Videokanál poslanca

Pán poslanec, v prvom rade chcem veľmi pekne poďakovať za túto tému. Ja si myslím, že je dôležité sa o tom rozprávať, lebo si myslím, že vytvára aj určité nedorozumenia, lebo je to na jednej strane otázka právna, ale je to určite aj otázka, ktorá ide do histórie, a otázka aj plná emócií. Aj to súvisí s našimi vzťahmi, ja si myslím, pri ktorých, ja chcem povedať, že naozaj mám úprimný, vrúcny záujem, aby vzájomné vzťahy medzi tou slovenskou väčšinou, menšinou, v tomto s maďarskou menšinou na Slovensku boli naozaj tolerantné, vzájomne otvorené. A mrzelo by ma, keby aj toto rozhodnutie z Európskeho súdu pre ľudské práva vytváralo priestor na vytváranie nedorozumení. A sa mi javí tak, ako aj som vás pozorne počúvala, z toho, čo ste hovorili, že určitý priestor na tie nedorozumenia tu je. Ja sa budem snažiť v krátkosti vysvetliť aj ten, ten, tú právnu súvislosť, aj to, čo nám to vnáša k dnešku.
Benešove dekréty jednoznačne vnímam ako vážny právny dokument vzhľadom na všetko, čo sa udialo za druhej svetovej vojny. Je tu jasné rozhodnutie aj českého ústavného súdu s ohľadom na to, s ohľadom na aké okolnosti boli prijímané k dnešnému dňu, a to ani nebolo nejakým spôsobom spochybnené v rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a nejakým spôsobom nezakladajú priestor pre protiústavnosť na základe dnešného hodnotenia. To je jedna vec, je uzavretá. Ja rozumiem a verím tomu, že stalo sa aj veľa nespravodlivosti, ale toto dnes, myslím si, z právneho hľadiska nie je možné otvárať.
Nie je pravdou, že by dnes na základe Benešových dekrétov sa niekomu konfiškovalo niečo. To si myslím, že je veľká nepravda a súvisí to s tým, čo sa malo udiať, aj táto dezinterpretácia, a malo sa udiať riadne pri evidencii do katastra nehnuteľností, pretože, bohužiaľ, na základe vlastne aj Benešových dekrétov, aj usporiadania vzťahov, ktoré počas druhej svetovej vojny boli veľmi zložité, a nie všetko sa zaevidovalo, ako malo, do príslušných evidencií k pozemkom, tak sa dodatočne dnes zaevidúva do katastra nehnuteľností. Úloha Slovenského pozemkového fondu je v tom absolútne nezastupiteľná. Slovenský pozemkový fond v tom hrá rolu, že zastupuje štát. To znamená, aj pozemky, ktoré by mali byť zapísané ako pozemky štátu, nie sú jednoducho riadne zapísané stále v katastri nehnuteľností. To nám vytvára určité zložité situácie práve v súvislosti napríklad pri výstavbe diaľnic, pri vysporadúvaní sa s tým, komu vlastne tie pozemky patria, pretože tam máme akoby neznámeho vlastníka, ale súčasne k tým má oprávnenie štát, ale nedobehli ešte do konca všetky konania, ktoré mali. Bohužiaľ, súvisí s tým aj množstvo káuz, ktoré súvisia potom s potenciálnym vydržaním, s potenciálnymi notárskymi zápisnicami, ktoré sa javia dodatočne ako podvodné, a naozaj je tu množstvo podvodov, ktoré súvisia práve s tým, že k tým zápisom nedošlo riadne.
