Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte teda, aby ja som vystúpil k tak dôležitej téme, akou je financovanie RTVS, pretože to, ako rozhodneme v hlasovaní pri, teda v tomto hlasovaní alebo pri týchto dvoch návrhoch, ktoré tu máme, tak rozhodne o fungovaní verejnoprávnej inštitúcie, verejnoprávneho médiá, ktoré na Slovensku funguje desaťročia a je, myslím si, že nevyhnutné, ukázalo sa, že je nevyhnutné, aby fungovalo, aby existovalo či už z hľadiska produkcie domácej tvorby, ale v aj z hľadiska súčasných hrozieb, ktorými sú dezinformácie, hoaxy. Potrebujeme ostrov slobodnej nezávislej žurnalistiky, ktorá prináša overené informácie a, samozrejme, podporuje umelcov, či už sú to hudobní umelci alebo, alebo teda herci, to znamená či už je to rozhlas alebo televízia, toto sú dve dôležité inštitúcie v tejto krajine, ktoré nesmú stáť na okraji záujmu.
Preto verejnoprávna RTVS potrebuje stabilné, dlhodobé a najmä dostatočné financovanie bez politických vplyvov. Ani jedno z toho za dlhé roky svojej existencie nemala a nemá. Ako vieme, budovy sú v zlom technickom stave, množstvo vecí síce sa postupne opravuje alebo nejakým spôsobom dáva do poriadku, ale stále nie je možné urobiť zásadné technologické zmeny. Zamestnanci sú nedostatočne ohodnotení, a to počnúc nielen redaktormi alebo spravodajcami, ale aj ďalšími ľuďmi, ktorí v RTVS pracujú, či už je to orchester Slovenského rozhlasu, ale aj ďalší a ďalší. Čiže to sú umelecké telesá a ľudia, ktorých, ak nechceme, aby mali popri svojej práci ešte ďalšie štyri džoby, ale aby robili túto robotu naozaj na 100 %, tak musíme ich zaplatiť.
A, samozrejme, RTVS to je aj program pre divákov a poslucháčov, chceme, aby bol kvalitný, aby bol atraktívny, aby mohla RTVS nakupovať aj zahraničné formáty, a toto všetko je do značnej miery obmedzené práve súčasným rozpočtom. Financovanie formou koncesionárskych poplatkov bolo dlhoročne nedostatočné, to vieme. Zaznelo to tu dnes, je to, je to dlhodobo známy fakt, 20 rokov, viac ako 20 rokov sa koncesie nezvyšovali, ani len nevalorizovali, to znamená, ak si predstavíme, ak si ľudia predstavia už, už čo i len dnes, aká je medziročná inflácia, tak teraz si predstavte, že za 20 rokov aká inflácia bola. A keď pred 20 rokmi bol poplatok 4,64 a ten istý poplatok je aj teraz, tak asi akým, ako musí čarovať RTVS, aby z tých istých peňazí v podstate vyčarovala nejakú produkciu, nejaký program, a aj preto bola vždy dofinancovávaná zo štátneho rozpočtu či už formou rôznych dotácií, kompenzácií, zmluvy so štátom. A táto suma zo štátu sa čím ďalej, tým viac navyšovala a tým pádom koncesia ako taká garancia apolitickosti alebo toho, že tá inštitúcia môže pôsobiť nezávisle, išla do úzadia, keďže každá jedna zmluva, každá jedna dotácia, kompenzácia, musel ju podpísať minister či ministerka, takže dochádzalo tam k takýmto politickým tlakom a tým pádom takýto spôsob financovania bol dlhodobo neudržateľný.
Aj preto je jasné, že financovanie RTVS si vyžadovalo zmenu. Aj preto sme si už v roku 2020 dali medzi priority vlády do nášho programového vyhlásenia vlády, že financovanie RTVS treba vyriešiť. Treba z tohto miesta povedať, že spôsob, ako sme sa dostali k tejto zásadnej zmene, nebol práve najšťastnejší. Na druhej strane výsledok môže byť mimoriadne dobrý.
