Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Je všeobecne známe, že k rezortom, ktoré sú najviac postihnuté pandémiou, patrí kultúra. Napriek tomu v pláne obnovy kultúra zahrnutá vôbec nie je. Plán obnovy v kultúre a kultúra v pláne obnovy, teda rovná sa nule. Nebol akceptovaný dokonca ani náš návrh, ktorý vzišiel z parlamentného výboru pre kultúru a médiá a reflektoval návrh Únie, aby sa 2 % z európskych peňazí pomoci dali na kultúru. Toto stanovisko a toto uznesenie sme odovzdali v dostatočnom predstihu ešte niekedy koncom septembra minulého roka. Jediná zmienka o kultúre v pláne obnovy je v kapitole zelené projekty a súvisí s obnovou budov.
Pýtam sa, kto, prosím, bude v tých budovách na kultúre pracovať, keď kultúrne odvetvia a najmä tie neštátne, v ktorých pracujú desaťtisíce pre mnohých neviditeľných ľudí, pomaly zanikajú.
Takže z mojej strany otázka, kde v pláne obnovy sa myslí na kultúru?
Ďakujem.

Ďakujem... (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán podpredseda Šeliga, vy ste niekde v kontexte povedali, že takéto je moje hodnotenie situácie, takže ja by som si dovolila ponúknuť to moje, samozrejme, z pohľadu kultúry, pretože aj tu po desiatich mesiacoch vládne chaos, neistota a hlavne strach o budúcnosť, čo je vlastne symbolom toho, že vláda zlyháva pri celkovej pomoci. Je pomalá, slabá, komplikovaná a tak ďalej. To už sme veľakrát počuli. A tento amaterizmus vlastne pociťujú všetci ľudia na Slovensku vrátane segmentu kultúry.
Situácia naozaj nie je dobrá, kultúra a ľudia v nej sa sťažujú na veľmi nedostatočnú pomoc a myslím si, že je to aj preto, že ministerka veľmi dlho nekonala. Bez ohľadu na to, že sme ju vo výbore podporili a za účasti všetkých, ktorí majú čo do činenia s kultúrou na Slovensku, sme jej dali silný mandát na získanie finančnej pomoci, vláda sa jej otočila chrbtom. No a pri sledovaní mediálnych vyjadrení predstaviteľov kultúry z rôznych oblastí cítim, že atmosféra naozaj hustne, a z pohľadu opozičnej poslankyne vidím akoby dve reality. Tá prvá z ministerskej úrovne vždy veľkolepo, marketingovo oznámi pomoc pre pandémiou zasiahnuté oblasti kultúry, ale tá druhá na úrovni ľudí odpovie, že táto pomoc je nedostatočná a komplikovaná.
Situácia v kultúre vlastne odráža celkovo život na Slovensku. Keďže toto je zúfalý obraz celej krajiny, prosím, netrápte ďalej túto krajinu, netrápte ďalej ľudí, ktorí v nej žijú, netrápte každý segment jej hospodárstva a nechajte, prosím, ľudí nech rozhodnú.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán poslanec Kotleba a pani poslankyňa Kozelová, určite v tej kultúre bolo možné za tie roky, stále hovoríte o 12 rokoch, ale ja som mohla ovplyvňovať aj rekonštrukcie, aj ďalší vývoj iba za posledné dva roky. Určite sa tam našlo veľa chybných rozhodnutí a tak ďalej, ale opakujem, ja som mohla rozhodovať len o čase, kedy som bola ja ministerkou kultúry, teda 2018 – 2020. A na Krásnej Hôrke sa začalo v robiť v lete 2018 a my sme naozaj pripravili všetko tak, že stačilo urobiť výberové konanie, ktoré, ako som spomínala, som nechala na nové vedenie, lebo sa mi to zdalo korektné.
