Videokanál poslanca

Ďakujem. Pripomínam členom výboru pre kultúru a médiá, že o 12.05 hod. sa stretneme v rokovacej miestnosti výboru, č. 32.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Kolegovia, len sa chcem ospravedlniť za drobné zmätky, ktoré tu na začiatku tohto hlasovania boli. Bolo to z dôvodu, bolo to z dôvodu, že teda zaznela počas rozpravy mylná informácia o hlasovaní zajtra, následne ja som sa poradil aj s kolegami, ktorí teda, tak aby to bolo v súlade s rokovacím poriadkom, s kolegami zo všetkých koaličných strán, ale aj s pánom predsedajúcim, ktorý o tomto vedel. Takže pýtal som sa sám, či to treba riešiť procedurálnym návrhom, bolo mi povedané, že nie, takže pre istotu potom sme to riešili takto, že som ten procedurálny návrh dal. Čiže len aby ste vedeli, naozaj bol záujem to vyriešiť tak, aby to bolo v kľude teraz odhlasované, v tejto chvíli. Procedurálny návrh bol už teda podaný. Verím, že nikto s tým nemá žiaden problém. Jednoducho prešlo to rozpravou, nebol dôvod, aby sa o tom hlasovalo zajtra. To je celé.
Ďakujem veľmi pekne za pochopenie a prajem pekný zvyšok dňa.

Pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov OĽANO, SaS a ZA ĽUDÍ, SME RODINA (Smiech.) Prosím, prosím, dajte, dajte, prosím, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby sme hlasovali o tomto návrhu teraz o piatej, nakoľko ako navrhovateľ tohto bodu nie som stotožnený s tým, aby išlo zajtra o jedenástej a pani poslankyňa a spravodajkyňa sa... Môžem vás poprosiť o kľud v poslaneckej sále? (Zaznievanie gongu.)
Žiadam teda o preloženie hlasovania teraz na piatu hodinu, teda teraz do tohto hlasovania. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne. Aby som ešte aspoň v krátkosti odpovedal na niektoré otázky, ktoré zazneli aj v rámci tejto rozpravy.
Padla tu otázka, že teda prečo poslaneckým návrhom. Myslím si, že teda opäť odpoviem tým spôsobom, že jednoducho máme na to, samozrejme, právo predkladať, máme zákonodarnú iniciatívu, tak s dovolením predkladáme návrh zákona. A nepredkladá sa v žiadnom nejakom zrýchlenom procese. Bolo tu dostatok času aj na pripomienkovanie. Tento poslanecký návrh teda prešiel aj pripomienkovacím procesom. Bolo to aj v legislatívnej rade vlády. Čiže tak ako som začal túto druhú, teda som v tejto druhej, v tomto druhom čítaní, tak snažili sme naozaj zapracovať všetky pripomienky, s ktorými sme prišli do kontaktu alebo teda minimálne na nich odpovedať. Dokonca kolega, teda poslanec Beluský z ĽSNS tu teda v tejto chvíli nie je, ale taktiež aj on mi niektoré pripomienky písal. Taktiež dostal odpovede. Bol som pripravený aj na niektoré jeho teda možno pripomienky, aby jednoducho bolo všetko zodpovedané.
Pýtali ste sa na to alebo hovorili ste, že samotné občianske združenia nie sú ako keby úplne stotožnené s týmto návrhom. No, nie sú v plnej miere preto, pretože nemohli sme na 100 % naplniť ich požiadavky, aby sa napríklad stali vlastníkmi pozemkov. Veď to je úplne, úplne logické. Predpokladám, že možnože ste sa aj vy pani Laššáková, ako bývalá ministerka stretli s ich požiadavkami, ktoré boli, aby jednoducho, ak sa majú starať o tieto pamiatky, tak zároveň tlačili na to, aby teda niektoré občianske združenia, aby mali, povedzme, tieto pozemky vo svojej správe alebo teda vo svojom vlastníctve. To, samozrejme, my nemôžeme dopustiť. Čiže tým, že tento návrh má určité hranice, tak nechceme určite zachádzať ďalej, aby tu nebola nejaká skrytá privatizácia alebo niečo podobné, takýchto pozemkov alebo kultúrnych pamiatok. Takže toto v žiadnom, v žiadnom prípade.
