Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Pán Viskupič, máme tu základný filozofický problém, štát verzus trh. Vy ste obhajca, samozrejme, trhu, hovoríte, že za všetko môže len ECB a tlačenie peňazí. Ja chcem upozorniť na to, že táto vláda podporovala všetky sankcie, čo sa týka napríklad energetických zdrojov napríklad z Ruska, a nie som tu obhajca ničoho, ale viete, pre mňa je jedno, odkiaľ kúpime plyn, či ho kúpime z Ruska, alebo kúpime zo Spojených štátov, ale akú má cenu. My sme sa zbavili lacného ekologického potrubného plynu, ktorý sme dostávali, aj zbavujeme sa ho, však sa, stále sa hovorí, že musíme sa odstrihnúť, odstrihnúť, a dnes počúvam francúzskeho ministra financií Le Mairea, ktorý rozpráva, že, že, že Amerika, Spojené štáty dodávajú LNG za štvornásobné ceny do Európy, ako ich predávajú do, do Ázie. Toto je realita! A ceny energií vstupujú do všetkých, všetkých vstupov.
Hovoríte o konkurencii, tak keď je tu taká veľká konkurencia, tak reťazce majú, tie najväčšie, 8,5-percentné zisky, v iných krajinách majú oveľa menšie. A prečo sa sem tlačí poľský reťazec? No, lebo vidí, že na Slovensku je eldorádo, čo sa týka cien. Samozrejme, dá sa zarobiť, takže toto je, toto je problém.
Ak si pozreme, že my predkladáme to, čo momentálne vieme urobiť, ale čo urobila táto vláda? Žiadny tlak na nikoho, aby sa tie ceny znížili. My hovoríme o silnej úlohe štátu. Treba, aby štát reguloval, aby sa staral o to, aký je cenový vývoj, a tento zákon hovorí práve o tom, aby ministerstvo financií kontrolovalo vývoj cien a urobilo takisto nejaké kroky. Celá vláda má zodpovednosť. My chceme, aby vláda sa vymenila, aby prišla nová vláda, ktorá sa týmto konečne začne zaoberať.

Ďakujem pekne. Chcem poďakovať mojim kolegom Faičovi a Takáčovi za predloženie návrhu tohto zákona. Je to séria z troch zákonov, ktoré budeme dnes predkladať práve k problému, ktorý najviac trápi ľudí na Slovensku, a to je zdražovanie.
Ceny neuveriteľným spôsobom stúpajú a chcel by som upozorniť iba na niektoré, na pár čísel, ktoré som si pripravil k tejto, tomuto zákonu. Keď sa pozrieme len na porovnanie roku 2022 s rokom, s marcom 2023, tak v roku 2022 potraviny rástli o 19,3 %. Mysleli sme si, že to bude ten vrchol, ale mýlili sme sa a vzhľadom aj na situáciu, ktorú, ktorá je tu na Slovensku, tak cenový vývoj poskočil vo februári na 28,6 % a v marci na 29 %. To sú alarmujúce čísla.
Chcem upozorniť na niektoré druhy potravín, ktoré zdraželi neuveriteľným spôsobom. Keď si zobereme mlieko, syr a vajcia, v roku 2022 stúpli o 20 %. V roku dvadsa... marci ´23 je to už 35,7 %. To sú alarmujúce čísla. Treba toto riešiť, vláda sa tým nezaoberá a musíme to zobrať ako parlament do vlastných rúk.
Zelenina. V roku ´22 stúpla o 20 %, v roku ´23 v marci o 32,1 %. A keď zobereme takú základnú potravinu, ako je mäso, tak z 18 % v roku ´22 zdražovania stúpli, stúplo mäso v marci o 30,5 %.
Mnohých ľudí na Slovensku trápi, napríklad na Kysuciach, na Orave, práve problém napríklad s palivovým drevom. Lebo mnohí si dokurujú. Majú, samozrejme, nemajú, všetci nie sú plynofikovaní, takže niektorí aj kúria priamo pevnými palivami a spomeniem dve alarmujúce čísla. V roku ´22 palivové drevo zdraželo o 25 %, ale v roku, v marci roku 2023 45,5 %. Toto už je skutočne hrozivé číslo, s ktorým treba niečo robiť.
