Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, opäť v úvode poviem, tak ako aj pri tom predchádzajúcom návrhu zákona, že tento návrh zákona je namieste, pretože skutočne je nutné kráčať s dobou a zákonne upraviť aj mediálny priestor a služby v ňom.
Tu ale treba povedať, že síce píšete, pani ministerka, tento materiál ako iniciatívny materiál ministerstva kultúry, týmto vás ale zaviazala ešte predchádzajúca vláda svojím uznesením v roku 2019, vychádza z európskych smerníc a hovorí sa tam, že do konca tohto roka musíte prijať zákon o mediálnych službách, pretože jeho neprijatím hrozia státisícové pokuty. Je to viac ako 600-tisíc eur, takže dosť veľa peňazí. Takže áno, iniciatívne povinne bolo treba tento zákon pripraviť.
A kto sa prelúskal tými stovkami strán tohto návrhu zákona a jeho dôvodovej správy, si možno všimol niekoľko nezrovnalostí, na ktoré poukážem, a hlavne chcem na ne aj odpovede.
V § 17 o ochrane zdroja informácií a právo na informácie sa v bode 4 píše, citujem: „Osoba zachovávajúca mlčanlivosť má právo odmietnuť súdu, inému orgánu verejnej moci poskytnutie informácie o pôvode informácie, dokonca aj odoprieť vydať veci, z ktorých by mohol byť zistený pôvod alebo obsah takýchto informácií.“ Podobne je to aj v bode 5 tohto istého paragrafu. To sa mi zdá nie celkom korektné.
Ďalej v návrhu zákona sa hovorí o vytvorení tzv. Rady pre mediálne služby alebo regulátora v počte 17 ľudí a sú tam dokonca už stanovené aj tabuľkové platy týchto ľudí, takže mňa len zarazilo, že váš stranícky šéf likviduje jedným zákonom časť štátnej služby a vy ju druhým zákonom posilňujete v podobe vytvorenia nového úradu.
Jedna z dôležitých oblastí, pre ktorú, predpokladám, tento zákon bol prijatý, alebo aj pre ktorú bol tento zákon vytvorený, pardon, bolo aj zabezpečiť plnú dostupnosť a prístup programov pre nepočujúcich, tak ako káže aj Dohovor Organizácie Spojených národov osôb o právach, teda, pardon, o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Vy ste ale s predstaviteľmi Slovenského zväzu posunkujúcich nekomunikovali a dovolím si zacitovať z listu predsedu tohto zväzu Jaroslava Cehlárika, ktorým sa obrátil na výbor pre kultúru a médiá, takže hneď to bude, citujem:
„Zapojili sme sa do medzirezortného pripomienkového konania tohto zákona a získali sme podporu viac ako 500 podpisov v rámci pripomienky k § 228 a 229 a mali sme sa vďaka tejto aktivite dostať na rozporové konanie, kde by sme chceli nájsť spoločne lepšie znenie zákona. Čakali sme na toto rozporové konanie, avšak sme sa dozvedeli, že celé pripomienkové konanie už bolo uzatvorené bez nášho rozporového konania a zákon sa už aj dal na schválenie vláde Slovenskej republiky. Sme nemilo prekvapení,“ píše pán Cehlárik, „pretože takúto cestu zákona sme nečakali a v skutočnosti len verejnoprávny vysielateľ zvyšuje titulky o 5 %, ostatné súkromné televízie v tomto volebnom období zvyšujú o 3 %. Najhorší prípad sú súkromné televízie. Po desiatich rokoch majú iba 22 % pokrytia titulkami s tlmočením do slovenského posunkového jazyka.“
Ešte si vyberiem jeden odsek z listu pána Cehlárika, kde sa pýta: „Prečo my vyjadrujeme nesúhlas, je ten dôvod, že osoby so sluchovým postihnutím doteraz v tak nízkom pokrytí titulkami nemajú možnosť sledovať plnohodnotne televíziu ako počujúca majoritná spoločnosť a zároveň ma toto dopad aj na nepočujúce deti, ktoré by si vďaka titulkovaniu rozšírili slovnú zásobu, rozvíjala by sa im schopnosť používať slovenský jazyk v správnej gramatickej forme. Treba myslieť na budúcnosť našich detí.“ Toľko z listu pána Cehlárika a ja budem pokračovať, ak dovolíte.
