Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Tak čas sa kráti, tak nebudem to zdržiavať. Predkladám jeden pozmeňujúci návrh s kolegom Milanom Vetrákom. V krátkosti vám poviem, o čo ide. Odstraňuje pozmeňujúci a doplňujúci návrh nejednotnú prax všeobecných súdov, pri ktorých pri podaní žaloby na ochranu osobnosti, prípadne aj v odvolacom konaní týkajúcom sa týchto žalôb sa vyrubuje poplatok dvoma spôsobmi. Vo výške 66 eur za žalobu, resp. za odvolanie ako celok bez ohľadu na počet výrokov uvedených v žalobnom návrhu, aj bez ohľadu na to, či sú uvedené samostatných bodoch petitu alebo v jednom súhrnnom bode petitu alebo násobkom sumy 66 eur podľa počtu výrokov v uvedenom žalobnom návrhu. Osobitne v prípade, ak sú tie to výroky uvedené v samostatných bodoch žalobného návrhu. Pritom stanovenie poplatku formou násobkov sumy poplatkov vo výške 66 eur nie je v súlade so zákonom, resp. jeho zmyslom, pretože v určitých prípadoch by mohlo zabrániť dotknutej osobe domáhať sa práva na ochranu osobnosti z dôvodu neprimeranej výšky súdneho poplatku. Navyše tento nesprávny spôsob stanovenia súdneho poplatku pri tomto type žalôb je výrazne menšinový, je však žiadúce ho eliminovať a súdna prax tejto otáz... a súdnu prax tejto otázke zjednotiť.
Takže prečítam vám pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka a Lukáša Kyselicu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Čepčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 1447.
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Čepčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
Za Čl. I sa vkladá nový Čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 89/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 150/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 85/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 457/2000 Z. z., zákona č. 162/2001 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 531/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 432/2004 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 621/2005 Z. z., zákona č. 24/2007 Z. z., zákona č. 273/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 511/2007 Z. z., zákona č. 264/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 71/2009 Z. z., zákona č. 503/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 381/2011 Z. z., zákona č. 286/ 2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 297/2012 Z. z., zákona č. 64/2013 Z. z., zákona č. 125/2013 Z. z., zákona č. 347/2013 Z. z., zákona č. 357/2013 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 267/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 390/2015 Z. z., zákona č. 402/2015 Z. z., zákona č. 438/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 307/2016 Z. z., zákona č. 342/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 54/ 2017 Z. z., zákona č. 141/2017 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 52/2018 Z. z., zákona č. 345/2018 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z., zákona č. 216/2019 Z. z., zákona č. 384/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 68/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 403/2021 Z. z., zákona č. 111/2022 Z. z. a zákona č. 325/2002 sa dopĺňa takto:
1. Za § 181sa vkladá § 18m, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠18m
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2023
Z úkonov a konaní navrhnutých alebo za konania začaté a právoplatne neukončené do 30. júna 2023 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných od 1. júla 2023."
2. V sadzobníku súdnych poplatkov sa položka 7b dopĺňa poznámkou, ktorá znie:
„Poznámka
Poplatok sa platí za žalobu ako celok bez ohľadu na počet výrokov (skutkových tvrdení a súvisiacich hodnotiacich úsudkov), ktoré sú predmetom žalobného návrhu; to platí aj v odvolacom konaní."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Tento článok nadobúda účinnosť 1. júla 2023, čo sa premietne aj do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti zákona.
V súvislosti s vložením nového článku sa primerane upraví aj názov zákona.
Ďakujem, skončil som.

