Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja to budem mať trošku na dlhšie ako pani ministerka.
Takže poprosím, vlastne pre stenografický zápis tejto rozpravy a pre právnu argumentáciu pri používaní novely v praxi sa chcem vyjadriť a chcem, aby zaznela aj moja reakcia na výhrady a otázky poslancov k tomuto návrhu zákona, aj výhradu akoby z odbornej obce a tiež výhradu pána Rastislava Patáka, ktorý poslancom doručil aj mne doručil text označený...
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja to budem mať trošku na dlhšie ako pani ministerka.
Takže poprosím, vlastne pre stenografický zápis tejto rozpravy a pre právnu argumentáciu pri používaní novely v praxi sa chcem vyjadriť a chcem, aby zaznela aj moja reakcia na výhrady a otázky poslancov k tomuto návrhu zákona, aj výhradu akoby z odbornej obce a tiež výhradu pána Rastislava Patáka, ktorý poslancom doručil aj mne doručil text označený ako, citujem, návrh na zavedenie účinnej brzdy proti zneužívaniu návrhu § 45 ods. 3, koniec citátu. A tiež chcem reagovať na stanovisko odboru legislatívy.
V reakcii na tento návrh sa veľmi často objavovali hlasy, že sa touto novelou dotýkam adopcií. Chcem zdôrazniť, že v žiadnom prípade nie. Moja novela sa netýka adopcií, osvojenia a ani určovania rodičovstva. Moja novela sa týka len náhradnej osobnej starostlivosti, ktorá je bližšie upravená v § 45. Určovanie rodičovstva a osvojenie sú upravené v § 82 až 109 zákona o rodine.
Môj návrh zákona čiastočne napĺňa tézu programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 až 2024 v oblasti práv detí, a to v oblasti ľudských práv bude vláda Slovenskej republiky podporovať ochranu práv detí vo všetkých politikách štátu. Základný cieľ návrhu zákona je rozšíriť okruh osôb, ktorým môže súd zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Platné právo (§ 45 ods. 2) neumožňuje subsumovať pod pojem príbuzný maloletého dieťaťa napríklad inú blízku osobu v pomere rodinnom alebo obdobnom vo vzťahu k dieťaťu.
Rozumiem, že odbor legislatívy a aproximácie práva Národnej rady má na to iný názor a už dnes túto možnosť vidí, ale ani ja ako psychológ z praxe, ani súdna prax túto možnosť nevidia. A teda vychádza to z mojich dlhoročných skúseností na ústredí práce, kde som sledovala politiku náhradnej rodinnej starostlivosti a mohla som komunikovať s poručenskými sudcami. Považujem teda za nespravodlivé, ak platná úprava, právna úprava neumožňuje súdu dané ani len posúdiť a smeruje súd pri úvahe o zverení dieťaťa k osobám, ktoré napríklad nejavili o dieťa záujem a zákon ich preferuje len s ohľadom na formálny príbuzenský vzťah. To je § 45 ods. 2.
Návrh preferuje dve z už, dve už z ukotvených kritérií najlepšieho záujmu dieťaťa, teda to sú podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, to je čl. 5 písm. h), a bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. To je čl. 5 písm. b). Len pripomeniem, o aké kritériá sa teda jedná.
Tieto kritériá našli svoje legislatívne vyjadrenie v slovenskom právnom poriadku už pred siedmimi rokmi. Tu dovoľte teda aj pre záznam malý historický exkurz, ako k tomu došlo a ako vyššie citované kritériá sa do zákona o rodine dostali. Stalo sa tak novelou zákona o rodine č. 175/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2016. Do zákona o rodine do časti s názvom Základné zásady bol vložený čl. 5. Takto sa zákonodarca začlenením zásady záujmu dieťaťa do ustanovenia čl. 5, túto zásadu vlastne technicko-legislatívne umiestnil v systematike zákona o rodine na, kardinálne na to podstatné miesto. Novela bola prijatá ústavnou väčšinou poslancov, za bolo 98 poslancov. Moja novela je teda v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorých je Slovenská republika, ktorými je viazaná, a aj v súlade s právom Európskej únie.
V tejto súvislosti dávam do pozornosti, že návrh zákona je v súlade s dohovorom, kde je kľúčová zásada rešpektovania záujmu dieťaťa, čl. 3, kde je zakotvené, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už je uskutočňovaná verejnými alebo inými inštitútmi, súdmi alebo aj zákonodarnými orgánmi. Vzhľadom na to, že dohovor ako právne záväzný medzinárodný nástroj práv detí má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi, tak právo garantované v čl. 3 ods. 1 dohovoru je základné právo dieťaťa. Adresátom tejto normy nie sú len orgány výkonnej či súdnej moci, ale aj zákonodarca.
Toľko teda ten historický exkurz, o čom sa vlastne rozprávame, aby teda bolo jasno.
