Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega predkladateľ, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v rámci prvého čítania teda stručne vystúpila k vášmu návrhu zákona. Asi ako spravodajca som mohla aj trochu skôr, ale zrejme by sme potom čiastočne prišli o túto psychologicky nesmierne zaujímavú diskusiu.
Ja sa nechcem na ten návrh zákona pozerať len politickou optikou. Vnímam ho ako hodnotový a týkajúci sa predovšetkým práv rodičov. Práv rodičov na rodičovskú výchovu, práva rodičov vychovávať svoje dieťa v súlade so svojím filozofickým presvedčením. Je to právo, ktoré garantuje tak zákon o rodine, ako aj samotná ústava. Takže by som prešla k detailom.
Ja som si ho pozrela, ten zákon, a teda možno pár takých momentov, ktoré vnímam ako trochu problematické. Napriek všetkým tým témam, ktoré tu zazneli, eticky, morálne, kde, samozrejme, že s tým zákonom sa môžme len stotožniť, ale v čl. I je, kde hovoríte o novele ústavy, teda novele zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, je úplne zrozumiteľné, že sa snažíte zabezpečiť bezúhonnosť osôb, ktoré dochádzajú do kontaktu s deťmi, ale tak ako už bolo konštatované, dávame do pozornosti, aby ste sa možno inšpirovali už platnou normou v rámci samotného tohto zákona.
On ten zákon 305 už dnes v § 79 ods. 4 definuje osobu, ktorá nie je bezúhonná, ako osobu, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo bola právoplatne odsúdená za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti proti rodine a mládeži podľa § 204 až 211 Trestného zákona a to aj vtedy, ak jej bolo odsúdenie za uvedené trestné činy zahladené alebo sa na ňu hľadí, akoby nebola za takýto čin odsúdená podľa osobitného predpisu.
V tomto vašom návrhu chýba práve právny základ, ako sa dostanú vymenované subjekty, teda espeočka, čiže orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne cédeerká alebo teda, alebo Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže, obec alebo aj vyšší územný celok, ako sa dostanú k výpisom z registra trestov. Tam by sme potrebovali nastaviť zmeny v zákone o registri trestov, aby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky týmto subjektom vydala výpis z registra trestov. Je to technická otázka, dá sa to, samozrejme, dopracovať.
Čo sa týka bodu 2 v čl. II, štát chráni právo detí na vlastnú identitu podľa pohlavia ich narodenia. Tu máme tiež trochu otáznik, že ak dáme povinnosť štátu v zákone, tak aký bude mať štát na to nástroje, aké nástroje? Tuto to trochu tak akoby zaváňa tým, že je to norma, ktorá je v tejto chvíli nevykonateľná. Možno by sme mohli teda ešte viac hovoriť o tom, že čo ste v tejto časti mali na mysli, lebo v dôvodovej správe sa o tom bližšie nehovorí.
V čl. II, kde hovoríme o novele zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci, kde, rovnako ako som spomínala, s celým zákonom aj tu súhlasím s obsahom, ale platí to, čo som uviedla v čl. I o potrebe zmien zákona o registri trestov, aby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vydala výpis z registra trestov.
No a k čl. III a k čl. VI uvediem spoločnú pripomienku. Považujem za správne, že v zákone o rodine, ako aj v novele zákona o výchove a vzdelávaní sa snažíte posilniť práva rodičov na rodičovskú výchovu a právo rodičov vychovávať dieťa v súlade so svojím filozofickým a náboženským presvedčením. Je to právo, ktoré garantuje tak zákon o rodine, ako aj samotná ústava, a teda návrh vašej legislatívnej zmeny čítam ako reakciu na trendy, ktoré sa aktuálne pri sexuálnej výchove na školách presadzujú.
