právnej úpravy občianskeho práva a z dogmatiky vedy občianskeho práva zjavné, že jednostranný právny úkon adresovaný spôsobuje právne účinky len voči zmluvnej strane, t. j. voči prijímateľovi sociálnej služby, dôjdením do sféry dispozície adresáta v oboch bodoch sa zvýrazňuje, že dôverníkovi sa doručuje do vlastných rúk kópia upozornenia na možnosť výpovede a kópia výpovede s uvedeným, s uvedením dôvodu tej výpovede.
Pre plynutie výpovednej doby je rozhodujúcou právnou skutočnosťou doručenie výpovede, resp. upozornenia zmluvnej strane, a nie teda tomu dôverníkovi.
A poslednou zmenou je terminologické spresnenie slova nepretržitý dohľad, kde na základe poznatkov gestora zákona, teda ministerstva práce bolo odporučené predkladateľom návrhu zákona vykonať terminologické spresnenie slova nepretržitý dohľad v prílohe č. 3 a 4 zákona. Podľa poznatkov a názoru gestora problematické je to, že používanie týchto slov nie je správne, a to odporuje štandardnému chápaniu právneho konceptu náležitého dohľadu podľa § 422 Občianskeho zákonníka.
Ďakujem vám za pozornosť. Teraz neviem, či môžem predniesť k tomu pozmeňujúci návrh.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi v prvom rade, pani komisárka, sa poďakovať za vašu prácu a vysoko vyzdvihnúť jej kvalitu, prehľadnosť a takú empirickosť, ktorá do veľkej miery kopíruje aj vašu webovú stránku, tak ako to bolo spomínané už, už vami pred chvíľou. A myslím, že pre nás všetkých kolegov, aj teraz to tak zaznievalo vo faktických, že to môže byť takým, takou studnicou inšpirácií na legislatívnu prácu. Veď aj teraz máme na stole zákon o sociálnych službách, ktorým reagujeme na zistenia, ktoré ste vy, o ktorých ste vy referovali vo vašich správach. Teda upravujeme posilnenie práv klientov sociálnych služieb. Verím, že na to bude nadväzovať následne ďalšia novela, prípadne novela kódexov civilného procesného práva, pretože je dôležité dosiahnuť zvýšenú ochranu života, zdravia a dôstojnosti prijímateľov sociálnych služieb, ktorí žijú v zariadeniach poskytovateľov sociálnych služieb. Mohla by sa tak zaviesť aj súdna kontrola zákonnosti použitia prostriedkov, obmedzenia netelesnej povahy ako prijímateľa sociálnej služby a prostriedkov telesného obmedzovania.
Takže a... a ešte teda nadviažem na to, o čom som hovorila pred chvíľou vo faktickej poznámke, kde mimoriadne citlivo vnímam vaše zistenia, že súdy neprimerane dlhodobo rozhodujú, teda dlho rozhodujú o konaniach o navrátenie spôsobilosti na právne úkony. Lebo keď zákonodarca prijatím ustanovenia § 231 Civilného mimosporového poriadku dal ľuďom nádej, že sa vrátia zo stavu tej takej skoro že až právnej smrti do stavu ich uznania ako nositeľa občianskych práv, tak spoločnosť, myslím, dlhuje tú skorú rehabilitáciu ich právneho statusu a v tejto súvislosti vkladám nádej aj do ambícií vlády, ktorá v platnom programovom vyhlásení uvádza, že presadí reformu opatrovníckeho práva zameranú na osoby s hendikepom z dôvodu fyzického alebo mentálneho poškodenia zdravia a ochranu ich postavenia v právnych vzťahoch vrátane ochrany majetku.
Takže verím, že do konca tohto roka alebo možno na začiatku budúceho roka by sme radi vstúpili legislatívnou iniciatívou aj do, do vašich kompetencií vstupov do súdnych konaní. Radi by sme teda túto oblasť legislatívne riešili, čiže by sme mohli mať na stole návrh zákona, ktorý by umožňoval aktívnu pomoc komisára a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím v súdnych konaniach na ochranu práv účastníkov súdneho konania, ktorý je osobou so zdravotným postihnutím. To by si vyžadovalo zrejme zmenu Civilného mimosporového poriadku.