Pri čítaní návrhu tohto zákona o mediálnych službách ma zarazil aj fakt, že stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov, ktorá dáva odporúčania, resp. neodporúčania k zákonom pri tomto zákone, vyjadrila nesúhlasné stanovisko, takže asi tiež má na to svoj dôvod. Žiadam vysvetlenie týchto častí zákona, pretože v opačnom prípade mám pochybnosti, či tento návrh zákona a takýto zákon, ak ho prijmeme, má vôbec s týmito nedostatkami opodstatnenie.
Jedným odsekom by som sa vrátila aj k RTVS, pretože sa na nás obrátila v súvislosti s návrhom zákona Rada RTVS. RTVS vznikla a funguje na základe vlastného zákona, takže je nelogické, ak v návrhu tohto zákona požadujete od RTVS povinnosť o uvádzaní údajov o vlastníckej štruktúre a konečnom užívateľovi výhod. Mám za to, že to nemá logiku, pretože týmto ich zaväzuje ich vlastný zákon, ktorý bol prijatý tu v Národnej rade.
V nedávnej minulosti vás, NKÚ vám vytkol finančnú poddimenzovanosť RTVS, tak sa pýtam, ako si vlastne má plniť svoju funkciu a produkovať kvalitu, ktorú od nej, samozrejme, požadujeme, navyše bez zvyšovania koncesionárskych poplatkov, ak nemá požadované zdroje. A vy ešte v tomto návrhu zákona pripravíte RTVS-ku o 21 mil. eur. Pri ich rozpočte, to určite pochopíte, že bude likvidačná záležitosť.
Ja som si verejnoprávnosť tohto média ctila a poskytla som v rámci možností aspoň zdroje na zmluvu so štátom. A urobila som to aj preto, aby sme vyhli zvyšovaniu koncesionárskych poplatkov. A toto vám v zákone úplne vypadlo. Naopak, zdroje im beriete a požadujete uzákoniť niečo, čo máte jasne dané iným zákonom.
Takže vás prosím, pani ministerka, začnite sa týmito nedostatkami vážne zaoberať a potom nám predložte kompletný a kompetentný návrh zákona o mediálnych službách, pretože zákon v takejto podobe určite za kolegov zo strany HLAS - sociálna demokracia nemôžeme podporiť.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem pekne. Naozaj len veľmi kratučko, pretože, zdá sa, že tí, čo reagovali, tak všimli si v podstate to isté. Áno, všimli sme si to financovanie cez tie obce, aby to nedopadlo tak, ako Národný cintorín v Martine, že niekedy majú peniaze, a ak mesto nie je v kondícii, tak peniaze nemajú, takže verím, že toto sa dotiahne, pani ministerka.
Pán poslanec Fecko, no áno, sú to technikálie, ktoré predpokladám, keď Jurkovič začal navrhovať a pripravovať a stavať túto mohylu, tak nikto nerátal s tým, že bude ju treba aj ošetrovať a bude možno s tým problém, takže toto už ale, bohužiaľ, my tu nevyriešime, takže tiež asi otázka na ministerku kultúry.