Najprv k tomu prvému. Ani z tohto miesta nemôžem opomenúť, keďže sme už v druhom čítaní a po tomto rokovaní už táto téma sa môže uzavrieť, nemôžem z tohto miesta opomenúť spôsob, ako ku zrušeniu koncesií došlo. Strana SaS, ktorá sa dennodenne chváli odbornosťou, narýchlo navrhla za dva dni zrušiť koncesionárske poplatky bez odbornej debaty a bez riadneho legislatívneho procesu. Dve veci, ktorými v podstate, ktoré patrili medzi tie veci, ktorými, na základe ktorých povalili vládu. Podmienili týmito, schválením, teda zrušením koncesií podmienili schválenie štátneho rozpočtu, čím si zobrali za rukojemníkov občanov celého Slovenska. Ale teda sme tu, po zrušení koncesií neprišli so žiadnym systémovým riešením, ako RTVS financovať dlhodobo, dostatočne a apoliticky. Súčasťou toho zrušenia bol nejaký budžet, teda taká tá náhrada za koncesie, ktorá ale nepočítala aj s nejakými ďalšími proste financiami, aby som nešiel do úplných detailov, tento spôsob, preto tu dnes sme, že tento spôsob, ktorý tam je ako taká záplata na to, je jednoducho nedostatočný a naďalej, naďalej závislý od politického rozhodovania.
Som preto rád, že bývalý premiér Edo Heger navrhol vyriešiť financovanie RTVS vládnym návrhom zákona, ktorý teda prešiel riadnym legislatívnym procesom. Tento vládny návrh, o ktorom dnes rokujeme, počíta so sumou 0,15 % HDP. Už tento návrh prinesie minimálne toľko peňazí, ako má RTVS dnes, a ešte o niečo viac. Kým rozpočet na rok 2023 je vo výške približne 165 miliónov eur, suma vypočítaná novým modelom by bola približne 180 miliónov eur. Pätnásť miliónov eur navyše je, sú peniaze pre skvalitnenie a rozvoj verejnoprávneho média. Samozrejme, aj po nejakých ďalších odborných diskusiách a debatách s vedením RTVS sme dospeli k záveru, že tá suma 0,15 % HDP po zohľadnení viacerých, viacerých vecí, ako je napríklad ešte inflácia a podobné, nárast cien energií, nebol by úplne dostatočný a aj preto tiež dochádzame k nejakému kompromisu, ku ktorému sa dostanem.
Chcem ale povedať, že ako bývalého zamestnanca RTVS by bolo odo mňa veľmi sympatické, keby som sa teraz snažil prekonať či už pani Laššákovú a povedať 0,20 % HDP, alebo 0,30. Ale musím povedať, že by to bolo z mojej strany populistické. Tu je niekoľko dôvodov.
Financovanie z rozpočtu bude notifikovať Európska komisia, či nejde o nedovolenú štátnu pomoc, a mohlo by sa stať, že by to bola nedovolená štátna pomoc a dostali by sme sa ešte do väčších problémov.
Po druhé, bol by to výrazný zásah do štátneho rozpočtu. Ako viete, na tejto schôdzi sa rozhoduje o dvoch miliardách eur. Každé desiatky miliónov sú kľúčové aj pre budúcnosť Slovenska. V strane Demokrati sme povedali, že nebudeme na tejto schôdzi podporovať populistické návrhy, ktorými by sme totálne rozbili rozpočet.
Po tretie, peniaze pre RTVS pôjdu cez kapitolu ministerstva financií. Obávam sa, že každé ďalšie navýšenie tých percent znamená, že by išlo, že by to mohlo byť financované aj na úkor kultúry. To znamená, môže v budúcnosti ministerstvo financií povedať: Pozrite sa, už sme vám dali 200 miliónov, vy si z toho zaplaťte RTVS-ku a to, čo vám ostane, dajte na tie pamiatky alebo na niečo ďalšie. To znamená, ministerstvu kultúry sa bude určite ľahšie rokovať o ďalších peniazoch, ak nebudú mať obrovský balík peňazí, ktorý pôjde len na RTVS-ku, ale toto môže byť len taká moja domnienka skôr. Treba povedať ale, to je veľmi podstatné, na, je kompromis na určitom percente HDP, ku ktorému sa dostanem, a s tým súhlasí, súhlasia všetci zúčastnení, aj vedenie RTVS.