Pán poslanec Pročko, toto je taká vaša mantra, vy s ňou neustále pracujete, ako Laššáková pomohla rozkradnúť 42 mil. Prosím, vážte slová, boli to eurofondové peniaze, keď som nastúpila na ministerstvo a zistila som, že prídeme o tie eurofondové peniaze na kreatívny priemysel, tak sme urobili (reakcia poslanca Pročka), kontrolujte sa, prosím, tak sme urobili výber na 49 nových hodnotiteľov, aby sme zo sumy vyše 200 mil. zachránili aspoň tých 42. Nemám veľa času, rada vám to vysvetlím niekde na chodbe. Ale chcem len upozorniť, porozprávajte sa vašou pani ministerkou kultúry, ktorá sa vyjadrila: „Laššáková rozhodla správne a dobre, že tie peniaze podpísala.“
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hlavnou témou dnešných dní je rozpočet verejnej správy, dôležitý a hlavný zákon aj pre kapitolu kultúry. V návrhu rozpočtu na budúci rok je uvedené, že hlavným cieľom kultúrnej politiky je budovanie citlivej, otvorenej, informovanej a odlišnosti akceptujúcej spoločnosti. Podpora a šírenie umenia, kreatívnych aktivít, ochrana a sprístupňovanie hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva a rozvoj kreatívnej ekonomiky.
Dozvieme sa, že pokiaľ ide o výdavky Slovenska na kultúru za roky 2011 až 2018, sú porovnateľné, až mierne vyššie, ako je to v európskych krajinách 28-ičky. Je tu ešte niekoľko informácií, ako to vyzerá s návštevnosťou kín, divadiel, múzeí, galérií. Dozvieme sa, aká je účelová podpora kultúry, ako vyzerá dotačný systém aj niektoré investičné akcie v rámci rezortu. Teda dozvieme sa to, akoby kultúra a kultúrne inštitúcie mohli pri všetkej skromnosti, ako sme boli zvyknutí, fungovať za normálnych okolností.
My však tieto normálne okolnosti nemáme. Máme tu desaťtisíce ľudí a desiatky kultúrnych inštitúcií, ktoré veľmi výrazne doplatili na pandémiu koronavírusu.
Rozpočet kapitoly kultúry vyzerá, že sa nič neudialo a vlastne ani nedeje. Naďalej pracuje so sumou okolo 300 mil., ktorú som nechala vlani na rok 2020.
V návrhu rozpočtu som nenašla žiadnu schému na vytvorenie systému finančných administratívnych opatrení, ktoré budú kompenzovať dôsledky protiepidemiologických opatrení na kultúru a kreatívny priemysel v roku 2021. Nikde sa nepíše ani o priklepnutých percentách finančných prostriedkov, ktoré by mohli a mali byť vyčlenené z mechanizmu obnovy a odolnosti na kultúrne a kreatívne obdobie.
V strane HLAS – SD sme vždy v tomto parlamente hlasovali za zákony, ktoré akýmkoľvek spôsobom naznačovali zlepšenie života našich obyvateľov počas pandémie, aj za zákony, s ktorými prišla pani ministerka kultúry, či už to bol vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky alebo vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňajú a menia niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie, ale napríklad aj za návrh zákona o fondoch a podobne. Napriek tomu sa uvedený návrh rozpočtu ministerstva kultúry na rok 2021 tvári, že korona neexistuje.
Tento návrh rozpočtu nemá veľmi ambíciu zlepšiť podmienky pre rozvoj kultúry na Slovensku ani v období pandémie, ale ani po nej. V legislatívnej oblasti nie je žiadny návrh zákona, ktorý by takéto podmienky pripravil a zaručil. Úprava dotačného zákona, s ktorým prišlo vedenie ministerstva kultúry v uplynulých týždňoch, je len veľmi úsporným doplnením roky jestvujúceho dotačného zákona. Teda žiadna novinka, ktorá navyše v novom rozpočte nie je ani zreteľná.
Ambíciu postrádajú akékoľvek návrhy nových rekonštrukcií. Opäť opakujem, že rozpočet kapitoly ministerstva kultúry je z väčšej časti rozpočtom, ktorý pripravil rezort pod mojím vedením a predpokladala som, že pri 8-miliardovom zadlžení ekonomiky sa niečo nájde aj na jednu-dve, možno na tri väčšie rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky. Možno sa deklarovaná pomoc týkala iba podpory zamestnancov a kultúrno-kreatívnych pracovníkov a inštitúcií, tým to naozaj netreba závidieť, pretože ostali na kolenách.
Ja mám ale v súčasnej situácii pocit, že sa to netýka ani ľudí, ani ich skromných, momentálne v drvivej väčšine nulových zárobkov, ale netýka sa to, žiaľ, ani nehnuteľných pamiatok. Aspoň v rozpočte o tom nie je ani zmienka. Dokonca som si prečítala, že rozpočet ráta len s investičnými akciami, ktoré prijalo ministerstvo pod mojím vedením v rokoch 2018 a 2019 na nasledujúce roky. Sú to štyri veľké investičné akcie aj s pôvodnými rozpočtami na ich rekonštrukciu a k tejto téme sa ešte určite niekoľkými vetami vrátim.