Takže vrátim sa ešte raz k novele zákona o rodine a k motívom, prečo som ju predložila. Tie plne korešpondujú s aktuálnym demografickým vývojom, ktorý ukázal, že prvýkrát v roku 2011 sa v histórii, teda prvýkrát v histórii sčítania obyvateľov na Slovensku bol podiel slobodných vyšší ako podiel ženatých a vydatých. Toto súvisí aj so zvýšeným výskytom detí vychovávaných v tzv. patchworkových rodinách. Tieto deti sa môžu vyskytnúť v nepriaznivých životných situáciách v prípade úmrtia svojho rodiča tak, že platné právo (§ 45 ods. 2) vedie súd k tomu, že ak sa nenájde vhodná osoba na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti z radov príbuzných dieťaťa, napríklad prarodič, súrodenec alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa, tak súd môže zveriť dieťa do ústavnej starostlivosti. A toto je práve ten kľúčový problém, pre ktorý túto novelu predkladám. Preto je mojím cieľom legislatívne ukotviť, aby napríklad v prípade úmrtia rodiča dieťaťa súd mohol posúdiť možnosť zveriť dieťa inej blízkej osobe v pomere rodinnom alebo obdobnom, ktorá žila s dieťaťom v jednej domácnosti.
Podľa mňa je veľmi dôležité mať tento ods. 3 explicitne ukotvený, nevystačíme si s ods. 2 a to aj preto, že v rámci hľadania kompromisu medzi poslancami sme museli doložiť osobitne hmotnoprávne predpoklady na zverenie dieťaťa. V prvom rade návrh vychádza z predpokladu vybudovanej vzťahovej väzby medzi dieťaťom žijúcim v spoločnej domácnosti s inou blízkou osobou. Mám za to, že vzťahová väzba sa vytvára v interakcii s dospelým, ktorý sa o to dieťa stará a postupne sa zvnútorňuje. Mám teda na zreteli predovšetkým vzájomné porozumenie, zdieľanie emócií a pocitov, prijatie, trvalosť, lásku medzi tým dieťaťom a blízkou osobou, ktorá teda s týmto rodičom žila v jednej domácnosti.
Ďalším kritériom je, že musí ísť o osobu v rodinnom pomere alebo obdobnom pomere vo vzťahu k dieťaťu, ktorá žila v spoločnej domácnosti s rodičom zabezpečujúcim starostlivosť o dieťa a ktorá sa zároveň osobne starala o dieťa spolu s rodičom až do času, kedy tento nezabezpečoval alebo nemohol zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa. A tiež hovoríme o osobe, ktorej možno maloleté dieťa zveriť iba vtedy, ak je to v súlade so záujmom maloletého dieťaťa a to najmä s ohľadom na vzťahovú väzbu maloletého dieťaťa k takej osobe a stabilitu výchovného prostredia.
No a v závere si teda ešte dovolím zareagovať na ten text, ktorý vám všetkým prišiel do mailových schránok od pána Rastislava Patáka, ktorý ho, ktorý ho označil ako "návrh na zavedenie účinnej brzdy proti zneužívaniu návrhu § 45 ods. 3". On v tom texte tvrdí, že rozumie motívom mojej novely, že s ohľadom na sociálno-spoločenský trend, kedy sa podľa štatistík až 40 % detí rodí mimo manželského zväzku biologických rodičov, že ho teda aj víta, žiada však tú účinnú legislatívnu brzdu a súdnu ochranu pred zneužívaním náhradnej starostlivosti na nahradenie osobnej rodičovskej starostlivosti rodiča, s ktorým dieťa doteraz z nejakého dôvodu nežilo v spoločnej domácnosti, respektíve nebolo mu doteraz zverené do osobnej alebo striedavej, alebo spoločnej starostlivosti. Koniec citátu z toho mailu, ktorý máte v schránkach. Pán Paták sa obáva, že náhradnou starostlivosťou iných osôb, napríklad stará matka, otec slobodnej matky, nový partner rodiča, v ktorého domácnosti dieťa aktuálne žije, sa umožní, citujem, "bezbrehé vymazanie biologických rodičov aj ich príbuzných zo života detí a zvýšenie počtu detí, ktorým sú upierané ich detské práva na oboch rodičov a na starostlivosť od oboch rodičov". Ponúka aj legislatíve, teda ten pán Paták, ponúka aj legislatívne doplnenie o nový odsek 3 v znení: osobná starostlivosť jedného z rodičov má prednosť pred NOS-kou, pred nariadením náhradnej osobnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do osobnej starostlivosti otca alebo matky.
Takže dovoľte mi, prosím, zareagovať, aby teda to bolo raz a navždy jasné. Môj návrh zákona nijakým spôsobom nemení filozofiu a koncept náhradnej osobnej starostlivosti. Táto ostáva nedotknutá. Ak má pán Paták obavy, tak tie obavy mal vyjadriť už dnes voči platnému zneniu § 45 zákona o rodine.