Hovoríme teda o dvoch cestách. Pre istotu to iba zopakujem. Že v prípade občianskych združení a neziskových organizácií, to znamená, neštátnych, povedzme, subjektov môžu prejsť, môžu dostať teda užívacie bezodplatné, na základe zmluvy môžu bezodplatne využívať tieto pozemky. A v prípade samospráv, ako sú napríklad obce alebo vyššie územné celky, tam to môže prejsť do ich vlastníctva. Opäť tu zaznela teda pripomienka, či nemôžu teda obce alebo mestá, alebo iné subjekty samospráv využiť alebo zneužiť pozemky na nejakú výstavbu.
No v prvom rade sme do procesu teda zapojili aj pamiatkový úrad a aj v paragrafovom znení teda tejto novely si môžete prečítať, že zmluva o prevode vlastníctva musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať definovanie verejnoprospešného účelu využitia prevádzaného pozemku podľa odseku 1 a povinnosť dodržania tohto účelu, inak je zmluva neplatná. A zároveň, čiže toto je ako keby prvá, že je to jednoznačne ošetrené.
A zároveň ja si nie som úplne istý, že ako by mohli obce alebo mestá, alebo samosprávy len tak, ja neviem, na nejakom kopci, kde je nejaká, nejaké torzo, zrúcanina nejakej stavby len tak niečo postaviť. A vlastne ani neviem, že čo. Penzión napríklad? Veď, keď je to lesný porast zadefinovaný pozemok ako, povedzme, ako lesný porast a nie ako stavený pozemok, tak jednoducho tam ani nič vyrásť nemôže. Zároveň ja si neviem predstaviť, teda nepoznám príklad, opravte ma, ak sa mýlim, aby obec si postavila vlastný penzión a potom ho prevádzkovala. Čiže opäť hovorím, že nedáva mi vôbec ako keby zmysel to, čo ste spomínali. A zároveň tvrdím, že je to dostatočne ošetrené v tomto návrhu zákona.
No a, samozrejme, v neposlednom rade je to samospráva. Veď my nedôverujeme samosprávam? My dôverujeme samosprávam. Tak ja si neviem predstaviť, aby obec namiesto nejakého, nejakej zrúcaniny hradu alebo nejakej pamiatky, že by tam postavila niečo iné. Čiže akým spôsobom by sa k tomu postavili potom voliči v tej obci, akým spôsobom by o tom rozhodovali obecní poslanci. Jednoducho, nedáva vôbec teda zmysel to, čo ste spomínali.
Takže preto hovorím, že je to, je to dostatočne ošetrené a naozaj dávali sme veľký pozor, preto sme aj v tom pozmeňujúcom návrhu doplnili, že v prípade, ak teda už hovoríme o vlastníctve, ktoré prechádza na samosprávu, tak aby sme si boli naozaj na 100 % istí, že žiadna obec na Slovensku, lebo veď je ich niekoľko, je ich niekoľko stoviek, takže aby náhodou sa nestalo, že niektorá z nich by sa rozhodla alebo niektorý starosta alebo primátor inak nakladať s tým pozemkom. Tak napriek tomu všetkému, čo som povedal, je teda jasne zadefinované, že ak nebude mať záujem vykonávať tento verejnoprospešný účel, môže to vrátiť naspäť štátu. Ale nemôže to posúvať alebo predávať ďalej.
Zaznelo tu, že ministerstvo kultúry zlikvidovalo projekt obnovy hradov. Tak ako správne poznamenal bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny, tento projekt neplatilo ministerstvo kultúry, ale ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa mojich informácií je pravda, že jednoducho v tomto roku na to neišlo toľko peňazí ako v rokoch minulých, ale to na viacero, poviem to aj tak, že verejnoprospešných účelov alebo verejnoprospešných vecí, ktoré by sme potrebovali, pretože sa hľadali v štátnom rozpočte prostriedky na boj s pandémiou. Ale tie ďalšie vysvetlenia by som potom už nechal na ministerstve práce.
