Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako hlavná predkladateľka návrhu zákona mohla odôvodniť návrh zákona v druhom čítaní na pléne Národnej rady. Ďakujem, samozrejme, všetkým kolegom, ktorí zákon podporili, rovnako aj všetkým, ktorí zaň hlasovali.
A teda diskusia na výboroch bola veľmi rozmanitá, vystúpili aj zástupcovia mimovládneho sektora, ktorí mailom viacerým poslancom doručili svoje výhrady,...
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako hlavná predkladateľka návrhu zákona mohla odôvodniť návrh zákona v druhom čítaní na pléne Národnej rady. Ďakujem, samozrejme, všetkým kolegom, ktorí zákon podporili, rovnako aj všetkým, ktorí zaň hlasovali.
A teda diskusia na výboroch bola veľmi rozmanitá, vystúpili aj zástupcovia mimovládneho sektora, ktorí mailom viacerým poslancom doručili svoje výhrady, na výboroch sme si vypočuli aj pripomienky pána advokáta, ktorý sa venuje zastupovaniu práv obetí domáceho násilia, ako aj stanovisko výskumníčky, ktorá sa venuje otázkam domáceho násilia. Z tohto dôvodu je dôležité, aby tu dnes zaznela moja reakcia na pripomienky, keďže z pohľadu aplikácie práva je aj stenografický prepis v rozprave Národnej rady v určitej forme prameňom práva, a je tak možné ozrejmiť úmysel zákonodarcu. Oboznámila som sa so stanoviskom Kancelárie Národnej rady, v časti k návrhu zákona odbor upozorňuje na potreby doplnenia prechodného ustanovenia. Toto som zohľadnila v doplňujúcom návrhu, ktorý som doručila dňa 19. 10. tohto roku Národnej rade a ktorý prednesiem po uvedení tohto návrhu zákona v rámci rozpravy. Súhlasila som aj s navrhnutými úpravami, ktoré sa vykonajú v rámci vyhotovenia čistopisu, a v súlade s Legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov budú vykonané niektoré legislatívnotechnické úpravy, ktoré neznamenajú vecnú zmenu.
Takže k samotnému návrhu. Základným cieľom návrhu zákona je detailnejšou úpravou postupu kolízneho opatrovníka prispieť k minimalizácii negatívneho vplyvu rodičovských sporov na dieťa a taktiež prispieť k naplneniu princípu najlepšieho záujmu dieťaťa. Návrh zákona má vytvoriť právny základ pre zjednotenie postupu orgánov sociálnej... sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v pozícii kolíznych opatrovníkov. Návrh zákona zároveň čiastočne napĺňa jednotlivé tézy programového vyhlásenia vlády na obdobie rokov 2021 – 2024 v oblasti práv detí a ochrany detí pred násilím.
Predmetný návrh zákona je výsledkom kompromisného riešenia, ktorý som hľadala so stranou SaS, konkrétne s pánom poslancom Dostálom. V návrhu zákona taktiež reagujem na predbežné zistenia poslaneckého prieskumu na ústredí práce a úradoch práce, ktorý realizujem na základe uznesenia výboru pre sociálne veci z júna a septembra tohto roku.
Návrh zákona má dva novelizačné body. V bode 1 sa v § 20 dopĺňa odsek 3. V tomto odseku sa zavádza zákonná povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonať po ustanovení do funkcie kolízneho opatrovníka s obidvomi rodičmi informatívny spoločný pohovor. Povinnosť vychádza zo skúseností z praxe, že sa tak často nedialo a nedeje alebo pohovor neplní účel napríklad tým, že sa neprízvukuje rodičovská zodpovednosť oboch rodičov vo vzťahu k dieťaťu.
V tomto zmysle považujem tento návrh zákona za veľmi významný preto, lebo prvýkrát je v právnej úprave, sa ukotvuje povinnosť orgánu vykonať tento pohovor. Ďalší význam novely spočíva v tom, že je cielený na zachovanie záujmu dieťaťa, má presadzovať najlepší záujem dieťaťa, nemá sledovať záujem rodičov. To je veľmi dôležitý moment. Kolízny opatrovník ako účastník konania má chrániť najlepší záujem dieťaťa, na určovanie a posudzovanie ktorého sa uplatňuje zásada o záujme dieťaťa podľa zákona o rodine. Kolízny opatrovník má zároveň pomáhať dieťaťu v kolíznej situácii záujmu oboch rodičov. Ide o situácie, keď žiaden z rodičov nemôže zastupovať svoje dieťa, keďže ide o právny úkon, pri ktorom by mohlo dôjsť k rozporom záujmov medzi rodičmi a dieťaťom, to je § 31 zákona o rodine. Pohovor má byť informatívny, teda má poskytnúť rodičom informáciu o následných postupoch kolízneho opatrovníka, nejde teda o poradenský rozhovor, na to sú iné inštitúty pomoci rodinám a rodičom. A práve tá informatívnosť pohovoru zvýrazňuje neutralitu postavenia funkcie kolízneho opatrovníka.
