Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Ctené plénum, v krátkosti sa vyjadrím k tomu návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady o skrátení volebného obdobia. Očakávam, že aj keď je veľa prihlásených ľudí do rozpravy, že tá debata bude konštruktívna a nebudeme sa vracať k tomu, čo predchádzalo schvaľovaniu tohto uznesenia. Teda o hlasovaní, nechcem, aby sme sa vracali znova k rozprave, ktorá sa týkala o možnosti vsunutia skrátenia volebného obdobia uznesením a s tým, že sa tam nedalo referendum. To sme si rozobrali už minulý týždeň, teda resp. tento týždeň. (Ruch v sále.) Chcem sa spýtať, že koho to nebaví, tak tu nemusí byť, kto chce počúvať, nech počúva, keď nie, ja počkám... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár Boris, predseda NR SR
Pán poslanec, prosím vás pekne, uvádzajte tento návrh a nie vaše nejaké myšlienky, buďte taký dobrý. (Smiech v sále.)

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
To nie sú moje myšlienky, to nie sú myšlienky, ale...

Kollár Boris, predseda NR SR
Nie, pri všetkej úcte, toto je právo každého poslanca, ja viem, že ani mne sa to nepáči, keď sa budú vykecávať ešte teraz o referende, ale musíme to rešpektovať a vlastne už len zdržiavate, tak vás pekne poprosím, uveďte návrh zákona.

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
Takže ja sa nemôžem k tomu vyjadriť, k tomu referendu...

Kollár Boris, predseda NR SR
Ukľudnime sa, prosím!

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
Takže zatiaľ sa nebudem k tomu vyjadrovať, čo sa týka toho referenda, až potom, keď sa budú všetci v rozprave k tomu vyjadrovať. Takže dostali sme sa do stavu, že uznesením Národnej rady možno skrátiť volebné obdobie, takže odôvodním to len v krátkosti, tak jak je to uvedené v návrhu.
Národná rada schválila dňa 25. januára 2023 návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Novela Ústavy Slovenskej republiky bola v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnená ako zákon č. 24/2023.
Čl. 73 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje, že prebiehajúce volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky podľa ods. 1 možno skrátiť na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa určí čas vyhlásenia a konania volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky môže predložiť najmenej pätina poslancov. Uznesenie o skrátení volebného obdobia Národnej rady sa uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Skrátené volebné obdobie Národnej rady uplynie dňom konania volieb do Národnej rady.
Právomoc schváliť uznesenie o skrátení volebného obdobia priznáva Národnej rade Slovenskej republiky čl. 86 písm. n) ústavy, pričom čl. 84 ods. 4 ústavy určuje, že sa tak má stať kvalifikovanou, t. j. trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady. Čl. 154h ústavy zároveň spresňuje, že uznesením Národnej rady možno skrátiť aj práve prebiehajúce volebné obdobie začaté v roku 2020. Na základe uvedeného, preto viac ako 30 poslancov Národnej rady predkladá na rokovanie Národnej rady návrh uznesenia, ktorým by sa skrátilo volebné obdobie Národnej rady začaté v roku 2020 tak, že voľby do Národnej rady sa vykonajú 30. septembra 2023. V zmysle čl. 73 ods. 3 ústavy sa v uznesení zároveň navrhuje, aby predseda Národnej rady vyhlásil tieto voľby najskôr 130 dní a najneskôr 110 dní predo dňom ich konania. Ohraničenie časového obdobia vyhlásenia volieb, pokiaľ ide o najneskorší termín ich vyhlásenia, teda 110 dní predo dňom konania volieb, je aj v súlade s § 56 ods.1 zákona 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Teraz prečítam návrh uznesenia, o ktorom sa bude po rozprave hlasovať.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je uvedené pod tlačou 1429.
Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 73 ods. 3, čl. 84 ods. 4 a čl. 86 písm. n) Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
A. rozhodla, že
skracuje volebného obdobie Národnej rady Slovenskej republiky začaté v roku 2020;
B. určuje, že
1. voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa vykonajú 30. septembra 2023.
2. predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľby do Národnej rady Slovenskej republiky najskôr 130 dní a najneskôr 110 dní predo dňom ich konania.
Ďakujem, skončil som nateraz.