V každom prípade ministerstvo kultúry sa k tomu problému postavilo čelom a vyčlenilo milión eur na tento účel. Ja chápem, že tento problém to rieši iba čiastočne. Ale aj z týchto peňazí môžu teda občianske združenia platiť zamestnancov, ktorých teda môžu ďalej nájsť cez úrady práce. Ja budem veľmi rád, ak tých peňazí bude v budúcnosti viac. Lenže sama ste potom spomínali, že kto teda, ak to nezaplatí ministerstvo práce, tak kto má dať viac peňazí. Tak ak to dá ministerstvo kultúry, vy ste už hovorili, že pri jednom milióne je to problém, lebo to ide z rozpočtu ministerstva kultúry. Čiže peniaze mohlo ministerstvo kultúry využiť na niečo iné. Takže je tu otázka potom, kto to má potom ďalej platiť. Či by sa teda k tomu malo vrátiť ministerstvo práce. V každom prípade, ja budem rád, ak ministerstvo kultúry nájde na to viac peňazí. Ale naozaj potom treba dbať na to, aby nechýbali niekde inde. V každom prípade ministerstvo kultúry deklarovalo pri vyčlenení tohto jedného milióna eur, že ich vyčlenilo z rozpočtu, ale bez toho, aby ich niekde museli škrtnúť. To znamená, že jednoducho išli tieto peniaze na obnovu hradov.
A, samozrejme, napriek tomu teda, že to nie je, že to nie je dostatok, tak práve preto je tu aj takáto právna úprava, aby sme pomohli občianskym združeniam, neziskovým organizáciám pri týchto obnovách ušetriť nejaké peniaze, aby zbytočne z tých dotácií, to, čo som povedal na začiatku, nemuseli napríklad platiť nájmy. Takže toľko asi z mojej strany, čo sa týka, čo sa týka otázok, ktoré zazneli v rozprave.
Ďakujem vám veľmi pekne aj všetkým, ktorí sa zapojili do diskusie. Budem rád teda za podporu tejto novely zákona. Vďaka.

Ďakujem pekne. Začal som v podstate tak technicky, tak dovoľte, aby som v rámci rozpravy to povedal možno trochu ľudskejšie.
Projekt obnovy hradov, ktorý funguje už od roku 2008, teda už 13 rokov, považujeme za úspešný projekt. Aj preto ho touto novelou chceme ešte viac zefektívniť a zjednodušiť prácu dobrovoľníkov a občianskych združení. Ja som si tak pozrel možno nejaký konkrétny príklad na hrade Gýmeš. Občianske združenie Castrum Ghymes vykonáva každý rok svoje aktivity záchrany hradu. Na jednej strane musí štátu platiť ročný nájom 1 200 eur za užívanie pozemku, na ktorom tento hrad stojí, pretože pozemok patrí Lesom Slovenskej republiky a ten istý štát im dal napríklad v roku 2021 dotáciu na vykonávanie tejto činnosti 23-tisíc eur. Aj preto sa novelou tohto zákona o lesoch a zároveň o ochrane pamiatok chceme odstrániť túto nelogickú situáciu, kedy vlastne ten istý štát na jednej strane berie za nájom pozemku sumu, kde na druhej strane ho dotuje, aby mohol vykonávať, aby mohli občianske združenia vykonávať činnosť.
To znamená, že chceme jednoducho občianske združenia, ktoré sa týmto aktivitám venujú, aby nemuseli platiť štátu nájmy, ak vykonávajú verejnoprospešnú činnosť na týchto pamiatkach alebo torzálnych stavbách. Výnimka z platenia nájmu ušetrí peniaze pre občianske združenia na vykonávanie činnosti záchrany kultúrneho dedičstva a odbremení ich od administratívnej záťaže, čiže zároveň sa snažíme ako keby zjednodušiť celý ten proces pri obnove pamiatok.