Z pohľadu vývoja civilného práva procesného by zmena nadviazala na Občiansky súdny poriadok, keď pre vstup komisára pre osoby so zdravotným postihnutím do súdneho konania by postačovalo oznámenie súdu o vstupe do súdneho konania. Bolo by to podľa § 35b Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný, ktorý je účinný od roku 2016. Dnes teda existuje právna disproporcia v tom, že komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím má podľa § 10 ods. 2 písm. g) zákona o komisárovi právo zúčastniť sa súdneho konania na ochranu práv osôb so zdravotným postihnutím. Ale v § 12 Civilného mimosporového poriadku sa to nezohľadňuje. Čiže rozsah úkonov, ktoré môže komisár urobiť, je vlastne podľa Civilného mimosporového poriadku obmedzený, nakoľko nemôže robiť úkony ako riadny účastník konania a napríklad nemá ani právo podať odvolanie.
Podľa mojich poznatkov a poznatkov aj vašich mnohokrát sám účastník konania, teda osoba so zdravotným postihnutím, nemá silu, energiu, financie podať, podať odvolanie, proste to nedokáže. Čiže napríklad možnosť podať odvolanie vami alebo vaším úradom by mohla byť cesta, ako tú danú osobu chrániť. Preto by bolo vhodné legislatívne upraviť plné práva účastníka konania aj komisárovi ako účastníkovi konania, teda súdneho konania alebo aspoň v rozsahu, ktorý upravuje § 12 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku. Komisárka so zdravotným postihnutím, resp. úrad by svojou právomocou mohli pomáhať najmä pri týchto, pri tých negatívnych javoch, ktorými sú už len nedostupnosť právneho poradenstva v občianskoprávnej oblasti pre osoby so zdravotným postihnutím. To spomínané neprimerane dlhé rozhodovanie súdov, často pertraktovaná nedostatočná kontrola opatrovníkov osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony, časté zneužívanie postavenia opatrovníka a mnohokrát s tým súvisiaci aj neprimeraný rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.
Gestorkou tohto zákona je pani ministerka Kolíková, ja som ju o mojom zámere informovala už listom ešte v januári tohto roku, čiže verím, že v najbližších týždňoch sa nám podarí nejaký pokrok po vyjednávaní.
Ešte v tej časti o zdravotnej starostlivosti vo svojej správe upozorňujete na potrebu prípravy právnej úpravy v oblasti dlhodobej starostlivosti. Tu mi dovoľte vás informovať, že na ministerstve zdravotníctva bola, vznikla expertná skupina pre prípravu noviel zákonov v oblasti zdravotníckeho práva s cieľom ukotviť paliatívnu a hospicovú starostlivosť, dlhodobú zdravotnú starostlivosť. Cieľom týchto zákonov by malo byť zlepšiť prechod pacienta celým systémom od prevencie cez kvalitu poskytovanej starostlivosti vlastne až po doliečenie, rehabilitáciu, dlhodobú starostlivosť, paliatívnu starostlivosť, proste akoby že dôstojnosť v tejto časti života. Tiež je tento legislatívny zámer obsiahnutý v programovom vyhlásení, kde teda vláda sa zaväzuje, že zreformuje paliatívnu starostlivosť.
Takže ďakujem, milí kolegovia, za pozornosť aj vám, pani komisárka, za správu.
Ďakujem pekne.

73,
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny podala správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch.
Správa o činnosti komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, tlač 482, bola rozhodnutím predsedu Národnej rady pridelená na prerokovanie výboru pre sociálne veci, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Všetky určené výbory správu prerokovali a zhodne ju odporúčali Národnej rade zobrať na vedomie.
