Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hlavnou témou dnešných dní je rozpočet verejnej správy, dôležitý a hlavný zákon aj pre kapitolu kultúry. V návrhu rozpočtu na budúci rok je uvedené, že hlavným cieľom kultúrnej politiky je budovanie citlivej, otvorenej, informovanej a odlišnosti akceptujúcej spoločnosti. Podpora a šírenie umenia, kreatívnych aktivít, ochrana a sprístupňovanie hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva a rozvoj kreatívnej ekonomiky.
Dozvieme sa, že pokiaľ ide o výdavky Slovenska na kultúru za roky 2011 až 2018, sú porovnateľné, až mierne vyššie, ako je to v európskych krajinách 28-ičky. Je tu ešte niekoľko informácií, ako to vyzerá s návštevnosťou kín, divadiel, múzeí, galérií. Dozvieme sa, aká je účelová podpora kultúry, ako vyzerá dotačný systém aj niektoré investičné akcie v rámci rezortu. Teda dozvieme sa to, akoby kultúra a kultúrne inštitúcie mohli pri všetkej skromnosti, ako sme boli zvyknutí, fungovať za normálnych okolností.
My však tieto normálne okolnosti nemáme. Máme tu desaťtisíce ľudí a desiatky kultúrnych inštitúcií, ktoré veľmi výrazne doplatili na pandémiu koronavírusu.
Rozpočet kapitoly kultúry vyzerá, že sa nič neudialo a vlastne ani nedeje. Naďalej pracuje so sumou okolo 300 mil., ktorú som nechala vlani na rok 2020.
V návrhu rozpočtu som nenašla žiadnu schému na vytvorenie systému finančných administratívnych opatrení, ktoré budú kompenzovať dôsledky protiepidemiologických opatrení na kultúru a kreatívny priemysel v roku 2021. Nikde sa nepíše ani o priklepnutých percentách finančných prostriedkov, ktoré by mohli a mali byť vyčlenené z mechanizmu obnovy a odolnosti na kultúrne a kreatívne obdobie.
V strane HLAS – SD sme vždy v tomto parlamente hlasovali za zákony, ktoré akýmkoľvek spôsobom naznačovali zlepšenie života našich obyvateľov počas pandémie, aj za zákony, s ktorými prišla pani ministerka kultúry, či už to bol vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky alebo vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňajú a menia niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie, ale napríklad aj za návrh zákona o fondoch a podobne. Napriek tomu sa uvedený návrh rozpočtu ministerstva kultúry na rok 2021 tvári, že korona neexistuje.
Tento návrh rozpočtu nemá veľmi ambíciu zlepšiť podmienky pre rozvoj kultúry na Slovensku ani v období pandémie, ale ani po nej. V legislatívnej oblasti nie je žiadny návrh zákona, ktorý by takéto podmienky pripravil a zaručil. Úprava dotačného zákona, s ktorým prišlo vedenie ministerstva kultúry v uplynulých týždňoch, je len veľmi úsporným doplnením roky jestvujúceho dotačného zákona. Teda žiadna novinka, ktorá navyše v novom rozpočte nie je ani zreteľná.
Ambíciu postrádajú akékoľvek návrhy nových rekonštrukcií. Opäť opakujem, že rozpočet kapitoly ministerstva kultúry je z väčšej časti rozpočtom, ktorý pripravil rezort pod mojím vedením a predpokladala som, že pri 8-miliardovom zadlžení ekonomiky sa niečo nájde aj na jednu-dve, možno na tri väčšie rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky. Možno sa deklarovaná pomoc týkala iba podpory zamestnancov a kultúrno-kreatívnych pracovníkov a inštitúcií, tým to naozaj netreba závidieť, pretože ostali na kolenách.