To, čo povedal pán predkladateľ Vladko Faič, chcem upozorniť na to, že ministerstvo financií je práve tým orgánom, ktorý to, v ktorého gescii je cenová politika Slovenskej republiky, a je dôležité, aby bola prijatá koncepcia cenovej politiky na Slovensku. My vždy, keď sme si to dali do programového vyhlásenia vlády, tak aj túto koncepciu sme dodržiavali a dnes je skutočne mimoriadna situácia. Je to najvyššie zdražovanie za posledné desiatky rokov a treba to jednoznačne riešiť.
Čo sa týka informačných systémov, budeme tu preberať ešte jeden zákon, ktorý práve hovoril o tom, že je potrebné, aby sa tri roky dozadu evidovali ceny, ktoré používajú cenové reťa... teda reťazce a bez, bez tejto evidencie nie je možné kontrolovať cenový vývoj na Slovensku. Čiže my chceme, aby informačné systémy ministerstva financií evidovali ceny, takisto aby Slovenská obchodná inšpekcia sa zaoberala cenovými nárastami. Potrebujeme jasné dáta a potrebujeme jasné opatrenia na to, aby sme vedeli s, so zdražovaním bojovať.
Ja, samozrejme, vypočujem si ďalšie dva návrhy, ktoré predkladá strana SMER – sociálna demokracia. Je to komplexný balík, takže budeme pokračovať v tejto diskusii.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi vystúpiť ako spravodajcovi k tomuto návrhu zákona, v prvom čítaní k návrhu zákona poslancov Národnej rady Vladimíra Faiča a Richarda Takáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 128/2002 o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1647).
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona, do ktorej sa hneď ako prvý aj hlásim.

Ďakujem pekne. Pán Vetrák, ťažko vám niečo vysvetľovať, keď vy ste pripravili zákon, ktorý skutočne, vy ste sa do toho tak zamotali, že už sám neviete, čo vlastne predkladáte a čo idete presadzovať. Však vy ste presadzovali na začiatku úplne niečo iné ako dnes. Vy si šlapete po jazyku a vy nás tu presviedčate, je to všetko super, treba všetko, všetko prediskutovať, budeme tu diskutovať, môžme aj desať hodín diskutovať. Ja vám hovorím, že tento návrh zákona je paškvil, to je prvá vec.
Druhá vec, čo sa týka tých peňazí, o ktorých hovoríte, peniaze nemajú mašličky, to je, to dokonca rozpráva štátny tajomník Klimek, keď už teda mne neveríte. V štátnom rozpočte proste máte príjmy do štátneho rozpočtu, výdavky a môžte si povedať, nie, tam to nefunguje tak, že si poviete, že tu vyberiem nejakú spotrebnú daň a tá musí ísť presne sem. Tak to nefunguje. Sú niektoré, nejaké ná... nejaké, pravidlá, ktoré treba dodržiavať, ale proste bankový odvod aj tento odvod je príjem do štátnych finančných aktív.
Čo sa týka štátnych finančných aktív, o ktorých ste sa bavili, ako nerozumiete tomu, preto o tom rozprávate. Ja som povedal, štátne finančné aktívy nie sú žiadna imaginárna veličina, ak chcete povedať, že banky a všetky tieto, tieto inštitúcie nejak imaginárne platili peniaze, však tie peniaze reálne musí zaplatiť. Prišli na účet, ktorý sa volajú štátne finančné aktíva, a ja sa vám tu snažím vysvetliť, že štátne finančné aktíva priamo nemôžte použiť, ale otvárajú vám fiškálny priestor, to znamená, vám znižujú deficit, keby ste mali 3-percentný deficit, zníži vám to na 2-percentný a môžte tú miliardu použiť niekde inde. Veď preto sa tieto peniaze dajú nejak nepriamo použiť. Čiže toto je vysvetlenie k tomu, čo som vám chcel povedať.
Viete, ja poviem jednu vec ešte, my sme so žiadnymi bankami žiadne memorandum nepodpísali, to je pod... to je memorandum Igora Matoviča a Eduarda Hegera, to ste vy podpísali... (Prerušenie vystúpenia časomerom a reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne. Pán Gyimesi odišiel, tak mohol sa niečo dozvedieť. Je pravdou, že bankový odvod sa odvádza do tzv. štátnych finančných aktív, ktoré priamo neviete použiť, ale pán Gyimesi by mohol vedieť, že sa vďaka štátnym finančných aktívam otvára fiškálny priestor, to znamená, znižuje vám to deficit a v zásade, keď sa chcete vrátiť na pôvodný deficit, ktorý ste navrhli, tak máte fiškálny priestor, aby ste tieto peniaze v rámci štátneho rozpočtu vedeli použiť. Toľko k tomuto.
