Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, v prvom rade mi, prosím, dovoľte poďakovať sa pani ministerke za predložený návrh zákona. Osobitne sa z toho teším preto, lebo v článku IV sa mení aj zákon o rodine. Pani ministerka spravodlivosti reflektovala na novelu zákona o rodine, ktorú som jej predložila v januári tohto roka a ktorú som mienila predložiť Národnej rade ako poslanecký návrh zákona.
Môj návrh bol podrobený expertíze v rámci pracovnej skupiny ministerstva spravodlivosti, v ktorej boli zastúpené aj kolegyne a kolegovia z ministerstva spravodlivosti, z ministerstva práce, rodinní sudcovia, experti i na ochranu práv detí alebo na ochranu obetí domáceho násilia, advokáti. Vzhľadom na potrebu nájsť aj politický konsenzus boli v pracovnej skupine aj kolegovia poslanci, pán poslanec Dostál a pani poslankyňa Marcinková.
Môj poslanecký návrh bol prevzatý úplne, avšak z môjho pohľadu je podstatné, že cieľ návrhu zákona bol zachovaný, a to v prvom rade doplniť formu osobnej starostlivosti, ktorú dnes pozná zákon o rodine, o spoločnú osobnú starostlivosť oboch rodičov. Ide o formu starostlivosti, ktorá môže byť vzhľadom na potreby konkrétneho dieťaťa vhodnejšia ako existujúce formy starostlivosti.
Ako výsledok politického kompromisu, ktorý žiadali kolegovia poslanci a na odporúčanie expertov venujúcich sa pomoci obetiam domáceho násilia, bolo znenie doplnené o jednu vetu. Konkrétne sa jedná o vetu uvedenú v článku IV bod 4 § 24 ods. 5. V tomto odseku sa na konci pripojila veta, ktorá znie, citujem: "Riadne odôvodnený nesúhlas jedného z rodičov so striedavou osobnou starostlivosťou nemá vplyv na posudzovanie jeho schopností dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom ani mu nemôže byť inak na ťarchu. Súd však vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa." Táto veta bola po medzirezortnom pripomienkovom konaní modifikovaná tak, že nesúhlas jedného z rodičov so striedavou osobnou starostlivosťou musí byť riadne odôvodnený. Až keď je riadne odôvodnený, až vtedy nastanú účinky právnej normy, teda že nesúhlas nemá vplyv na posudzovanie schopnosti rodiča sa dohodnúť na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, prípadne nemôže mu byť na ťarchu.
Z môjho pohľadu je táto modifikácia vety zo strany pani ministerky krokom veľmi správnym smerom. V dôvodovej správe sa uvádza, citujem: "Nesúhlas rodiča s niektorou z týchto foriem nemôže mať pre tohto rodiča negatívne následky ani nemôže byť považovaný za prejav neschopnosti dohodnúť sa na výchove o starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, ale len za prejavenie legitímneho odlišného názoru pri hľadaní najlepšieho záujmu dieťaťa a v tomto rozsahu nemôže byť rodičovi, ktorý vyslovil nesúhlas, pri ďalšom rozhodovaní súdom o forme starostlivosti priťažiť. Toto pravidlo platí len v prípade, že nesúhlas rodiča je riadne odôvodnený. To znamená odôvodnený spôsobom, z ktorého je pre súd zrejmé," aké spôsoby, "aké dôvody vedú rodiča k vysloveniu nesúhlasu." Koniec citátu.
Táto veta nie je v právnom poriadku nová, je takmer totožná s vetou, ktorú som akceptovala ako výsledok politického kompromisu v septembri minulého roka pri prijímaní môjho poslaneckého návrhu zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kuratele. Tá vyšla v Zbierke zákonov pod číslom 418/2021 a nadobudla účinnosť teraz 1. mája 2022.
Takže vrátim sa ešte k samotnému návrhu na zmenu zákona o rodine. Keďže sme len v prvom čítaní, oceňujem, že novela zákona o rodine zavádza novú formu porozvodovej a porozchodovej starostlivosti. Ja som síce v mojom návrhu novely chcela dať spoločnú starostlivosť ako prioritnú, ale v rámci kompromisu sa podarilo dosiahnuť aspoň to, že budeme mať tri rovnocenné formy porozvodovej starostlivosti, a to je spoločná osobná starostlivosť obidvoch rodičov, striedavá osobná starostlivosť a zverenie dieťaťa alebo teda osobná starostlivosť jedného z rodičov.