Ale aj vtedy, aj dnes boli tieto jeho obavy neopodstatnené, pretože... a zase možno malý historický exkurz, aby sme vedeli, že ako tieto pla... tieto návrhy vznikali. Názov náhradná osobná starostlivosť bol v slovenskej základnej rodinnoprávnej úprave použitý prvýkrát v roku 2005. Do prijatia platného zákona o rodine sa termín náhradná starostlivosť vyskytoval len v právnych predpisoch verejného práva z oblasti sociálneho zabezpečenia. Používala ho napr. aj právna teória a aplikačná prax. Zákon o rodine upravuje NOS-ku, teda náhradnú osobnú starostlivosť, v tretej hlave druhej časti v ustanoveniach § 44 až 55 zákona o rodine. Vymedzuje jej pojem, rozsah a upravuje jej jednotlivé formy. Podľa § 44 ods. 1 zákona o rodine, náhradnou osobnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a navzájom sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Z uvedeného ustanovenia možno vyvodiť základné predpoklady náhradnej osobnej starostlivosti, jej účel a povahu. Teda základným predpokladom náhradnej starostlivosti je, že rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa a takéto opatrenie je v záujme dieťaťa. Záujem dieťaťa sa posudzuje objektívne, teda správanie rodičov je v rozpore najmä s ustanoveniami § 28 a 30 zákona o rodine. Jedným z rodičovských práv a povinností je sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu dieťaťa, jeho výživu, zdravie a všestranný vývoj. Ak rodičia túto starostlivosť zanedbajú alebo nie sú schopní ju poskytnúť, v dôsledku čoho je výchova dieťaťa vážne ohrozená, je odôvodnená náhradná osobná starostlivosť. Podľa literatúry k rodinnému právu na strane rodičov môže ísť o príčiny subjektívne alebo objektívne. K subjektívnym najčastejšie patrí alkoholizmus rodičov, nezáujem o dieťa, zneužívanie alebo týranie dieťaťa, nezvládnutie výchovy, prípadne drogové alebo iné závislosti rodičov. Objektívnou príčinou býva spravidla smrť jedného alebo oboch rodičov, vážnejšia choroba, výkon trestu, dlhodobý pobyt v zahraničí a podobne.
Z týchto dôvodov teda nerozumiem tomu mailu, ktorý nám prišiel do schránok, nerozumiem ani obave pána Patáka, lebo myslím, že sme sa dostali do v podstate jednoduchého nedorozumenia. Čiže ja hovorím, že ak matka dieťaťa zomrie alebo z iného dôvodu matka alebo otec nezabezpečuje alebo nemôže zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, je tu vždy druhý rodič, otec alebo matka, ktorý tú starostlivosť zabezpečí. Vtedy v žiadnom prípade nemôžeme hovoriť o náhradnej osobnej starostlivosti. Ak by nastal scenár, ktorého sa ten pán, čo nám písal tie maily, obáva, súd by musel riadne preskúmať a zdôvodniť, či existujú na strane matky aj otca príčiny, ktoré som spomenula, teda už ten nezáujem, zneužívanie, týranie, choroba, výkon trestu. Okrem toho podotýkam, že dnes platný zákon o rodine neumožňuje vymazávanie biologického rodiča zo života dieťaťa. Deje sa to iba preto, že máme tak komplikované súdnictvo a že máme tak komplikovaný systém sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Podľa zákona o rodine biologickí rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do NOS-ky, teda do náhradnej osobnej starostlivosti. Tomuto opatreniu nemusí predchádzať osobitné rozhodnutie o obmedzení rodičovských práv a povinností. Rodičia sú zásadne oprávnení stýkať sa s dieťaťom aj keď je v starostlivosti inej osoby, to vyplýva z čl. 9 Dohovoru OSN o právach dieťaťa.
Zákon o rodine ponecháva túto otázku na dohodu biologických rodičov a osoby, ktorá dieťa v NOS-ke má. Takéto riešenie považujem za správne a táto moja novela na tom nič nemení. Ako uvádza samotná literatúra k rodinnému právu, platný zákon o rodine podporuje zachovanie citového puta a väzieb, ktoré existujú medzi rodičmi a dieťaťom. Súd rozhodne len vtedy, ak nedôjde k dohode. Návrh na úpravu styku s dieťaťom môže podať ktorýkoľvek z rodičov alebo osoba, ktorej dieťa do NOS-ky zverené bolo. Ak by biologický rodič mal podozrenie, že náhradná osobná starostlivosť nie je v záujme dieťaťa, platí, že súd NOS-ku zruší len z vážnych dôvodov, najmä ak takáto osoba starostlivosť o maloleté dieťa zanedbáva alebo porušuje svoje povinnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