Novela zákona teda rieši problematiku výlučne teda lesných pozemkov, na ktorých stoja ruiny hradov. Tie sú často napríklad tieto ruiny alebo jednotlivé pamiatky nemusia byť vždy zapísané, povedzme, v katastri alebo na nejakých listoch vlastníctva. Čiže naozaj zaoberáme sa preto iba pozemkami, na ktorých stoja, pretože ruiny hradov stojace v lesoch sú v súčasnosti podľa tohto zákona chápané ako lesný porast, a teda pozemok, na ktorom majú Lesy Slovenskej republiky vykonávať hospodársku činnosť. To však nie je prirodzene možné, keďže teda na tomto pozemku nerastie les, ale stojí nejaký hrad, povedzme. A občianske združenia si v zmysle platných zákonov doteraz museli teda vždy prenajímať od Lesov Slovenskej republiky tieto pozemky na to, aby mohli na hradoch vykonávať nejakú činnosť. No a vzhľadom na to, že vykonávajú verejnoprospešnú činnosť pre štát, obnovu jeho kultúrneho dedičstva, tak logicky bolo nezmyslené, aby tomuto štátu teda platili za užívanie jeho pozemkov.
Podľa nového § 50c teda bude možné príslušnou zmluvou po prvé buď pamiatku prenechať do bezodplatného užívania obci, vyššiemu územnému celku alebo občianskemu združeniu, či neziskovke, alebo previesť na účel obnovy pamiatku či ruinu do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku.
My sme zároveň ošetrili, o chvíľu to predstavím aj v pozmeňujúcom návrhu, to, aby samosprávy potom nemohli pamiatky presúvať. Spolu aj s koaličnými kolegami sme sa snažili naozaj dať veľký pozor a dbať na to, aby naozaj nedošlo potom k strate nejakej pamiatky alebo nejakého kultúrneho dedičstva z rúk štátu do nejakých súkromných rúk, povedzme. Čiže toto sa nám podarilo ošetriť.
Tejto téme sa dlhodobo venovala pracovná skupina zo zástupcov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ministerstva pôdohospodárstva, Lesov Slovenskej republiky, ministerstva spravodlivosti aj katastra Slovenskej republiky, občianskych združení, čiže táto aktuálna novela zákona je takým prvým krokom v potrebnom riešení komplexného problému tzv. legislatívne zabudnutých ruinách hradov. K tomuto návrhu sme dostali niekoľko pripomienok, napríklad z ministerstva životného prostredia, ktoré sa mali týkať, ktoré sa mali týkať pozemkov, teda v 3., 4., 5. stupni ochrany, potom taktiež pripomienky z OLAP-u teda odboru legislatívy a aproximácie práva z Úradu vlády, čiže my sme sa so všetkými týmito pripomienkami vysporiadali.
Aj preto dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh, najprv ho prečítam a potom by som ho aj veľmi v skratke vysvetlil, to znamená, že:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I sa slová „podľa osobitného predpisu10ac)“ nahrádzajú slovami „podľa osobitného predpisu, 10ab)“. Sú tam rozdiely teda v označení poznámok.
Poznámka pod čiarou k odkazu 10ac sa označuje ako 10ab a znie:
„10ab) § 50c ods. 4 posledná veta zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení zákona č. .../2021 Z. z.“
Je to vlastne legislatívno-technická úprava. Samozrejme, celé znenie tohto pozmeňujúce a doplňujúceho návrhu je už aj na webe Národnej rady, čiže ak by som niektoré teda veľmi detaily takéto technické zbehol, tak si to môžete, samozrejme, otvoriť tam a pozrieť.
Ďalej, v čl. II bod 1 v § 50c ods. 1 sa odkaz 23 nahrádza odkazom 74.
Poznámka pod čiarou k odkazu 74j znie:
“74j) Zákon č. 281/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 319/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 62 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.“
Doterajšie odkazy 74j až 74n vrátane poznámok pod čiarou sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava. Zavádza sa nový odkaz z dôvodu, že odkaz 23 je v ustanovení § 50c ods. 1 nevyhovujúci. Dopĺňa sa nový odkaz z dôvodu, že na lesné pozemky vo vlastníctve štátu a ostatný majetok vo vlastníctve štátu nachádzajúci sa vo vojenských obvodoch, v územiach slúžiacich na zabezpečenie obrany štátu a územiach v 3. až 5. stupni ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa § 50c ods. 1 nebude vzťahovať.
To je to, čo som hovoril, na základe pripomienok ministerstva životného prostredia.
3. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 2 sa za slová „nezisková organizácia“ vkladajú slová „poskytujúca všeobecne prospešné služby“ a za slovo „uzavrieť“ sa vkladajú slová „na základe záväzného stanoviska orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu74)“.
