Toľko nebudem určite. Ďakujem, pán predsedajúci.
Dámy a páni, ja v prvom rade chcem veľmi poďakovať kolegyniam za predloženie tohto zákona - pani kolegyni Žitňanskej, Drábikovej, Krištúfkovej a Janke Bittó Cigánikovej. Myslím, že... (Reakcia z pléna.) Prosím? A samej sebe, áno. Myslím, že tento zákon, návrh zákona prichádza fakt v hodine dvanástej, pretože aj pandemická situácia ešte viac zvýraznila ten roky trvajúci problém s nedostatkom miest v materských škôlkach a v jasliach. Môžme, samozrejme, dlho polemizovať o téme zosúladenia rodinného a pracovného života, či ideálnom vývinovom období, v ktorom by dieťa malo byť socializované v rovesníckej skupine, a ale verím, že sme a že alebo možno ešte trošku viac budeme krajinou, kde sa čo najviac, čo najmenej rodičov bude musieť rozhodovať o umiestnení svojho dieťaťa do jasličiek či škôlky, alebo detskej skupiny pod ekonomickým tlakom či strachom zo sociálnej izolácie rodiča.
Predkladaný návrh zákona pomerne prísne upravuje podmienky na zápis do zoznamu poskytovateľov služby. Upravuje sa bezúhonnosť poskytovateľa, ak je poskytovateľ právnickou osobou jej štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu. Rovnako je teda určená aj tá fyzická osoba osobne vykonávajúca službu, ktorá musí byť bezúhonná a zdravotne spôsobilá, musí mať najmenej 18 rokov. A v tomto zmysle je bezúhonnou osobou fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti so starostlivosťou o dieťa alebo odkázanú osobu, alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ktorého spáchanie môže mať vplyv na osoby poskytovať starostlivosť o dieťa. Bezúhonnosť sa teda preukazuje výpisom z registra trestov.
Náš návrh zákona má v § 9 ustanovenie, že poskytovateľ a ani fyzická osoba, ktorá osobne vykonáva službu, nesmie voči dieťaťu používať neprimerané výchovné prostriedky alebo obmedzenia a nesmie používať ani také výchovné prostriedky alebo obmedzenia, ktoré sa dotýkajú dôstojnosti dieťaťa alebo ohrozujú jeho život, zdravie, telesný alebo citový, rozumový a mravný vývin. Neobsahuje však mechanizmy ako skontrolovať, či tieto osoby nebudú náchylné používať neprimerané výchovné prostriedky. A teda v rámci rozpravy som sa v krátkosti pozrela na porovnanie práve pri týchto právnych predpisov, ktoré upravujú bezúhonnosť zamestnancov pracujúcich s deťmi. Je to viac-menej taká prevencia. Budem rada, keď sa otvorí diskusia medzi teda prvým a druhým čítaním.
Takže prvá oblasť sa týka bezúhonnosti zamestnancov pracujúcich s deťmi v rámci centier pre rodinu, čož je možno v istej, v istom momente ekvivalent, kde zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele v § 79 ods. 4 upravuje bezúhonnosť v rámci procesu posudzovania žiadosti o udelenie akreditácie, kde za bezúhonnú osobu sa nepovažuje osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin. Ale je tu len vybraný rozsah trestných činov, je teda definovaný v tých zákonoch, nebudem to tu teraz čítať. Ale napríklad v oblasti školstva, kde podľa § 15 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch sa za bezúhonného považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin alebo úmyselný trestný čin. Sú tam zase vymenované. A následne sa v inom odseku upravuje, že absolútne nulová tolerancia, ktorá je vyjadrená slovami, že ak ide o obzvlášť závažný zločin, trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, tak sa za bezúhonného nepovažuje ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za takýto trestný čin odsúdený. Je to teda dosť veľký rozdiel v oblasti sociálno-právnej ochrany detí a v oblasti školstva, takže mne tu tak vzniká celkom otázka, že prečo? Lebo tie deti sú vlastne tie isté, takže možno je to tiež moment, na ktorý by sme sa v tomto čase, ktorý nás čaká, mohla, mohli pozrieť.
No a rovnako ešte k tým rozdielom patrí, že ako zamestnávateľ kontroluje psychickú spôsobilosť zamestnanca, ktorý pracuje s deťmi, tak pre oblasť v CDR-kách je to v rámci § 58 tej tristopäťky spomínanej, kde je upravené, že zamestnanec centra, ktorý prichádza do osobného kontaktu s deťmi, musí spĺňať tú psychickú spôsobilosť, preukazuje ju psychologickým posudkom vypracovaným na základe psychologického vyšetrenia, ktoré nie je staršie ako rok. A ak sa jedná o zamestnanca centra, tak vtedy je, ide tiež o psychologický posudok vypracovaný na základe psychologického vyšetrenia. Rovnako to platí aj pri podozrení na týranie alebo sexuálne zneužívanie, pre ktoré centrum vykonáva opatrenia pobytovou formou. Toto psychologické vyšetrenie vykonáva psychológ so špecializáciou v oblasti kliniky, teda v klinickej psychológie alebo v špecializovanom odbore poradenskej psychológie a centrum zabezpečuje toto vyšetrenie aj teda náklady s tým priamo spojené.
A v tej, v tom zákone, v tej tristopäťke sú teda aj upravené tie kontraindikácie. Tam sa hovorí o intelektových schopnostiach v pásme subnormy, obmedzenom rozsahu emočného prežívania alebo akcentovaných črtách agresivity, hostility, impulzívne reagovanie tam je, egocentrizmus. Čiže pomerne veľa tých príkladov, ale napríklad školské zákony o tomto nemajú vôbec žiadnu zmienku. Tam sa hovorí iba o kvalifikačných predpokladoch, bezúhonnosti, zdravotnej spôsobilosti a ovládaní štátneho jazyka. Kde zase postoj zamestnávateľa je, že až do právoplatného rozhodnutia súdu pozastaví výkon pracovnej činnosti pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi, ktorý oznámil podanie obžaloby na jeho osobu. Čiže je tu pomerne veľa rozdielov, pričom teda ale stále ostávame pri tom, že tie deti máme rovnaké. A ja myslím, že aj vo svetle posledných udalostí alebo teda udalosti posledných týždňov by bolo dobré využiť časový priestor medzi prvým a druhým čítaním a pouvažovať nad tým, či nevyvolať diskusiu o ošetrení prípadných podozrení kvôli potenciálnym obetiam i obvineným.
Ako som opakovane zdôrazňovala, násilie v blízkych vzťahoch je vysoko špecifický fenomén, ktorý potrebuje jasné guideline. Zreteľné a citlivé procesy, a teda aj tieto vzťahy pracovníka detskej skupiny, rodiča a dieťaťa detskej skupine sú blízke vzťahy, pretože sú založené na dôvere a až priam oddanosti. Nedáte dieťa alebo nedáte svoje dieťa do starostlivosti niekomu, komu nedôverujeme. A teda sú podčiarknuté emóciou, a preto sú veľmi krehkou pôdou. No a zasadené do kontextu doby, ktorú žijeme, a komunikácia o problematike násilia na verejnosti myslím, že by bolo dobré aj nad týmto pouvažovať a tie guideline vytvoriť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
