Ja vás veľmi pekne poprosím, pán poslanec, aby sme tu nestrašili, že nebudeme môcť čerpať z fondu obnovy. Je to veľmi jednoduché, samozrejme, čelíme tomu, vidíme, že je o tom veľká debata v Európskej únii práve v súvislosti s fondom obnovy, s princípmi právneho štátu. Ale toto je veľmi nebezpečné podľa mňa, čo ste tu rozpútali, hej? A podľa mňa to, čo ste urobili, vôbec nie je ani v záujme Slovenska, lebo tu strašíte niečím, čo, ako to...
Ja vás veľmi pekne poprosím, pán poslanec, aby sme tu nestrašili, že nebudeme môcť čerpať z fondu obnovy. Je to veľmi jednoduché, samozrejme, čelíme tomu, vidíme, že je o tom veľká debata v Európskej únii práve v súvislosti s fondom obnovy, s princípmi právneho štátu. Ale toto je veľmi nebezpečné podľa mňa, čo ste tu rozpútali, hej? A podľa mňa to, čo ste urobili, vôbec nie je ani v záujme Slovenska, lebo tu strašíte niečím, čo, ako to nezaznelo ani od pána predsedu Ústavného súdu. Tu nezaznelo, že ideme teraz proti princípom právneho štátu.
Je tu normálny, v úvodzovkách, legitímny boj medzi Ústavným súdom, ktorý si prisvojil právomoc, ktorú nemal z ústavy, to znamená, ústavodarca mu ju nedal, takže on nad rámec toho, čo ústava hovorí, strážca ústavnosti si povedal, ja toto mám. Ako skúsil to, hej? Dobre. Myslím si, že tí, ktorí sa venujeme trošku ústavnému právu, asi máme zhodu v tom, že tak ako to urobil, bol exces.
Existuje k tomu naozaj množstvo odborných článkov, z ktorých je to zrejmé, že je väčšina, takže to teraz nie je o tom, že by sme si vyberali, ale väčšina sa zjavne priklonila k tomu, že Ústavný súd to, čo urobil, urobil exces. To znamená, že vyložil si, jednak si zobral právomoc, ktorú nemal v ústave, pretože z ústavy mu nijako nevyplýva ani dnes, že by mohol posudzovať ústavu s ústavnými zákonmi. Takže zobral si túto právomoc. Vyložil si ju excesne, extenzívne, to znamená, takým spôsobom si potom vyložil tento... Najprv si ho zobral, ktorý ani nemal, a potom ešte povedal, že môžem to urobiť. A podľa mňa to nie je v súlade, pretože toto je tým materiálnym jadrom a je zhoda u tej väčšiny, že tým materiálnym jadrom proste sa sekol. A dosť výrazne. Že tam proste dal niečo, čo tam nepatrí.
To znamená, že my teraz len hovoríme v zmysle tejto navrhovanej právnej úpravy, že nechávame ten stav, ako bol. A to, čo vy hovoríte, je absolútne legitímna debata, aby sme sa rozprávali že do budúcna, či dáme alebo nedáme Ústavnému súdu aj posudzovanie ústavy s ústavnými zákonmi. Môže byť. Môžme uvažovať týmto smerom, ale okolo toho je naozaj potrebných veľa debát. To nie je len o tom, že tam dáme nejaké pojmy a povieme si, že tak tento priestor to je. Lebo ako treba s tým narábať naozaj veľmi opatrne, aby to bolo predvídateľné pre všetkých. Aj pre Ústavný súd, aj pre ústavodarcu. Pretože teraz sme vlastne na takej veľmi krehkej, by som povedala, pôde, kedy sa bavíme o tom, kde vlastne má v budúcnosti fungovať Ústavný súd a kde ústavodarca. Kto je ten, ktorý teda určuje, čo v tej ústave je a čo v nej má byť, ak to nemá byť ústavodarca?
Tak keď si povieme, že to ústavodarca je, a on je naozaj ten a je k tomu kompetentný a má k tomu naozaj ten zdroj moci priamo od ľudu, pretože od nich to priamo máme, tak že sme tu na štyri roky a sme zodpovední s ohľadom na všetko, ako konáme, čo činíme. Ale Ústavný súd tu máme na nejaké obdobie, a to nie je taká, to nie je s takou tou legitímnou, s takýmto silným mandátom, ktorý máme my od ľudu. Takže v tomto je absolútne legitímne si povedať, my sme ten ústavodarca a chceme to mať tak, ako to bolo povedané na začiatku v tej ústave. Nevnímame, že dnes Ústavnému súdu je namieste dať takúto právomoc. To je všetko. Nič viac a nič menej. My mu nič neberieme. My len hovoríme jasne, čo v ústave bolo.
A čo sa týka toho legislatívneho procesu, ešte raz. A páči sa mi, že keď sa nám, keď, keď je tu nespokojnosť zo strany zákonodarného zboru s tým, s čím prichádza predkladateľ, tak, samozrejme, najjednoduchšie je nabúrať proces. Ako to je najlepší spôsob obrany, samozrejme, vždy aj v každom právnom spore. Potom pôjdeme do obsahu, ale najprv skúsme nabúrať proces, pozrime sa, či by sme to nemohli skúsiť. Ako skúšate to, ale podľa mňa to je, je to, absolútne to nesedí, pretože návrh išiel, ako som povedala, začiatkom, začiatkom leta. A to, čo sa udialo, je, že áno, s týmto návrhom prišiel jeden zo subjektov v rámci rozporového konania. Ako podľa mňa úplne legitímne.
Tak si potom povedzme, že v rámci legislatívneho procesu sa nesmie hýbať s návrhom, ktorý ide do MPK. Lebo išiel jasne návrh do MPK. Jasne upravoval aj kompetencie Ústavného súdu. Súviselo to aj s vymedzením Najvyššieho správneho súdu, mali sme k tomu aj významnú debatu aj s Ústavným súdom. Takisto, ako povedal aj pán predseda Ústavného súdu, veľa vecí práve z tej debaty, ktoré sme mali z Ústavnému súdu, s Ústavným súdom, sme zobrali vlastne do toho samotného návrhu a potom normálne v rámci rozporového konania bola debata v rámci toho vymedzenia a z toho vyplynulo, že je tu podnet od jedného z pripomienkujúcich subjektov, aby sme to rozšírili ešte o takúto oblasť. Ako podľa mňa úplne legitímne. Ako potom ideme poprieť celý legislatívny proces a nemáme pri, nemáme vôbec žiadne pripomienky brať do úvahy? Nemáme na základe toho vôbec uvažovať o rozširovaní? Tak potom dobre, tak si to povedzme a potom takto treba upraviť legislatívny proces. Ale tu úplne potom popierame možnosť vlastne upravovať materiál, ktorý ide do MPK.
Lebo keď hovoríte, že na začiatku to... no nebolo to v tom prvotnom návrhu. To máte pravdu. Ale bolo to už potom v návrhu, ktorý šiel do legislatívnej rady, ktorý išiel do vlády, ktorý išiel do parlamentu. Takže je tu naozaj veľmi dlhé časové obdobie, kedy sa o tom bavíme, a ten priestor na diskusiu tu je. A je úplne legitímne v rámci procesu, že to predkladateľ navrhuje. Takže popierať tu legislatívny proces podľa mňa je, úplne nie je na mieste.
Ja súhlasím s tým, že máte na to iný názor. Veď to je v poriadku. Ale nesúhlasím absolútne, keď tvrdíte, že legislatívny proces bol popretý, lebo to nie je pravda.
Skryt prepis