Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, opäť tu máme vášnivú diskusiu a moji kolegovia, ktorí sú tak vzácne zohratí, strácajú nervy. Myslím si, že strácať nervy nie je mieste, pretože tento návrh zákona je v zásade, čo sa týka reštrikcií, bezzubý, ako by povedali naši ultrakonzervatívni kolegovia.
O čom tu hovoríme? Na jednej strane je tu vytýkané, že niekto nemá páru. Ja si dovolím povedať, že páru mám. Roky som spolupracovala s poradňou Alexis, ku mne chodili ženy do poradne, ktoré mali za sebou spontánny alebo umelý potrat. Niektorá to zvládala lepšie, niektorá horšie. Baviť sa o tom, že to je obyčajný zákrok, myslím si, že nie je na mieste a myslím si aj to, že človek, ktorý ide študovať medicínu a ide vykonávať prácu gynekológa - pôrodníka, tam nejde preto, aby mohol zabíjať nenarodené deti. Možno niekto to zoberie ako nevyhnutné zlo a iný sa dokáže postaviť a povedať, že on toto robiť nebude.
Pani Bittó Cigániková, pán Cmorej, hovoríte tu o kvalitných štúdiách a o tom, že tá úbohá mimovládka nedostala dotáciu. Z môjho pohľadu je určite lepšie financovať organizácie, ktoré pomáhajú veľmi konkrétne tehotným ženám, ktoré sú v sociálne zlej situácii, ako napríklad Zachráňme životy alebo poskytujú odborné poradenstvo, či už medicínske, psychologické alebo sociálne, ako napríklad poradňa Alexis. Ja si myslím, že ak si postavíme na jednu stranu nejakú kvalitnú štúdiu, ktorá môže mať aj tristo strán a môže mať neviem koľko zdrojov, a na druhú stranu si postavíme ženy, ktoré reálne dostali pomoc, z môjho pohľadu je zrejmé, kde sú tie peniaze lepšie investované.
Poďme sa baviť o tom, akých žien sa dotýka tento návrh zákona.
Máme ženu, ktorá zistila, že je tehotná, že je neočakávane tehotná z rôznych dôvodov. Máme ženy, ktoré jednoducho dieťa nechcú. Týchto žien sa tento zákon nedotýka nijako. Tieto ženy sa jednoducho rozhodli z rôznych dôvodov a možno okolie dalo preč ruky a možno ony sami si povedali, že v tejto chvíli chcem robiť niečo iné a jednoducho sa na to necítim, hotovo. Stretla som takú ženu v pôrodnici, stretla som ich veľa. To sú jednoducho ženy, ktoré si v tej chvíli povedali.
Potom tu máme ženy, ktoré zastihlo tehotenstvo v situácii ťažkej, či už to bola sociálne ťažká situácia, málo peňazí, veľa detí, muž pije alebo je muž násilník alebo žena študuje, čokoľvek. Priniesli sme napríklad tehotenské štipendium, priniesli sme určitú pomoc v tehotenstve. Ale myslím si, že vždy je čo priložiť, pretože štát by mal byť solidárny voči ľuďom, ktorí sú v núdzi a ktorí potrebujú pomoc. Tehotná žena v istej núdzi je. A moja otázka je, aké, aké sú tie optimálne riešenia týchto sociálnych situácií? Ja si myslím, že štát by nemal odťahovať ruky preč od týchto žien, ale mal by im naopak poskytnúť alternatívy a konkrétnu pomoc, tak ako to robí aj tento návrh zákona. Je to, či to je krízové bývanie, či to je príspevok pre matky, ktoré majú viacej detí, zníženie poplatku registrácie za auto, či to je navýšenie poplatku pre postihnuté dieťatko, pre štvrté dieťatko a tak ďalej. Potom tu máme tú kategóriu zdravia dieťatka a tam nám spadajú tieto detičky.
Dvadsaťsedem športovcov nás reprezentovalo na paralympiáde a jedenásť medailí doniesli. Poviem len také dve mená, ktoré mňa veľmi oslovili. Ako dieťa som čítala knižku od Denisy Legrisovej Taká som sa narodila. Narodila sa bez rúk a bez nôh. A hovorila, že možno ak by sa to stalo niekedy v dávnej dobe, možno v nejakej Sparte alebo v Aténach, skončila by niekde pádom zo skaly alebo na smetisku. Táto žena napriek svojim hendikepom sa naučila šiť, naučila sa postarať o seba a maľovala. Maľovala ústami, ako mnoho iných umelcov.
