Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, ekoteroristi verzus chamtiví lesníci, ktorých zaujíma iba zisk z ťažby dreva. Aj tak väčšinou vyzerá vášnivá debata o slovenských lesoch a národných parkov. A vyzerá tak aj teraz v pléne Národnej rady.
Ja som s týmto úplne nestotožňujem, s takouto debatou, ak sa hrotia obe strany, pretože ja si vážim prácu oboch týchto strán, aktivistov, ale aj lesníkov. Myslím si, že obe skupiny musia pracovať v národných parkoch, a práve o tom je tento návrh. Žiaľ, namiesto spolupráce roky sledujeme spory oboch strán. Slovensko je výnimočná krajina, má úžasnú prírodu, ale zároveň niečo, čo je tu výnimočné, je aj to, že v národných parkoch roky proti sebe stoja dve strany a národné parky nemajú, povieme to tak, svojho pána, ktorý by mal na starosti národný park, ochranu tohto parku. A vždy, keď potom príde nejaký problém, veterná kalamita alebo, alebo niečo podobné, tak sa stretnú tieto dve strany a sporia sa o to, kto a ako to má riešiť. Trvá to už 30 rokov.
A napriek tomu, že tu kolegovia z opozície teda spomínali a pasovali sa do role tých, ktorí žijú v Podtatranskom regióne, a zrejme predkladatelia tohto zákona asi okolo národných parkoch ani nešli, teda národných parkov ani nešli. Tak nie je to tak. Ja taktiež som z tohto regiónu a žijem v podstate na rozmedzí Tatranského národného parku, Pieninského národného parku a Slovenského raja.
Položme si ale základnú otázku. Načo a komu majú slúžiť národné parky? Nepoviem žiadne tajomstvo a žiadnu novú informáciu, prečítať si ju môžeme v štatútoch každého z národných parkov. V prvom rade ide alebo, lepšie povedané, má ísť o ochranu životného prostredia, a teda aj lesov, ktoré na území národných parkoch, parkov ležia, a zároveň je to cenný priestor na rekreáciu. Myslím si, že si to každý uvedomil aj za posledný rok počas pandémie. Tu hovoríme najmä o turizme a do budúcna o jeho rozvoji, najmä rozvoji mäkkého turizmu.
A v tomto mi nedá nezareagovať na pána Filipa Kuffu, ktorý hovoril, že teda čo je to za mäkký turizmus, keď v národnom parku si nemôže rozložiť ohník a opiecť špekačku, takže toto je akože nepochopenie toho, ako má vyzerať mäkký turizmus.
Slovensko je výnimočná krajina aj preto, že každý návrh zákona, ktorý má posilniť právomoci ochrany prírody, dostane nálepku, že je namierený proti lesníkom alebo proti ľuďom, ktorí na území národných parkov a proti ich práci. Vážené kolegyne, kolegovia, v prípade tohto návrhu to nie je pravda. Tento zákon napráva neprirodzený stav, ktorý sme v tejto oblasti zdedili ešte z minulého obdobia. Lesníctvo bude na území národných parkov ďalej existovať, len s tým rozdielom, že lesníkov pod svoju správu prevezme národný park tak, ako je to už dávno v Českej republike, Poľsku, Maďarsku. Máte snáď pocit, že v týchto krajinách lesníctvo neexistuje, pretože v tamojších národných parkoch spravujú lesy samotné národné parky a niekto... a nie niekto iný? Kto podľa vás, keď hovoríte o zániku lesníctva, alebo že teda nebudú v národných parkoch pracovať lesníci, kto podľa vás potom sa bude starať o tie lesy, o tie stromy, kto ich bude ošetrovať? Vodoinštalatéri? Veď lesníci pracujú aj dnes, už aj dnes teda v Štátnej ochrane prírody. Tí ľudia tam proste majú svoje miesto. Musia tam byť.
To, čo je zarážajúce, je spôsob a objem ťažby, ktorá v národných parkoch prebieha. Už to tu dnes odznelo niekoľkokrát. Porovnajme si satelitné snímky lesných porastov napríklad v Nízkych Tatrách spred 20 či 10 rokov a porovnajme si ich s dnešným stavom. Aj oko laika stačí na otázku, či má takto vyzerať ochrana prírody. Nárast plôch, na ktorých chýba les, je enormný.
Položme si ďalšiu otázku. Prečo to tak je? Odpoveď sa ponúka sama. Ak budeme národné parky – tak ako doteraz – považovať primárne za hospodárske územie, tento trend, teda trend výrubu lesných porastov sa nám nepodarí zastaviť. No a recept, ako to zastaviť, sa opäť ponúka v tomto návrhu a ponúka a znie teda, že ochranu prírody a lesov v národných parkov treba zveriť tým, ktorí jej rozumejú, teda ochranárom a ľuďom z národných parkov.
Môžem uviesť ešte aj v rýchlosti druhý príklad. Pozrime sa na Vysoké Tatry. Tak keď ste teda napríklad od Kežmarku, vy ste si nevšimli, ako vyzerajú napríklad Tatranské Matliare? Veď tam vedie vlastne aj cesta cez Tatry do Kežmarku. Nevšimli ste si, ako sa po veternej kalamite rúbalo alebo čistil les, aby som to nenazýval tak expresívne, no tak musela sa vyťažiť kalamita po 2004., najmä v roku 2006 - 2009 zmizlo z tohto územia ešte väčšia plocha lesov, ako zničila samotná kalamita. Všetko, samozrejme, bolo aj z dôvodov, že teda lesníci hovorili, že bojujú s podkôrnym hmyzom.
