Ďakujem pekne. Nebudem sa tu, mám málo času, takže nebudem sa zamotávať do všelijakých tých štruktúr vlastníckych, viem, že to je trošku zložité pre bežného človeka, ale musím spomenúť, čo sa tu dialo za, hlavne za druhej Dzurindovej vlády, keď pán minister Sulík bol poradcom Ivana Mikloša. Bezbreho sa tu rozkrádalo, páni a dámy. Poviem otvorene, tu sa privatizovali podniky, ktoré sme vtedy nazývali strategické podniky, a mali sme tu zákon o ochrane strategických podnikov, z ktorého ste si urobili vtedy, nehovorím, že vy, ale minimálne tí poslanci, čo tu boli, trhací kalendár. A pri privatizácii sa robili veci, ako to, ako urobiť nejaký gaťafáš na to, ako to sprivatizovať, ako to dostanú do rúk privátne osoby a ako budú drancovať tieto podniky. Z, štát mal 51 %, žiadnu vlastnícku kontrolu manažérsku a čo sa stalo? Samozrejme, že títo vlastníci si robili, čo sa im zachcelo.
Hovoril tu pán minister o privatizácii slovenských, slovenského telekomu, Slovak Telekomu a musím povedať, že čo sa dialo. Viete, čo sa dialo? Pán kolega tu hovoril o super dividendách. Tak tento podnik štátu nevypláca žiadne dividendy, lebo si ich kumuloval a vzhľadom na to, že mal, že tam mali kontrolu manažérsku práve nemeckí vlastníci, tak sa kumuloval na nerozdelených ziskoch. Boli stále, boli debaty o tom, či teda štát dostane, aj keď mal teda väčšinu, nejaké dividendy, nakoniec sa štát rozhodol predať tento podiel a dal ho na normálnu burzu a zinkasoval za to celkom slušné peniaze, aj keď pán minister tu hovorí, že nie.
Podiel RWE sa v roku, tuším, 2002, možno pán minister ma opraví, ale povie, za koľko sa predal, myslím si, že, neviem, či to bolo 400 mil., alebo to bolo menej, asi mi poviete. (Reakcia ministra.) 130, super. (Reakcia ministra.) RWE vo VSE. (Reakcia ministra.) 140. Koľko? (Reakcia ministra.) 130. Dobre, toľko som si myslel, mal som napísané 140, len teraz ma pán minister opravil, že stoštyri... ja som mal napísané 140 mil. (reakcia ministra), bolo to 130, dobre, tak sa dohodneme. A teraz hovoríte o kúpnej cene 700, 800 mil., čiže rozdiel je 600 miliónov. A môžme sa baviť o tom, čiže hovoríte, že jedna, že je to, že sú tam pomaly rovnakí vlastníci, z jedného vrecka do druhého, a predávajú si to za 24-násobok ročného zisku. Tam môžu byť len dve možnosti, že buď si to teda dali poriadne oceniť a je to korektná cena, alebo teda, že sa tá cena urobila taká, aby ste to nemuseli kupovať alebo aby ste nemuseli byť nejakým spôsobom donútení to privatizovať naspäť, čiže reprivatizovať do štátnych rúk.
Ja si myslím, že ten prvý, prvá možnosť je asi správna, predpokladám, že im to robili odborníci. A potom si povedzme, nebudem tu robiť v podstate, keď si podelíte to, čo sa privatizovalo, teda rozdielová cena je 600 mil., bavíme sa cirka o 33 % ročne, aj keď teda to neni odúročené, lebo aby som bol teda korektný, hej, čiže pán minister mi to potom povie, že to nebolo správne. 33 % ročne boli, bol rozdiel v cene. Takže ja sa pýtam, že kto tu čo ukradol. Dzurinda, Mikloš a pán poradca, minister Sulík, ktorý radil, ktorého filozofia je všetko sprivatizovať, odovzdať všetko privátnym osobám a štát nech je taký malý, aký len môže byť, aby tu boli najnižšie dane, a na druhej strane, aby sme tu mali najlepšiu zdravotnú starostlivosť a všetko ostatné aj školy, samozrejme. A, samozrejme, vám nikto nepovie, že pri takejto životnej filozofii by sme sa tu dopracovali veľmi rýchlo k tomu, že si tu budú všetci platiť nejakú navyše zdravotnú starostlivosť, že si budú platiť za školy, za vysoké školy a neviem, či sa vám to chce toto tu riešiť. Lebo tu sa len klame.
Ja poviem jedno, pán minister sa aspoň netvári na to, že jak niektorí, že sú tu raz konzervatívci, potom socialisti a nakoniec ultraliberáli, ale on to hovorí napriamo, ale povie len á, bé nepovie. Povie, že dajme najnižšie dane podnikateľom, aby sa dobre žilo, super, ale nepovie, že tie dane sú na to, aby sme vedeli zabezpečiť nejaký servis pre našich občanov. Je tu, ja absolútne mám veľký problém s touto životnou filozofiou, nebudem hovoriť o tom, že sme dokonca zdravotné poistenie odovzdali do privátnych rúk. Prečo by tu mal na vašich zdravotných odvodoch niekto zarábať? Povedzte mi jediný dôvod. A odvádzať zisky von.