Na základe výsledkov rokovania výborov, gestorský výbor odporúča, aby Národná rada zobrala správu na vedomie. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe spoločnej správy výborov, tlač 482a.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážená pani komisárka, dámy a páni, dovoľte mi len krátko vystúpiť, lebo veď my sme o správe hovorili na výboroch, takže ju podrobne poznám. Je jasné, že všetky krajiny sveta boli konfrontované vplyvom pandémie na právo detí na vzdelanie, na výchovu, na zdravie a podobne. Oceňujem, že ste sa vo svojej správe práve týmto aspektom pandémie venovali a že ste vypichli tie jednotlivé problematické situácie, ktoré boli s týmto spojené. Predovšetkým prerušenie prezenčného školského vyučovania v základných a stredných školách, teda z toho vyplývajúce problémy s dištančným vzdelávaním, problémy detí, ktoré nežijú so svojimi rodičmi v spoločnej domácnosti a podobne. A to všetko, samozrejme, cez vplyv týchto faktorov na zdravý duševný vývin tých detí, našich detí. Všetky tie čísla a fakty, ktoré sme počuli, boli, sú naozaj alarmujúce. Možno jediné, čo by som možno v správe trošku viac očakávala, by boli také formulácie odporúčaní do budúcnosti, keby nebodaj prepukla ďalšia vlna COVID-u alebo iného druhu pandémie, lebo v tejto súvislosti vnímam, ako veľmi dôležité akési ponaučenie z tohto času pre budúcnosť, aby sa nám nestalo, že ochrana fyziologického zdravia bude v budúcnosti na úkor zdravia duševného.
Pretože, tak ako ste spomínali, duševné poruchy detí sú závažná téma, ktorá je umocnená izoláciou a pandemickou situáciou. V tomto zmysle som aj ja v máji roku 2020 iniciovala vytvorenie diskusnej a odbornej pracovnej skupiny na pôde Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorej cieľom bolo preskúmanie možností na zlepšenie postavenia dieťaťa v súdnom konaní a v presadzovaní záujmu dieťaťa kolíznym opatrovníkom. Zároveň som prejavila záujem touto metódou podporiť, touto metódou práce podporiť aj odbornú diskusiu o naplnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti práv detí.
Verím, že v tomto zmysle budeme v budúcnosti spolupracovať, a preto som si vo vašej správe všímala práve tie odporúčania, ktoré by sa týkali činnosti kolíznych opatrovníkov a orgánov sociálno-právnej ochrany detí. A tak ako píšete vo vašej správe, na strane 76 je odporúčanie, že skvalitniť činnosť kolíznych opatrovníkov s cieľom profesionalizácie ich aktivít.
Kolízni pracovníci, ktorí by mali v zmysle zákona o sociálno-právnej ochrane detí zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov dieťaťa, vieme, že pomerne často zlyhávajú. Ja teda rozumiem tejto vašej požiadavke, len som ju vnímala ako veľmi všeobecnú. Bolo by dobré, aby sme si to definovali konkrétnejšie. Takže, preto prosím, pani komisárka, ak by bolo možné aj z vašich skúseností povedať, že aké zmeny by sme navrhovali v legislatívnej aj v nelegislatívnej oblasti, verím, že to bude pre nás inšpiráciou pre legislatívne zmeny.
A teda vaše zistenia a skúsenosti by som rada využila v pripravovanej novele zákona o rodine a iných súvisiacich zákonov. Mojím zámerom je zaviesť Inštitút spoločnej starostlivosti rodičov, ktorí by mohol znížiť spory v oblasti, v oblasti sporov rodičov pri výkone rodičovských práv k maloletému dieťaťu v čase po rozvode. Súčasný platný koncept vyplývajúci z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine často psychologicky fokusuje jedného z rodičov na dosiahnutie stavu zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti. A tak rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, toto vyhrocuje a vyhodnocuje ako prehru, a preto zvádza neprimerané právne a iné boje o zverenie dieťaťa do výhradnej osobnej starostlivosti. Primerane by sa, samozrejme, upravil aj zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane, aby kuratela pomáhala presadzovať a udržiavať rodičovské kompetencie v novozavedenom inštitúte spoločnej starostlivosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. A ďakujem aj vám, pán kolega, pretože, tak ako ste spomínali, kríza ešte viac odhalila mnoho chýb v systéme alebo teda v systémoch. A takže vďaka, pani profesorka, za otvorenie týchto tém vo vašej správe.