Prípady, kedy sa rodičia dostávajú do sporov alebo rozporov s obsahom vzdelávacích aktivít týkajúcich sa sexuálnej výchovy, sa nám množia a sú reálne. To nie sú vymyslené veci. Svedčí o tom aj skutočnosť, že týmito prípadmi sa zaoberá aj Európsky súd pre ľudské práva a slobody v Štrasburgu. Už teraz sa tam eviduje mnoho podobných prípadov. Jeden za všetky sa odohral vo Švajčiarsku, kde matke dcéry, ktorá si neželala, aby sa jej dcéra zúčastňovala sexuálnej výchovy, vlastne nepomohol ani Európsky súd pre ľudské práva a slobody. Zamietol jej sťažnosť s odôvodnením, že švajčiarska právna úprava vzdelávania spadá pod národnú otázku a je nastavená tak, že škola je tá, ktorá prioritne zodpovedá za obsah vzdelávania. Švajčiarska úprava neobsahovala obdobnú normu, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona, a náš školský zákon, rovnako ako ten švajčiarsky, nedáva škole konkrétne mantinely na rozsah sexuálnej výchovy. Riaditeľ školy u nás na Slovensku aj samospráva školy má tiež voľnú úvahu, ako tomu bolo v prípade rozhodovania vo Švajčiarsku. No a, takže vo svetle aj týchto výrokov európskeho súdneho, Európskeho súdu pre ľudské práva si myslím, že by bolo potrebné aj v školskom zákone nastaviť práve na národnej úrovni limity pre riaditeľov škôl a zvýšiť tak ingerenciu rodičov.
Takže aj kvôli týmto pripomienkam a teda v tomto zmysle si teda dovoľujem podať v tejto chvíli procedurálny návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 618. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 633 zo 7. júla 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vďaka, Majka, ja myslím, že jednou z možných podaných rúk učiteľovi môže byť aj, alebo by mohol aj sociálny pracovník v školstve ako pedagogický zamestnanec. Nie, samozrejme, ako povinnosť pre školu, ale ako možnosť za predpokladu, že by škola vyhodnotila, že situácia povedzme v triede alebo v skupine, alebo v rodine toho dieťaťa si vyžaduje intervenciu.
Takže v tomto zmysle by som v budúcnosti rada komunikovala s tímom, ktorý zákon tvorí, o možnosti vloženia sociálnych pracovníkov ako pedagogických zamestnancov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem veľmi oceniť tú ideu tejto predkladanej, tohto predkladaného zákona. Len mám možno trochu problém s jeho realizáciou v praxi, pretože rodičovské práva a práva dieťaťa na jednej strane znejú ako, ako právnická téma, na druhej strane, nie vždy tie písmenká zákona vedia uchopiť tú hĺbku vzťahu a tú ľudskosť v tom celom a tak ako si spomínala, Vladka, aj ten príbeh tej, tej pani, ktorou, ktorej dieťatko hospitalizovali, vo finále dopadol dobre a práve kvôli tej ľudskej stránke, že ten zákon tomu, k tomu až tak veľmi neprospieval alebo neprispieval. A tak len premýšľam nad realizáciou toho, takejto právnej úpravy v praxi, pretože mi zároveň rezonuje mnoho iných príbehov, kde, kde by pokiaľ by to bola vymožiteľná právna úprava v tomto zmysle, tak by to zase narobilo pomerne veľa problémov. Môžeme hovoriť o psychiatrických oddeleniach, kde sú, kde máme deti týrané, kde vieme, že mnoho detí, predovšetkým adolescentov a v puberte možno mnohé teda prežívajú často aj psychosomatické ochorenia, nie sú teda hospitalizovaní na psychiatrii, ale na iných oddeleniach, kde práve tá blízkosť rodiča môže byť kontraindikáciou a tak.
Ale ako, ako si spomínala, možno na to všetko bude priestor potom neskôr v diskusiách, ale veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 660. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 690 zo 6. septembra 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre sociálne veci, Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, prosím, milí kolegovia, aby som ako poverená poslankyňa v prvom čítaní uviedla návrh, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona sa týka oblasti, ktorej sa dlhodobo venujem, teda v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí, konkrétne činnosti kolízneho opatrovníka a postupov orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Veľmi ma teší, že sa pod tento zákon práve v tomto období, kedy vykonávame aj poslanecký prieskum k tejto téme, podpísalo viacero kolegov. Dovoľte mi teda uviesť len všeobecne návrh zákona, keďže hlbšiu diskusiu, na hlbšiu diskusiu, verím, že bude priestor v druhom čítaní.