Takže žiadne financie navyše, ktoré by súviseli s rozvojom štátom zriadenej kultúry po pandémii COVID-u. Rovnako žiadne ani pre tie nezriadené, ktoré v predchádzajúcich rokoch od štátu pomoc nepotrebovali. Dokonca boli na to hrdí, že ju nepotrebujú a že si dokážu na svoju existenciu sami zarobiť, ale v súčasnosti potrebujú túto pomoc aj oni.
Úplne z rozpočtu vypadli vedecké knižnice napríklad, a to aj napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády bolo uvedené, že pani ministerka chce zvýšiť návštevnosť knižníc o 5, návštevnosť múzeí a galérií dokonca o 50 %. Nenašla som ale spôsob, akým spôsob... nenašla som spôsob, ako vlastne toto, toto chce učiniť. Myslím si, že ak to nie je v rozpočte, potom to zrejme nebude vôbec, pretože rozpočet sa nedá ani nafúknuť, ani dopĺňať podľa nálady a podľa okolností. Proste treba ho dodržať ako základný zákon každej inštitúcie od tej najmenšej až po tú najväčšiu, ako sú ministerstvá.
Nedočítala som sa napríklad, čo s verejnoprávnymi inštitúciami, čo s dofinancovaním podriadených organizácií, ktorých má ministerstvo kultúry 31, čo napríklad s prirodzeným rozvojom a obnovou v týchto inštitúciách, čo s novou technikou v pamäťových a fondových inštitúciách. Ako a za čo uchopíme napríklad vzdelávanie v nich, lebo každý rok sa tam istá čiastka na vzdelávanie pracovníkov v týchto inštitúciách nachádzala. Teda žiadne vízie, žiadne plány, žiadny pokrok pre slovenskú kultúru, tak ako som to po prečítaní rozpočtu vnímala ja.
Primeraný, ale ambiciózny rozpočet je naozaj základným zákonom, ktorý sa musí dodržiavať, a spoliehať sa na to, že veď ho odovzdáme a potom priebežne doplníme alebo zmeníme, prerobíme podľa peňazí, to nie je dobré a určite nie je ani zákonné. Ak rozpočet ministerstva kultúry na nasledujúce obdobie nemá ambíciu prepracovania a rozšírenia, tak nie je to pre slovenskú kultúru dobrá vyhliadka.
A teraz, ak dovolíte, by som niekoľkými vetami spomenula veľké rekonštrukcie, investičné akcie ministerstva kultúry. Možno aj preto, že pán minister Heger na tomto mieste, myslím, že dvakrát alebo trikrát spomenul, že v kapitole kultúry musia začať odznova v rekonštrukcii niektorých národných kultúrnych pamiatok, pretože predchádzajúca vláda sa im nevenovala. Napriek tomu v rozpočte sa spomínajú iba tie štyri, ktoré sme rozpracovali my.
Pripomeniem teda zopár faktov, pán minister, ktoré by vám možno mali nabudúce dať do diskusie tí, ktorí vám pripravovali túto diskusiu. Ide o veľké rekonštrukcie hradu Krásna Hôrka, národnej kultúrnej pamiatky Štátnej opery Banská Bystrica, Slovenská národná galéria a havarijný stav hradného brala na Spišskom hrade.
Takže naozaj veľmi telegraficky.
Štátna opera Banská Bystrica. Projekt rekonštrukcie prijatý vládou v júli 2019, stavebný zámer vypracovala Technická univerzita v Košiciach, protokol o vykonaní štátnej expertízy na stavebný zámer, verejné práce schválilo v marci 2020 Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Uznesenie vlády doteraz platí, nikto ho nezrušil a, opakujem, v návrhu rozpočtu na rok 2021 je táto rekonštrukcia uvedená aj s rozpočtovanými finančnými prostriedkami, ktoré zostali z čias vedenia ministerstva kultúry, teda za mojich čias.