A ja si teda dovolím vyzdvihnúť tú, ktorá mne tak najviac leží na srdci, a to je opatrovníctvo dospelých, pretože, alebo garancia práv dospelých osôb, ktoré sú akýmsi spôsobom zdravotne postihnuté. Vieme, že súdy neprimerane rozhodujú v konaniach o pozbavenie i navrátenie spôsobilosti k právnym úkonom.
Takže vďaka za otvorenie tej témy a dúfam, že budeme spolu o tom v budúcnosti komunikovať.

Ďakujem pekne. Takže dovoľte mi, prosím, aby som uviedla a odôvodnila pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Kataríny Hatrákovej, Jany Žitňanskej, Petry Hajšelovej a Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2019 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlače 361.
V úvode mi, prosím, dovoľte poďakovať aj kolegyniam, kolegom, všetkým tridsiatim štyrom, ktorí tento pozmeňujúci návrh podpísali. Bol doručený Národnej rade 18. marca, ako som spomínala. Oba body návrhu sa týkajú inštitútu policajného vykázania. Keďže tento inštitút považujem za vysoko efektívny a prispieva k predchádzaniu tragédiám v prípadoch domáceho násilia, tak v návrhu sú obsiahnuté dve zmeny. Obe prispievajú k naplneniu téz Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 až 2024, podľa ktorého vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení zaviazala prehodnotiť platnú právnu úpravu odškodňovania obetí násilných trestných činov, pokračovať v prijímaní systémových riešení na ochranu a podporu obetí trestných činov a prijať opatrenia s cieľom minimalizovať opakovanú a druhotnú viktimizáciu obetí, a to najmä detských obetí a obetí domáceho násilia.
Takže odôvodním bod 1 návrhu. Návrhom sa zväčšuje vzdialenosť povinnosti vykázanej osoby nepribližovať sa k ohrozenej osobe počas vykázania zo spoločného obydlia z 10 na 50 metrov. Dôvodom je skutočnosť, že praktické uplatňovanie inštitútu vykázania ukázalo, že vykázaná osoba v niektorých prípadoch šikanovala tú ohrozenú osobu kontinuálnym prenasledovaním ohrozenej osoby na ulici alebo v tesnej zakázanej, teda v tesnosti tej zakázanej vzdialenosti. Vykázaná osoba prenasledovala zámerne tú ohrozenú osobu vo vzdialenosti povedzme 12 metrov. Hoci formálne vykázaná osoba dodržiavala povinnosť nepribližovať sa k ohrozenej osobe, ohrozenej osobe však samotný pohľad na tú vykázanú osobu povedzme v tých 12 metroch spôsoboval strach. Určenie vzdialenosti 50 metrov tak môže prispieť k eliminácii následkov prípadného šikanózneho dodržiavania minimálnej vzdialenosti.
Zmenou sa zároveň dosiahne efektívnejšia ochrana ohrozenej osoby na miestach, kde sa obvykle zdržiava, napríklad pracovisko alebo povedzme škola, alebo v prípade, že ohrozenou osobou je dieťa, tak práve to školské zariadenie. Vzorom pre poslanecký návrh je tiež tá rakúska právna úprava, a to konkrétne spolkový zákon o policajnom zbore, ktorý v § 38a ods. 1 druhá veta ustanovuje zákaz priblíženia sa až na vzdialenosť 100 metrov. V rámci negociácie s ministerstvom vnútra a prezídiom sme sa teda dohodli na tých spomínaných 50 metroch.