Pán Viskupič, vy si pozrite zisky bánk za minulé roky. Stále tu rozprávate o tom, že je tu kríza, je tu taká, toľko kríz a neviem čo, a pozrite si minulý, tento rok 1,47 mld., minulý rok 921 mil. hrubého zisku. Však v tých dobrých rokoch tie banky mávali zisk niekde okolo 700-800 mil. za rok a vy hovoríte, že teda tým bankám bude strašne poškodené. Tá sadzba je presne taká istá, samozrejme, pri tomto zákone sa odvod vypočíta úplne iným spôsobom, vy to viete veľmi dobre, berie sa z hospodárskeho výsledku, a nie z bilančnej sumy ako je to základe toho prvého zákona, o ktorom som hovoril, preto iný výpočet, ale výsledok je rovnaký, stále sa bavíme niekde okolo 300-350 mil. eur, takže bankám by išiel rovnaký odvod, ako bol zavedený za nás. My sme sa pokúšali bankové odvody viackrát zaviesť, takže uvidíme.
Pán Vetrák, pozrite si výbor, ja som na tom výbore bol a ja si pamätám, jak ste sa všetci do mňa púšťali vrátane pána Gyimesiho, ktorý tu nie je, že jak vy idete zaviesť bankové, že však pôjdu tam aj banky, a uvidíme, jak sa my k tomu postavíme. My sme sa k tomu postavili tak, že ideme zavádzať bankový odvod vo výške vyše 303 až 350 mil.
Tak ja som zvedavý, ako sa vy k tomu postavíte pri hlasovaní.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ja v podstate mám len desať minút, takže sa budem prvú polovicu svojho vystúpenia venovať tomu, čo sa tu povedalo a čo sú fakty. A v druhej polovici by som rád predložil pozmeňujúci návrh, ktorý som pripravil k tomuto návrhu zákona.
Čo sa týka tohoto návrhu zákona, ja musím povedať, že rokuje, tak jak povedal pán Vetrák, už ho tu máme niekde od augusta minulého roku. Dlho, dlho sa o ňom rokovalo, nerokovalo. A pamätám si aj vystúpenie pána Vetráka na výbore pre financie a rozpočet, keď nám aj tuto s kolegom Gyimesim rozprával o tom, že však ideme zaviesť aj bankový odvod, že bude v tom zákone bankový odvod.
Tak dneska som si prečítal návrh poslanca Vetráka, teda pozmeňujúci návrh, kde žiadny bankový odvod sa nenachádza, to je prvá poznámka.
Druhá poznámka, nebudem hovoriť o tom, akým spôsobom bol predložený tento, tento pozmeňujúci návrh, že došiel dnes ráno, no a že je to šesťstranový návrh. Samozrejme, my si ho vieme pozrieť. Ale ja som teda očakával, ja som tuším komunikoval aj s pánom podpredsedom, že by sme chce... radi videli ten pozmeňujúci návrh. Nedostal som ho. Dnes som ho dostal, keď sa objavil, objavil na, na internete, a musím povedať, že bol som veľmi, veľmi sklamaný z tohto pozmeňujúceho návrhu.
Pán Vetrák poprel sám seba. Z tohoto zákona urobil v podstate úplne zdrap papiera a tie veľké slová, o ktorých ste tu rozprávali, sa absolútne nejdú naplniť. Dokonca ste zašli až tak ďaleko, áno, že znížili ste ešte, že bude sa platiť ten bankový odvod, teda nie bankový, odvod osobitne z regulovaných odvetví až od troch miliónov. Čiže každé to odvetvie, ste mu darovali 12 % z jeho troch miliónov, čiže 360-tisíc každý jeden subjekt. To je úžasné.
Čiže vy hovoríte o tom, že na jednej strane chcete ho, chcete ho zvyšovať a na druhej strane, keď sa pozriete do návrhu pána Vetráka, tak skoro mi vypadli oči, keď som videl, že vy vlastne idete zrušiť osobitný odvod z regulovaných odvetví.
