Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Som rada, že naprieč politickým spektrom sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky rozhodli dôrazne prijať vyhlásenie k prípadu slovenského občana Jozefa Chovanca. Je neprípustné, aby sa v 21. storočí diali takéto trestuhodné činy. Váhou poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky žiadam, aby pán minister zahraničných vecí Slovenskej republiky prišiel k nám do pléna a objasnil nám detaily, ktoré ako minister a člen vlády Slovenskej republiky v tejto vecí robí. Stalo sa to občanovi Slovenskej republiky a my zastupujeme občanov Slovenskej republiky, takže som presvedčená, že na tieto informácie máme právo a člen vlády, ktorá sa zodpovedá Národnej rade, je povinný na požiadanie aj časti pléna predstúpiť.
Rodine Jozefa Chovanca vyjadrujem úprimnú sústrasť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka kultúry dnes večer pred niekoľkými hodinami povylievala kýble špiny na ministerstvo kultúry pod mojím vedením. Ja pevne verím, že ak si ešte raz zo záznamu vypočuje, čo narozprávala, zistí, že konala v afekte a nepripravená a hlavne ani slovom nereagovala na to, čo je zmyslom dnešnej mimoriadnej schôdze. Takže dovoľte, ja sa budem venovať téme.
Naozaj nebýva zvykom odvolávať premiéra po štyroch mesiacoch pôsobenia na čele vlády, hlavne keď sme čelili pandémii a spoločnosť a vláda mali čo robiť, aby sa s tým vyrovnali. Dnes však na Slovensku vznikla mimoriadna situácia, ktorú nemožno nazvať inak ako zásadný rozpor medzi kultúrnosťou politiky a jej nekultúrnosťou. Rozpor medzi klamstvom a popieraním pravdy, medzi čistou zlodejčinou a jej radikálnou snahou legitimizovať ju v očiach verejnosti. Som zlodej, no a čo, pýta sa predseda vlády vo svojich statusoch a bohorovne sa tvári, že vlastne o nič nejde. Tvári sa, že je to dovolené v mene nastolenia akéhosi vyššieho princípu spravodlivosti, ktorá vedie k nastoleniu večného dobra. Vieme však, že nastolenie spravodlivosti cez nespravodlivosť či klamstvo je opäť len klamstvom. A každého to v konečnom dôsledku dobehne, čoho sme nakoniec dnes svedkami. Máme tu koalíciu plagiátorov bohorovných vo svojej moci a slabých vo svojej lži voči verejnosti a voličom, ktorým niečo sľubovali.
Dovoľte mi použiť vyjadrenia pani ministerky Milanovej, ktoré prezentovala v čase odvolávania predsedu Národnej rady Andreja Danka pre jeho plagiátorstvo. Vo svojom plamennom - v tom čase opozičnom - príhovore na tomto mieste rečnila o tom, akým je predseda Národnej rady negatívnym príkladom pre našich mladých študentov. Hovorila o tom, že legitimizuje klamstvo a rodičia od svojich dedí čelia otázke, keď môže on, teda Danko prečo nemôžeme my.
Dnes sa pýtam pani ministerky, kde je váš plamenný hlas, kde je vaše rozhorčenie nad nekultúrnosťou plagiátorstva a jeho negatívnych dopadov na vedomie mladých ľudí. O tomto ste, pani ministerka, mlčali. Chápem, týka sa to predsa vášho predsedu strany a vášho premiéra. Vo vašom hnutí sa pravda prestala nosiť, je zbytočnou príťažou a radšej sa treba sústrediť na udržanie moci ako na hovorenie pravdy vlastným voličom. Predsa len, pani ministerka, zaujímalo by ma jedno stále platia vaše slová o plagiátorstve ako o zle, stále platia slová o zlom výchovnom momente pre študentov? Ja vás vyzývam, aby ste odpovedali, nie mne, aby ste odpovedali svojim voličom, čo sa stalo s vašim presvedčením a vašimi zásadami. Vtedy ste zakončili svoj prejav slovami, že Danka neodvoláme pretože nám záleží na udržaní koalície. Naozaj dnes vaša odvaha siaha iba po dvere vašej ministerskej kancelárie? Mlčali ste a mlčíte, pretože sa snažíte zabudnúť aj na svoje výroky o Rómoch a ich nevyberaných chúťkach, predsa len k image ministerky kultúry sa takáto nekultúrnosť nehodí a tvárime sa, že sa nikdy nič také nestalo a nikdy nič také ani nebolo. Aj toto je dôkaz vašej dvojitej morálky, ktorú dnes voličom servírujete v priamom prenose. Vaše mlčanie nie je len znakom vašich postojov z krátkej minulosti vášho pôsobenia, ale je základným znakom, ktorý sprevádza aj dnes činnosť ministerstva. Ministerstvo kultúry totiž prestalo žiť, stíchlo, nepomáha, nepracuje. Našli ste naozaj, ako som už spomínala, na stole peniaze, ktoré mohli pomôcť vašim vlastným organizáciám a ľuďom, ktorí v nich pracujú. Našli ste nielen peniaze, ale aj rozpracované projekty, ktoré smerujú k obnove kultúrnych pamiatok. A výsledok, jedno veľké ticho.