Ako som spomínala, aktuálne beží poslanecký prieskum, ktorý bol schválený výborom pre sociálne veci v júni, a teraz včera na zasadnutí bol ešte rozšírený o ďalšie subjekty a práve v rámci tohto poslaneckého prieskumu bolo, sme zistili, že predložená novela skutočne prichádza v hodine dvanástej.
Základným návrhom alebo základným cieľom návrhu je detailnejšou úpravou, je upraviť, alebo detailnejšie upraviť postup kolízneho opatrovníka a prispieť tak k minimalizácii negatívneho vplyvu rodičovských sporov na dieťa a tiež prispieť k naplneniu princípu najlepšieho záujmu dieťaťa. Návrh zákona má vytvoriť právny základ pre zjednotenie postupu orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v pozícii kolíznych opatrovníkov. Čiastočne napĺňa jednotlivé tézy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 - 2024 v oblasti práv detí a ochrany detí pred násilím.
Týmto návrhom zákona sa zavádza zákonná povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonať po ustanovení do funkcie kolízneho opatrovníka s obidvomi rodičmi informatívny pohovor. Cieľom je prízvukovať rodičovskú zodpovednosť oboch rodičov vo vzťahu k dieťaťu. Pohovor má za cieľ na začiatku procesu konania súdu vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu prispieť k objektívnej informovanosti rodičov o postavení kolízneho opatrovníka, o jeho možnostiach, o jeho činnosti, ako samozrejme aj o možnostiach pomoci, teda využiť služby úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, konkrétne poradensko-psychologické služby pre dieťa, rovnako teda plnoletú, pre tú plnoletú fyzickú osobu a rodinu.
Cieľom zjednotenia výkonu pohovoru orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo funkcii kolízneho opatrovníka sa navrhuje ustanoviť lehotu na vykonanie pohovoru, náležitosti a podrobnosti tohto pohovoru všeobecne záväzným právnym predpisom. Teda navrhuje sa doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na vydanie vyhlášky. Aby malo ministerstvo práce dostatok času na vydanie, resp. doplnenie všeobecne záväzného právneho predpisu, navrhujeme účinnosť od 1. mája 2022.
Zatiaľ teda ďakujem za pozornosť.

Áno. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja sa tiež chcem poďakovať predkladateľkám za tento návrh zákona. Do veľkej miery reflektuje potreby každodennosti tých žiakov na školách. Ja svojho času, keď som pracovala ako školských psychológ, tak do veľkej miery sme to boli buď my psychológia alebo výchovní poradcovia, ktorí túto dieru na trhu takpovediac zaplátavali. Takže sa veľmi teším, teraz to môže, sa každý v tej škole bude môcť venovať svojim kompetenciám a svojej práci a že, a že toto biele miesto budeme vedieť zaplátať práve týmto návrhom zákona. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len počúvajúc túto diskusiu premýšľam, že čo tu ešte nezaznelo, lebo kopec biologických poznatkov, psychologických záverov, hodnotových postojov. Dokonca sme mali spirituálne okienko, tak trochu tabuliek, faktov, záverov štúdií, osobné skúsenosti, svedectvá, ale, žiaľ, hlavne kopec demagógie a, bohužiaľ, z obidvoch strán, ale na to sme si asi tu už parlamente pri takýchto diskusiách zvykli. Lenže ono to celé málokedy bolí tak veľmi ako zrovna pri tejto téme. A pri tejto téme preto, lebo sa nás to všetkých týka. Všetci sme boli zygotou, embryom, neskôr zázrakom, dnes sme hádam osobnosťami. Mnohí, žiaľ, s bolestivými skúsenosťami a sme plní emócií, pretože hovoríme o hlboko intímnej téme, ale možno by bolo fajn si uvedomiť, že ako zákonodarcovia máme v tejto téme limitné možnosti vplyvu. Pretože jediné, čo tie ženy alebo aj muži, ako bolo spomínané, v takejto situácii potrebujú, je pomoc a ak ju nedostanú od štátu, tak si pomôžu sami, pretože sme v 21. storočí a tých možností je veľmi veľa.
Takže keďže sme na pôde parlamentu, tak skúsme riešiť to, čo riešiť vieme a hlavne dbajme na to, aby to, čo z tejto pôdy vzíde, bolo fakt nápomocné, realizovateľné, také že skutočné.