My máme totiž dva odvody. Jeden je ten bankový na základe iného zákona, nie tohto zákona. Je to zákon 384/2011 Z. z., na základe ktorého sme my zavádzali bankový odvod, a vy ste, a je druhý zákon, to je ten, ktorý teraz riešime, je zákon o... o regulovaných odvetviach a do toho ste chceli dať tie banky. No nedali ste, nedali ste. Tak ja ich dám aj napriek tomu, že s týmto zákonom taký, tak ako je navrhnutý, ja to považujem skutočne za paškvil, ale keď je tu teda príležitosť bankám dať ten bankový odvod, tak ja navrhnem v pozmeňujúcom návrhu, aby ten bankový odvod bol a aby bol približne v tej výške, ktoré banky platili aj za našej vlády, to znamená rádovo niekde okolo 300-350 mil. euro a potom sa ukáže teda, ako budete hlasovať, dámy a páni, za tento náš návrh, ktorý ideme, ideme predložiť.
Považujem tento zákon, že pán Vetrák tu urobil saltá mortale, ja už som to povedal v svojej poznámke, faktickej, že ja to skutočne neviem teda, že či bol zlobovaný alebo niečo také, ale ten účel zákona, o ktorom tu toľko rozprávate, sa absolútne nemá naplniť na základe tohto pozmeňujúceho návrhu. Ak toto je výsledok toho niekoľkomesačného úsilia, tak teda gratulujem a tlieskam. Viete, jeden predstaviteľ povedal, že chceli sme to urobiť najlepšie, ako sme vedeli, a dopadlo to ako vždy. A to je presne príklad tohto zákona.
O tých poplatkoch, áno, súhlasím s jednou vecou, čo povedal pán Gyimesi, že čo sa týka bankového odvodu, nemá vplyv na poplatky. Minulý rok banky mali druhý najvyšší zisk vôbec od roku 2010, žiadny bankový odvod nemali a poplatky sa veselo zvyšovali. A zvyšovali sa aj v tomto roku. Pozrite si správy z Národnej banky, ja si to, ja si to sledujem, iba na poplatkoch a províziách banky získali navyše okolo 10 % iba oproti minulému roku. Čiže a žiadny bankový odvod nemali. Majú vyše miliardu zisku, 1 047 mil. Nikdy v živote hrubý zisk nebol 1,47 mld. od roku 2010. Úplne najvyšší, aký bol, takže toto je to, čo vy tu momentálne chránite.
Pán Vetrák, ani tie, ani tie banky ste tam nedali, čo ste, o ktorých ste toľko rozprávali. Tak ste sa uškŕňali, jak vám dáme bankový odvod a nedali ste ho. Toto považujem za zlé.
Vaša sunset klauzula - zase, toto nikto si nemôže viac želať, ako ukončiť tento osobitný odvod. Tie inštitúcie ho platili, mali ho v určitej výške, vybralo sa asi 100 mil. euro a nebol s tým absolútne žiadny problém a vy im robíte službu, že im to ukončíte v roku 2024. A to ste rozprávali, že takéto, že to sú peniaze, aj ten bankový odvod mal slúžiť na to, aby sa zaplatili, zaplatili obedy zadarmo. Obedy zadarmo tu budú aj po roku 2024, chcem upozorniť, a tie, to sú, to sú proste, ja čo som si tu dneska vypočul, to sú strašné veci. Nechcem to nazvať, že táraniny.
Čo sa týka ďalších vecí, obedy zadarmo som spomenul. Pozriem sa ešte, čo by som vám k tomuto povedal. Predpokladám, že tu budú ešte nejaké ďalšie pozmeňujúce návrhy. Ja teraz sa vyjadrím k svojmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý chcem predložiť, a potom by som ho prečítal.
Zavádzame v podstate bankový odvod, tak ako ste to chceli a plánovali zaviesť vy, aj keď teda si myslím, že ten bankový odvod by mal byť práve podľa toho zákona 384/2011 Z. z., ale budiž, aj keď tento zákon sa mne osobne po technickej stránke absolútne nepáči. Zavedie... zavá... chceme zaviesť do tohto zákona bankový odvod, ktorý by bol v tej výške, ktorý odvádzali banky približne na základe zákona 384/2011 Z. z., čiže vyše 300 mil. eur, 300-350. Keď to vyjde viac, tak štát bude mať aspoň viac peňazí na to, aby mohol sanovať práve tie opatrenia, ktoré sanovať treba. A banky by k tomu mali prispieť. Ak si odrátate 300 mil. mld. 1,47 mld., dostanete okolo trištvrte miliardy hrubého zisku, čo je, myslím, že banky sa môžu, si môžu tlieskať, majú sa na Slovensku ako prasce v žite. Čiže to je tá sadzba 0,03, ktorú som navrhol v tomto, v tomto pozmeňujúcom, pozmeňujúcom návrhu. Myslím si, že banky z tohto neskrachujú na Slovensku a sú to najziskovejšie inštitúcie vôbec v celom, na celom Slovensku, medzi všetkými podnikateľmi.