Návrh zákona možno vnímať ako reakciu na potreby súdnej praxe alebo možno ešte ako, ešte presnejšie povedané, ako reakciu na realitu rozchodových a rozvodových procesov o deti.
Na tomto mieste treba opäť zdôrazniť špecifickosť tohto typu procesov, pretože rodičovský vzťah, ktorý je ich, svojím charakterom je natoľko mimoriadny a determinovaný vplyvmi zvnútra i z exteriéru, že stále treba mať na pamäti, že situácia tých rodičov sa môže vyvíjať, meniť často aj smerom, ktorý sme vôbec nepredpokladali. Tá triáda matka, otec a dieťa žije z niekoľkostupňovej komunikácie a malo by byť v záujme všetkých odborníkov a, samozrejme, aj súdu túto komunikáciu všemožne podporovať. A že sa to pod dobrým vedením a podchytením toho prípadu od začiatku darí, že rodičia smerujú k dohode a porozumejú hĺbke a významu komunikácie, to ukazuje prax z poradní i moja prax a ukazuje to aj prax zo súdov.
Takže chcem ešte povedať, že bližšie o novele zákona, ale aj o iných otázkach týkajúcich sa práv detí budeme diskutovať zajtra na panelovej diskusii, ktorú organizujem spolu s pani predsedníčkou Ankou Záborskou, tak, a myslím, že ste aj kolegovia obdržali pred pár týždňami pozvánku na panelovú diskusiu na tému Aktuálne otázky právnej politiky štátu vo vzťahu k deťom, k rodičovským sporom a zásahom štátu do výkonu rodičovských práv. Bude to teda zajtra 22. júna od 8.30 do 10.30 v kinosále. Vystúpi aj pán komisár pre deti pán Mikloško aj pani doktorka Medvecká, advokátka, ktorá sa bude práve venovať problematike vynímania detí z biologických rodín. Tu prináša aj, tu prichádza aj taká novinka v Civilnom mimosporovom poriadku, kde zmena reaguje na stav, že počet detí vyňatých z biologických rodín na základe neodkladných opatrení sa medziročne výrazne zvyšuje. V roku 2013 to bolo 54 % a v roku 2020 to bolo 92 % detí. Následne je výrazná časť detí umiestňovaná v zariadení na neobmedzenú dobu. Rádovo sú to mesiace len na základe neodkladka, ktoré má byť rýchlym a hlavne prechodným opatrením súdu na riešenie akútnej situácie dieťaťa.
Takže osobitne vítam, že v prípade neodkladného opatrenia vo veciach ochrany maloletých sa navrhuje obmedzenie dĺžky jeho trvania na dobu najviac šesť mesiacov. Takže som rada, že sa dosiahne účel, teda v prvom rade zabrániť nežiaducemu javu v aplikačnej praxi, keď v niektorých prípadoch sú maloleté deti na základe neodkladka, neodkladného opatrenia súdu dočasne, dočasne zverené do starostlivosti iných osôb dlhodobo, aj na dobu niekoľkých rokov.
A v závere ešte jeden prínos návrhu. Takže ešte raz vďaka, pani ministerka, kedy návrh reaguje na aplikačnú prax súdov, keď na niektorých súdoch, a to záleží, samozrejme, od úpravy rozvrhu práce každého súdu, vo veci rozvodu a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode konali často niekoľkí sudcovia, tak ako ste už spomínali, ako nebol to jeden sudca. Takže vítam, pretože sa navrhuje ustanoviť, že v konaniach týkajúcich sa maloletých detí sa na miestne príslušnom súde návrhy na začatie konania týkajúce sa toho istého maloletého alebo jeho súrodencov budú prideľovať sudcovi, ktorému bol pridelený prvý návrh na začatie konania týkajúci sa toho maloletého, alebo, ak sa konanie začalo bez návrhu, sudcovi, ktorý začal prvé konanie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, ja len by som sa chcela veľmi poďakovať pani komisárke za poskytnutie takého podrobného vhľadu do tejto problematiky porušovania ľudských práv, a teda treba povedať, že porušovanie ľudských práv inštitúciami a v inštitúciách, čo je, myslím, že priam až tragické hodnotenie. Ja teda vnímam tento váš vstup aj ako výzvu pre nás ako pre poslancov, a teda dúfam, že bude vypočutá. Priznávam, že vaše správy sú naozaj zdrojom pre legislatívne iniciatívy. Oceňujem, že ste sa dotkli aj práve témy sociálnoprávnej ochrany detí, keďže je to téma, ktorej sa dlhodobo venujem. Pretavilo sa to koniec koncov aj do poslaneckého prieskumu, ktorý sme s kolegami realizovali, a mnoho z tých vašich poznatkov sme naozaj vnímali aj my v rámci toho poslaneckého prieskumu.