Takže, prosím, venujme sa radšej pomoci, podpore tých rodín, mám, otcov a predovšetkým detí.
Ďakujem pekne.

Ja len krátko. Ďakujem, kolegovia, za podnety. Myslím, že ich spracujeme ešte do druhého čítania.
Ale, pán kolega Taraba, ja myslím, že sú to dva oddelené problémy. Jeden je nedostatok miest v materských škôlkach alebo samotných materských škôlok, ale tento zákon hovorí o inom. Hovorí o skupinách, kde teda tie deti budú akoby je to iná inštitúcia, než je materská škôlka. Takže neviem, že či sa to úplne bude dať porovnávať.
A čo sa týka pána kolegu Dostála, áno, ja som sa práve snažila poukázať na to, že máme rozličné prístupy k tejto problematike vnímania násilia na deťoch, že by sme si, by bolo dobré, aby sme tieto prístupy zjednotili. Pretože vo finále ide o tie isté deti.
Ďakujem pekne.

Toľko nebudem určite. Ďakujem, pán predsedajúci.
Dámy a páni, ja v prvom rade chcem veľmi poďakovať kolegyniam za predloženie tohto zákona - pani kolegyni Žitňanskej, Drábikovej, Krištúfkovej a Janke Bittó Cigánikovej. Myslím, že... (Reakcia z pléna.) Prosím? A samej sebe, áno. Myslím, že tento zákon, návrh zákona prichádza fakt v hodine dvanástej, pretože aj pandemická situácia ešte viac zvýraznila ten roky trvajúci problém s nedostatkom miest v materských škôlkach a v jasliach. Môžme, samozrejme, dlho polemizovať o téme zosúladenia rodinného a pracovného života, či ideálnom vývinovom období, v ktorom by dieťa malo byť socializované v rovesníckej skupine, a ale verím, že sme a že alebo možno ešte trošku viac budeme krajinou, kde sa čo najviac, čo najmenej rodičov bude musieť rozhodovať o umiestnení svojho dieťaťa do jasličiek či škôlky, alebo detskej skupiny pod ekonomickým tlakom či strachom zo sociálnej izolácie rodiča.
Predkladaný návrh zákona pomerne prísne upravuje podmienky na zápis do zoznamu poskytovateľov služby. Upravuje sa bezúhonnosť poskytovateľa, ak je poskytovateľ právnickou osobou jej štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu. Rovnako je teda určená aj tá fyzická osoba osobne vykonávajúca službu, ktorá musí byť bezúhonná a zdravotne spôsobilá, musí mať najmenej 18 rokov. A v tomto zmysle je bezúhonnou osobou fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti so starostlivosťou o dieťa alebo odkázanú osobu, alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ktorého spáchanie môže mať vplyv na osoby poskytovať starostlivosť o dieťa. Bezúhonnosť sa teda preukazuje výpisom z registra trestov.
Náš návrh zákona má v § 9 ustanovenie, že poskytovateľ a ani fyzická osoba, ktorá osobne vykonáva službu, nesmie voči dieťaťu používať neprimerané výchovné prostriedky alebo obmedzenia a nesmie používať ani také výchovné prostriedky alebo obmedzenia, ktoré sa dotýkajú dôstojnosti dieťaťa alebo ohrozujú jeho život, zdravie, telesný alebo citový, rozumový a mravný vývin. Neobsahuje však mechanizmy ako skontrolovať, či tieto osoby nebudú náchylné používať neprimerané výchovné prostriedky. A teda v rámci rozpravy som sa v krátkosti pozrela na porovnanie práve pri týchto právnych predpisov, ktoré upravujú bezúhonnosť zamestnancov pracujúcich s deťmi. Je to viac-menej taká prevencia. Budem rada, keď sa otvorí diskusia medzi teda prvým a druhým čítaním.