Čo sa týka bodu 2, poslaneckým návrhom sa reaguje na prípady, kedy sa počas vykázania zo spoločného obydlia zistí, že neboli splnené podmienky vykázania zo spoločného obydlia a policajný zbor rozhodne o ukončení vykázania. Zo znenia platného zákona nevyplýva, že by sa ohrozená osoba mala dozvedieť o ukončení skôr, ako vykázaná osoba. Prax v niektorých prípadoch ukázala, že ohrozená osoba zažila stres alebo pomerne frustračné situácie z toho, že sa vykázaná osoba vrátila do obydlia ešte v čase, keď sa nedozvedela o ukončení vykázania.
Poslaneckým návrhom sa z tohto dôvodu prízvukuje, že policajný zbor musí upovedomiť o ukončení vykázania najskôr ohrozenú osobu. A vzorom je opäť rakúska právna úprava, kde je spolkový zákon o policajnom zbore, v § 38a ods. 7 druhá veta ustanovuje, že polícia je povinná v prípade zamýšľaného zrušenia vykázania najskôr informovať ohrozenú osobu.
Takže toľko k odôvodneniu a teraz znenie toho návrhu ešte stihnem?

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči, lebo sa to nezapočítava do vášho vystúpenia, takže môžete pokračovať.

Hatráková, Katarína, poslankyňa NR SR
Aha. Takže prečítanie znenia návrhu. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2019 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. II sa za 1. bod vkladá nový 2. bod, ktorý znie:
„2. V § 27a ods. 2 sa číslo „10“ nahrádza číslom „50“.“. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. II sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
„4. V § 27a ods. 10 sa na konci pripája táto veta: „Upovedomenie ohrozenej osoby musí predchádzať upovedomeniu vykázanej osoby.“.“ Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som za náš klub OĽANO vystúpila k vládnemu návrhu zákona. Na úvod chcem poďakovať vláde a ministerstvu spravodlivosti, že pripravili novelu dvoch zákonov, ktoré znamenajú obrovský posun v oblasti úrovne ochrany detí a obetí trestných činov a osobitne domáceho násilia.
Ako psychologička vidím, že v súvislosti s aktuálnou mimoriadnou epidemiologickou situáciou dochádza k zhoršeniu situácie viacerých zraniteľných a vylúčených skupín obyvateľstva. Súčasná karanténa a odporúčania týkajúce sa izolácie v bezpečí domova však nie sú bezpečím pre všetkých. Jednou z ohrozených skupín sú aj ženy a deti zažívajúce násilie, ktoré v súvislosti s aktuálnymi obmedzeniami izolácie v domácnosti s páchateľom násilia častokrát bez možnosti odísť alebo vyhľadať pomoc, pomoc akéhosi núdzového zariadenia.
Zvýšená miera kontroly v mnohých prípadoch obmedzuje ich možnosť odísť k rodine, známym alebo priateľom, alebo aj vyhľadať pomoc u pomáhajúcich organizácií, ktoré v súčasnosti pracujú v krízovom režime zahŕňajúcom poskytovanie dištančného, telefonického alebo e-mailového poradenstva. Organizácie, ktoré sa touto problematikou zaoberajú už od začiatku korona krízy, bijú na poplach a označujú súčasný stav za alarmujúci. Stupňuje sa nielen intenzita domáceho násilia, ale aj jeho brutalita.
A práve korona kríza podčiarkuje význam predloženej novely. Ešte sa k tomu vrátim, ale osobitne vyzdvihujem to, že návrh zákona zavádza možnosť rozšírenia pôsobnosti akreditovaného subjektu ako tzv. intervenčného centra pre obete domáceho násilia. Tento model poznáme z Rakúska, kde rakúska právna úprava na pomoc obetiam násilia patrí práve k tým nasledovaniahodným.
Aj preto som sa inšpirovala v prípade pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslankýň, mňa, Janky Žitňanskej a Petry Hajšelovej a Anny Zemanovej práve touto rakúskou úpravou. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol doručený Národnej rade 18. marca a nájdete ho na webstránke, bližšie sa potom ešte k nemu dostanem.