Takže teraz by som chcel prečítať pozmeňujúci, doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ladislava Kamenického k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1183).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1183).
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. K čl. I 1. bodu
V čl. I 1. bodu [§ 3 ods. 1 písm. a) druhý bod] sa vypúšťajú slová „okrem činnosti v oblasti bankovníctva na základe bankového povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,^4a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4a) sa vypúšťa a táto zmena sa premietne v úvodnej vete.
2. K čl. I 5. bodu
V čl. I 5. bodu § 6 sa bodka nahrádza bodkočiarkou a dopĺňajú sa slová „pre regulovanú osobu v oblasti bankovníctva na základe bankového povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu^15a) je 0,03“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 15a) znie:
„^15a) Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán Vetrák, tak toto bola hanba na sto rokov, hanba na sto rokov! Ja som ešte nevidel si nikomu viac pošlapať po jazyku, jak ste teraz urobili. Teraz ste dokázali, že lo... kopete za banky. Ja si vás pamätám na finančnom výbore, kde ste vykrikovali, jak vy zavediete bankový odvod. Zrazu sú tam banky neni.
Potom sa tu hovorilo o tom, že ideš zaviesť bankový odvod na to, aby sa zaplatili obedy zadarmo. Obedy zadarmo máme a hovoríte, že ste rozpočtovo zodpovední a že z toho budete mať peniaze na obedy zadarmo a vy tie banky vypustíte. To je veľmi zaujímavé. Teraz hovoríte o... dokonca ste im odpustili z 3 mil., aby zaplatili túto, tento odvod, o ktorom sa tu bavíme. A čerešnička na torte, v roku 2024 ide ten odvod rušiť. To už tie deti obedy zadarmo po roku 2024 asi nebudú potrebovať, že, pán Vetrák?
Ja som ešte nevidel, toto je, vy ste zlobovaný, že som to ešte nevidel. To sú saltá mortale, vy keby ste, tá vaša reč to bola ako keby predseda Asociácie bánk na Slovensku rozprával. Ja som toto skutočne nezažil. Vy ste popreli sami seba, celý ten váš pozmeňovák poprel to, čo ste chceli dosiahnuť. Najprv hovoríte, že trojnásobne zvýšite odvod, potom ho znížite a potom ho zrušíte. To som ešte nevidel teda.
Viete, čo ste urobili z toho svojho zákona, pán Vetrák? Obyčajný mastný papier z desiaty, ktorý treba pokrčiť a zahodiť do koša.

Ďakujem pekne.
Vážení kolegovia, ja si rád vypočujem rôzne, rôzne názory v debatách aj rôznych analytikov. Ja som minule počul jednu úžasnú vetu, ktorú, na ktorej sa zhodli obidvaja teda komentátori, ktorí povedali, že čím viac tankov pôjde na Ukrajinu, tým menej zomrie Ukrajincov v konflikte s Ruskom. To je, to je strach, toto je teda logika, ktorej teda ja nechápem. Ja poviem otvorene, čím viac sa bude futrovať zbraní, tak tým sa bude predlžovať konflikt.
My vieme veľmi dobre, že táto vojna je proxy vojnou na Ukrajine, ktorú musí rozhodnúť Rusko a musia ju rozhodnúť Spojené štáty. Takisto, samozrejme, Európska únia by mala robiť všetko pre to, aby chránila aj Európska únia, takisto Slovenská republika svoje záujmy. To znamená, aby sme sa nezaťahovali do tretej svetovej vojny. Ak to budeme takto robiť, tak všetci, všetci v Európe budú trpieť, bude trpieť Ukrajina. A kto sa bude tešiť? Spojené štáty.