Takže prvá oblasť sa týka bezúhonnosti zamestnancov pracujúcich s deťmi v rámci centier pre rodinu, čož je možno v istej, v istom momente ekvivalent, kde zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele v § 79 ods. 4 upravuje bezúhonnosť v rámci procesu posudzovania žiadosti o udelenie akreditácie, kde za bezúhonnú osobu sa nepovažuje osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin. Ale je tu len vybraný rozsah trestných činov, je teda definovaný v tých zákonoch, nebudem to tu teraz čítať. Ale napríklad v oblasti školstva, kde podľa § 15 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch sa za bezúhonného považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin alebo úmyselný trestný čin. Sú tam zase vymenované. A následne sa v inom odseku upravuje, že absolútne nulová tolerancia, ktorá je vyjadrená slovami, že ak ide o obzvlášť závažný zločin, trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, tak sa za bezúhonného nepovažuje ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za takýto trestný čin odsúdený. Je to teda dosť veľký rozdiel v oblasti sociálno-právnej ochrany detí a v oblasti školstva, takže mne tu tak vzniká celkom otázka, že prečo? Lebo tie deti sú vlastne tie isté, takže možno je to tiež moment, na ktorý by sme sa v tomto čase, ktorý nás čaká, mohla, mohli pozrieť.
No a rovnako ešte k tým rozdielom patrí, že ako zamestnávateľ kontroluje psychickú spôsobilosť zamestnanca, ktorý pracuje s deťmi, tak pre oblasť v CDR-kách je to v rámci § 58 tej tristopäťky spomínanej, kde je upravené, že zamestnanec centra, ktorý prichádza do osobného kontaktu s deťmi, musí spĺňať tú psychickú spôsobilosť, preukazuje ju psychologickým posudkom vypracovaným na základe psychologického vyšetrenia, ktoré nie je staršie ako rok. A ak sa jedná o zamestnanca centra, tak vtedy je, ide tiež o psychologický posudok vypracovaný na základe psychologického vyšetrenia. Rovnako to platí aj pri podozrení na týranie alebo sexuálne zneužívanie, pre ktoré centrum vykonáva opatrenia pobytovou formou. Toto psychologické vyšetrenie vykonáva psychológ so špecializáciou v oblasti kliniky, teda v klinickej psychológie alebo v špecializovanom odbore poradenskej psychológie a centrum zabezpečuje toto vyšetrenie aj teda náklady s tým priamo spojené.
A v tej, v tom zákone, v tej tristopäťke sú teda aj upravené tie kontraindikácie. Tam sa hovorí o intelektových schopnostiach v pásme subnormy, obmedzenom rozsahu emočného prežívania alebo akcentovaných črtách agresivity, hostility, impulzívne reagovanie tam je, egocentrizmus. Čiže pomerne veľa tých príkladov, ale napríklad školské zákony o tomto nemajú vôbec žiadnu zmienku. Tam sa hovorí iba o kvalifikačných predpokladoch, bezúhonnosti, zdravotnej spôsobilosti a ovládaní štátneho jazyka. Kde zase postoj zamestnávateľa je, že až do právoplatného rozhodnutia súdu pozastaví výkon pracovnej činnosti pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi, ktorý oznámil podanie obžaloby na jeho osobu. Čiže je tu pomerne veľa rozdielov, pričom teda ale stále ostávame pri tom, že tie deti máme rovnaké. A ja myslím, že aj vo svetle posledných udalostí alebo teda udalosti posledných týždňov by bolo dobré využiť časový priestor medzi prvým a druhým čítaním a pouvažovať nad tým, či nevyvolať diskusiu o ošetrení prípadných podozrení kvôli potenciálnym obetiam i obvineným.
Ako som opakovane zdôrazňovala, násilie v blízkych vzťahoch je vysoko špecifický fenomén, ktorý potrebuje jasné guideline. Zreteľné a citlivé procesy, a teda aj tieto vzťahy pracovníka detskej skupiny, rodiča a dieťaťa detskej skupine sú blízke vzťahy, pretože sú založené na dôvere a až priam oddanosti. Nedáte dieťa alebo nedáte svoje dieťa do starostlivosti niekomu, komu nedôverujeme. A teda sú podčiarknuté emóciou, a preto sú veľmi krehkou pôdou. No a zasadené do kontextu doby, ktorú žijeme, a komunikácia o problematike násilia na verejnosti myslím, že by bolo dobré aj nad týmto pouvažovať a tie guideline vytvoriť.
Ďakujem pekne za pozornosť.