Krásna Hôrka. Veľmi sledovaná, veľmi pertraktovaná téma. Opäť zopár vetičiek. Pod mojím vedením ministerstva sme sa po siedmich rokoch rozhodli spustiť projekt obnovy a bolo to v lete 2018. Reštartovala sa príprava projektu Krásna Hôrka za účasti renomovaných odborníkov Slovenskej technickej univerzity a prizvali sme aj špecialistov a odborníkov, ktorí sa venujú iba obnove národných kultúrnych pamiatok. Podpísala sa zmluva o združení s obcou Krásnohorské Podhradie, pretože práve táto zmluva umožnila začať územné konanie. V januári, teda takmer, v januári 2020, teda takmer pred rokom, bolo prijaté uznesenie vlády s narozpočtovanými financiami a prvá časť projektovej dokumentácie. Podľa harmonogramu, ktorý sme odovzdali novému vedeniu, bolo možné začať s verejným obstarávaním v podstate okamžite, ale korektne som toto rozhodnutie nechala na nové vedenie rezortu. Kvalitu nového projektu potvrdila aj pani ministerka Milanová, keď sa pre médiá vyjadrila, citujem: „Je tu nový projekt, ktorý je lepší ako ten predtým a je podľa mňa realizovateľnejší a prospešnejší pre hrad.“ Koniec citátu. Aj keď v máji verejne potvrdila pani ministerka snahu pokračovať v pripravených zámeroch, dodnes sa vlastne na Krásnej Hôrke nič nedeje. V návrhu rozpočtu na tento rok sú opäť len naše projekty aj naše rozpočtovanie, žiadna pridaná hodnota tejto vlády.
Podobne by som mohla pokračovať, aj pokiaľ ide o rekonštrukciu hradného brala Spišského hradu. V rozpočte pracujete s uznesením našej vlády z októbra 2019, ktorá na výjazdovom zasadnutí okamžite po tom, ako som bola informovaná o havarijnom stave hradného brala, vyčlenila 1 500-tisíc eur na sanáciu hradného brala a na obnovu ďalších častí hradu a hradiska. Ďalšie financie, pretože zatiaľ bolo na účet Spišského hradu prostredníctvom Slovenského národného múzea zaslaných, teda do konca roka 2019, 300-tisíc eur. Ministerstvo financií zareagovalo veľmi promptne, my sme dali rozpočtové opatrenie, peniaze nám prišli, my sme ich poslali na Spišský hrad okamžite, ako sme tie peniaze dostali. Takže takáto je situácia.
Ten 1 500-tisíc plus ďalšie 2 mil. sú rozpočtované na sanáciu Spišského hradu podľa našich starých rozpočtov – a ako som zistila – aj podľa nových rozpočtov až do roku 2022. Takže sú to naše sumy, všetky štyri sumy sú naše spred roka, len zopakujem, že na drobné sa doteraz nerozmenili, to je jeden fakt. Druhý fakt, žiadna pridaná hodnota, žiadne financie navyše. Po zime sa pokojne, po zime 2019 – 2020 sa pokojne mohlo pokračovať v obnovách.
Takto nejako je to aj s rekonštrukciou a obnovou Slovenskej národnej galérie. Nenašla som ani čiarku navyše, nechcem sa opakovať, ale pokiaľ ide o kapitolu ministerstva kultúry, tak návrh rozpočtu pracuje s tými financiami, ktoré sme tam nechali my, opakujem, neupravili ste ani čiarku a robíte s našimi návrhmi.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dušan, správne si poznamenal, že kultúra je taká, aký je s ňou kamarát minister financií. V našej prvej televíznej debate s pani ministerkou kultúry niekedy na jar tohto roka som jej odporúčala v dobrom, aby sa veľmi skamarátila s pánom ministrom financií. Potešila som sa, keď som nedávno v jednej tlačovej besede zachytila informáciu, kde sa hovorilo o tom, že kultúra dostane toľko peňazí, koľko potrebuje. V návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky to však zreteľné nie je. Chce sa mi veriť, že sa mýlim, ale, bohužiaľ, teda pri čítaní toho rozpočtu nadobúdam dojem, že asi mám pravdu.
Mám pripraveného toho, samozrejme, podstatne viac, ale viac poviem v rozprave, do ktorej som písomne prihlásená.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky (Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pozn.red.) a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte rozpravu, prosím.

Ďakujem pekne za slovo. Keby tam problém nebol, tak by tí športovci pred Úradom vlády nestáli. To znamená, že je diskutabilné, kto vytĺka politický kapitál.
Strana HLAS – sociálna demokracia, ako ste si iste všetci všimli, ponúkla riešenie. Ponúkla to riešenie, ktoré ste vy, pán kolega, nemali. Nedali ste športovcom ani euro, preto išli pred ten Úrad vlády protestovať. Iste ste zaregistrovali, že olympionici nemajú kde trénovať. Musia chodiť do Maďarska, takže toto je vaša pomoc. Nechali ste športovcov doslova ľahnúť popolom, pretože ste ignorovali ich prosby.