Ja z tohto pohľadu veľmi vnímam pozitívne iniciatívu, ktorá tu je od pána ministra pôdohospodárstva, pána Mičovského, a pre vašu všetkých informáciu, je zriadená práve v tomto čase medzirezortná komisia, kde bude zapojené aj ministerstvo spravodlivosti, aj ministerstvo financií, aj Slovenský pozemkový fond práve pod gesciou ministra pôdohospodárstva. Máme záujem urobiť, dá sa povedať v niečom naozaj vážnu pozemkovú reformu, ja sa k tomu absolútne prikláňam za ministerstvo spravodlivosti, vysporiadať sa práve aj s tým, aby sme úplne, by som povedala, urobili koniec akýmkoľvek podvodom, ktoré súvisia s vydržaním. My sme pripravení urobiť aj vážne zásahy do právnej úpravy, ktorá s tým súvisí. To znamená, naozaj to nastaviť tak, aby jednoznačne tam, kde tie evidencie majú dobehnúť, tak nám dobehli. Dobehli nám v nejakom primeranom časovom slede a s vydržaním nebol priestor pre podvody. Takže je potrebná k tomu právna úprava.
Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. To naozaj nebolo v Benešových dekrétoch. To súviselo s Benešovými dekrétmi, ale to rozhodnutie, že došlo k porušeniu práv na strane toho sťažovateľa, došlo nie preto, že sa jedná o Benešove dekréty, ale preto, že bol využitý osobitý opravný prostriedok - mimoriadne dovolanie. Je to mimoriadny opravný prostriedok, kedy vlastne máte konečné rozhodnutie, keď sa sporíte o nejakú vec na súde, a potom, keď už si myslíte, že veci sú usporiadané, je tu stále možnosť využitia veľmi mimoriadneho inštitútu, mimoriadneho dovolania zo strany generálneho prokurátora, a toto už bolo viackrát spochybnené zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva, že to je inštitút, ktorý vnáša neprijateľnosť a právnu neistotu do usporiadaných vzťahov, a je namieste, aby to Slovenská republika prehodnotila. A v jednotlivých prípadoch, viacerých, už vyslovila, že došlo k zásahu do tzv. práva na spravodlivý proces práve preto, že tento inštitút bol využitý a tie, tie rozhodnutia boli zrušené.
K tomu viem povedať toľko, že na strane ministerstva spravodlivosti pripravujeme a bude prehodnotenie súčasného nastavenia Civilného sporového poriadku, kde sa určite vysporiadame aj s týmto inštitútom.
Toľko v krátkosti a pre kohokoľvek, samozrejme, kto by mal záujem sa o tom rozprávať, ja som pripravená a určite mám veľký záujem na tom, aby ani táto kauza, ani žiadne ďalšie nevytvárali napätie a spor medzi našimi vzťahmi.
Ďakujem pekne.

Iba v krátkosti. Ako bola správ z gestorského výboru, tak je tu pozmeňovací návrh, ja sa s ním tiež stotožňujem. Myslím si, že skvalitňuje právnu úpravu. A ja sa teším, pani poslankyne, páni poslanci, vždy na takéto skvalitňovanie právnej úpravy, ktoré prídu z dielne ministerstva spravodlivosti. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si predstaviť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Súdnej rade.
Ako som už uviedla pri úvodnom slove v rámci skráteného legislatívneho procesu, kedy som uvádzala tento návrh, tak som sa, vlastne už bližšie priblížila aj obsah tohto vládneho návrhu zákona. Tento vládny návrh zákona nám rieši dve podstatné veci, ktoré súvisia s funkčnosťou kľúčovej inštitúcie v justícii so Súdnou radou, ktorá je dôležitá, aby nám naozaj zabezpečovala, plnila... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Kolegovia, poprosím vás, naozaj to ruší. Ďakujem.

Kolíková, Mária, ministerka spravodlivosti SR
... plnila všetky funkcie, pretože je dôležitá pre riadny chod justície, pre zabezpečenie riadneho chodu súdov, ktoré nám chránia základné práva a slobody, zabezpečujú prístup k spravodlivosti. Súdna rada má kľúčové kompetencie, ktoré súvisia s tým, že predkladá kandidátov na sudcov prezidentke Slovenskej republiky. Čakajú nám tam už viac ako desaťpočetné zoznamy kandidátov, ktoré je dôležité predložiť pani prezidentke, aby následne sme mohli zabezpečiť riadny chod na niektorých súdoch.