Ale, samozrejme, aj po tejto kalamite vznikol spor na mnohých miestach národného parku, ako a akým spôsobom pristupovať k odstraňovaniu kalamity. A opäť sa, teda vznikli spory aj napríklad na území Tichej a Kôprovej doliny, kde zase vidíme iný príklad, ako môže teda práca lesníkov, alebo teda práca ľudí, alebo teda žiadna práca aj po kalamite vyzerať. Samozrejme, mohol by som hovoriť aj o prípade Polonín, Bukové pralesy, ktorým hrozí UNESCO, že ich vyškrtne zo svojho zoznamu, ale pre krátkosť času možno by som teda pristúpil aj k tomu, čo tu odznelo.
Počúvam trošku s pobavením túto diskusiu, pretože to, čo vyčítate aj vy teda z Ľudovej strany, SMER-u, aj teda pani Kuffovci, že teda ideme teda brať ľuďom prácu a živobytie, a jednoducho sa majú, má, tá správa, keď prejde spod lesníkov, tak jednoducho ja už, ja som dokonca ostal prekvapený, keď pán Štefan Kuffa hovoril o tom, že týmto návrhom vlastne budeme ešte aj závislí na dovoze dreva zo zahraničia. No tak to je úžasný prístup k ochrane prírody, pretože práve naopak. A teda ja neviem, o čo, o čo vám ide, lebo vy si dosť protirečíte. Veď niekoľkokrát mali aj z Ľudovej strany na bilbordoch o ochrane lesov, a teraz, keď je tu zákon o ochrane lesov, tak zrazu vás zaujíma, zaujíma niečo úplne iné, tá hospodárska časť tejto celej otázky a ekonomická. Čiže ja mám taký pocit, že ak by sme urobili pravý opak, teda posilňovali hospodársku úlohu lesov v národných parkoch, tak by ste zase kričali, že nám vôbec nezáleží na životnom prostredí a ideme likvidovať prírodu v našich národných parkoch a vyvážať drevo do zahraničia. (Reakcie z pléna.) A tak je to vlastne asi aj so všetkým. Poprosím vás. ďakujem pekne. (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.) Ďakujem pekne. Tak je to asi aj so všetkým.
Aby som to možno trochu skrátil a zareagoval zároveň, ja mám taký pocit, že viacerí poslanci sa tu trochu správajú ako, ako nejakí lobisti drevospracujúceho priemyslu, povedal to aj pán Takáč zo SMER-u, že, že či si nečítame poštu. Tak ja neviem, páni kolegovia, čítate si poštu, lebo on hovoril, že nám prichádzajú maily od lesníkov, od poľovníkov a od ľudí z drevospracujúceho priemyslu? Tak dúfam, že teda budete všetci na to reagovať a vyjdete týmto ľuďom v ústrety, lebo pán Takáč je určite pripravený na to vychádzať všetkým týmto ľuďom v ústrety, tak ako sa tu vychádzalo 30 rokov v ústrety.
A rovno nadviažem na tú politickú rovinu. Často v pléne zaznieva, že po opozícii, teda po strane SMER tu ostala spúšť, ale v tomto prípade to platí dvojnásobne, pozrite sa do národných parkov. Tu vidíme ten plastický príklad naživo. Čo ste vy urobili pre ochranu životného prostredia a národných parkov za posledných 12 rokov? Ja sa pýtam. Výruby, pochybné povolenia z rúk vašich ľudí na okresných úradoch a podobne. Jednoducho bordel. A tomu všetkému kraľoval pán Žiga ako minister životného prostredia, v tom čase obchodník s drevom. Nedajte sa vysmiať. A potom tu bez hanby prídete pri zákone, ktorý má za úlohu chrániť životné prostredie a národné parky, a budete vyčítať, že a prečo je to teda poslanecký návrh a prečo to nešlo inak. No preto, lebo jednoducho ideme urobiť s týmto celým poriadok. A ja som hrdý, že tu môžem byť pod týmto návrhom a že som ho mohol predkladať, pretože jednoducho absolútne do bodky súhlasím s tým, ako je, ako je predložený.
Na záver zopakujem. Tento návrh, ktorý konečne urobí poriadok v národných parkoch, má aj jeden zaujímavý moment. Viete čo, pre krátkosť času, pre krátkosť času, žiaľ, som nebol v písomne rozprave.
Vážené dámy a páni, lesníctvo na Slovensku nezanikne ani po veľkej reforme národných parkov, ktorý, ktorú vlastne týmto návrhom spúšťame. Na ostatnom území budú lesy tak ako doteraz slúžiť hospodárskym účelom, a teda budú produkovať ekonomické hodnoty. Ak tvrdí niekto niečo iné, tak jednoducho klame. A v úvode som povedal, že Slovensko je výnimočná krajina. Dokážme túto výnimočnosť aj naozajstnou starostlivosťou o lesy na území národných parkov.
Ďakujem za pozornosť.