Počúvam len, musíme zriadiť komisiu, musíme urobiť audit, musíme sa poradiť, prehodnotiť a uvidíme. Nahádžem špinu na Laššákovú, odvediem pozornosť od seba. Každý deň senzačné internetové PR, to vám veľmi dobre ide, virtuálna realita na výbornú, ľudia však žijú svoj každodenný reálny život. Zlyhali ste pri pomoci ľuďom v kultúre, pretože fakty hovoria, že celková sociálna a ekonomická pomoc je jedna z najslabších, najpomalších a najkomplikovanejších. Zlyhávate v tom základnom a to je viac ako smutné.
Naposledy ste prišli s konceptom reštartu kultúry a predložili ste materiál revízie výdavkov na kultúru a v čase, keď ľudia potrebujú každodennú pomoc od štátu, a teda aj od vášho ministerstva, hovoríte o ušetrení viac ako 19 mil. eur. Sami hovoríte, že ide o proces dlhodobý a tie peniaze sa budú hľadať len postupne. Takže dnešná pomoc nulová.
Poviem úprimne to, čo viac-menej povedal aj jeden zo známych hercov Slovenského národného divadla, a ako iste viete tak väčšina z nich ma vôbec nemilovala, ale napriek tomu sklamanie tento pán na margo vašej práce povedal niečo v zmysle: „Keď nás potrebovali, tak nás oslovovali, keď my potrebujeme pomoc, nechávajú nás tak.“
Kultúra totiž nie je firma, v ktorej optimalizujete náklady, je to živý organizmus, ktorý len veľmi ťažko vopcháte do excelovských tabuliek. Ak sa o to pokúsite, kultúru zadusíte. Mrzí ma, že dnes napríklad uvažujete o zvyšovaní koncesionárskych poplatkov. To, že vaša vláda trestá dôchodcov, sme už niekoľkokrát povedali, to, že si ste si z nich urobili nepriateľa č. 1, vidia dnes už naozaj všetci, nechápem ale prečo. Po tom, čo ste im zobrali 13. dôchodok, verím, že im opäť nezriadite a nezvýšite koncesionárske poplatky, pretože mám pocit, že práve o tomto reálne uvažujete. Je to neprípustné a očakávam, že sa ako ministerka postavíte proti tomu a nebudete mlčať tak, ako to robíte v prípade kauzy vášho predsedu strany.
Rovnako ma mrzí, že siahate na Maticu slovenskú, je to duchovný zdroj života Slovákov a vy pokojne sledujete, aký nekultúrny dialóg sa o nej vedie. Hovoríte o inklinácii k histórii a na druhej strane k matici pristupujete tak, akoby mala byť zlikvidovaná.
Pri predkladaní programového vyhlásenia vlády ste hovorili, že kultúra je síce na jeho konci, ale vy urobíte všetko preto, aby to bolo opačne. Odvtedy sa ale nič nezmenilo, nekonáte a mlčíte. Žijete svoj vlastný virtuálny svet na Facebooku, ale to pre politický život nestačí. Mlčíte pri morálnych prešľapoch vládnej koalície, to je strašne málo. Prichádza čas, aby oproti vášmu tichu na Slovensku zaznel hlas.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No musím povedať, že také isté salto mortale, ako urobil predseda vašej strany, pani ministerka, tak ste teraz urobili aj vy. Ja nebudem reagovať na všetko, lebo minimálne 75 % toho, čo ste povedali, je inak. Nájdem si spôsob, aby som našla informácie pravdivé, aby som ich dala napríklad aj na sociálnych sieťach na pravú mieru, ale chcem vám pripomenúť len zopár vecí.
Rekonštrukciu Rusoviec, o ktorých ste hovorili, a Krásnej Hôrky blokujete vy.
Slovenské kultúrne a informačné centrum v Izraeli, o ktorom už hovoril pán Kmec, takže nebudem sa k tomu viacej vyjadrovať, malo byť jedno z osemnástich, ktoré vo svete máme. Bohužiaľ, nečinnosť, súčasná nečinnosť je vašou vizitkou, ja pevne verím a dúfam, že viete o tom, že dnes bol odvolaný riaditeľ Slovenského židovského múzea, hej, pán profesor Mešťan, ktorý v tejto oblasti robil desiatky rokov a je to vynikajúci profesionál.