No a tam, pán poslanec Mičovský, ja si myslím, že to je záležitosť jednej diplomatickej debaty s naším zastupiteľstvom v Ríme. Z mojich skúseností viem, že oni boli mimoriadne vždy ústretoví, takže verím, že aj toto sa podarí, a urobiť ten slovenský preklad, samozrejme, bude to chcieť novú tabuľu, ale nepredpokladám, že by to boli nejaké horibilné sumy, takže myslím si, že všetko je riešiteľné.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, keď som v roku 2018 predkladala vláde Slovenskej republiky návrh vyhlásiť Rok Milana Rastislava Štefánika, malo to svoje opodstatnenie, malo to svoj význam a doteraz som hrdá na to, že som tak urobila. Osobnosť Milana Rastislava Štefánika si to zaslúži, zaslúžila. A som veľmi rada, že v našich intenciách pokračuje teraz aj pani ministerka.
Pietna mohyla na Bradle si naozaj vyžaduje neustálu pozornosť a veľa peňazí a rovnako aj historická budova strážnice, ktorá je národnou kultúrnou (ruch v sále a zaznievanie gongu) pamiatkou, ale možno mnohí ani netušia, kde táto národná kultúrna pamiatka je. Ak idete na Bradlo, tak po ľavej ruke dolu pod kopcom. Je to naozaj skvost a taký trošku zabudnutý... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Pardon... (Rečníčka sa obrátila k predsedajúcemu.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa, lebo takto sa nepočujeme. Čiže, kolegovia, poprosím vás, aby ste debatovali mimo rokovacej sály.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR SR
Takže národná kultúrna pamiatka Strážnica, takisto si pozornosť vyžaduje rodný dom Milana Rastislava Štefánika v Košariskách a v katastri Priepasného takisto veľká časť, ktorá práve spadá pod mohylu na Bradle. Iniciovali sme vtedy aj výjazdové rokovanie vlády v Brezovej pod Bradlom, aby sme demonštrovali význam celej tejto lokality, význam mohyly, význam Milana Rastislava Štefánika. Vtedy sme vyčlenili 0,5 mil. eur na revitalizáciu mohyly a celého jej okolia. Takisto okolo 250-tisíc eur na rekonštrukciu strážnice a ďalšie zdroje na zveľadenie fary v Košariskách aj časti Priepasného.
Podľa mojich informácií aj obce, aj mesto Brezová pod Bradlom častokrát žiadali prostriedky na zveľadenie spomínaných lokalít aj zo zdrojov dotačného systému ministerstva kultúry, ale ako tu už odznelo, to sú peniaze, ktoré môžu a nemusia byť, pretože nie je naň žiadny nárok.
Tak sme teda uvažovali, akým spôsobom vyčleniť systematicky každý rok nejaké zdroje, a teraz som to v tom návrhu zákona našla, čo ma veľmi potešilo, a z toho dôvodu teda chcem povedať, že poslanci za stranu HLAS - sociálna demokracia určite podporia tento návrh zákona, pretože pokračuje v dobrej myšlienke pravidelne zabezpečiť zdroje na údržbu mohyly celého areálu pamätníka vrátane teda tej spomínanej strážnice.
Našla som tam mechanizmus, ktorý by mal zabezpečiť podobné financovanie, ako je to v prípade Národného cintorína v Martine, teda predpokladám, a to, dúfam, že pani ministerka vysvetlí, či je to tak, alebo nie je to tak, teda predpokladám, že v rámci samotného dotačného systému ministerstva kultúry bude uvedená samostatná podkapitola, a tou bude pamätník alebo mohyla na Bradle, to už neviem, ako, ako urobíte, pani ministerka zrejme vysvetlí, ale je tu jedno ale a hovorí sa, že vždy to podstatné príde po tom ale.
Takže chcem sa opýtať aj na základe skúseností s Národným cintorínom v Martine, ktorý síce má napísané v dotačnom systéme, že každý rok by mal dostať 50-tisíc eur. Sú ale roky, keď dostane len 25- alebo 30-, a súvisí to práve s kondíciou mesta. Tu som takisto našla, možno to je pravda, možno to nie je pravda, skúste vysvetliť, pani ministerka, či v tomto návrhu zákona je to naozaj tak, že to súvisí s finančnou kondíciou spomínaných obcí a mesta Brezová pod Bradlom.
