Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som si veľmi pozorne vypočula v piatok v podvečer vystúpenie pani ministerky kultúry a musím skonštatovať, že ma neopustil pocit, že ona vlastne stále žije v nejakom svojom vesmíre.
Kultúra počas celého roka cítila jej nečinnosť a volanie kultúrneho a kreatívneho priemyslu sa akoby odrážalo od stien ministerstva. No a ako ministerka zlyhala...
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som si veľmi pozorne vypočula v piatok v podvečer vystúpenie pani ministerky kultúry a musím skonštatovať, že ma neopustil pocit, že ona vlastne stále žije v nejakom svojom vesmíre.
Kultúra počas celého roka cítila jej nečinnosť a volanie kultúrneho a kreatívneho priemyslu sa akoby odrážalo od stien ministerstva. No a ako ministerka zlyhala počas ročného svojho pôsobenia pri ochrane minulosti, pomoci prítomnosti a rezignovala aj na budúcnosť, tak to vlastne teraz veľmi stručne vysvetlím.
Keď hovorím o minulosti tak mám na mysli rezignáciu na silný kultúrno-sociálny projekt, už tu odznelo aj dnes, aj v piatok, ja vysvetlím, o čo vlastne ide. Je to práve tá spomínaná obnova kultúrnych pamiatok, ktorej sa venovali od roku 2011 všetci ministri kultúry, tento projekt začal v tomto roku, fungoval, veľmi dobre bol nastavený a každý jeden minister vrátane mňa sme sa snažili zohnať na tento projekt čo najviac finančných prostriedkov, pretože má naozaj aj veľmi silný sociálny rozmer. Ja sa k tomu ešte na minútku vrátim.
Pomoc pri pandémii, teda tú prítomnosť naozaj netreba ani komentovať, stačí si pozrieť reakcie najmä tej nízkopríjmovej časti kultúrnej obce, volanie o pomoc, na ktoré nevedela pani ministerka reagovať, nevedela takmer rok reagovať, ľudia prepadávali cez sociálnu sieť a ona ako vzorná žiačka vlády pomoc nastavovala veľmi, veľmi komplikovane, zložito, častokrát neadresne. Našťastie to pochopila a posledné dve výzvy, tí, čo sa venujete kultúre, tak ste to iste zaregistrovali, už odkonzultovala s odbornou verejnosťou a tieto dve výzvy už nie sú výstrelom do prázdna. Kultúrny semafor, na základe ktorého sa dnes otvoria niektoré kultúrne inštitúcie, možno považovať za aké-také pomyselné svetielko v tme ministerkinej nečinnosti.
Ak hovorím o rezignácii na budúcnosť, musím jasne povedať, že Plán obnovy a neschopnosť presadiť 2 % na kultúru a kreatívny priemysel z celkového balíka 6 mld. je asi aj na politickú rezignáciu. Pán Mičovský, jej stranícky kolega a minister pri svojom zlyhaní aspoň uvažoval o odstúpení, pani ministerka sa tvárila, že akosi to len tak prešlo povedľa nej a si to ani nevšimla. Dala nejasný prísľub, že na kultúru peniaze zoženie z iných európskych fondov, kedy a ako, to ale nikto nevie. No a ak by som zobrala vážne slová pána premiéra Hegera, ktorý hovoril, že Plán obnovy je dôležitejší ako samotné programové vyhlásenie vlády, tak kultúra sa nieže ocitla na konci jeho priorít, ale myslím, že rovno ju už uložili aj do pomyselného hrobu.
Predsa len, ak sa dnes bavíme o programovom vyhlásení vlády, tak ja by som sa teda pozrela na to, čo sa v tomto dokumente vlastne nachádza v kapitole kultúra, trošku podrobnejšie. Spomína sa životaschopná a kreatívna kultúra, ktorá napomáha rozvoju kreatívneho a ekonomického potenciálu Slovenska. Názov kapitoly sa nezmenil, tak som si s veľkým záujmom prečítala, čo nabralo tie nové kontúry a čo vypadlo, pretože, ako bolo povedané, tie veci, ktoré sa splnili z aprílového programového vyhlásenia vlády, sa už v tomto inovovanom nenachádzajú. Nebudem sa venovať všetkým detailom, nakoniec niektoré už moji predrečníci dnes spomenuli, ale skôr ma teda zaujímalo, čo je splnené, a teda vypadlo.
V prvom rade vypadla celá pasáž o spolupráci rezortu kultúry s regionálnou a miestnou samosprávou v oblasti financovania kultúry. Budem teda pozorne sledovať, či sa v návrhu rozpočtu aspoň na budúci rok objaví nejaký nový zaujímavý model spolupráce, pretože zatiaľ je zrejmé, že v tomto roku môžu regióny len nostalgicky spomínať na tých 5 mil. eur, ktoré sme na regionálnu kultúru vyčlenili za našej vlády.