Rovnako Súdna rada je pred voľbou predsedu, predsedníčky Najvyššieho súdu. Súdna rada rozhoduje o tom, kto nám bude hodnotiť sudcov, potrebujeme doplniť hodnotiace komisie, ktoré súvisia zase s výberovými konaniami na sudcov na krajských súdoch. Ako iste sledujete, viacerí sudcovia sa nám vzdali funkcie, takže je dôležité aj v tejto súvislosti, aby mohli byť potrebné výberové konania realizované, súvisia s tým aj príslušné hodnotenia, ktoré je potrebné k tomu uskutočniť, takže doplniť hodnotiace komisie, kde sú, kde sú členovia, kde rovnako Súdna rada hrá kľúčovú, kľúčovú úlohu.
Súdna rada rovnako má kompetenciu pri vyvodzovaní zodpovednosti voči sudcom. Čelíme obvineniam v súvislosti s volebnou korupciou na súdoch, tu rovnako má Súdna rada významné kompetencie, ktoré súvisia napríklad s dočasným pozastavením výkonu funkcie sudcu. Takže naozaj Súdna rada je kľúčová, ak možno hľadať, ktorá inštitúcia je najdôležitejšia v rámci chodu justície, určite by sme na prvom poradí mali spomínať Súdnu radu. Preto je dôležité, aby Súdna rada osobitne aj v, aj v tej situácii, ktorej vôbec čelíme teraz v Slovenskej republike aj v čase pandémie, plnila všetky svoje úlohy, ktoré má.
Ako ukázalo posledné zasadnutie Súdnej rady, ktoré bolo tento pondelok, ukázalo, že je tu prinajmenšom veľmi sporný výklad ohľadom toho, či Súdna rada môže, alebo nemôže zasadať dištančne, to znamená, či je skutočne nevyhnutné, aby všetci členovia Súdnej rady boli priamo prítomní v jednej miestnosti, ak rokujú a rozhodujú o veciach, ktoré súvisia so Súdnou radou. Súviselo to konkrétne s jednou osobou jedného člena Súdnej rady, ktorý chcel technicky byť prítomný na zasadnutiach Súdnej rady cez prenos obrazu a zvuku, keďže ohľadom toho vznikol spor medzi členmi Súdnej rady, či je k tomu, alebo nie je k tomu potrebná právna úprava, tak vlastne ani takáto účasť sa nerealizovala, pretože bola obava, že by sa spochybnili akékoľvek výsledky, ktoré by súviseli s výsledkami zasadnutí Súdnej rady, ktoré boli plánované na pondelok.
Ja som mala stretnutie aj s predsedníčkou Súdnej rady následne na to tento týždeň v utorok, kde sme sa o tom rozprávali a rovnako mi potvrdila, že áno, sú tu takéto sporné výklady, a preto by bolo namieste, aby bola jednoznačná právna úprava, ktorá toto Súdnej rade umožní.
Nejedná sa len o tento prípad, tento prípad len ukázal, že ten sporný výklad tu existuje a je medzi členmi Súdnej rady a že potenciálne teda akýkoľvek výsledok môže byť vlastne spochybnený, či už tým, že sa umožní alebo že sa neumožní aj dištančne hlasovať. Súčasne ide nielen o tých, ktorí sú potenciálne v zahraničí ako členovia Súdnej rady a spadli by nám do karantény, keby sem aj prišli, ale súvisí to s tým, čomu čelíme tu, prečo máme rúška, prečo by sme mali používať zvýšené hygienické opatrenia, aby sa nám táto pandémia nešírila. To znamená, že môže sa skutočne stať to, čo sa môže stať aj Národnej rade, to, čo sa môže stať aj vláde, že bude potrebné dištančne rozhodovať a treba mať takéto riešenia k dispozícii.