Teraz by som sa rada venovala zmenám, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona, a neskôr otázke práce s násilníckou osobou. To je téma, ktorá síce nie je obsiahnutá v návrhu zákona, ale na tomto mieste by som možno vyzvala alebo poprosila ctené plénum a príslušné ministerstvá k diskusii nad týmto aspektom domáceho násilia.
Na Slovensku intervencia v jednotlivých prípadoch domáceho násilia nebola založená na multiinštitucionalizovanom prístupe, nedochádza ku koordinácii alebo ku koordinovanej spolupráci, alebo stretávaniu sa zainteresovaných inštitúcií a aktérov, na ktorom by sa spoločne navrhovali a určovali riešenia, opatrenia, ktoré sa jednotlivo podniknú za účelom predovšetkým zvýšenia bezpečia ohrozenej osoby a riešenia jej situácie.
Z pohľadu pomoci je kľúčovým aktérom pre zabezpečenie bezprostrednej ochrany tej obete práve polícia. Polícia je najčastejšie kontaktovanou pomáhajúcou profesiou. Pôvodne zákon o obetiach a zákon o Policajnom zbore zaviedli povinnosť polície poučiť obete trestných činov o ich právach. Mali ich poučiť aj o nároku na odbornú pomoc poskytovanú subjektami na pomoc obetiam a poučiť ich v prípade vykázania o možnosti podať na príslušný súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Prostriedky ochrany a podpory obete ale využívajú len v nižšej miere. Svedčia o tom aj aktuálne štatistiky, kedy napríklad ohrozená osoba, povedzme v roku 2019, využila možnosť podať príslušnému súdu návrh na vydanie neodkladného opatrenia po vykázaní zo spoločného obydlia len v troch percentách.
Počet návrhov na vydanie neodkladných opatrení v roku 2019 navyše oproti roku 2018 klesol o polovicu. Súčasne sa významne znížila aj úspešnosť tých navrhovateľov. Kým v roku 2018 napríklad súdy rozhodli o nariadení neodkladného opatrenia v 81 %, v roku 2019 to bola len polovica. Nepatrný počet z tých podaných návrhov na vydanie neodkladného opatrenia poukazuje na fakt, že doba vykázania sama o sebe nestačí ohrozeným osobám premyslieť si a podniknúť dostupné kroky, ktoré by účinne predĺžili ich ochranu pred agresorom.
A tu práve prichádza vhod tento predložený vládny návrh zákona, ktorý zavádza model, ktorý umožňuje prepojenie policajnej intervencie s krízovou intervenciou a zároveň vytvára koordinovaný postup pri zabezpečení ochrany obete. Podľa návrhu zákona intervenčné centrum na základe informácií poskytnutých Policajným zborom pro aktívne kontaktuje obeť domáceho násilia bezprostredne po výskyte domáceho násilia a ponúkne jej odbornú pomoc, pričom obeti vysvetlí (zaznievanie gongu) jej možnosť, ako aj rozsah pomoci, ktorú jej vie intervenčné centrum poskytnúť, prípadne sprostredkovať. Táto forma spolupráce a včasného zachytenia prípadov domáceho násilia umožňuje obeti okamžité získanie odbornej pomoci a vytvára aj mechanizmus prevencie pred opakovaním domáceho násilia.
A tu práve návrh zákona vychádza z toho rakúskeho modelu, ktorý teda je aj v Európe preberaný ako vzorový. Ja som sa s ním podrobne stretla počas môjho pobytu v Berlíne, kde rakúske, teda kde tie intervenčné centrá, to sú také, že Interventionsstelle gegen Gewalt, pôsobia v každej spolkovej krajine. Aj podľa návrhu slovenského zákona by malo intervenčné centrum získať akreditáciu na území kraja. Napríklad v Rakúsku sú tie intervenčné centrá legislatívnou zárukou práve tej multiinštitucionalizovanej spolupráce v podobe povinnosti polície informovať intervenčné centrum o vykázaní násilníka a následná povinnosť centra kontaktovať obeť práve s tou multidisciplinárnou ponukou služieb. Polícia teda informuje lokálne intervenčné centrum o vykázaní, a to následne nečaká, že sa tá obeť prihlási sama, ale kontaktuje písomne alebo telefonicky tú obeť s ponukou pomoci.