Hlasovanie zajtra o jedenástej.

Dve veci, pán Erik Tomáš. Ste spomínali, že OĽANO nemá štruktúry; stačí ísť na stránku OĽANO a tam uvidíte, že pomaly v každom okrese je okresný predseda.
Čo sa týka toho referenda, ja nadviažem na to, čo som hovoril aj v rozprave, to, čo hovoril aj pán Vetrák, toto je problematickejšia vec, ktorá sa nedá len tak narýchlo šiť, keď si zoberieme ďalšiu vec, čo som ani nespomínal v rozprave, tak keď si zanalyzujete právne predpisy týkajúce sa vyhlásenia referenda prezidentom, tak je tam terminologická nejednotnosť. Zákon o Zbierke zákonov pomenúva právny akt, prostredníctvom ktorého prezident vyhlasuje referendum ako rozhodnutie prezidenta o vyhlásení referenda. Z tejto právnej úpravy nevyplýva možnosť, aby rozhodnutie prezidenta o vyhlásení referenda bolo v Zbierke zákonov uverejnené oznámením o jeho vydaní, resp. aby bolo možné referendum vyhlásiť formou oznámenia.
Napriek tomu z ustanovení § 2 ods. 1 zákona o spôsobe vykonania referenda vyplýva, že referendum sa vyhlasuje oznámením v Zbierke zákonov. V ods. 2 tohoto istého ustanovenia je upravený nie obsah rozhodnutia prezidenta o vyhlásení referenda, ale obsah oznámenia o vyhlásení referenda. V Zbierke zákonov Slovenskej republiky bolo doteraz uverejňované rozhodnutie prezidenta o vyhlásení referenda. Preto by to malo byť novelizované ustanovenie § 2 zákona o vykonaní referenda, a to v súlade s čl. 95 ods. 1 ústavy a takisto § 1 ods. 2 písm. b) zákona o Zbierke zákonov.
Čiže hovorím, to je, to je troška na dlhšie.