Odôvodnenie: Spresnenie ustanovenia a zosúladenie s formuláciou odseku 4 a s formuláciou § 50b zákona.
4. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 4 v druhej vete sa vypúšťajú slová „podľa odseku 1“ a v poslednej vete sa za slová „na inú osobu“ vkladá bodkočiarka a slová „bez súhlasu orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu74j)“ sa nahrádzajú slovami „to neplatí, ak sa pozemky podľa prvej vety majú bezodplatne previesť do vlastníctva štátu, do správy správcu, od ktorého sa nadobudli, alebo jeho právneho nástupcu.“
Odôvodnenie: Vypustenie slov z dôvodu nadbytočnosti v texte. Podľa návrhu zákona bude môcť správca previesť pozemok, na ktorom je národná kultúrna pamiatka, do vlastníctva samosprávy z dôvodu obnovy národnej kultúrnej pamiatky. Aby sa zabránilo ďalšiemu predaju týchto pozemkov v rozpore s pôvodným účelom prevodu, sa navrhuje, aby samospráva nemohla takýto svoj majetok prevádzať na iné osoby, okrem možnosti vrátiť takéto pozemky štátu. Zároveň sa navrhuje riešiť, kto by mal vrátený majetok štátu spravovať.
5. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 5 úvodnej vety sa vypúšťajú slová „podľa odseku 1“.
Je to, ide o nadbytočnosť v texte, teda legislatívno-technická úprava.
6. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 5 písm. c) sa slovo „ho“ nahrádza slovom „prieskum“.
Je to formulačná úprava textu.
7. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 6 úvodnej vety sa za slovo „osoba“ vkladá čiarka a slová „podľa odseku 2“ sa nahrádzajú slovami „s ktorou sa má zmluva uzatvoriť,“.
Opäť formulačná úprava textu za účelom spresnenia.
8. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 6 písm. c) sa slová „v rozsahu podľa písmena a) a v prípade potreby“ nahrádzajú slovami „a ak je to potrebné,“.
Legislatívno-technická úprava.
9. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 6 písm. d) sa slová „podľa osobitného predpisu“ vypúšťajú.
Odôvodnenie teda, ide o nadbytočnosť v texte a legislatívno-technickú úpravu.
To mi veľmi dobre vytlačilo zo stránky Národnej rady, je toto zle, takže mám to tu celkom, celkom odseknuté.
Čiže je tam bod 10. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 7 písm. c) sa vypúšťa slovo „pričom“ a za slová „nezisková organizácia“; tu mi chýba riadok; sa vkladajú slová „poskytujúca všeobecne prospešné služby“.
Odôvodnenie: Vypustenie z dôvodu nadbytočnosti v texte, ide o legislatívno-technickú úpravu.
11. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 7 písmeno d) znie:
„d) o vylúčení povinnosti správcu uhradiť náklady na zabezpečovanie účelu podľa odseku 1 vynaložené počas trvania zmluvy a prechodu záväzkov vzniknutých v súvislosti so zabezpečovaním účelu podľa odseku 1 na správcu v prípade zániku zmluvy podľa odseku 4,“.
Ide o formulačnú úpravu textu.
12. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 8 v prvej vete sa slovo „územie“ nahrádza slovom „územia“ a v poslednej vete sa vypúšťajú slová „podľa § 50 ods. 7“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
13. Predposledný. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 9 v poslednej vete sa slovo „registra“ nahrádza slovami „Centrálneho registra zmlúv“.
Opäť formulačná úprava textu.
14. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 10 v prvej vete sa za slovom „pamiatku“ vypúšťa čiarka a slová „za pamiatkovú rezerváciu74m) a pamiatkovú zónu74n)“ a v druhej vete sa slová „sa rozumie“ nahrádzajú slovami „sa na účely tohto zákona rozumie“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 74m a 74n sa vypúšťajú.
V stručnosti odôvodnenie. Navrhovaný verejnoprospešný účel využitia lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a pozemkov tvoriacich ostatný majetok vo vlastníctve štátu je potrebné zadefinovať len prostredníctvom obnovy národných kultúrnych pamiatok a hradov a torzálnej architektúry, ktoré nie sú vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.