Jednou z prvých úloh je vyhodnotenie rizika a plánovanie opatrení na zabezpečenie bezpečnosti tej obeti, teda tvorba tzv. bezpečnostného alebo sociálneho plánu. To spočíva najmä vo vyhodnotení efektívnosti samotného vykázania v danom prípade a stanovenia, či je účelné aspoň krátkodobo presunúť obete do bezpečia nejakého povedzme že ženského domu. V rámci právnych konzultácií centrá napríklad ženy sprevádzajú aj na výsluch alebo na súdne pojednávanie.
Základnou úlohou intervenčného centra je asistencia ženám po vykázaní páchateľa zo spoločného obydlia políciou. Centrum následne môže buď samo poskytovať ďalšie špecializované služby krízovej intervencie, ako napríklad služby toho bezpečného ženského domu, alebo mať nadviazanú spoluprácu s lokálnymi akreditovanými subjektami, ktoré túto formu pomoci poskytujú. Preto verím, že aj na Slovensku dôjde ešte k dobudovaniu tejto siete.
A môžeme sa teda inšpirovať aj v tom, že ten rakúsky zákon ustanovuje minimálny rozsah služieb intervenčného centra, a to sú napríklad činnosti, ako je stanovenie bezpečnostného plánu a pomoci pri zvýšení ochrany a bezpečnosti žien a ich detí, ďalej tiež poskytnutie informácie a podpory, najmä po zásahu polície, tiež pomoc pri formulácii a predkladaní podaní na súd, ako aj pomoc kontaktovaním iných štátnych orgánov, sprievod na policajné výsluchy alebo pojednávania, psychosociálne a právne poradenstvo, a ak je to potrebné, tak aj postúpenie iným inštitúciám v prípade potreby, napríklad aj poradenstvo v rodnom jazyku alebo zabezpečenie účasti tlmočníka.
A toto sleduje aj slovenský návrh zákona, kde do 24 hodín od vykázania zašle policajt v elektronickej podobe kópiu záznamu príslušnému intervenčnému centru. To na základe tejto informácie ponúkne obeti trestného činu domáceho násilia krízovú intervenciu a odbornú pomoc do 72 hodín od doručenia kópie úradného záznamu. Obeti má intervenčné centrum poskytnúť krízovú intervenciu a odbornú pomoc.
Slovenský návrh zákona po vzore rakúskeho špecifikuje rozsah právnej pomoci pre obeť. Právnou pomocou sa rozumie poskytnutie právnych informácií a právne zastupovanie obete v trestnom konaní a v civilných súdnych konaniach, ktoré súvisia so zabezpečením ochrany a uplatnením práv obete. Osobitne civilné súdne konania sú konania, ktoré sú pre finančné nároky právneho zastúpenia pre tie obete často úplne nedostupné. Preto je dobré, že v zákone sa vytvára aj priestor pre toto, a teda právny základ pre civilnoprávnu ochranu obetí domáceho násilia. Po účinnosti návrhu zákona preto možno očakávať, že dôjde k zvýšenému počtu návrhov na vydanie neodkladného opatrenia v civilnom konaní.
Ako som už na začiatku uviedla, štatistické dáta ukazovali stály pokles počtu podaní návrhov na vydanie neodkladného opatrenia a čo je veľmi dôležité, teda vysoko oceňujem tú, tú možnosť poskytnutia sociálnych služieb. Vítam aj prínos zákona, pokiaľ ide o ochranu práv detí, pretože intervenčné centrum je pri poskytovaní odbornej pomoci oprávnené spolupracovať s orgánmi sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ďakujem za pozornosť.