Ďakujem za všetky faktické. Naozaj hovorím, prebiehala tá debata, diskusia pár dní a naozaj na odbornej, na odbornej debate. A prvotné návrhy boli o tom, že ak sa predloží nejaký takýto návrh, tak sa bude rokovať až na najbližšej schôdzi, aj to najskôr o 30 dní napríklad. A napríklad aj toto odtiaľ vypadlo. Takže to, toto sú všetky také drobnosti, detaily, ktoré sa dolaďovali. Teraz si zoberme, že takýto zákon alebo takáto ústava bude platiť. Čo bude v ďalšom volebnom období? Nespokojní, vyzbierajú sa tridsiati a každý mesiac na každej schôdzi budú predkladať takýto návrh trebárs na skrátenie volebného obdobia. Aj to sa môže stať. Tak jak sa robia politické čáry-máry, že sa vyzbierajú poslanci a dávajú návrh na odvolanie člena vlády, tak toto isté sa môže stať aj v budúcnosti.
Takže hovorím, je to možno šité narýchlo, možno ja by som tam nejaké obmedzenia spravil alebo nejaké časové obdobia, v akých najmenších časových obdobiach možno niečo takéto robiť, ale, žiaľ, ústava je napísaná teraz takto a o takejto budeme hlasovať.
Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne. Nebudem dlho rozprávať. Ja chcem nadviazať hlavne na tie prvotné vystúpenia, kde opozícia strašila, že tu nechceme dať referendum do ústavy ako ďalšiu formu. Ja som sa zúčastnil tiež tých rokovaní, tých, kde boli strany tzv. bývalej vládnej koalície, odborných rokovaní a táto otázka sa tam preberala.
Takisto ako kolega Vetrák hovorí, to referendum odmietli niektoré strany. Naša strana určite nie, ale tak ako kolega Vetrák hovorí a tak jak to píše aj uznesenie, teda rozhodnutie Ústavného súdu, referendum by o týchto otázkach nemalo byť. Naozaj referendum by malo mať nejaký normatívny charakter.
O čom nemôže byť referendum. O tom sme tiež uvažovali, že to vložíme do tej ústavy. Tiež referendum by sa nemal týkať, by sa nemalo týkať odvodov a štátneho rozpočtu. A teraz v refe... v ústave je napísané, že by sa to malo týkať, teda aj nemalo týkať iných dôležitých otázok verejného záujmu. Alebo malo.
Čo sú to iné dôležité otázky verejného záujmu? Keď vychádzame z toho ustanovenia čl. 93 ods. 2, tam nastávajú problémy, a to hovoria viacerí ústavní právnici. Čoho sa to týka? Tak ako správne poznamenal kolega Vetrák, čo sa týka hlasovania o skrátení volebného obdobia, nemalo by to byť referendum, naozaj by to malo byť ľudové hlasovanie, tak ako je ľudované... ľudové hlasovanie o odvolaní pani prezidentky.
Pokiaľ by to referendum malo mať aj iný ako normatívny charakter a týkalo by sa to napríklad otázky rozpustenia Národnej rady, tak sa pýtam, môže byť referendum trebárs o skončení generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora vo funkcii, keď to na jednej strane ústava vymedzuje, akým spôsobom môže skončiť, a na druhej strane Ústavný súd povedal jasne, že referendum má silu ústavného zákona? Kam by sme sa dostali? Bili by sa dva ústavné zákony? Ktoré by mali väčšiu silu, keď takýmto funkcionárom garantuje ústava zotrvanie vo funkcii aj odvolanie len za určitých dôvodov? A teraz referendum by s... referendom my by sme rozhodli, že mu skrátime mandát napríklad. Takže toto je o tej diskusii. A tá diskusia sa naozaj viedla. Ja tu mám aj pôvodný návrh zákona, ktorý bol rozdaný na tých prvotných rokovaniach a naozaj my tam to ľudové hlasovanie máme, takže ja som za, aby sme si k otázke referenda sadli a bavili sa na odbornej alebo bavili sa o odborných veciach, o maličkostiach.
Aj teraz sa tá ústava tak nejak narýchlo spravila. A tiež mi tam nevyhovuje, napríklad v jednej vete tam je napísané, "návrh uznesenia o skrátení volebného obdobia môže predložiť pätina poslancov". V ústave slovo "môže". No nie je to troška také, také, také? Ale budiž. No môže. Tak to sa dá spraviť možno aj iným spôsobom. Predkladá najmenej. Teraz je tam lehota, nie je tam lehota? Zaradí? Zaradí každé uznesenie predseda Národnej rady? Má možnosť nezaradiť uznesenie Národnej rady predseda Národnej rady? Má.
Teraz ak by chcel niekto robiť zlovôľu a nejaké tie parlamentné zvyklosti by neakceptoval, tak, ja neviem, v budúcnosti by predseda Národnej rady robil prieky a pol roka by také, návrh takého uznesenia nepredložil do parlamentu. Má sa tam dať lehota? Sedem dní? Trebárs tak jak pri odvolaní člena vlády. Má sa? Nemá sa? Takže to sú také detaily, ktoré naozaj v budúcnosti môžu priniesť nejaké aplikačné problémy, preto ja som nebol za to, aby sa to takto narýchlo šilo horúcou ihlou. Ale budiž, uznesenie Národnej rady je z pohľadu tých legislatívnych kľučiek menej problematické ako otázka referenda.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ešte včera sme večer dorábali niektoré pozmeňováky. Žiaľ, niekde sa chybička vloudila a vlastne spolutvorcom je aj Miloš Svrček, len nejak sa stala chybička, že nie je tu medzi predkladateľmi, za to sa mu ospravedlňujeme. Chcem vedieť, chcem, aby to bolo zaznamenané, že aj on je spolutvorcom.
Takže prečítam vám dva pozmeňujúce návrhy. Jeden sa týka znova tej legisvakačnej lehoty, ktorý prečítam ako druhý.