Pohovor má za cieľ na začiatku konania súdov vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu prispievať k objektívnej informovanosti rodičov o postavení kolízneho opatrovníka, o jeho možnostiach, o jeho činnosti, ako, samozrejme, aj o možnostiach pomoci. Na mysli mám napríklad možnosti využiť služby úradov sociálnej, úradov sociálnych vecí... práce, sociálnych vecí a rodiny (povedané so smiechom), konkrétne poradensko-psychologických služieb, teda odboru poradensko-psychologických služieb, prípadne iných služieb poradenských pre dieťa, plnoletú fyzickú osobu a rodinu. Žiaľ, v praxi sa často dialo, že jednotliví zamestnanci vnášali do obsahu rozhovoru svoje osobné presvedčenia a životné skúsenosti, ktoré narúšali práve rozmer objektivity.
Aj v tomto má zamedziť návrh zákona tak, že vyhláškou, ktorú vydá ministerstvo, sa určí napríklad lehota na vykonanie informatívneho pohovoru, náležitosti a podrobnosti informatívneho pohovoru. Z praxe vieme, že metodické pokyny, ktoré ho už ukotvujú v tejto chvíli, sa, žiaľ, často nedodržiavali, a teda odteraz budú nahradené vyhláškou, vyhláška ako právny predpis sa musí dodržiavať. Návrh zákona nezakladá nezavádza zákonnú povinnosť rodiča zúčastniť sa informatívneho pohovoru a s jeho prípadnou neúčasťou sa nespájajú právne následky, ako napr. negatívny náhľad na spôsobilosť rodiča osobne vychovávať dieťa a podobne.
Daná skutočnosť sa vyjadruje v piatej vete, ktorá explicitne vyjadruje, že rozhodnutie rodiča pre osobitný informatívny pohovor alebo rozhodnutie rodiča nezúčastniť sa informatívneho pohovoru nemá vplyv na posudzovanie jeho spôsobilosti osobne vychovávať dieťa alebo mu nemôže byť inak na ťarchu. Táto veta bola práve výsledkom kompromisu v rámci koaličných rokovaní. Kritici tejto vety argumentujú, že je nevhodná a že legalizuje neochotu jedného z rodičov dohodnúť sa na porozvodovej alebo porozchodovej starostlivosti.
Chcem upozorniť, že táto veta nemá ambíciu legalizovať takéto správanie sa rodiča. A sú na to dva argumenty. Prvá vec je, že tam spočívajú v dôvo... v znení dôvodovej správy. V nej som, v nej je, citujem: „Veta má za cieľ zohľadniť napríklad postavenie rodiča alebo maloletého dieťaťa ako obeti trestného činu domáceho násilia. Návrh zákona v tretej vete a v piatej vete rešpektuje postavenie, postavenie, práva a právom chránené záujmy obzvlášť zraniteľných obetí v zmysle zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Návrh zákona má nastaviť právnu prekážku, aby účasť obzvlášť zraniteľnej obete na spoločnom pohovore s páchateľom spôsobila druhotnú viktimizáciu.
Za druhotnú viktimizáciu sa považuje podľa zákona ujma, ktorá obeti vznikla v dôsledku konania alebo nekonania orgánu verejnej moci, subjektu poskytujúceho pomoc“ obetiam poskytovateľa... pomoc „obetiam, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, znalca, tlmočníka, obhajcu alebo oznamovacích prostriedkov. Zákon o obetiach považuje právo na ochranu pred druhotnou viktimizáciou alebo opakovanou viktimizáciou za základné právo obete.“ Nemohla som si teda... To je koniec citátu z dôvodovej správy.