Navrhované širšie vymedzenie verejnoprospešného účelu aj prostredníctvom obnovy hradov a torzálnej architektúry, ktoré nie sú pamiatkovou rezerváciou alebo pamiatkovou zónou, je z hľadiska účelu predloženého návrhu zákona, ako aj z hľadiska ochrany pamiatkového fondu a pamiatkových hodnôt nadbytočné.
Okrem uvedeného sa zabezpečí napríklad zosúladenie odseku 10 s odsekom 6 písm. c), ktorý používa pojem „objekt podľa odseku 10“, pričom teda pamiatkovú rezerváciu ani pamiatkovú zónu nie je možné označiť za „objekt“.
Vysvetlím jednotlivé, teda vysvetlím tie najpodstatnejšie zmeny z tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho zákona, aby to bolo aj zrozumiteľné, nielen takto legislatívno-technicky. Čiže pozmeňujúcim návrhom riešime pripomienky ministerstva životného prostredia, legislatívno-technické pripomienky odboru legislatívy a aproximácie práva a tiež Úradu vlády a zároveň aj koaličných kolegov. Za tie najpodstatnejšie teda spomeniem, spomeniem článok II, ide po pripomienku ministerstva životného prostredia, ktoré upozornilo na to, že na pamiatky, ktoré sa nachádzajú v 3. až 5. stupni ochrany platia obmedzenia pri prevode vlastníctva podľa zákona č. 543 o ochrane prírody a krajiny. Preto sa musí novela odvolávať aj na tento zákon.
Článok III a IV, ktorým posilňujeme ochranu pamiatok, aby ostali teda v rukách štátu, inak povedané, aby sa za žiadnych okolností nedostali naše pamiatky do súkromných rúk, konkrétne v čl. III ak sa uzatvára užívacia zmluva napríklad s občianskym združením, tak iba na základe stanoviska Pamiatkového úradu, ak sa presúva vlastníctvo na samosprávu, tak obce ani vyššie územné celky už nebudú môcť ďalej s týmito pozemkami nakladať. To znamená, nebudú ich môcť oni, povedzme, ďalej previesť nejakým súkromným osobám alebo možno špekulatívne založeným neziskovým organizáciám.
Takže ak sa obce alebo vyššie územné celky, skrátka samosprávy rozhodnú, že tieto ruiny hradu, ktoré sú na tomto pozemku, chcú nechať opravovať alebo obnovovať nejakému občianskemu združeniu, tak tak môžu teda urobiť, ale v prípade, že by tie pozemky už nechceli takto ďalej využívať, môžu ich ďalej vrátiť naspäť štátu, konkrétne napríklad Lesom Slovenskej republiky.
A čo sa týka, čo sa týka čl. XIV tam definujeme a spresňujeme to, čo znamená verejnoprospešný účel pri obnove zrúcanín.
Čiže toľko asi k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Možno iba predbežne alebo myslím si, že v prípade potreby či už na moje vystúpenie, alebo potom na vystúpenie ďalších kolegov, môžem zareagovať vo v záverečnom vystúpení, takže nech sa páči.
Ďakujem pekne zatiaľ.

Ďakujem pekne.
Začnem možno tak technicky tým, že ide o druhé čítanie, tak nebudem asi opakovať úplne všetko, čo zaznelo už v prvom čítaní, možno iba také tie podstatné záležitosti tohto zákona.
Tou najzákladnejšou je, že cieľom rozšírenia právnej úpravy využitia lesných pozemkov vo vlastníctve štátu je vlastne rozšíriť túto úpravu na verejnoprospešné účely, ktorým bude obnova hradu alebo torzálnej architektúry. Návrh v podstate nadväzuje na viacročnú prax na obnove hradov, ktorá sa začala ešte v roku 2008, a odstraňuje prekážky, ktoré uplynuli z doterajšej aplikačnej praxe. Určuje teda najmä postupy osôb, ktoré zabezpečujú záchrannú rekonštrukciu a údržbu hradov.
Výsledkom novely bude zabezpečenie zmluvného vzťahu k pozemku, na ktorom sa realizuje verejnoprospešná činnosť, čo umožní, aby osoby, ktoré ju vykonávajú, mohli nielen ušetriť na nájomnom, ale aj získať podporu z verejných alebo európskych zdrojov. Úprava vychádza z princípu, že verejnoprospešná činnosť realizovaná na objekte národnej kultúrnej pamiatky zveľadí tento štátny majetok, ktorý chátral.