Takže vlastne táto situácia nám ukázala, že Súdna rada takéto riešenie nemá, prinajmenšom je naozaj právne sporné, a preto navrhujeme, aby sme zaviedli právnu úpravu, ktorá nám umožní pre členov Súdnej rady, ak by nám spadli aj na Slovensku do karantény, aby nám umožnila takéto riešenie pre nich rozhodovať o dôležitých otázkach Súdnej rady aj prostredníctvom prenosu obrazu a zvuku. K tomu je jedno ustanovenie, ktoré navrhujeme v rámci vládneho návrhu zákona.
Druhá veta, ktorou riešime, resp. upravujeme § 5 ods. 3 v zákone o Súdnej rade, riešime situáciu, ktorá, ktorej rovnako čelíme, čelíme jej podobne ako v prípade Najvyššieho súdu, čo sme riešili v rámci zákona o mimoriadnych opatreniach v justícii ako prvom návrhu, ktorý sem prišiel. Riešili sme situáciu na Najvyššom súde, kde v tom čase sme nemali obsadenú pozíciu a nemáme doteraz predsedu Najvyššieho súdu a mali sme síce obsadenú pozíciu podpredsedníčky Najvyššieho súdu, ale bolo zrejmé s ohľadom na všetky okolnosti, že môže sa stať, že v priebehu najbližších dní táto funkcia zanikne u konkrétnej osoby, čo sa aj stalo, a vlastne čelili sme riziku, že nebude tej osoby, ktorá by viedla Najvyšší súd, čo sa nakoniec aj naozaj stalo. Momentálne Najvyšší súd vedie najstarší sudca na Najvyššom súde, doktor Szabo, takže naozaj práve vďaka tejto zmene právnej úpravy sme zabezpečili riadny chod Najvyššieho súdu.
S ohľadom na to, že som sa rovnako dozvedela, že v pondelok, k pondelku na zasadnutí sa vzdal funkcie podpredseda Súdnej rady, riešili sme v nadväznosti aj skúsenosť, ktorú sme mali z Najvyššieho súdu, situáciu, či máme vôbec v zákone riešenú jednoznačne situáciu, že nemáme obsadenú pozíciu predsedu a podpredsedu Súdnej rady, kto nám vedie v takom prípade zasadnutia Súdnej rady a vôbec zabezpečuje chod Súdnej rady a dospeli sme k záveru, že to jednoznačné nie je, sú tu rôzne možné právne výklady. A preto s ohľadom na to, že aj v tejto otázke treba mať jasno, ak by sa s ohľadom na akékoľvek okolnosti stalo, že pozícia predsedníčky vlastne sa nám uvoľní momentálne, tak nebude toho, ak sa nám promptne nedojde k zhode medzi členmi Súdnej rady obsadením tejto funkcie, čo nemusí byť jednoduchý proces v priebehu jedného zasadnutia, aby bolo zrejmé, kto vlastne také zasadnutie vedie. Lebo aj o to ide, že nejde len o to, že by sa to nedalo vyriešiť, možno by bola zhoda, ale nebude toho, kto by nám viedol také zasadnutie k voľbe predsedu, podpredsedníčky Súdnej rady.
Takže aby to bolo jednoznačné, je dôležité práve pri takýchto procesoch, aby právo jasne hovorilo, kto nám vedie, aby boli jasné pravidlá, nespochybniteľné, nespochybnilo nám to ani potom štatutára takejto organizácie a s tým súvisiace rozhodnutia, navrhujeme právnu úpravu, aby bolo jednoznačné, kto v takomto prípade nám vlastne ako, ako šéf dočasný takejto inštitúcie vedie zasadnutia Súdnej rady, vedie nám Súdnu radu. A preto navrhujeme právnu úpravu, ktorá je vlastne totožná s tým mechanizmom, ktorý sme navrhli pre Najvyšší súd, a to je, že nám bude viesť najstarší člen Súdnej rady, najstaršia členka Súdnej rady.
To je všetko na úvodné slovo. Ďakujem pekne za slovo a, samozrejme, teším sa na rozpravu aj k tomuto bodu a na diskusiu, páni, dámy.
Ďakujem pekne.