Keď tak strašne zle stojí ministerstvo kultúry, opýtam sa potom, kde chcete ušetriť 19,2 mil. eur, o ktorých vehementne teraz stále hovoríte?
Ďalej. Stále som nedostala odpoveď, kde ste dali 20 mil. z Fondu na podporu umenia, ktorými ste mali podporiť umelcov počas koronakrízy, ako ste rozdelili 3 mil., ktoré som vám nechala práve na podporu umelcov, ktorí boli koronakrízou postihnutí? A neviem, či mi vy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V prvom rade musím povedať, že ma trochu prekvapilo, že k tejto téme, ktorá sa týka výsostne žien, z ôsmich faktických poznámok, ak som dobre rátala, som sama, ktorá sa ozvala, a dovoľte, aby som vám povedala k tomuto teda ako žena, mama, stará mama, svoj názor.
V našich nemocniciach a v rukách sociálnych pracovníkov sa nachádzajú deti, ktoré týrajú vlastní rodičia. Vlastní rodičia im ubližujú, pretože ich vlastne už pri narodení nikto nechcel. Pýtam sa, aké majú takéto deti pred sebou život.
Ja by som sa možno skôr zamerala na zákony, ktoré urýchlia adopciu detí pre bezdetné páry, ktoré by ich milovali celý život a chcú tie deti.
Takže takýto návrh zákona ja, bohužiaľ, v tejto podobe, ako je predložený, nepodporím.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som do zbierky citátov spred jeden a pol roka pridala jeden súčasnej ministerky kultúry, vtedy poslankyne Národnej rady, Natálie Milanovej, ktorá povedala, citujem: "Ako majú rodičia, učitelia vysvetľovať deťom, aby k štúdiu pristupovali poctivo, keď ich tie môžu odbiť v štýle, Danko môže a ja nie? Aký signál vysielame študentom, že podvádzanie je v poriadku, že byť lenivý a lajdácky sa oplatí, že krádež ich dokáže katapultovať do Národnej rady?" Toľko teda citát.
Pýtam sa, čo sa zmenilo? Ja si myslím, že nič.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja budem reagovať iba na starostlivosť o kultúrne pamiatky. Áno, je pravda, že v tejto krajine je obrovský deficit financií, ale nie je pravda, že nemáme presné informácie, koľko peňazí potrebujeme a na aké pamiatky. Máme ich veľmi presne. V roku 2018, keď som nastúpila, tak jedna z prvých vecí, dala som urobiť Inštitútu kultúrnej politiky zoznam a z tohto zoznamu vyšlo, že máme okolo 15-tisíc hnuteľných kultúrnych pamiatok, 10-tisíc nehnuteľných, 28 pamiatkových rezervácií a podobne, nechcem vás tým zaťažovať, ale pravda je taká, že iba 9 % všetkých týchto pamiatok patrí štátu. Všetky ostatné vlastnia cirkevné zbory, cirkevné organizácie, súkromníci, mestá a obce.
Takisto vieme, že náš dlh je 5,5 mld., takže súhlasím s tým, že pamiatky potrebujú financie, potrebujú obnovu, ale nesúhlasím s tým, že o všetky by sa mal starať štát.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, milé kolegyne, milí kolegovia, Životaschopná a kreatívna kultúra, ktorá napomáha rozvoju kreatívneho a ekonomického potenciálu Slovenska, takto je nazvaná kapitola programového vyhlásenia vlády k téme kultúra.
So záujmom som si prečítala deväť strán textu. Ambiciózny, ale z môjho pohľadu, bohužiaľ, nereálny a ja mám pocit, že nereálny by bol aj v dobrých časoch, nie v časoch koronakrízy, o ktorej, mimochodom, nie je ani v rezorte kultúra žiadna zmienka, ani sa nenaznačuje, ako sa budú sanovať straty, ktoré podľa mojich odhadov budú v tomto roku predstavovať možno 10 mil., keďže koronakríza výrazne zasiahla do života aj kultúrnych inštitúcií. O tomto nie je v programovom vyhlásení vlády ani slovo.
Rozpočet kapitoly ministerstva narába so sumou okolo 290 mil. eur, na transfery verejnoprávnym inštitúciám, administratívu a zákonné platby organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry idú takmer dve tretiny rozpočtu. Pýtam sa, teda odkiaľ budú financie na tieto plány, navyše okorenené koronou. V rozpočte na to peniaze nie sú a podľa svojich skúseností viem, že veľmi, veľmi ťažko sa budú hľadať.
Dozvedela som sa, že vláda chápe, uvedomuje si, vytvorí, zabezpečí a tak ďalej, len som sa nikde nedozvedela ako, kedy a za koľko. Ak má vláda aj v kultúre know-how, ktoré zatiaľ nechce prezrádzať, akceptujem to, hoci si myslím, že práve teraz je čas a priestor predstaviť ho.