Návrh má síce negatívny vplyv na rozpočet, avšak s tým, že ak štát zverí svoj majetok do bezodplatného užívania napríklad občianskemu združeniu alebo ho prevedie na samosprávu, tak vlastne je predpoklad, že sa tento majetok obnovou, že sa obnovou zvýši hodnota týchto objektov aj atraktivita celého územia s pozitívnym vplyvom na cestovný ruch a zamestnanosť v dotknutom regióne. To je v podstate aj potvrdené aplikačnou praxou od roku 2008.
No a kontrola dodržiava plnenia verejnoprospešného účelu je zabezpečená prostredníctvom dozoru orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu.
Možno pre predstavenie tohto návrhu takto v skratke. Otvorte k tomuto, prosím, rozpravu a ja sa následne hlásim do rozpravy.

Pán Kotleba, môžete vidieť, že vy ste tu zaujali, ale možnože viac ako vaši predrečníci alebo predchádzajúci kolegovia, lebo asi málokto by očakával, že práve vy tu budete moralizovať, že vy sa tu postavíte k tomuto rečníckemu pultu a budete kázať o rodine. Ako fakt nie. Dehonestujete tu ľudí, nazývate ich úchylákmi, pričom naozaj, ako povedal aj kolega Benčík, o vás je známe, že ste ako učiteľ vyhľadávali pätnásťročné študentky, pričom v tejto súvislosti vás preverovala aj polícia zo sexuálneho zneužívania.
Hovoríte o tradičnej rodine, ktorú podľa vás má likvidovať čosi iné, ale pozrite sa do zrkadla, pán Kotleba. Vašu rodinu snáď rozvrátili homosexuáli? Nemám ten pocit.
Osvojenie dieťaťa bez súhlasu biologických rodičov. To ste tu teraz nejako hovorili a kritizovali, a teda nie som s týmto stotožnený. Vy ste mali súhlas biologickej matky vášho dieťaťa na nejaké odcudzenie alebo nejaké zobratie z cudziny, keď ste si ho jednoducho priniesli bez toho, aby ona s tým súhlasila? Prečo potom čelíte trestnému oznámeniu od vašej bývalej manželky? Viete, nerád tu rozoberám rodinu kohokoľvek a nejakú... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pokoj, páni poslanci, rešpektujme sa!

Čekovský, Kristián, poslanec NR SR
... konkrétnu rodinu. Podľa mňa by sa to robiť nemalo, ale takisto by sa nemalo robiť to, že tu budete moralizovať nad rodinami a vzťahmi stovky alebo tisícky iných ľudí, pretože mne osobne to pripadá, že jednoducho sa montujete do života niekomu inému a to by sa robiť nemalo. Viete, ako sa hovorí, ak ste teda, vy ste taký falošný, ale dobre. Ži a nechaj žiť, tak sa to hovorí.

Pán poslanec Blaha, na vašom vystúpení bola fascinujúca jedna vec. V čase, keď ste začali rozpravu, ešte nebola známa informácia, že krajský súd prepustil vyšetrovateľov korupčných káuz na slobodu, ale na konci ste už vo svojej rozprave s touto informáciou pracovali. Ako je to možné? Vy ste vlastne začali svoj príbeh hovoriť teda už tradične o manipulácii vyšetrovaní a stavali ste ho aj práve na zadržaných policajtoch, ale tento príbeh sa počas, práve počas vašej rozpravy úplne rozsypal, keď teda krajský súd prepustil vyšetrovateľov na slobodu a nevidí ani dôvody na ich stíhanie.
Ja som vás ale pozorne sledoval. Akonáhle bola vyhlásená prestávka, vy ste utekali za vaším predsedom a ten vám povedal teda túto informáciu aj to, že sa teda váš príbeh opäť, zase raz rozsypáva ako domček z karát, a nadiktoval vám, aby ste to narýchlo hodili tuto na špeciálneho prokurátora, že to on všetko obehal a tak ďalej, čiže len ste vyšperkovali opäť spoločne svoje bludy. Ale to bolo, to bolo výnimočne vtipné, ako ste tam vedľa neho sedeli a vo všetkom mu pritakávali a písali ste si odušu, rýchlo, ako tento príbeh zmeniť, veď vyšetrovatelia sú už vonku, ako to teraz rýchlo poskladáme nanovo. A opäť ste sa vrátili a snažili ste sa tu teda dokončiť celý tento svoj blud.
