Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, opäť v úvode poviem, tak ako aj pri tom predchádzajúcom návrhu zákona, že tento návrh zákona je namieste, pretože skutočne je nutné kráčať s dobou a zákonne upraviť aj mediálny priestor a služby v ňom.
Tu ale treba povedať, že síce píšete, pani ministerka, tento materiál ako iniciatívny materiál ministerstva kultúry, týmto vás ale zaviazala ešte predchádzajúca vláda svojím uznesením v roku 2019, vychádza z európskych smerníc a hovorí sa tam, že do konca tohto roka musíte prijať zákon o mediálnych službách, pretože jeho neprijatím hrozia státisícové pokuty. Je to viac ako 600-tisíc eur, takže dosť veľa peňazí. Takže áno, iniciatívne povinne bolo treba tento zákon pripraviť.
A kto sa prelúskal tými stovkami strán tohto návrhu zákona a jeho dôvodovej správy, si možno všimol niekoľko nezrovnalostí, na ktoré poukážem, a hlavne chcem na ne aj odpovede.
V § 17 o ochrane zdroja informácií a právo na informácie sa v bode 4 píše, citujem: „Osoba zachovávajúca mlčanlivosť má právo odmietnuť súdu, inému orgánu verejnej moci poskytnutie informácie o pôvode informácie, dokonca aj odoprieť vydať veci, z ktorých by mohol byť zistený pôvod alebo obsah takýchto informácií.“ Podobne je to aj v bode 5 tohto istého paragrafu. To sa mi zdá nie celkom korektné.
Ďalej v návrhu zákona sa hovorí o vytvorení tzv. Rady pre mediálne služby alebo regulátora v počte 17 ľudí a sú tam dokonca už stanovené aj tabuľkové platy týchto ľudí, takže mňa len zarazilo, že váš stranícky šéf likviduje jedným zákonom časť štátnej služby a vy ju druhým zákonom posilňujete v podobe vytvorenia nového úradu.
Jedna z dôležitých oblastí, pre ktorú, predpokladám, tento zákon bol prijatý, alebo aj pre ktorú bol tento zákon vytvorený, pardon, bolo aj zabezpečiť plnú dostupnosť a prístup programov pre nepočujúcich, tak ako káže aj Dohovor Organizácie Spojených národov osôb o právach, teda, pardon, o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Vy ste ale s predstaviteľmi Slovenského zväzu posunkujúcich nekomunikovali a dovolím si zacitovať z listu predsedu tohto zväzu Jaroslava Cehlárika, ktorým sa obrátil na výbor pre kultúru a médiá, takže hneď to bude, citujem:
„Zapojili sme sa do medzirezortného pripomienkového konania tohto zákona a získali sme podporu viac ako 500 podpisov v rámci pripomienky k § 228 a 229 a mali sme sa vďaka tejto aktivite dostať na rozporové konanie, kde by sme chceli nájsť spoločne lepšie znenie zákona. Čakali sme na toto rozporové konanie, avšak sme sa dozvedeli, že celé pripomienkové konanie už bolo uzatvorené bez nášho rozporového konania a zákon sa už aj dal na schválenie vláde Slovenskej republiky. Sme nemilo prekvapení,“ píše pán Cehlárik, „pretože takúto cestu zákona sme nečakali a v skutočnosti len verejnoprávny vysielateľ zvyšuje titulky o 5 %, ostatné súkromné televízie v tomto volebnom období zvyšujú o 3 %. Najhorší prípad sú súkromné televízie. Po desiatich rokoch majú iba 22 % pokrytia titulkami s tlmočením do slovenského posunkového jazyka.“
Ešte si vyberiem jeden odsek z listu pána Cehlárika, kde sa pýta: „Prečo my vyjadrujeme nesúhlas, je ten dôvod, že osoby so sluchovým postihnutím doteraz v tak nízkom pokrytí titulkami nemajú možnosť sledovať plnohodnotne televíziu ako počujúca majoritná spoločnosť a zároveň ma toto dopad aj na nepočujúce deti, ktoré by si vďaka titulkovaniu rozšírili slovnú zásobu, rozvíjala by sa im schopnosť používať slovenský jazyk v správnej gramatickej forme. Treba myslieť na budúcnosť našich detí.“ Toľko z listu pána Cehlárika a ja budem pokračovať, ak dovolíte.
Pri čítaní návrhu tohto zákona o mediálnych službách ma zarazil aj fakt, že stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov, ktorá dáva odporúčania, resp. neodporúčania k zákonom pri tomto zákone, vyjadrila nesúhlasné stanovisko, takže asi tiež má na to svoj dôvod. Žiadam vysvetlenie týchto častí zákona, pretože v opačnom prípade mám pochybnosti, či tento návrh zákona a takýto zákon, ak ho prijmeme, má vôbec s týmito nedostatkami opodstatnenie.
Jedným odsekom by som sa vrátila aj k RTVS, pretože sa na nás obrátila v súvislosti s návrhom zákona Rada RTVS. RTVS vznikla a funguje na základe vlastného zákona, takže je nelogické, ak v návrhu tohto zákona požadujete od RTVS povinnosť o uvádzaní údajov o vlastníckej štruktúre a konečnom užívateľovi výhod. Mám za to, že to nemá logiku, pretože týmto ich zaväzuje ich vlastný zákon, ktorý bol prijatý tu v Národnej rade.
V nedávnej minulosti vás, NKÚ vám vytkol finančnú poddimenzovanosť RTVS, tak sa pýtam, ako si vlastne má plniť svoju funkciu a produkovať kvalitu, ktorú od nej, samozrejme, požadujeme, navyše bez zvyšovania koncesionárskych poplatkov, ak nemá požadované zdroje. A vy ešte v tomto návrhu zákona pripravíte RTVS-ku o 21 mil. eur. Pri ich rozpočte, to určite pochopíte, že bude likvidačná záležitosť.
Ja som si verejnoprávnosť tohto média ctila a poskytla som v rámci možností aspoň zdroje na zmluvu so štátom. A urobila som to aj preto, aby sme vyhli zvyšovaniu koncesionárskych poplatkov. A toto vám v zákone úplne vypadlo. Naopak, zdroje im beriete a požadujete uzákoniť niečo, čo máte jasne dané iným zákonom.
Takže vás prosím, pani ministerka, začnite sa týmito nedostatkami vážne zaoberať a potom nám predložte kompletný a kompetentný návrh zákona o mediálnych službách, pretože zákon v takejto podobe určite za kolegov zo strany HLAS - sociálna demokracia nemôžeme podporiť.
Ďakujem pekne.