Spomeniem druhé meno, Nick Luičič, ktorý takisto sa narodil bez končatín a prešiel si svojím peklom, prešiel si depresiou a mal mnoho otázok ako mnoho ľudí, ktorí sú zdravotne postihnutí. Aj ja sama, keď som sa nejakých desať rokov života dusila v astme, tak isto som mala pochybnosti. Čo s tým? Ako? Mám okolo seba mnoho takých ľudí. Aj rodičia, ktorým sa narodí dieťatko s Downovým syndrónom alebo s akoukoľvek ťažkou diagnózou, si kladú tieto otázky. Ale krízy sú tu práve preto, aby ľudia sa menili, aby ľudia rástli a štát by mal podať pomocnú ruku a mal by ju podať adekvátne, pretože vieme, že tá sociálna pomoc nie je dostatočná. Vždy je priestor na to, aby sme pridali viac.
Čo sa týka ohrozenia života ženy, ja považujem za podpásové uvádzať tu argumenty o tom, že nejaký lekár nútil ženu prenášať mŕtve dieťa niekoľko dní a ohrozil ju. Toto je na podnet na Úrad pre zdravotnú starostlivosť. Toto je pochybenie lekára, ale to nie je argument predsa proti tomuto zákonu. Čo to má s tým spoločné, do kelu? Veď lekári robia chyby a musia niesť zodpovednosť, ak to urobia. Ale to nie je o tom, či ten lekár bol kresťan, alebo prečo to urobil. To je jednoducho pochybenie odborné a tak by sa to aj malo riešiť.
Čiže ja chcem, chcem naozaj apelovať na to, buďme solidárna spoločnosť, podajme pomocnú ruku rodinám, ktoré majú viac detí, pretože nesú ťažšie bremeno. Áno, tá rodina, ktorá má tri deti, štyri deti, tak potrebuje aj väčšie auto, potrebuje naozaj viacej toho. A potom je tu legitímna otázka. Čo je tá hodnota? Akou optikou sa na to pozerám? Pretože z môjho pohľadu ľudský život, každý ľudský život od počatia až po prirodzenú smrť má hodnotu. Nemôžme sa na to pozerať tak ako kedysi v Nemecku, že ľudský život má hodnotu vtedy, keď je zdravý, keď nie je postihnutý, keď nepotrebuje asistenciu, keď nie je príliš starý, keď nie je správnej farby. Nie, ľudský život má hodnotu. Toto, toto si myslím, že je základom našej civilizácie, že ľudský život má svoju dôstojnosť. A tak by sme sa mali pozerať aj na to dieťa, aj na tú matku. A ponúknuť jej dôstojnosť neznamená ponúknuť jej potrat. My jej ten potrat neberieme, neberieme jej tú možnosť, ale hovoríme jej, tu sú ďalšie možnosti, zváž si to, čo je podľa mňa úplne na mieste a je to solidárne.
A ešte na margo tejto vášnivej diskusie chcem len tak v rýchlosti prečítať tie strašné veci, ktoré tu ideme my ideológovia, ktorí sme uverili v tú biológiu, ktorá hovorí o tom, ako vzniká dieťa, pretože pani Bihariová v jednom rozhovore povedala, že dieťa v dvanástom týždni je zhluk buniek alebo že je to bunka. A veľakrát sa ten argument opakuje. Ale nie, to nie je bunka. To už je normálne celý jedinec. A my prinášame nie ideologické nástroje, my prinášame núdzové bývanie pre tehotné ženy, osobitný príspevok pri narodení dieťatka s ŤZP, v plnej výške príspevok pri narodení pre štvrté dieťa, zníženie registračného poplatku na auto o sedemdesiat percent, ak má rodina viac ako tri deti, inštitút utajeného tehotenstva, predĺženie lehoty na rozmyslenie, rozšírenie diapazónu informácií, ktoré tá žena dostane, ako môže riešiť svoju situáciu, kontrola dodržiavania procesných postupov. Veď krajina bez kontroly a bez poriadku a bez prehľadu o tom, čo sa tu deje a ako sa dajú veci lepšie robiť, my to predsa potrebujeme.
Správa o potratovosti. Správu máme. Ak budeme poznať lepšie tie dôvody, môžeme lepšie nastaviť politiky, zrušenie zastaraných vyhlášok, čo je podľa mňa prirodzené, keď novelizujeme nejaký zákon, právo na druhú lekársku správu. Áno, právo, a kde musí byť ten lekár súčinný.
Zákaz reklamy. Prečo máme zakázanú reklamu na cigarety? Reklama, reklama a informácia sú dve veci a častokrát tu zaznievajú aj informácie v mediálnom priestore, že chceme zakázať informácie. Nie, chceme zakázať reklamu. Reklama je to, čo nás manipuluje k tomu, aby sme niečo chceli. Mapovanie príčin a dotácie z úradu vlády? Čo je zlé na dotáciách z úradu vlády na podporu tehotných žien? Prečo, prečo sa nám nepáčia dotácie?
Ja neviem ako, možno tu moji kolegovia vidia nejaké naozaj ideologické argumenty, ale ja ich tu naozaj nevidím a ja sa k tomuto zákonu hlásim a nemám s ním problém a dávam vám na zváženie, kolegovia, kolegyne, aby ste ho podporili.
Ďakujem. (Potlesk.)