Ja len opakujem, že strana HLAS – sociálna demokracia sa s nimi seriózne stretla a ešte raz opakujem, ponúkla riešenia.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Áno, v podstate nadviažem na pani Kozelovú, ale svojím spôsobom to povedal Dušan. Ten štatút profesionálneho umelca máme, my sme o tom hovorili aj na výbore. Administruje ho Fond na podporu umenia a v ňom je preto iba tých 200-300 umelcov zapísaných, pretože oni vlastne necítili potrebu byť profesionálne niekde začlenení možno aj z toho dôvodu, čo hovoril Dušan. Ja som dva alebo trikrát mala stretnutie kvôli obnovenému štatútu profesionálneho umelca a viete, čo sme tam riešili? Pani ministerke som to už hovorila, my sme tam vtedy riešili v podstate daňovú úľavu pre ľudí, ktorí si kúpia umelecké dielo do verejného priestoru, hej? To znamená, že v tých časoch nebola nejaká evidentná potreba, aby sa tí ľudia prihlásili za profesionálnych umelcov možno aj z toho dôvodu, čo povedal teda Dušan. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja budem bez emócií úplne pragmaticky, pôjdem presne k tomu zákonu. Aj ja som, samozrejme, veľmi rada, že sa to podarilo a len nadviažem veľmi voľne na tie tri oblasti, o ktorých sme vlastne včera hovorili s pani ministerkou. Takže v podstate jedna oblasť je schéma, druhá oblasť je rozpočet a tretia oblasť je dátum, hej, doba.
Ak som dobre pochopila, to znamená, ak 16. novembra by mala výzva vyjsť, tak by sme mali vedieť presnú schému. Toto je vyriešená otázka, hej? Chcela by som poprosiť, ako teda ešte sa to bude riešiť financovanie, pretože v návrhu rozpočtu na rok 2021 toto financovanie nie je. Je ale možné, že to máte inak zariadené, ja neviem, európske, neviem aké peniaze, toto by som prosila, keby ste nám ozrejmili. A tá doba, hej? Keďže v návrhu tohto zákona je uvedené, že sa týka záležitosti do 31. decembra tohto roka, tak vlastne aká bude tá postupnosť? Tak toto som len chcela poprosiť. (Krátka pauza, rečníčka sa obrátila na predsedajúceho: "Môžem si sadnúť, hej? Hore? Mám byť tu?) Z mojej strany všetko.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja som naozaj veľmi rada, že po nejakom čase sa venovala pozornosť aj kultúre. A určite budem naklonená tomu, aby sme obidva tieto zákony, tieto návrhy schválili. Ale predsa len pri tomto dotačnom by som mala tri otázočky. Ak by ich pani ministerka vedela hneď zodpovedať, tak isteže nie je problém, aby som to podporila.
Takže tá prvá otázka, pripomienka: § 13, je to prechodné ustanovenie. Hovorí sa tam, že podmienky sa pre potreby posúdenia žiadosti na účel teda pomoci kultúre v mimoriadnych situáciách poskytujú do 31. decembra 2020 a považujú sa za splnené dňom predloženia žiadosti, takže či to teda bude platiť aj po 1. januári ´21.
Druhá otázka, nie je mi jasná schéma pomoci. Určite niekde musí byť. To znamená, ako to bude vyzerať. Poviem príklad: Prihlási sa päťtisíc žiadateľov, bude tam nejaký balík peňazí, dostane ich prvých sto, kým sa neminie badžet, alebo ako bude vlastne tá schéma pomoci vyzerať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa, my teraz rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Zrejme ste toto chcela využiť pri priamom prerokovaní zákona, lebo teraz iba rozhodneme o tom, či to skrátime, alebo neskrátime. Ale kľudne môžte, keď už ste začala, pokračovať, a zrejme pani ministerka vám potom pri druhom bode odpovie.

Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR S R
To už len jedna posledná, aspoň, aspoň ušetríme čas.
No a vlastne to tretie, píše sa, dokonca aj stanovisko sekcie legislatívy Úradu vlády hovorí, že tento predkladaný návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, takže budú tam nejaké iné zdroje vonkajšie, európske, neviem aké, hej? To je všetko, na čo by som chcela vedieť odpovede.
Ďakujem.