A v neposlednom rade sú tu ešte podľa mňa také dve hrozby. Prvá, že budúca vláda, ak bude hľadať rezervy v ďalšom rozpočte alebo pri príprave rozpočtu, tak ak im bude svietiť nejaké vysoké percento pre RTVS-ku, napríklad 0,19, tak môžu naňho siahať ako prvé, a tým pádom to môže byť kontraproduktívne. A ten druhý, opäť poviem, nie každá inštitúcia na Slovensku vie v tomto okamihu prijať akékoľvek množstvo peňazí. Každá inštitúcia musí mať správne nastavené aj mechanizmy vnútornej kontroly a hospodárenia. A povedzme si z tohto miesta, že RTVS nie vždy hospodárila efektívne, najmä za bývalého vedenia, kedy na rôzne megalomanské projekty išlo pomerne dosť peňazí. Sám som to kritizoval, vydal správu aj na náš podnet, na podnet výboru vydal správu alebo urobilo hĺbkovú kontrolu aj teda ministerstvo kultúry a taktiež aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý povedal, že systém kontroly v RTVS je naozaj na veľmi zlej úrovni, musí sa zmeniť, musí sa zlepšiť a musí sa zreformovať. Ja som takúto reformu do parlamentu predkladal. Ako viete, neprešla do druhého čítania asi o štyri hlasy, ale kým nebudeme mať vyriešenú aj reformu vnútorných orgánov RTVS, tak nemôžeme len tak si povedať: tak dajme tam pol miliardy alebo jednu miliardu.
A ja sa obávam, že toto je možno aj zámer toho, čo tu predložila moja predrečníčka, aby tam prišlo veľa peňazí, ktoré neprechádzajú úplnou kontrolou. Tie peniaze, na tie peniaze, na tie programy sa nerobia verejné obstarávania, majú svojich producentov, sú tam veľké firmy, ktoré z tohto systému ťažia a čím viac peňazí tam bude, tým viac peňazí si dokážu takýmto spôsobom, poviem to tak veľmi diplomaticky, že dostať z tej RTVS-ky von.
Takže toľko k tým sumám. Tá podstata je, že – prepáč, Monika, vyrušuješ ma – navrhujeme 0,17 % HDP, na výbor pre kultúru a médiá sme predložili tento návrh, ktorý prešiel výborom, je v spoločnej správe, a taktiež predkladám v tomto znení alebo s touto sumou aj návrh do ústavného zákona alebo teda, áno, do ústavného zákona, máme zlúčenú rozpravu, čiže my tu máme na jednej strane vládny návrh zákona, v ktorom upravujeme z 0,15 na 0,17, a zároveň chceme ústavným zákonom zafixovať túto sumu. Tam je teraz tiež 0,15, takže je tu pozmeňujúci návrh, ktorý o chvíľu prečítam, aby sme aj tam tú sumu navýšili na 0,17 % HDP. A toto je podľa mňa podstatné.
Ja chcem poprosiť všetkých tých, ktorí chcú dať viac, ktorí chcú 0,19 alebo 0,20, neriešme iba peniaze, pretože nevieme, aká bude v budúcnosti vláda, aby ich nemohla za dva dni zrušiť alebo úplne RTVS zlikvidovať. Zjednoťme sa na tom, že potrebujeme túto sumu zafixovať ústavnou väčšinou v parlamente, aby hocijaká vláda, či už, aby hocijaká vláda, aby politici nemohli potom za dva dni zlikvidovať financovanie verejnoprávnej inštitúcie. Čiže podľa mňa viac ako suma je dôležitejšie to, aby táto suma bola garantovaná aj ústavným, ústavnou väčšinou. Ak tieto návrhy prejdú, budem to považovať za stabilné a dlhodobé financovanie RTVS. Myslím si, že napriek teda tomu zrušeniu koncesií pôjde o apolitický model, keďže bude garantovať, že RTVS dostane každoročne stabilný balík peňazí a zároveň, zároveň si budú môcť takýmto spôsobom plánovať aj dlhodobé výdavky.