A ten prvý, tak tam sa navrhuje precizovať maximálnu výšku peňažnej pokuty, ktorú môže uložiť súdny exekútor za porušenie dotknutej povinnosti prvýkrát. Ďalej sa navrhuje sprecizovanie právnej úpravy, podľa ktorej je súd oprávnený na návrh súdneho exekútora uložiť donucovacie opatrenie v podobe peňažnej pokuty. Navrhované znenie tak jednoznačným spôsobom vyjadruje oprávnenie súdneho exekútora podať na súd návrh na uloženie donucovacieho opatrenia v podobe peňažnej pokuty kedykoľvek v závislosti od vlastného posúdenia významu dotknutej povinnosti. Maximálna výška peňažnej pokuty uloženej súdom nesmie presiahnuť ustanovenú maximálnu výšku peňažnej pokuty za to isté porušenie dotknutej povinnosti, pričom do tejto výšky sa započítava aj peňažná pokuta uložená súdnym exekútorom, ak bola uložená za rovnaké porušenie dotknutej povinnosti.
Ďalej sa navrhuje vypustiť možnosť súdneho exekútora vydať spolu s upovedomením o uložení donucovacieho opatrenia v podobe peňažnej pokuty aj priamo príkaz na začatie exekúcie niektorým zo spôsobov pre uspokojenie práv na peňažné plnenie najviac pred vyda... naviac pred vydaním dodatku k povereniu. V tomto prípade sa nejaví ako potrebné a správne zadržiavať finančné prostriedky osobe, ktorej bola peňažná pokuta uložená ad hoc vlastne aj v depozite, nakoľko voči upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia v podobe peňažnej pokuty sú prípustné námietky s odkladným účinkom, ktorým môže byť následne vyhovené, v dôsledku čoho sa nedôvodne môže zasahovať do práv a právom chránených záujmov dotknutej osoby.
Rovnako tak sa predpokladá možnosť súdu nevydať súdnemu exekútorovi poverenie, ak výška peňažnej pokuty je zjavne neprimeraná významu dotknutej povinnosti.
Ďalej sa navrhuje najmä vo vzťahu k možnosti opakovaného uloženia peňažnej pokuty súdnym exekútorom alebo súdom zdôrazniť maximálnu výšku peňažnej pokuty, ktorú je možné uložiť za to isté porušenie dotknutej povinnosti. Rovnako tak sa zdôrazňuje skutočnosť, že do maximálnej výšky peňažnej pokuty, ktorú môže uložiť súd za to isté porušenie dotknutej povinnosti, sa započítava výška peňažnej pokuty uložená súdnym exekútorom, ak bola uložená.
Navrhuje sa úprava, ďalej sa navrhuje úprava zohľadňujúca rôzne spôsoby rozdelenia vecí, pribratie nezaujatej osoby, alebo vyhotovenia audiovizuálneho záznamu totiž nie je potrebné v prípade, ak sa nejedná o reálne rozdelenie spoločnej veci, ale ide napríklad o administratívne rozdelenie nehnuteľnosti.
Ďalej v rámci exekúcie odstránením stavby sa umožňuje realizovať odstránenie stavby aj samotným oprávnením, ak má za, na takúto činnosť príslušné oprávnenie alebo ide o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu. V tomto prípade sa logicky musí umožniť oprávnenému vyhotoviť vlastný rozpočet nákladov na odstránenie stavby, ktoré sú na vrub povinného a ktoré exekútor vymáha niektorým zo spôsobov určených na uspokojovanie práv na peňažné plnenie. Teda povinný sa voči výške trov podľa rozpočtu môže, samozrejme, brániť prípadným návrhom na zastavenie exekúcie.
Takže teraz vám prečítam znenie. Prvý pozmeňovák.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lukáša Kyselicu, Dominika Drdula a Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, teda Exekučný poriadok, a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1107.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 10 v § 43a ods. 4 sa slovo "do" nahrádza slovami "pri prvom uložení najviac".
2. V čl. I bode 10 v § 43a ods. 5 úvodná veta znie: "Exekútor môže podať návrh na uloženie donucovacieho opatrenia podľa odseku 1 písm. a) súdu, ak uloženie donucovacieho opatrenia podľa odseku 4 neviedlo k splneniu dotknutej povinnosti, alebo ak je zrejmé, že uloženie donucovacieho opatrenia podľa odseku 4 nie je alebo nebude postačujúce, a to s ohľadom na význam dotknutej povinnosti. Súd môže na návrhy exekútora uznesením uložiť donucovacie opatrenie podľa odseku 1 písm. a) vrátane sumy donucovacieho opatrenia uloženého podľa odseku 4, ak bolo uložené".
3. V čl. I bode 10 v § 43a ods. 10 sa vypúšťa písmeno a) a súčasne sa zrušuje označenie písmena b).
4. V čl. I bode 10 v § 43d ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „V prípade opakovaného uloženia donucovacieho opatrenia podľa § 43a ods. 1 písm. a) za to isté porušenie dotknutej povinnosti nesmie súhrnná výška uloženého donucovacieho opatrenia podľa § 43a ods. 1 písm. a) presiahnuť maximálnu výšku podľa § 43a odseku 4 alebo odseku 5; do maximálnej výšky donucovacieho opatrenia podľa § 43a ods. 5 sa započítava aj suma donucovacieho opatrenia uloženého podľa § 43a ods. 4".
5. V čl. I bode 36 v § 189 ods. 1 druhá veta znie: „Ak je to potrebné, exekútor k vykonaniu exekúcie priberie nezaujatú osobu alebo zabezpečí vyhotovenie audiovizuálneho záznamu."
6. V čl. I bode 36 v § 190 ods. 4 druhej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „v tomto prípade môže vyhotoviť rozpočet nákladov na odstránenie stavby oprávnený".
Skončil som prvý pozmeňovák.
Druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lukáša Kyselicu, Dominika Drdula a Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona, ktorým s mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1107). Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. III sa slová „1. januára 2023" nahrádzajú slovami „1. februára 2023".
V tejto súvislosti sa vykonajú nasledovné zmeny: V čl. I bod 41 § 243p vrátane nadpisu sa slová „1. januára 2023" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „1. februára 2023" v príslušnom tvare a slová "31. decembra 2022" v každom tvare nahrádzajú slovami „31. januára 2023" v príslušnom tvare.
Ďakujem, skončil som.