Vrátim sa k vašej správe, lebo na strane 53 pod bodom 24, v odpočte plnenia legislatívnych odporúčaní navrhnutých vláde, uvádzate, že vláda nesplnila vaše odporúčanie v znení vytvorenie podmienok a priestoru na odbornú prácu s rodinou, vo vybraných prípadoch aj dlhodobú prácu s rodinou. V systéme sociálnoprávnej ochrany dieťaťa napriek rozsiahlej novelizácii právnej úpravy v praxi naďalej prevláda kontrola a prešetrenie rodiny pred reálnou pomocou a odbornou prácou s rodinou. Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí sa realizujú naozaj veľmi striedmo, v ohraničenom krátkom období a často veľmi neskoro, keďže si uvedomíme, že detstvo je limitné.
S týmto vaším zistením plne súhlasím a teda vlastne veľmi podobné konštatovanie zaznievalo aj v našom protokole, a teda výsledkom toho, že čítam, čo nám príde do pléna, čo nie je vždy úplne ocenené, a teda čítam aj vaše správy, je, že prinášam návrh zákona, aby sa posilnili vaše kompetencie, v novele č. 82/2001 Z. z. z 5. februára 2021, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Tá je už účinná vlastne už skoro vyše roka a umožňuje na účel posudzovania dodržiavania práv osoby so zdravotným postihnutím a pri monitorovaní dodržiavania práv osoby so zdravotným postihnutím nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta. Vo vašej správe na 59. strane ešte uvádzate, že "slovenský právny poriadok pozná prípady, v ktorých samotný zákon vyžaduje tzv. povinnú obhajobu účastníka konania, napríklad povinná obhajoba podľa Trestného poriadku. Takisto ľudia v tzv. zlej situácii majú prístup k bezplatnej právnej pomoci prostredníctvom centra právnej pomoci. Vychádzajúc zo súdnych konaní, ktorých priebeh mi je často" z komisára pre... "z činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím známy, zastávam stanovisko, že aj ľudia, ktorým je zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, by mali byť povinne zastúpení s nárokom na bezplatnú právnu pomoc a podporu v konaniach o spôsobilosti na právne úkony, v konaniach o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení a v konaniach o ustanovení opatrovníka. Pre človeka, ktorý trpí mentálnym postihnutím alebo duševnou chorobou, je náročné aktívne si vyhľadať advokáta i v prípade, ak je dostatočne finančne zabezpečený."
Toľko citát z vašej správy. A aj z tohto návrhu som predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov. Je evidovaný na, ako tlač 1052 a je predmetom tejto schôdze. Cieľom návrhu je zlepšiť postavenie osôb so zdravotným postihnutím formou posilnenia procesných oprávnení vás, pani komisárka, v troch najdôležitejších špecifických druhoch súdnych konaní, ktoré sa dotýkajú tak základných ľudských práv. A to sú tie spomínané konania, konanie o spôsobilosti na právne úkony, o prístupnosti prevzatia a o držaní v zdravotníckom zariadení a o ustanovení opatrovníka. V tomto návrhu zákona reagujem na situáciu, že v súčasnosti môžete ako komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím vstupovať do spomínaných súdnych konaní, ale len v prípade, ak vás sudca zo svojho rozhodnutia priberie do súdneho konania, alebo ak o to požiadate. Sudca potom váš vstup do súdneho konania buď schváli, alebo neschváli, čo však môže byť proces aj na niekoľko mesiacov. Tak ukazuje prax. Navrhovaná zmena má preto umožniť vstúpiť pani komisárke do najzávažnejších súdnych konaní už aj na základe toho, že oznámite sudcovi, že vstupujete do konania. O potrebe predložiť tento návrh ma presvedčili aj príbehy, ktoré spomínate vo svojich správach; tak ako je tam spomínané, niekedy ste čakali viac ako rok.