Ja mám ale v súčasnej situácii pocit, že sa to netýka ani ľudí, ani ich skromných, momentálne v drvivej väčšine nulových zárobkov, ale netýka sa to, žiaľ, ani nehnuteľných pamiatok. Aspoň v rozpočte o tom nie je ani zmienka. Dokonca som si prečítala, že rozpočet ráta len s investičnými akciami, ktoré prijalo ministerstvo pod mojím vedením v rokoch 2018 a 2019 na nasledujúce roky. Sú to štyri veľké investičné akcie aj s pôvodnými rozpočtami na ich rekonštrukciu a k tejto téme sa ešte určite niekoľkými vetami vrátim.
Takže žiadne financie navyše, ktoré by súviseli s rozvojom štátom zriadenej kultúry po pandémii COVID-u. Rovnako žiadne ani pre tie nezriadené, ktoré v predchádzajúcich rokoch od štátu pomoc nepotrebovali. Dokonca boli na to hrdí, že ju nepotrebujú a že si dokážu na svoju existenciu sami zarobiť, ale v súčasnosti potrebujú túto pomoc aj oni.
Úplne z rozpočtu vypadli vedecké knižnice napríklad, a to aj napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády bolo uvedené, že pani ministerka chce zvýšiť návštevnosť knižníc o 5, návštevnosť múzeí a galérií dokonca o 50 %. Nenašla som ale spôsob, akým spôsob... nenašla som spôsob, ako vlastne toto, toto chce učiniť. Myslím si, že ak to nie je v rozpočte, potom to zrejme nebude vôbec, pretože rozpočet sa nedá ani nafúknuť, ani dopĺňať podľa nálady a podľa okolností. Proste treba ho dodržať ako základný zákon každej inštitúcie od tej najmenšej až po tú najväčšiu, ako sú ministerstvá.
Nedočítala som sa napríklad, čo s verejnoprávnymi inštitúciami, čo s dofinancovaním podriadených organizácií, ktorých má ministerstvo kultúry 31, čo napríklad s prirodzeným rozvojom a obnovou v týchto inštitúciách, čo s novou technikou v pamäťových a fondových inštitúciách. Ako a za čo uchopíme napríklad vzdelávanie v nich, lebo každý rok sa tam istá čiastka na vzdelávanie pracovníkov v týchto inštitúciách nachádzala. Teda žiadne vízie, žiadne plány, žiadny pokrok pre slovenskú kultúru, tak ako som to po prečítaní rozpočtu vnímala ja.
Primeraný, ale ambiciózny rozpočet je naozaj základným zákonom, ktorý sa musí dodržiavať, a spoliehať sa na to, že veď ho odovzdáme a potom priebežne doplníme alebo zmeníme, prerobíme podľa peňazí, to nie je dobré a určite nie je ani zákonné. Ak rozpočet ministerstva kultúry na nasledujúce obdobie nemá ambíciu prepracovania a rozšírenia, tak nie je to pre slovenskú kultúru dobrá vyhliadka.
A teraz, ak dovolíte, by som niekoľkými vetami spomenula veľké rekonštrukcie, investičné akcie ministerstva kultúry. Možno aj preto, že pán minister Heger na tomto mieste, myslím, že dvakrát alebo trikrát spomenul, že v kapitole kultúry musia začať odznova v rekonštrukcii niektorých národných kultúrnych pamiatok, pretože predchádzajúca vláda sa im nevenovala. Napriek tomu v rozpočte sa spomínajú iba tie štyri, ktoré sme rozpracovali my.
Pripomeniem teda zopár faktov, pán minister, ktoré by vám možno mali nabudúce dať do diskusie tí, ktorí vám pripravovali túto diskusiu. Ide o veľké rekonštrukcie hradu Krásna Hôrka, národnej kultúrnej pamiatky Štátnej opery Banská Bystrica, Slovenská národná galéria a havarijný stav hradného brala na Spišskom hrade.
Takže naozaj veľmi telegraficky.