Z programového vyhlásenia vlády vypadli aj presné čísla, ktoré hovoril o efektívnom legislatívnom nastavení sponzoringu súkromného sektoru na financovanie kultúry, to je, pán poslanec Kéry, to, čo si ty vlastne naznačil, takže ja len jednou vetou dám detail. Kým predtým sme sa dozvedeli, že bude snaha vlády a rezortu zvýšiť participáciu súkromných finančných zdrojov zo súčasných 40 centov na aspoň 1,5 eura na osobu, presný údaj vypadol, takže predpokladám, že už sa asi legislatívne pripravuje.
Rovnako som nenašla zmienku povinných odvodov na kultúru z hazardných hier. To takisto vypadlo, takže tiež predpokladám, že v tomto smere sa pripravuje legislatíva, ak áno, budem prvá za takýto zákon určite hlasovať.
Pobavila ma pasáž o nutnosti digitalizácie našich pamiatkových predmetov. Ja len pripomeniem, že stačí pokračovať v nastavenom modeli, pretože keď som ja odchádzala, tak mali sme v rámci projektu Slovakiana zdigitalizovaných viac ako 4 mil. predmetov a historických objektov. Takže pravidlá sú nastavené, stačí pokračovať, ale hlavne rýchlo, pretože budúci rok bude sumarizácia týchto prostriedkov, a hlavne bude to príprava na ďalšie obdobie, ale to, predpokladám, vedenie rezortu kultúry vie.
O tom, ako sa rezort bude snažiť zvýšiť návštevnosť múzeí a galérii o 50 % v porovnaní s rokom 2019, som sa dočítala, ibaže spôsob alebo aspoň jeho náznak, ako to urobiť, absentuje.
No a spomeniem aj ďalší bod, ktorý sa v programovom vyhlásení vlády tvári ako novinka, a zatiaľ je to niečo, čo tu máme a praktizujeme celé roky, v programovom vyhlásení vlády sa hovorí, citujem: „Vláda pripraví stratégiu rozvoja slovenského knihovníctva, ktorú chce rezort pripraviť na roky 2022 až 2030.“ Pripomínam, že tieto stratégie sa pripravujú pre slovenské knihovníctvo už od roku 2006, takže žiadna nová iniciatíva, iba akési udržanie dobrého zvyku. Povinná jazda, ktorá sa tu vykonáva už 15 rokov vždy na obdobie nasledujúcich 2 rokov.
V návrhu rozpočtu na budúci rok budem sledovať aj financie na akvizíciu kníh, pretože aj o tom sa v programovom vyhlásení vlády hovorí, ale aj to je niečo, čo je pravidelné, dané potrebou a každý rok sa mení iba výška financií, takže žiadna amerika. Pousmiala som sa nad klauzulou, ktorá hovorí, že, opäť citujem: „Obnova pamiatok bude rýchlejšia.“ Neviem, či to myslí rezort vážne, pretože momentálne to s jeho rýchlosťou vyzerá všelijako, ani zmienka o tom, ako bude ministerstvo pokračovať v už začatých veľkých rekonštrukciách a obnovách. Rekonštrukcia a obnova hradu Krásna hôrka bola pripravená, intenzívne sa tam pracovalo, teraz, bohužiaľ, už takmer jeden rok stála.
Nenašla som zmienku o tom, či sa Slovenskej národnej galérii bude venovať pri rekonštrukcii aspoň taká pozornosť, akú jej venovalo ministerstvo kultúry pod mojím vedením. Nedočítala som sa ani o rekonštrukcii historickej budovy Slovenského národného divadla v Bratislave, Štátnej opery v Banskej Bystrici a mnohých ďalších sídelných budovách našich kultúrnych inštitúcií, ktoré majú to šťastie a zároveň aj smolu, že sídlia v národných kultúrnych pamiatkach. Realita je taká, že rekonštrukcia Krásnej hôrky takmer rok stála, Štátna opera v Banskej Bystrici sa rekonštruovať ani nezačala, na Spišskom hrade sa zrekonštruovali iba časti z balíka, ktoré nechala vláda Petra Pellegriniho, a nič ďalšie v programovom vyhlásení vlády, ale ani v rozpočte, ktorý som si pozorne pozrela, nie je.
Pár viet venuje programové vyhlásenie vlády aj cirkvám, ktoré sú naozaj výraznou súčasťou nášho života, takisto v gescii ministerstva kultúry, dozvedela som sa... (Reakcia z pléna.) Fíha, to som tak dlho rečnila? Tak sa ospravedlňujem. (Povedané so smiechom.)
Skryt prepis