Vážený predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, teším sa, že máme v druhom čítaní náš návrh zákona o hazardných hrách. Teším sa preto, lebo obmedzenie hazardu bolo jedným z našich priorít, priorít hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. A teším sa aj preto, pretože považujem naozaj hazard za veľmi nebezpečnú vec, ktorá ohrozuje verejné zdravie a ktorá ohrozuje hlavne rodiny na Slovensku. Bolo tu už mnoho povedané, bolo tu povedané aj to, že jedna, jedno euro, ktoré získame z hazardu, nás potom stojí 3 až 4 eurá v zdravotnej starostlivosti a v sociálnej podpore. Sú naozaj mnohé príbehy ľudí, ktorí sa vďaka hazardu dostali na dno. A preto chcem trošku poukázať aj na to, že hazard je otázkou, ktorá sa veľmi dotýka naozaj rodín, ktorá sa dotýka psychiky obyvateľstva, dušeného zdravia.
Patologické hráčstvo, na ktoré sa liečilo posledné roky, mám tu čísla, prepáčte, áno, približne 300 ľudí ročne sa liečilo na závislosť na hazarde a na Slovensku podľa oficiálnych štatistík, ktoré sú z predošlých rokov, žije približne 50-tisíc ľudí závislých na hracích automatoch, 17 % žiakov základných škôl a až štvrtina študentov a učňov stredných škôl sa s hazardom v nejakej podobe stretla. Hazard patrí medzi nelátkové závislosti, ale vytvára psychickú závislosť, ktorá je..., a ktorá je stupňovaná tým, že na začiatku ten hrajúci vyhráva a vzrastá v ňom túžba vyhrať veľké sumy. Toto sa mu spočiatku darí a sníva o tom, že zmení svoj život, ale málokto dokáže zastaviť v tejto fáze a prechádza do fázy výhier a nes..., do fázy prehier a neskôr prichádza strata kontroly nad hraním.
Ten priebeh závislosti je podobný ako pri látkových závislostiach a veľkú moc má v tomto práve štát, ktorý môže tento hazard regulovať. Stretli sme sa s tým už aj pri petícii v Bratislave, že naozaj bol veľký tlak na to, aby hazard zakázaný nebol, pretože boli za tým veľké finančné záujmy. Ja sa chcem oprieť o pár bodov, ktoré prinášame a ktoré si, ktoré považujem za dôležité, pretože to, či niekto bude hrať hazard, na to vplýva niekoľko faktorov. Je to jednak jeho osobnosť, je to jeho rodinné zázemie a možno ťažké životné okolnosti, ktoré ho stretávajú, ale je to aj to, ako často sa s tým hazardom stretáva, nakoľko ho vidí okolo seba. Keď sme rok bývali v Prahe, tak naozaj v niektorých mestských častiach sme videli hazardné herne na každom kroku. Sú to veľmi výrazné budovy, ktoré blikajú, ktoré lákajú ľudí, preto som veľmi rada, že v našom návrhu zákona chceme obmedziť aj umiestnenie týchto herní tak, aby boli čo, čo najďalej od práve tých najzraniteľnejších ľudí, ktorými sú učni, ktorými sú študenti.
Tiež som veľmi rada, že sme vrátili kompetenciu samospráve, ktorá môže teraz rozhodovať sama o tom, či hazard povolí, alebo nepovolí na svojom území. Môžme, môžme o tom polemizovať s tým, že možno teraz ten najväčší tlak bude práve na tých poslancov samosprávy, primátorov a starostov. Avšak myslím si, že toto sú ľudia, ktorí dostali mandát vo voľbách a ktorým by sme mali v tomto dôverovať.
Chcem sa dotknúť i jednej otázky, je to skôr taká, taká polemika, ktorou, nad ktorou uvažujem už dlhšie. Pred tromi rokmi som išla na pobočku pošty a na dverách sklenených boli nalepené dva plagáty. Jeden plagát hovoril o tom, že výplata dávok bude od 20. 4. (ruch v sále), tesne pod tým bol plagát, kde boli ešte väčšími písmenami napísané stávky Tiposu. (Neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu.) Opäť som sa s tým stretla nedávno, keď som bola na pošte, a nad okienkom bol papier, kde bolo napísané, tu môžte vybrať listy, zásielky, balíky, pod tým bolo - žreby a pod tým bolo dvakrát takým veľkým tučným a podčiarknutým písmom - stávky Tipos. Toto je taká moja dilema, ktorú možno teraz nezachytávame ešte v plnosti, ale podpora takejto stávkovej mentality je podľa môjho názoru na úkor zdravotné..., zdravo..., verejného zdravia a psychického zdravia obyvateľstva. Je to zvláštne, že práve prostredníctvom štátnej inštitúcie, ktorou je Slovenská pošta, povzbudzujeme ľudí veľmi, veľmi aktívne, veľmi sofistikovane k tomu, aby si nakupovali žreby, losy a aby tipovali. Je mi zrejmé, že peniaze ktoré sú získané z tohto predaja, idú neskôr do športu a do iných verejnoprospešných účelov, na druhej strane nepovažujem takúto stratégiu za dobrú a šťastnú. Ale hovorím, je to, je to naozaj taká moja vnútorná dilema.
To, s čím sa budeme musieť neskôr ešte vysporiadať, ak sa nám podarí obmedziť hazard a kvízomaty, je hazard v online priestore. Stretávajú sa s tým aj naše deti a stretáva sa s tým mnoho ľudí. A môžme možno oponov..., tí, čo oponujú nášmu návrhu zákona, hovoria, že sa to presunie do týchto online herní, čiže toto je podľa mňa taká výzva do budúcnosti a výzva možno o tom, že ako správne podporovať rodinu, ako správne podporovať duševné zdravie obyvateľstva.
Nechcem, nechcem už viac hovoriť, pretože moji kolegovia povedali to podstatné, ale som presvedčená, že už tento návrh zákona napomôže k tomu, aby, aby naše rodiny menej trpeli týmto hazardom a tiež aby sa naše verejné priestranstvá očistili od týchto škaredých prvkov, ktorými tieto herne sú. Osobne nie som za úplný zákaz. Som presvedčená, že ak je niekde veľké kasíno, kde je registrovaný vstup a kde sú ľudia, ktorí si to môžu dovoliť a chcú si zahrať, nemám s tým až taký problém. Mám problém s tým, že ten hazard v tejto podobe drobných automatov, predaja losov, žrebov a tiketov máme v podstate na každom kroku. Je to, je to veľká zodpovednosť práve nás poslancov, aby sme zvažovali aj ďalšie kroky v obmedzení hazardu a zlepšení podpory rodiny na Slovensku.
Ďakujem.