Štátna opera Banská Bystrica. Projekt rekonštrukcie prijatý vládou v júli 2019, stavebný zámer vypracovala Technická univerzita v Košiciach, protokol o vykonaní štátnej expertízy na stavebný zámer, verejné práce schválilo v marci 2020 Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Uznesenie vlády doteraz platí, nikto ho nezrušil a, opakujem, v návrhu rozpočtu na rok 2021 je táto rekonštrukcia uvedená aj s rozpočtovanými finančnými prostriedkami, ktoré zostali z čias vedenia ministerstva kultúry, teda za mojich čias.
Krásna Hôrka. Veľmi sledovaná, veľmi pertraktovaná téma. Opäť zopár vetičiek. Pod mojím vedením ministerstva sme sa po siedmich rokoch rozhodli spustiť projekt obnovy a bolo to v lete 2018. Reštartovala sa príprava projektu Krásna Hôrka za účasti renomovaných odborníkov Slovenskej technickej univerzity a prizvali sme aj špecialistov a odborníkov, ktorí sa venujú iba obnove národných kultúrnych pamiatok. Podpísala sa zmluva o združení s obcou Krásnohorské Podhradie, pretože práve táto zmluva umožnila začať územné konanie. V januári, teda takmer, v januári 2020, teda takmer pred rokom, bolo prijaté uznesenie vlády s narozpočtovanými financiami a prvá časť projektovej dokumentácie. Podľa harmonogramu, ktorý sme odovzdali novému vedeniu, bolo možné začať s verejným obstarávaním v podstate okamžite, ale korektne som toto rozhodnutie nechala na nové vedenie rezortu. Kvalitu nového projektu potvrdila aj pani ministerka Milanová, keď sa pre médiá vyjadrila, citujem: „Je tu nový projekt, ktorý je lepší ako ten predtým a je podľa mňa realizovateľnejší a prospešnejší pre hrad.“ Koniec citátu. Aj keď v máji verejne potvrdila pani ministerka snahu pokračovať v pripravených zámeroch, dodnes sa vlastne na Krásnej Hôrke nič nedeje. V návrhu rozpočtu na tento rok sú opäť len naše projekty aj naše rozpočtovanie, žiadna pridaná hodnota tejto vlády.
Podobne by som mohla pokračovať, aj pokiaľ ide o rekonštrukciu hradného brala Spišského hradu. V rozpočte pracujete s uznesením našej vlády z októbra 2019, ktorá na výjazdovom zasadnutí okamžite po tom, ako som bola informovaná o havarijnom stave hradného brala, vyčlenila 1 500-tisíc eur na sanáciu hradného brala a na obnovu ďalších častí hradu a hradiska. Ďalšie financie, pretože zatiaľ bolo na účet Spišského hradu prostredníctvom Slovenského národného múzea zaslaných, teda do konca roka 2019, 300-tisíc eur. Ministerstvo financií zareagovalo veľmi promptne, my sme dali rozpočtové opatrenie, peniaze nám prišli, my sme ich poslali na Spišský hrad okamžite, ako sme tie peniaze dostali. Takže takáto je situácia.
Ten 1 500-tisíc plus ďalšie 2 mil. sú rozpočtované na sanáciu Spišského hradu podľa našich starých rozpočtov – a ako som zistila – aj podľa nových rozpočtov až do roku 2022. Takže sú to naše sumy, všetky štyri sumy sú naše spred roka, len zopakujem, že na drobné sa doteraz nerozmenili, to je jeden fakt. Druhý fakt, žiadna pridaná hodnota, žiadne financie navyše. Po zime sa pokojne, po zime 2019 – 2020 sa pokojne mohlo pokračovať v obnovách.
Takto nejako je to aj s rekonštrukciou a obnovou Slovenskej národnej galérie. Nenašla som ani čiarku navyše, nechcem sa opakovať, ale pokiaľ ide o kapitolu ministerstva kultúry, tak návrh rozpočtu pracuje s tými financiami, ktoré sme tam nechali my, opakujem, neupravili ste ani čiarku a robíte s našimi návrhmi.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