Toto je momentálne za mňa všetko.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som, pán kolega Taraba, len nadviazala na to, čo si povedal, je to výborný nápad, spravovanie pamätníkov našich významných dejateľov, napríklad aj pod gesciou Matice slovenskej (ruch v sále a zaznievanie gongu), ja som dokonca vyčlenila práve pre tento účel, práve Matici slovenskej zdroje, aby sa mohli obnovovať, opravovať, prípadne inštalovať a vyrábať nové tabule našich významných dejateľov. Nebolo to veľa peňazí, ale stačilo to na to, aby sme systematicky tieto, tieto záležitosti riešili. Ja viem o tom, že napríklad Matica slovenská mala vypracovaný harmonogram, tento rok urobíme toto, na budúci rok sa budeme venovať tým a tým dejateľom v takej a v takej podobe.
No, bohužiaľ, keď sledujem financovanie Matice slovenskej, ako prichádza pravidelne o príspevok 400-tisíc eur, vlani aj tento rok, tak myslím si, že aj táto iniciatíva už je minulosťou.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Len na dovysvetlenie, pani ministerka, prečo Betliar. Betliar preto, že štátny kultúrny majetok Betliar má v gescii aj Krásnu Hôrku, to znamená Krásna Hôrka, Betliar je jedno riaditeľstvo a to sídli v Betliari, takže preto Betliar.
No tú zmluvu s obcou som zabezpečovala ešte ja s pánom starostom, takže toto všetko vieme, ale zareagovala by som na tie prekvapenia, o ktorých ste hovorili. Tým sa proste nevyhnete, akokoľvek budete mať veci pripravené, pretože ani my sme sa nevedeli vyhnúť tomu, že pri rekonštrukcii Slovenskej národnej galérie sa jedného dňa prepadol bager do podzemia, o ktorom nikto netušil, že tam je. To znamená, že toto sú veci, s ktorými budete musieť sa vysporiadať za pochodu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
V podstate sme sa asi na 90 % všetci diskutujúci vo faktických zhodli v tom, že treba proporčne rozdeliť finančné zdroje medzi všetkých 13 národnostných menšín, ktoré na Slovensku fungujú. Takže ja by som len dodala, že teším sa teda na novembrovú schôdzu, na ktorej budeme hovoriť o tom, ako sa budú finančné zdroje rozdeľovať ďalej.
Nepostrehla som, či bude na novembrovej schôdzi, pán poslanec, zakomponované aj nejaké proporčné rozdelenie finančných zdrojov zo štátu pre Maticu slovenskú, lebo ak hovoríme o proporčnom rozdelení, tak určite Matica slovenská by potrebovala posilniť. No a budem teda čakať, ako sa vysporiadate napríklad aj s úlohou transformácie Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľa z toho, čo ja som chcela povedať, už tu odznelo, tak nebudem sa opakovať, ale poukážem na niektoré fakty. Ako ministerka kultúry som naozaj vysokú pozornosť venovala aj kultúre národnostných menšín, pretože som presvedčená o tom, že národnostné menšiny, ktoré na Slovensku žijú, sú povinné, by som povedala, udržiavať svoje kultúrne tradície a takto zveľaďovať svoju identitu. Sú to národnosti, ktoré tu žili, žijú a verím, že aj budú žiť. Takmer všetky národnosti, ktoré tu žijú, majú svoje zväzy a združenia a všetci vieme, že ich majú najmä kvôli jednoduchšej prezentácii navonok a, samozrejme, aj kvôli jednoduchšiemu získavaniu finančných zdrojov na svoju prezentáciu.