Budem sa opakovať. Jožo Pročko nás od začiatku volebného obdobia pucoval, cepoval, naháňal, aby sme tu hmotnú predložili, začali sme robiť aj s pánom Vetrákom, aj s legislatívnym tímom. My máme voľajakých sedem verzií, päť, šesť, sedem verzií. U nás by s tým nebol problém, len teraz jak začali tie rokovania a pozývali sme k tomuto zákonu vecniarov z koaličných strán, tak tam to nejak viazlo, tam nebola ochota. Potom sme kontaktovali gestora zákona, teda ministerstvo spravodlivosti, tiež nesúhlasilo s niektorými verziami a sama, tak jak hovoril pán Vetrák, sama ministerka spravodlivosti, pani Kolíková, vtedy povedala, že aká verzia by sa jej pozdávala, a to je tá o tejto súkromnoprávnej žalobe, o tom actio popularis. Takže to nie je tak, že až teraz to predkladáme. To už tu nebolo viac razy schválené.
Keď si, Milan, dával ten príklad na, na tom Dubaji, keby toto niekto spravil v súkromnej firme, že, ja neviem, dostane budžet na zahraničnú cestu 20-tisíc a zrazu donesie súkromníkovi nejakej takej stredne veľkej firme účet na milión, ako by sa s ním vysporiadal ten súkromník? Koniec, proste by skončil a o tomto je ten zákon. Toto platilo za komunizmu, že zo štátneho nekrváca a ono to tu funguje stále a kvôli tomu treba tento zákon, aby sme jednoducho tú hmotnú zodpovednosť nenastavili pri nakladaní s verejnými financiami len na spoločnosti, ale aj na konkrétnu osobu. A o tých detailoch sa môžme baviť. Bolo to tu rozoberané, že kde je definícia verejného funkcionára, verejného činiteľa, kľudne, kľudne tam môžme spraviť také ústupky, že.... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Jožko, to, čo si hovoril, tak je naozaj pravda. Ty si nás chodil, pucoval si nás, cepoval, naháňal, aby sme to už konečne predložili, my sme sedeli s tímom právnikov, takže naozaj v tomto máš pravdu.
Pokiaľ budú nejaké otázky, radi vám na ne odpovieme, sadneme si, vyriešime. Tiež sme mali dilemy nad rôznymi drobnosťami, či použiť pojem verejný činiteľ, verejný funkcionár a takéto drobnosti, čo vyzerajú ako drobnosti, ale to môžu byť podstatné veci. Alebo keď sa niekto pýtal hlavne na tú hrubú nedbanlivosť. Čo to znamená tá hrubá nedbanlivosť, lebo vy viete spraviť z pohľadu ministra nejaké rozhodnutie, ktoré sa vám v danej chvíli, danom čase, v danom momente javí ako najlepšie, ale o pol roka zistíte, že nebolo to najlepšie riešenie. Takže na takéto veci by sa tá hrubá nedbanlivosť nevzťahovala. Aj podľa judikatúry ESĽP je, ide, musí ísť o vážne porušenie zákona vyplývajúce z neospravedlniteľnej nedbanlivosti alebo tvrdenie skutočnosti, ktorej existenciu nespochybniteľne preukazujú doklady v spise, alebo prijatie opatrenia týkajúce sa osobnej slobody v prípadoch neuvedených v zákone alebo bez odôvodnenia. Takže toto je tá hrubá nedbanlivosť aj podľa európskej judikatúry.
Vďaka.

Takže budem reagovať na kolegu Vetráka, ale aj na teba, Marián, vlastne tým pádom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Na kolegu Vetráka.

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
... áno, ale, ale tým pádom odpoviem aj na to. V podstate zodpovednosť verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami je obsiahnutá v množstve tých právnych predpisov, kde je sankcia ukladaná zväčša subjektu, v ktorom došlo k tomu porušeniu zákonnej povinnosti, ale nie osobe, ktorá má priamu rozhodovaciu právomoc v tomto smere. Tak ako hovoril Milan pri novele zákona o verejnom obstarávaní, sme čiastočne zaviedli tú hmotnú zodpovednosť a ďalej to je ešte v zákone o štátnom podniku, sto jedenástke, sto deväťdesiatke. Tam je ešte tiež čiastočná. Teraz ide o to, že aj SaS presadzuje súkromnú obžalobu a my v tejto hmotnej, hmotnej zodpovednosti tiež dávame tento princíp actio popularis, čo je súkromná žaloba. Je to de facto skoro to isté, len jedno je trestné konanie a jedno súkromné. Súkromná žaloba a súkromná obžaloba. Tam ide o to, že podstata je v tom, že v súkromnej, možnosť súkromnej osoby podať žalobu v mene štátu v situáciách, kde štátu zjavne vznikla táto škoda. Samozrejme by bolo potrebné upraviť ešte aj CSP-čko v deväťdesiatke, v deväťdesiat trojke. Som rád, že sa tam zavádza tá hrubá nedbanlivosť, lebo aj v návrhu novely Trestného zákona je nedbanlivosť evidovaná, teda predkladaná ako hrubá nedbanlivosť, takže o podrobnostiach sa môžme potom baviť. Zrejme viacej ti povie Milan, lebo už mi končí faktická. Áno, ako si povedal, to je na zverených veciach, pokiaľ je tá hmotná zodpovednosť zamestnancovi tie tri platy, tak áno, podľa Zákonníka práce takáto, takáto sankcia tam je. Ale toto je naozaj o úplne inom. Tak ako sa trestajú podniky za škodu spôsobenú na verejných financiách, tak takto isto tá zodpovednosť by mala byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