Čiže môžme sa tu navzájom obviňovať, ale ja hovorím jedno, bola tu kauza Gorila a, samozrejme, všetci sa to snažia otočiť na to, že Robert Fico pil nejakú kolu. Ale kauza Gorila bola o druhej Dzurindovej vláde, pán minister, môžte sa smiať, koľko chcete. Tam sa presne hovorilo, ako sa privatizovalo, ako sa kšeftovalo, ako sa dostávali provízie. Čiže toto bola druhá Dzurindova vláda. Vy ste im pri tom asistovali.
Hovorím, ak je možnosť dostať naspäť to, čo sa tu rozkradlo a sprivatizovalo takto, ako sa to urobilo, tak treba to využiť. A môžte sa baviť, keď hovoríte, že z jedného vrecka do druhého, no tak E.ON-u aj RWE to môže byť jedno, no tak to kúpte za nejakú cenu, ktorá je primeraná, ak 24-ročný zisk sa vám zdá veľa, ja si myslím, že je to veľa, lebo pri predaji podnikov sa väčšinou postupuje tak, že sa berie nejaká miera ziskovosti a nejaký násobok a v tomto prípade je to skutočne relatívne vysoké číslo. Neviem, prečo je také vysoké, ale bolo to na vás, aby ste dojednali takú cenu, ktorá, ktorá je prijateľná pre štát.
Ja si myslím, že my sme urobili obrovské chyby, ktoré sú nenapraviteľné, a to urobila Dzurindova vláda, to sú nevratné kroky, s ktorými sa tu boríme. Dnes sme mali šancu tento krok urobiť späť, pán minister, vy ste ho nevyužil. A ja viem, že vy to robíte v rámci svojej životnej filozofie, ale nie všetci majú túto filozofiu. Ja sa pýtam, ste tu aj poslanci z OĽANO, z ostatných strán, všetci chcete, aby sme tu všetko sprivatizovali? No tak dobre, tak dvíhajte ruky a budeme privatizovať čokoľvek sa na Slovensku urodilo. Všetko bude privátne. Štát bude takýto maličký, prepusťme všetkých úradníkov zo štátnej správy, nebudeme mať nič, však som zvedavý, ako budete čerpať eurofondy, však vieme, že na jednej strane to neviete a máte aj nedostatok úradníkov na niektorých postoch, kde neviete zohnať tých ľudí. Tak všetkých prepusťme, budú tu len elita, tí, ktorí budú múdri, ktorým sa bude dariť, ale tí, ktorí budú chorí, ktorí budú zraniteľní, tak na tých budeme kašlať.
Viete, môžme dosiahnuť model Škandinávia, Spojené štáty alebo UK, alebo Germany. Ak teda je vzorom pre pána ministra systém v Spojených štátoch, sme malý štát a všetko si budete platiť sami, tak to sme v pekle, páni a dámy, to sme v pekle. V Spojených štátoch 33 % ľudí nemá zdravotné poistenie, lebo si ho nevedia zaplatiť. Všetci si tu myslíme, aký je tam raj, americký sen. Keď si pozriete príjmy, tak veľa Američanov nemá skoro nič a sú tam super bohatí ľudia, príjmová nerovnosť obrovská. Toto je základný problém, ktorý zažívame vo svete. Ja sa toho nechcem dožiť. Ja si myslím, že štát je na to, aby sme tu mali všetci príjmy také, aby sme dokázali normálne žiť.
Ale vrátim sa ešte k tomuto, čo sa hovorilo, môžme sa tu obviňovať a vy hovoríte o tom, ako tu niekto niekomu pomáhal. A vy ste nepomáhali? To, čo povedal pán poslanec Kondrót, tak najprv sa sprivatizuje a potom sa rýchlo, rýchlo zvýšia ceny, aby sa to tým privatizérom vrátilo. Načo sme to privatizovali? Prečo sme nazývali strategické podniky strategickými podnikmi? No preto, lebo sú to prirodzené monopoly, ktoré si väčšina štátov chráni.
Takisto chcete udržiavať, ja neviem, chcete regulovať cenu energie a podobne, pán minister povie, že na to máme ÚRSO, ja viem, ale, ale je to aj o tom, ako, ako sa niektoré tie energetické podniky zo strán týchto majiteľov plienili. Stredoslovenská energetika, Francúzi, vyťahovali cez poradenské zmluvy peniaze z tejto, z tejto spoločnosti, ktorú sprivatizovali. Nebudem hovoriť o Eneli, ktorý nevie dostať, nemá v portfóliu ani v Taliansku jadrové elektrárne, ale buduje nám tu jadrovú elektráreň. Nevedia to robiť, sú v tom diletanti a taký je aj výsledok. Čiže toto je privatizácia, lebo všetci si myslia, že prídu zahraniční vlastníci, to sú najlepší manažéri a tí nám to tu všetko, všetko nám urobia tak, aby sme zarábali obrovské peniaze. Nezarábame my, zarábajú oni a majetok Slovenskej republiky sa takýmto spôsobom nehanebne rozkráda.
Ďakujem pekne za pozornosť.