Každý zástupca takéhoto zväzu by vám vedel povedať, že zdroje na svoju existenciu získavajú dlho a ťažko. Chápem, že pán poslanec dáva do popredia najmä národnostnú menšinu, z ktorej pochádza, a snaží sa zákonom upraviť financovanie tejto menšiny zo štátneho rozpočtu, aby jednoducho aj príslušníci maďarskej národnostnej menšiny združení v Csemadoku mali svätý pokoj a svoje peniaze dostali automaticky každý rok na účet. Maďarský spoločenský a kultúrny zväz Csemadok je naozaj stará kultúrna inštitúcia, ja tomu rozumiem, ale je len jedna z mnohých v tejto krajine.
Ja neviem, pán poslanec, či už máš aj dohodu s ministrom financií, že každý rok automaticky 300-tisíc eur priklepnú do kapitoly ministerstva kultúry automaticky na tento účel. Zaujíma ma ale, či takto budeš postupovať aj pri iných zväzoch a združeniach a či budeš rovnako žiadať štátom garantovanú finančnú pomoc aj pre zväz Rusínov, Bulharov, Čechov, Ukrajincov, Poliakov, Maďarov a podobne, pretože na Slovensku žije podľa oficiálnych štatistických údajov, dnes sme to už niekoľkokrát počuli, ale ja to zopakujem, trinásť národnostných menšín.
Verím, že tých 300-tisíc eur ročne, ktoré navrhujete vyčleniť z kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na Csemadok, nie sú tie peniaze, ktoré ste vlani a tento rok zobrali Matici slovenskej z jej vydavateľskej a kultúrnej činnosti, pretože pravda je taká, že Matica slovenská vždy akceptovala dodatok v podobe 400-tisíc eur pre Maticu slovenskú, bol to dodatok k zmluve o financovaní Matice slovenskej, a tieto peniaze, by som povedala, takmer automaticky za našich vlád – teda okrem milión 370-tisíc – dostávala Matica slovenská práve na kultúrnu a vydavateľskú činnosť.
Pán poslanec, je známe, aj mediálne známe, že máte nadštandardné vzťahy s niektorými členmi maďarskej vlády, tak skúste možno svojim maďarským priateľom, členom vlády navrhnúť, aby z tej kôpky miliónov, ktoré hodlajú investovať do kúpy národných kultúrnych pamiatok na Slovensku, vyčlenili časť pre Csemadok.
Všetky informácie, o ktorých som chcela ďalej hovoriť, už tu odzneli, poviem teda to, čo tu neodznelo. Ja ovládam maďarský jazyk, pretože moji prarodičia nehovorili po slovensky, hovorili iba po maďarsky, ja veľmi dobre viem, čo je to Csemadok, pretože cez prázdniny ma starí rodičia aj s mojou sestrou často brávali na podujatia Csemadoku a doprajem členom tohto spoločenského a kultúrneho zväzu podstatne viac financií, ako majú doteraz, ale prosím, nie na úkor našej národnej kultúrnej inštitúcie Matice slovenskej. Prosím rovnakú pozornosť naozaj venovať aj iným národnostným menšinám, ktoré na Slovensku fungujú takisto vo svojich zväzoch a združeniach.