V utorok o jedenástej.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona na ústavnoprávnom výbore.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporúčal ho schváliť. Časť IV. správy obsahuje tri pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona pod tlačou 1393a bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 2. mája 2023. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vďaka. Tak ako som povedal v úvodnom slove, ten faktor je tam taký, že naozaj v dnešnej dobe, ak je tá dvadsať jednotka, tak po strednej škole, jak skončia tí chlapci alebo aj dievčatá, tak, a chcú byť aj policajti alebo aj bachári, tak musia čakať pár rokov. No medzitým, keď sa zamestnajú, tak už sa k tomuto povolaniu nevrátia, aj keď by boli hocijak zapálení. Alebo máloktorý z nich, pokiaľ si nájde nejaké relevantné miesto. Takže toto je jeden ten faktor. Znižujeme to. Áno, za našich čias pomaly každý absolvoval základnú vojenskú službu, tam sa človek zocelil. No ale jednoducho sú tie podstavy a je to takáto požiadavka všetkých rezortov. To je jedna vec.
A čo sa týka pozmeňujúceho návrhu, tak vypúšťame ešte jeden odsek, to je taká, viac-menej taká legislatívno-technická poznámka ohľadom zníženia toho funkčného platu o 20 %. Tak tam musíme vypustiť v § 104 aj ods. 6. A čo sa týka zvýšenia maximálnej výšky rizikového príplatku a príplatku za bývanie, tak hovorím, hlavne je to požiadavka od ZVJS. V rámci ministerstva vnútra sa tieto príplatky, ako sa hovorí, prideľujú v rámci systemizácie. Myslím si, že to tiež nie je dokonale spravené, aby napríklad príplatok za bývanie mal v Bratislave príslušník obvodného oddelenia taký, príslušník, ja neviem, kriminálnej polície na okrese inaký a, ja neviem, príslušník na krajskom riaditeľstve zas iný, alebo na Nake zas iný, keď to je v rámci Bratislavy a týka sa to príplatku za bývanie. U ZVJS je to inak a hlavne od nich ide požiadavka, lebo sú naozaj niektoré väznice, kde majú obrovské podstavy a zákon jednoducho nepustí, ako by vedeli tých ľudí namotivovať, tak z toho dôvodu zdvíhame hornú hranicu týchto príplatkov s tým, že to je len fakultatívna možnosť. Ministerstvo vnútra momentálne nemá žiadne peniaze, že by nejakým spôsobom menilo tieto príplatky. Pokiaľ si ZVJS nájde v rozpočte pod ministerstvom spravodlivosti, tak, tak tam môžu tie príplatky pozdvíhať.
Takže prednesiem vám. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lukáša Kyselicu, Jany Majorovej Garstkovej a Jozefa Hlinku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, tlač 1512. K návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I sa za bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie:
"15. V § 88a sa suma "232,50 eura" nahrádza sumou "500 eur".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bod 16 znie:
"16. V § 104 sa vypúšťajú ods. 4 a 6. Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4.".
3. V čl. I sa za bod 18 vkladá nový bod 19, ktorý znie:
"19. V § 141a ods. 1 sa suma 232,36 eura nahrádza sumou 500 eur."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Skončil som. Vďaka.

Vďaka. V krátkosti. Účelom návrhu zákona je znížiť vek nástupu do bezpečnostných zborov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície z 21 na 18, tak ako to bolo kedysi. De facto osemnástka je taká osemnástka, že momentálne, ak niekto študuje deväťročku, plus má štyri roky strednú, tak de facto hneď pomaly 90 % alebo 80 % ľudí má hneď po absolvovaní strednej školy už skoro devätnásť, takže. Ale nájdu sa aj také ročníky, ktoré ešte nemusia mať devätnásť, takže kvôli tomu tam dávame tú osemnástku. A v prípade ak absolvuje denné štúdium na policajnej škole, tak aby nebol krátený príjem o 20 %. Toto si ministerstvo vnútra v rámci rezortu ministerstva vnútra kryje z vlastných zdrojov cez 610-ku, cez 620-ku.
A potom sa prihlásim do rozpravy ako prvý a uvediem ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý, ktorého hlavným realizátorom je kolega Svrček. Oslovili ho príslušníci ZVJS, že majú problémy obsadiť tabuľkové miesta, tak nás žiadali o to, aby sme zvýšili niektoré príplatky, ktoré sú fakultatívnej povahy, ale pokiaľ si to ZVJS bude vedieť hradiť z rozpočtu ministerstva spravodlivosti alebo na to určené peniaze nájde, tak táto fakultatívna možnosť tam bude a budú ich mať.