Pán Naď, vy ste, vy ste odoslali všetky naše zbrane na Ukrajinu, rozprávate tu o desiatkach miliónov, ktoré ste zinkasovali, a vy budete asi vyhadzovať tie dolárovky takto do vzduchu, aby nás tu chránili. Kde sú migy uzemnené, S-tristovku ste darovali, BVP-čka odišli, odišli húfnice. A ja vám poviem jedno, my chodíme medzi ľudí a jeden človek ma zastavil, ja už neviem ani, ako sa volá, ani odkiaľ bol, a povedal mi, že viete, my už v tých skladoch máme asi len dva granáty. Vy ste demilitarizovali Slovenskú republiku! Toto je, toto je tá vaša ochrana bezpečnosti na Slovensku! A potom čo urobíte? Budete desaťnásobne predražené zbrane nakupovať v Spojených štátoch, pán Naď, to je pravda. Bude to veľký biznis, akurát Európa, Slovensko, Ukrajina, všetci budú trpeť.

Ďakujem pekne.
Ja pána poslanca Borisa Suska považujem za fakt odborníka vo svojej oblasti. A som rád, že takýchto ľudí v strane SMER máme. A ďakujem aj za to, že si vysvetlil vlastne, aké kompetencie táto vláda má a aké nemá. A očividne sa tu proste robia veci, ktoré sú, nie sú v súlade s ústavou. Ja chápem, že keď tu budeme teraz riešiť všetko tak, že niekto niečo urobí a vie dopredu, že to nie je tak, ako by sa to malo robiť. A potom to budeme stále dávať na Ústavný súd, aby to preskúmaval, tak tento štát nebude nikdy, nikdy fungovať. Takže a jednoznačne vyplýva z toho, že keď proste prezidentka odvolala túto vládu, tak táto vláda by sa mala snažiť čím skôr vyvolať predčasné voľby, aby nová vláda dostala plné kompetencie. O tomto to celé je.
Takže preto opakujem, 27. mája je prvý možný termín, aby sa od dnešného dňa alebo od utorka, kedy budeme hlasovať, kedy sa môžu konať predčasné voľby a ja by som bol veľmi rád, ak by to ostatní podporili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne kolegom, ktorí sa vyjadrili pozitívne.
Ja sa vyjadrím aj k pánu Šefčíkovi. Nie, nie ste odborník v oblasti ekonomiky, pán Šefčík. Poviem otvorene. Hovorili ste tu informáciu, ktorú si môžte overiť, že my sme vraj neznižovali dlh, no tak si to pozrite tie čísla. My sme posledných päť rokov znižovali dlh, my sme mali vyše 53-percentný dlh HDP a znížili sme ho na 48. Posledných päť rokov sme každý rok znižovali ten dlh. To je jedna informácia. Druhá informácia, deficit, posledné tri roky sme mali okolo 1 %, aj deficity sme takisto znižovali. To je prvá vec.
Druhá vec, keď teda bola tá kríza, však aj ostatné krajiny tu mali krízu a keď si pozriete to porovnanie v rámci Európskej únie, tak my sme mali v roku 2019, sme boli, mali druhý, dvanásty najnižší dlh v rámci Európskej únie. Vy ste to dnes dopracovali o dve priečky horšie, čiže máte štrnásty najnižší dlh, dve krajiny vás predbehli, takže nemyslím si, že v tom porovnaní, o ktorom sa bavíme, ste boli nejak úspešní.
A tých 25 mld. zvýšenia dlhu, ja vám to, ja viem, že vy si ťažko predstavíte, čo to je 1 mld., ale keď si zoberiete jedna nemocnica sv. Michala stála asi 50 mil. vo výstavbe. Tak 1 mld. je dvadsať takých nemocníc, 25 mld. je päťsto takých nemocníc, pán Šefčík. Takto ste zadlžili Slovenskú republiku.
Ďakujem pekne a ešte jedna poznámka k eurofondom. No za našej doby, áno, máte pravdu, nebola kríza a my sme z eurofondov nemohli robiť žiadne kompenzácie, ale tá flexibilita, o ktorej som tu pred chvíľou hovoril, práve vám umožňuje a veľká časť tých eurofondov, o ktorých sa pani Remišová, chváli jak ich vyčerpala, to sú práve, práve tie kompenzácie, ktoré sa najľahšie čerpajú zo všetkých, lebo nepotrebuje projekty na to také zložité ako normálne.