Veľa teórie o tom, ako treba, sa týka takmer všetkých oblastí, ktoré ministerstvo kultúry má v gescii. O tom, ako budú múzeá a galérie viac vzdelávať, ako sa z knižníc stanú centrá vzdelania, ako bude obnova pamiatok rýchlejšia, aká je dôležitá kultúra bez bariér, ako treba zatraktívniť Slovensko zahraničným filmárom a podobne. Sú to nesporne veľmi dôležité témy, ale opäť bez akéhokoľvek náznaku riešenia. Pripadá mi to, že sekcie na ministerstve dostali úlohu napísať, tak napísali a odovzdali.
Už v predvolebnom období sa pani ministerka predstavila vetou, že má rada pamiatky, očakávala som masívny záujem a námety na riešenie k tejto téme, bohužiaľ, nič. V programovom vyhlásení vlády som sa dočítala, že vláda chce do roku 2024 zvýšiť počet rekonštrukcií jednotlivých národných kultúrnych pamiatok. Veľmi chvályhodné, ale napríklad ani zmienka o tom, ako bude ministerstvo pokračovať v už začatých veľkých rekonštrukciách a obnovách. Rekonštrukcia, obnova hradu Krásna Hôrka je pripravená a dokonca sa tam už začalo intenzívne pracovať.
Rovnako som nenašla zmienku o pomoci pre Spišský hrad, s ktorým vláda Petra Pellegriniho prišla ešte v októbri minulého roka aj s prvou finančnou injekciou. Nenašla som zmienku o tom, či sa Slovenskej národnej galérii bude venovať pri rekonštrukcii aspoň taká pozornosť, akú je venovalo ministerstvo kultúry pod mojím vedením.
Nedočítala som sa o rekonštrukcii historickej budovy Slovenského národného divadla, Štátnej opery v Banskej Bystrici a mnohých ďalších sídelných budovách našich kultúrnych inštitúcií, ktoré majú to šťastie, ale zároveň aj smolu, že sú umiestnené v historických priestoroch národných kultúrnych pamiatok.
Pár viet venuje programové vyhlásenie vlády aj cirkvám, ktoré sú výraznou súčasťou nášho života, takisto v pôsobnosti ministerstva kultúry. Dozvedela som sa, že vláda zabezpečí otvorený a vecný dialóg o postavení cirkví a ich financovaní s cieľom nájsť efektívnu podobu spolupráce s cirkvami a ich financovania. Dávam do pozornosti fakt, že presne tento zákon sme so zástupcami cirkví pripravili a v jeseni minulého roka ho parlament aj hlasmi súčasných koaličných poslancov - vtedy opozičných - schválil. Mimochodom, zástupcovia cirkví vtedy okrem iného ocenili aj skutočnosť, že po 70 rokoch sa konečne do prípravy takéhoto zákona niekto pustil. Opakujem, zákon je tu a k spokojnosti duchovných predstaviteľov našich 18 registrovaných cirkví a spoločností platí.
Dovolím si pozastaviť sa aj na niektorými ďalšími formuláciami z programového vyhlásenia vlády pre rezort kultúry. Prehodnotenie siete štátnych kultúrnych inštitúcií a obmedziť ich duplicitné funkcie. Vláda vykoná ich hĺbkový audit a prehodnotí ich činnosť. Pýtam sa, ktoré organizácie sú z vášho pohľadu prebytočné, a či výsledkom bude prepúšťanie ľudí.
Vláda zváži systémovú zmenu financovania Matice Slovenskej. Opäť poprosím vysvetliť, pretože táto významná národná kultúrna inštitúcia má aj po znovuoživení viac ako sto rokov a udržala sa aj vo veľmi ťažkých historických obdobiach, dúfam, teda že prežije aj súčasnú vládu.
Do pozornosti ctenému auditória dávam aj fakt, že, citujem: „Vláda pripraví stratégiu rozvoja Slovenského knihovníctva na roky 2022 až 2030.“ Tieto stratégie sa pripravujú pre Slovenské knihovníctvo už od roku 2006 takže žiadna nová iniciatíva, iba udržanie dobrého zvyku.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Na moje vystúpenie nevyužijem ani tie dve minútky, na to, čo chcem povedať, mi stačí jedna rozvitá veta. Ďakujem ti, pán podpredseda, že konečne niekto nahlas predstavil programové vyhlásenie vlády tak, aké je, to znamená bez analýz, bez finančného zabezpečenia, bez odporných, bez odborných podkladov a bez reálnej vízie a musím dodať, bohužiaľ, aj bez korony. Ale či chceme, alebo nie, tú tu máme.
Ďakujem.