Aby som povedal aj absolútne čísla, keď sa bavíme o tých sumách, nejaké som už načrtol, akú sumu asi má tento rok RTVS, to je 165 miliónov eur. V prípade návrhu, ako by to vyzeralo v budúcom roku, aby mali možno aj, aj poslanci, ale aj občania predstavu, tak v budúcom roku, ak by to bolo, ak by to bolo 0,15 % HDP, tak to vychádza na viac ako 160 miliónov eur plus príjmy z reklamy a, čiže tam to vychádza do, dokopy na 180 miliónov eur; 0,17 % HDP je 183 miliónov eur plus príjmy z reklamy, a tých 0,19 nemám v tejto tabuľke, ale podľa mojich informácií je to asi 200 miliónov eur. Čiže naozaj v tejto chvíli, ak sa, ak sme na nejakých 165 miliónov, tak 0,15 je 180 a ešte 0,17 je, je 180 plus reklama, čiže 200 miliónov eur. Naozaj bavíme sa o tom, že tieto návrhy, to chcem podčiarknuť, už súčasný vládny návrh zákona 0,15 % HDP zabezpečuje taký, ako keby fixoval súčasný stav, súčasné príjmy, to znamená, je to taký udržiavací rozpočet s miernym rozvojom; 0,17 % HDP je návrh, ktorý, ktorý pomáha a zvyšuje ten rozpočet a ponúka priestor na rozvoj a s týmto návrhom súhlasia zainteresované strany, aj vedenie RTVS. Preto ja sa prikloním k tomuto návrhu. Akékoľvek zvyšovanie, alebo teda ešte navyšovanie týchto súm by znamenalo rôzne riziká, ktoré som už spomenul.
Čiže pevne verím, že ak tento návrh prejde parlamentom, pre verejnoprávne médium to bude predovšetkým prínosom. V prvom rade znamená viac peňazí pre RTVS ako doteraz, čo rozhlasu a televízii ponúkne priestor na zmeny či už v lepšom a kvalitnejšom programe, ale taktiež, a či už pôjde o filmovú alebo seriálovú dokumentárnu tvorbu, ale taktiež aj technologické zmeny, investičné nejaké zámery a projekty sa môžu robiť a, samozrejme, aj lepšie ohodnotenie zamestnancov.
Prečítam ešte pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kristiána Čekovského a Milana Vetráka k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I v bode 2 čl. 26 ods. 6 sa slová „najmenej 0,15 %" nahrádzajú slovami „najmenej 0,17 %".
Odôvodnenie: S cieľom vybudovať kvalitnú a konkurencieschopnú verejnoprávnu televíziu a verejnoprávny rozhlas je potrebné zabezpečiť primerané financovanie Rozhlasu a televízie Slovenska zo štátneho rozpočtu po strate jej príjmov zo zrušených koncesionárskych poplatkov. Pôvodne navrhnutá suma vo výške 0,15 % HDP z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky vyjadreného v bežných cenách za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku, už úplne nezodpovedá požiadavkám verejnoprávneho vysielateľa na zabezpečenie kvality vysielania, osobitne vysielania programových služieb vo verejnom záujme. Preto sa táto suma zvyšuje z uvedených 0,15 % na 0,17 %. Zodpovedá to tiež požiadavke na predvídateľné financovanie, ktoré umožní viacročné strednodobé plánovanie výroby, programovania aj investícií.
Toľko pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pevne verím, že po prijatí tejto zmeny už vedenie RTVS nebude musieť prosiť politikov o peniaze, automatický výpočet podielu z HDP bude minimalizovať ich zásahy do vysielania RTVS, generálny riaditeľ bude vopred vedieť, s akými financiami môže rátať v ďalšom roku. Ak táto zmena prejde parlamentom, bude to obrovský krok ku kvalitnejšej a najmä politicky nezávislejšej RTVS.
Už len doplním, že minulý rok sme do veľkej miery odpolitizovali proces voľby generálneho riaditeľa RTVS a v strane Demokrati je našou ambíciou pokračovať v nastolenom trende. Chceme presadzovať, aby nielen tento systém financovania, ale aj voľby do orgánov RTVS boli čo najviac apolitické a mimo pléna parlamentu.
Ďakujem pekne za pozornosť a vďaka za podporu, predovšetkým podporu ústavného návrhu, aby sme túto sumu zafixovali ústavným zákonom.
Ďakujem pekne.