A predsa len na záver by som pripomenula ešte jeden fakt, pretože sa tu o ňom hovorilo viackrát, je rozumný a takisto ho mám vo svojom návrhu. Pred štyrmi rokmi na Slovensku vznikol špecifický fond, hovorili sme o tom, je to Fond na podporu kultúry národnostných menšín, takýto je jeho oficiálny názov, ktorý pracuje so štátnymi prostriedkami. Každý rok dostáva Fond na podporu kultúry národnostných menšín 8 miliónov eur. Tieto peniaze sú určené práve na podporu kultúry národnostných menšín, všetkých národnostných menšín, ktoré na Slovensku žijú. Mnoho podujatí aj v rámci Csemadoku dostalo na svoju činnosť desaťtisíce eur, to vieš dobre, pán poslanec, práve pre Csemadok. Ak chcete kultúre národnostných menšín všetkým, nielen tej maďarskej, pomôcť, skúste sa, prosím, zamerať na transformáciu, reštrukturalizáciu alebo akokoľvek to nazveme, na reformu Fondu na podporu kultúry národnostných menšín tak, aby naozaj pomáhali kultúre všetkých, podotýkam, všetkých národnostných menšín, ktoré na Slovensku žijú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec, viacerých nás vyrušil ten tvoj pojem národnostná komunita. Chcela som odcitovať ústavu, ale keďže to urobil pán podpredseda Blanár, tak len pripomeniem, že takmer všetky zákony na Slovensku, ktoré upravujú spolužitie aj s národnostnými menšinami, hovoria o národnostnej menšine, či už je to zákon 184 – asi jeden z najdôležitejších – z roku ´99, to je zákon o používaní jazykov národnostných menšín, zákon o národnostných menšinách. Dokonca zákon o matrikách 154/1994, všetky používajú pojem národnostná menšina, zákon o školstve takisto. Takže skúsme sa ujednotiť, keď budeme nabudúce hovoriť o národnostných menšinách, že predsa len aj podľa našich platných slovenských zákonov sú to národnostné menšiny.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Už sme si dnes v rozprave vo faktických poznámkach od koaličných pánov kolegov poslancov naozaj vypočuli všeličo, ale tak ako sme sa nič nedozvedeli k praktickým opatreniam na zmiernenie silných ekonomických dopadov na ľudí od pána ministra Sulíka, tak sme sa teda nedozvedeli nič ani od našich koaličných kolegov.
Som preto veľmi rada, že aspoň rozprava od nejakej pol šiestej, kedy vystúpili väčšinou opoziční poslanci, prináša aspoň aké také ponuky na to, aby sa situácia dala pre ľudí zmierniť. No a tak, ako správne povedala pani poslankyňa Saková, krajiny Európskej únie robia opatrenia, dozvedeli sme sa aj z médií, čo robia Taliani, čo robia Česi, Španieli a tak ďalej. Áno, pracujú na kompenzáciách pre svojich ľudí, ale pán minister najmä doobeda ukazoval grafy a dáva tragikomické rady, ktoré sa pomaly stávajú virálom. Takže som rada, že aspoň pred osemnástou hodinou odznievajú v rozprave z úst opozičných poslancov nejaké náznaky riešenia a verím, že sa nimi bude ministerstvo hospodárstva zaoberať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som zareagovala najmä na tú kultúru u našich zahraničných Slovákov.
Pán predseda spomínal, že väčšina dotácií sa využíva na jednorazové akcie, akcie v kultúre. Pýtam sa a kde inde by sa mali? Pretože tá kultúra je unikátnym spôsobom toho, ako predstaviť tú slovenskú kultúru Slovákov, ktorí žijú ďaleko za hranicami krajiny svojich predkov.
Opýtala by som sa teda, ako sa pomáha napríklad na Vojvodine, kde aj po 200 rokoch uchovávajú krásnu slovenčinu, ktorú by im mohli aj mnohí Slováci žijúci v Slovenskej republike závidieť. Uchovávajú naše tradície. Viem už dlhodobo, že sa napríklad zaujímajú o výstavbu Domu Slovákov v Novom Sade, takže zaujímalo by ma, v akej je to rovine.
Ako napríklad pomáhame veľmi silnej komunite, ktorá žije v Kovačici a zriadili tam dokonca aj unikátnu a svetovo známu galériu.
No a potom druhá otázka smeruje, ako vyzerá konkrétna pomoc Slovákom, ktorí žijú v Maďarsku? Znalosť slovenského jazyka totiž na jedinom slovenskom gymnáziu, ktoré je, myslím, v Budapešti, je veľmi slabá a v časoch, keď som tam bola, tak sa sťažovali, že jednak nemajú dostatok kvalitných slovenských učiteľov a nemajú ani dostatok kvalitnej slovenskej učebnej literatúry.
Takže poprosila by som odpovedať na tieto otázky.
Ďakujem.