Hlasovanie bude dnes o jedenástej.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister odôvodnil, o čom je uvedená novela, avšak vzhľadom na priebeh legislatívneho procesu, potreby dodržania ústavnej pätnásťdňovej lehoty pre prezidentku Slovenskej republiky na podpísanie zákona a primeranej lehoty na zverejnenie zákona v Zbierke zákonov, ako aj zabezpečenie dostatočnej legisvakačnej lehoty pre adresátov prijatej normy sa primerane posúva navrhovaná účinnosť zákona. Takže prečítam vám pozmeňovák.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dominika Drdula, Lukáša Kyselicu a Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1210.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. VI sa slová „1. januára 2023" nahrádzajú slovami „1. februára 2023".
V tejto súvislosti sa vykonajú nasledovné zmeny: v čl. IV bod 12 § 15j vrátane nadpisu sa slová „1. januára 2023" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „1. februára 2023" v príslušnom tvare a slová "31. decembra 2022" v každom tvare nahrádzajú slovami „31. januára 2023" v príslušnom tvare.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o priebehu uvedeného vládneho návrhu zákona, o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský, a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor nerokoval o návrhu správy vrátane stanoviska gestorského výboru, keďže nebol uznášaniaschopný. Časť III. informácie obsahuje päť pozmeňujúcich návrhov. Ako spravodajca navrhujem o všetkých hlasovať spoločne.
Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil ako spravodajcu, preto predkladám túto informáciu a budem navrhovať ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa tiež hlásim s jedným pozmeňovákom.

Ďakujem, Jozef, za tvoje vystúpenie zo srdca. Chcem pripomenúť jednu vec, keď bola úvodná reč pri odvolávaní premiéra Eduarda Hegera, tak Richard Sulík spomenul Igora Matoviča 19-krát a Eduarda Hegera 6-krát. Takže o kom je to odvolávanie? To vôbec nie je o Eduardovi Hegerovi, ale tu ide o pád vlády. Je pravda, sme v menšine, ste vo väčšine. Čítal som rôzne vyjadrenia v médiách dneska, že už máte tú sedemdesiatšestku, tak potom to je jednoduché, keď ste vo väčšine, tak tú sedemdesiatšestku zoberiete k pani prezidentke, zrekonštruujete vládu, podporu zas budete mať v parlamente tej sedemdesiatšestky a môžte vládnuť, schválite si rozpočet a môže to ísť ďalej.