Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka kultúry dnes večer pred niekoľkými hodinami povylievala kýble špiny na ministerstvo kultúry pod mojím vedením. Ja pevne verím, že ak si ešte raz zo záznamu vypočuje, čo narozprávala, zistí, že konala v afekte a nepripravená a hlavne ani slovom nereagovala na to, čo je zmyslom dnešnej mimoriadnej schôdze. Takže dovoľte, ja sa budem venovať téme.
Naozaj nebýva zvykom odvolávať premiéra po štyroch mesiacoch pôsobenia na čele vlády, hlavne keď sme čelili pandémii a spoločnosť a vláda mali čo robiť, aby sa s tým vyrovnali. Dnes však na Slovensku vznikla mimoriadna situácia, ktorú nemožno nazvať inak ako zásadný rozpor medzi kultúrnosťou politiky a jej nekultúrnosťou. Rozpor medzi klamstvom a popieraním pravdy, medzi čistou zlodejčinou a jej radikálnou snahou legitimizovať ju v očiach verejnosti. Som zlodej, no a čo, pýta sa predseda vlády vo svojich statusoch a bohorovne sa tvári, že vlastne o nič nejde. Tvári sa, že je to dovolené v mene nastolenia akéhosi vyššieho princípu spravodlivosti, ktorá vedie k nastoleniu večného dobra. Vieme však, že nastolenie spravodlivosti cez nespravodlivosť či klamstvo je opäť len klamstvom. A každého to v konečnom dôsledku dobehne, čoho sme nakoniec dnes svedkami. Máme tu koalíciu plagiátorov bohorovných vo svojej moci a slabých vo svojej lži voči verejnosti a voličom, ktorým niečo sľubovali.
Dovoľte mi použiť vyjadrenia pani ministerky Milanovej, ktoré prezentovala v čase odvolávania predsedu Národnej rady Andreja Danka pre jeho plagiátorstvo. Vo svojom plamennom - v tom čase opozičnom - príhovore na tomto mieste rečnila o tom, akým je predseda Národnej rady negatívnym príkladom pre našich mladých študentov. Hovorila o tom, že legitimizuje klamstvo a rodičia od svojich dedí čelia otázke, keď môže on, teda Danko prečo nemôžeme my.
Dnes sa pýtam pani ministerky, kde je váš plamenný hlas, kde je vaše rozhorčenie nad nekultúrnosťou plagiátorstva a jeho negatívnych dopadov na vedomie mladých ľudí. O tomto ste, pani ministerka, mlčali. Chápem, týka sa to predsa vášho predsedu strany a vášho premiéra. Vo vašom hnutí sa pravda prestala nosiť, je zbytočnou príťažou a radšej sa treba sústrediť na udržanie moci ako na hovorenie pravdy vlastným voličom. Predsa len, pani ministerka, zaujímalo by ma jedno stále platia vaše slová o plagiátorstve ako o zle, stále platia slová o zlom výchovnom momente pre študentov? Ja vás vyzývam, aby ste odpovedali, nie mne, aby ste odpovedali svojim voličom, čo sa stalo s vašim presvedčením a vašimi zásadami. Vtedy ste zakončili svoj prejav slovami, že Danka neodvoláme pretože nám záleží na udržaní koalície. Naozaj dnes vaša odvaha siaha iba po dvere vašej ministerskej kancelárie? Mlčali ste a mlčíte, pretože sa snažíte zabudnúť aj na svoje výroky o Rómoch a ich nevyberaných chúťkach, predsa len k image ministerky kultúry sa takáto nekultúrnosť nehodí a tvárime sa, že sa nikdy nič také nestalo a nikdy nič také ani nebolo. Aj toto je dôkaz vašej dvojitej morálky, ktorú dnes voličom servírujete v priamom prenose. Vaše mlčanie nie je len znakom vašich postojov z krátkej minulosti vášho pôsobenia, ale je základným znakom, ktorý sprevádza aj dnes činnosť ministerstva. Ministerstvo kultúry totiž prestalo žiť, stíchlo, nepomáha, nepracuje. Našli ste naozaj, ako som už spomínala, na stole peniaze, ktoré mohli pomôcť vašim vlastným organizáciám a ľuďom, ktorí v nich pracujú. Našli ste nielen peniaze, ale aj rozpracované projekty, ktoré smerujú k obnove kultúrnych pamiatok. A výsledok, jedno veľké ticho.
Počúvam len, musíme zriadiť komisiu, musíme urobiť audit, musíme sa poradiť, prehodnotiť a uvidíme. Nahádžem špinu na Laššákovú, odvediem pozornosť od seba. Každý deň senzačné internetové PR, to vám veľmi dobre ide, virtuálna realita na výbornú, ľudia však žijú svoj každodenný reálny život. Zlyhali ste pri pomoci ľuďom v kultúre, pretože fakty hovoria, že celková sociálna a ekonomická pomoc je jedna z najslabších, najpomalších a najkomplikovanejších. Zlyhávate v tom základnom a to je viac ako smutné.
Naposledy ste prišli s konceptom reštartu kultúry a predložili ste materiál revízie výdavkov na kultúru a v čase, keď ľudia potrebujú každodennú pomoc od štátu, a teda aj od vášho ministerstva, hovoríte o ušetrení viac ako 19 mil. eur. Sami hovoríte, že ide o proces dlhodobý a tie peniaze sa budú hľadať len postupne. Takže dnešná pomoc nulová.
Poviem úprimne to, čo viac-menej povedal aj jeden zo známych hercov Slovenského národného divadla, a ako iste viete tak väčšina z nich ma vôbec nemilovala, ale napriek tomu sklamanie tento pán na margo vašej práce povedal niečo v zmysle: „Keď nás potrebovali, tak nás oslovovali, keď my potrebujeme pomoc, nechávajú nás tak.“
Kultúra totiž nie je firma, v ktorej optimalizujete náklady, je to živý organizmus, ktorý len veľmi ťažko vopcháte do excelovských tabuliek. Ak sa o to pokúsite, kultúru zadusíte. Mrzí ma, že dnes napríklad uvažujete o zvyšovaní koncesionárskych poplatkov. To, že vaša vláda trestá dôchodcov, sme už niekoľkokrát povedali, to, že si ste si z nich urobili nepriateľa č. 1, vidia dnes už naozaj všetci, nechápem ale prečo. Po tom, čo ste im zobrali 13. dôchodok, verím, že im opäť nezriadite a nezvýšite koncesionárske poplatky, pretože mám pocit, že práve o tomto reálne uvažujete. Je to neprípustné a očakávam, že sa ako ministerka postavíte proti tomu a nebudete mlčať tak, ako to robíte v prípade kauzy vášho predsedu strany.
Rovnako ma mrzí, že siahate na Maticu slovenskú, je to duchovný zdroj života Slovákov a vy pokojne sledujete, aký nekultúrny dialóg sa o nej vedie. Hovoríte o inklinácii k histórii a na druhej strane k matici pristupujete tak, akoby mala byť zlikvidovaná.
Pri predkladaní programového vyhlásenia vlády ste hovorili, že kultúra je síce na jeho konci, ale vy urobíte všetko preto, aby to bolo opačne. Odvtedy sa ale nič nezmenilo, nekonáte a mlčíte. Žijete svoj vlastný virtuálny svet na Facebooku, ale to pre politický život nestačí. Mlčíte pri morálnych prešľapoch vládnej koalície, to je strašne málo. Prichádza čas, aby oproti vášmu tichu na Slovensku zaznel hlas.
Ďakujem za pozornosť.