Teda nemohla som si v návrhu zákona dovoliť nútiť obete násilia k tomu, aby na pôde úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podstúpili traumatizujúce stretnutie s rodičom, ktorý sa dopúšťal na druhom rodičovi domáceho násilia. V tom by bol návrh zákona v rozpore s účelom zákona o obetiach a v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, tak ako ho vymedzuje čl. 5 zákona o rodine.
Ďalším argumentom je tiež novela zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane, kde teda nijakým spôsobom nenegujeme ustanovenie § 24 ods. 4 zákona o rodine. Stále platí, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia a tiež prihliada na schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podčiarkujem, teda že rodinný súd stále bude aplikovať kritérium, tu môžme citovať zákon o rodine: „schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa.“
Je ešte tiež potrebné práve na tomto mieste uviesť pripomienku, ktorú vznieslo ministerstvo spravodlivosti, kde, citujem: „S úvahou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ohľadne prípadnej novelizácie § 24 a § 36 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorá je vyslovená v stanovisku v rámci predkladacej správy, sa nestotožňujeme. Zastávame názor, že zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu skupiny poslancov, si vo všeobecnosti nevyhnutne nevyžadujú vykonať novelizáciu predmetných ustanovení zákona o rodine.“ Takto to číta ministerstvo spravodlivosti.
Mojím návrhom zákona teda nie sú dotknuté pravidlá zákona o rodine. Jediné, čo táto kritizovaná veta - tá piata - uvádza, je, že občan, ktorý sa nedostaví pred orgán štátu, nesmie byť postihovaný automaticky v súkromnoprávnych vzťahoch. Tie teda súkromnoprávne vzťahy sú regulované v zákone o rodine a sú to vzťahy rodič a dieťa. Vzťah štát a občan je regulovaný v oblasti verejného práva, to znamená, že v zákone č. 305/2005 Z. z. je teda práve regulovaný, je to platná zásada teórie práva, ktorá reflektuje delenie právneho poriadku na verejné a súkromné, teda návrhom zákona nerobím nič iné, len sa rešpektuje konzistentnosť právneho poriadku. Čiže to, že rodič sa nezúčastní spoločného pohovoru, neznamená, že dieťa bude ukrátené na tom, aby, že rodičia nedostanú túto službu. Práve naopak, vo štvrtej vete sa upravuje právny následok a postup orgánu kurately, ak sa rodičia nerozhodli pre spoločný pohovor. V takom prípade orgán kurately vykonáva pohovor s každým rodičom osobitne. To znamená, že plnohodnotný pohovor sa uskutoční s každým rodičom a, a tú plnohodnotnosť a neutralitu rozhovoru garantuje práve tá spomínaná vyhláška, ktorú vydá ministerstvo práce.
Ďalej tiež zaznievala kritika, že problematickí rodičia sa často vyhýbajú pojednávaniach na súdoch, znaleckým dokazovaniam, rovnako účasti na výchovných opatreniach, poradenstvu a podobne. Je to možné, ale toto návrh môjho zákona nerieši. Je to problém justície a autority súdnych rozhodnutí, kvality poskytovania výchovných opatrení a v neposlednom rade aj výkonu súdnoznalectva.
Čiže verím, že tento návrh zákona bude minimalizovať tieto situácie, fokusuje sa práve na prvopočiatok sporu, na začiatok sporu rodičov, presnejšie na ten moment, kedy sa konflikt rodičovský z ich domáceho priestoru dostane do systému sociálnoprávnej ochrany detí, vtedy je dôležité, aby sa vzťahy nevybičovali cez znalecké dokazovania, výchovné opatrenia a podobne.
Práve o latencii domáceho násilia sú totiž viaceré štúdie, keď som sa s týmito štúdiami oboznámila, tak sa, sme sa utvrdili v tom, že je dobré nenútiť latentnú obeť domáceho násilia na podrobenie sa rozhovoru. Nehovoriac o tom, že by úradník z odboru SPO mal voči obeti, ktorá je skrytá, postupovať represívne. Ani samotný úradník z kurately nemusí vedieť a spozorovať znaky obetí.
Aby malo ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny dostatok času na vydanie, resp. doplnenie všeobecne záväzného právneho predpisu, navrhujeme účinnosť od 1. mája 2022.
Takže ďakujem za podporu tohto návrhu zákona a takže skončila som. A ako prvá sa hlásim do rozpravy, kde chcem teda odôvodniť môj doplňujúci návrh.
Skryt prepis