Rovnako ste, pani komisárka, avizovali aj prípad, keď súd napríklad neumožnil váš vstup do súdneho konania, to bol vlastne ten príbeh, o ktorom ste teraz hovorili, pretože podľa názoru súdu boli záujmy danej osoby dostatočne chránené kolíznym opatrovníkom. Mnoho podobných podnetov som zaznamenala aj ja. A ako píšete vo svojej správe, tiež s tým možno len súhlasiť, stretávate sa s mnohými prípadmi, keď je kolízny opatrovník len formálnym účastníkom súdneho konania a nepomáha danému človeku, ktorý bol ustanovený. Takže z môjho pohľadu takto by sme ako zákonodarná moc mali reagovať na požiadavky a potreby ľudí, o to viac, keď sú ešte aj komunikované štátom, aspoň teda komisárom pre zdravotne postihnutých, teda vlastne úradom, ktorý štát zriadil na ochranu práv zdravotne postihnutých. Takže verím, že tieto vaše výzvy vypočujeme.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, prosím, z poverenia gestorského výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny podať správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch.
Správa o činnosti pani komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím (tlač 957) bola rozhodnutím predsedu Národnej rady pridelená na prerokovanie výboru pre sociálne veci, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Všetky určené výbory správu prerokovali a zhodne ju odporúčali Národnej rade zobrať na vedomie.
Na základe výsledkov rokovania výborov gestorský výbor odporúča, aby Národná rada zobrala správu na vedomie. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe spoločnej správy výborov (tlač 957a).
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len na margo, musím sa priznať, že po skúsenostiach alebo teda po mojej dlhoročnej práci na ústredí práce som taká vždycky opatrná, keď počujem slovo inšpekcia. Lebo možnože by úplne stačilo, keby si každý proste tú prácu vykonával tak, ako má, a nemusel by byť kontrolovaný. A myslím, že mám za to, ale však to bude, samozrejme, na diskusiu možno aj s pánom ministrom alebo na výbore, že už dnes existuje pomerne akoby veľa stupňov tých kontrolných mechanizmov, či už na úradoch, alebo na ústredí. Tak len taká úvaha, že či by nebolo možno flexibilnejšie, ekonomickejšie, hospodárnejšie ich zozbierať a tam akoby tlačiť na to, aby si tú prácu vykonávali, než teda vytvoriť nejaký nový odbor. Ale to je len, alebo teda inšpekciu, to je len úvaha, aby sme sa, úvaha z praxe, aby sme sa potom v tých kontrolných orgánoch nestratili. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja sa tiež chcem poďakovať pánovi ministrovi za to, že prichádza s týmto zákonom. Tak ako spomínali kolegyne, práve dnes na výbore sme, bola odprezentovaná správa z poslaneckého prieskumu, ktorý bol realizovaný v centrách pre deti a rodiny. Tam sme mali možnosť komunikovať čiastočne aj s profi rodičmi, ktorí teda zdôrazňovali svoju potrebu zvýšenia kompetencií, komunikácie s CDR-kom a takže verím, že aj toto sú momenty, ktoré okrem toho, čo už kolegyne spomínali, budú, budú akoby uchopené v tomto návrhu zákona a teda teším sa na diskusiu na september. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Len sa chcem poďakovať pánovi ministrovi a ministerstvu za túto aktivitu, pretože je to práve takou reakciou, veľmi flexibilnou reakciou na potreby terénu. A tak ako ste spomínali, myslím, že ešte len v čase sa ukáže, že či treba nejakú špecifickú reguláciu, ale verím, že akoby ten terén si to bude vedieť ustrážiť.
Takže ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o niektorých opatreniach v sociálnej oblasti v súvislosti so situáciou na Ukrajine (tlač 1022).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1473 z 24. mája 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona (tlač 1022) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva päť pozmeňujúcich návrhov.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 5 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 194 z 24. mája 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, návrh vlády na skrátené legislatívne konanie je odôvodnený potrebou na, reagovať na hromadný prílev cudzincov na územie Slovenska spôsobený ozbrojeným konfliktom na Ukrajine a potrebou ochrany základných ľudských práv a slobôd. Navrhujem preto súhlasiť s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 65. schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, oslovte, prosím, otvorte, prosím, rozpravu.