Pán Blaha, keďže váš prejav ste si napísali s Robertom Ficom a všetci sme to mohli cez prestávku vidieť, tak vám obom, odpoviem obom naraz. Ide vám o všetko, definujete mafiu ako tých, čo odrezávajú hlavy, ale zabúdate, že gang drogovej mafie, talianskej drogovej mafie bol prepojený na vášho predsedu a na Úrad vlády, to nie je mafia? Jednoducho spravodlivosť sa dostane ku každému a nepomôže vám v tom ani desať tlačoviek denne ani sto takýchto vystúpení v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja veľmi krátko, iba chcem sa poďakovať za kultivovanú diskusiu. Ja som na jednej strane povedal, že asi sa dá možno predpokladať, že si tento návrh nenájde podporu u každého, na druhej strane ja za seba poviem, že nevidím v tomto návrhu nič, čo by či už koaličným alebo opozičným poslancom malo vyslovene brániť vo vyjadrení podpory, pretože návrh je nielen o právach a slobodách, ale aj o tolerancii a pochopení. Ale naozaj, za mňa osobne môžem povedať, že pre mňa osobne nie je dôležité, aby uznesenie prešlo alebo získalo väčšinu, alebo zaňho zahlasoval celý parlament. Pre mňa osobne je dôležité, aby každý zahlasoval úprimne, aby ľudia vonku, ktorí sú príslušníkmi nejakej menšiny alebo komunity, vedeli, že ten-ktorý poslanec za toto uznesenie zahlasoval, že možno do budúcna sa nepridá na stranu rôznych pofidérnych, pokrivených alebo naozaj zlých návrhov, ktoré ich budú, im budú upierať rôzne práva a slobody. Takže naozaj nechávam to na zvážení každého poslanca a budem rád, ak pri ňom každý zváži takú svoju nejakú vlastnú hodnotu a to, čo, a nech každý hlasuje úprimne.
Takže vopred ďakujem za podporu a vďaka aj za tú diskusiu.

Ďakujem pekne. Možno k tomuto vystúpeniu také tri veci mi napadli. Tá prvá je, že ma prekvapilo, že si sa chytil iba jednej témy, témy LGBTI. Ja by som rád zdôraznil, že návrh uznesenia nie je zameraný iba na jednu komunitu alebo menšinu, ale tak ako som uviedol aj pri predkladaní tohto návrhu, je zameraný na všetky menšiny a komunity, ktoré to, nie úplne rozumiem, prečo práve o tomto vznikla takáto, takáto diskusia z tvojej strany, ale musím možno s radosťou na druhej strane skonštatovať, že som rád, že tu dnes nie sú poslanci, ktorí by si presne takýmto podobným nejakým spôsobom povytŕhali z tohto uznesenia veci z kontextu a možno by tu došlo ešte k horším urážkam niektorých menšín a komunít, ako teda sme občas svedkami povedzme z radov extrémistov. Takže, takže asi niekedy aj fajn, že takto v piatok popoludní už sú niekde doma na východe alebo niekde na strednom Slovensku, alebo niekde inde a už tu proste nesedia dovtedy, dokým majú. Občas to má aj takýto pozitívny efekt, lebo naozaj dnes chceme týmto uznesením ukázať najmä takú pozitívnu tvár alebo pozitívny signál, a nie aby tu opäť bola nejaká negatívna, búrlivá diskusia.
A možno iba pripomeniem, že uznesenie má deklaratívny charakter, to znamená, nejde o zmenu žiadneho zákona, i keď ja osobne verím teda, že aj v oblasti menšín a komunít bude pravidelne pri tomto nastávať nejaký posun v duchu programového vyhlásenia vlády, kde sú určité nejaké záruky, ktoré by mali nastať. Takže na tvoje vystúpenie asi toľko.
Vďaka.