Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som si dovolila, skutočne sme už unavení, je veľa hodín, už sa tešíme na Veľkú noc, takže predsa by som si, inšpirovali ma vaše príspevky do rozpravy a niektoré tvrdenia, ktoré boli polopravdami, tak ja si dovolím už len skutočne len zopár poznámok na to, čo som si vypočula.
Po prvé, ako prvú poznámku, pán minister, ja skutočne...
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som si dovolila, skutočne sme už unavení, je veľa hodín, už sa tešíme na Veľkú noc, takže predsa by som si, inšpirovali ma vaše príspevky do rozpravy a niektoré tvrdenia, ktoré boli polopravdami, tak ja si dovolím už len skutočne len zopár poznámok na to, čo som si vypočula.
Po prvé, ako prvú poznámku, pán minister, ja skutočne súhlasím s tým a som rada, že si uvedomujete, že núdzový stav je veľmi vážny zásah do základných ľudských práv a slobôd. Obmedzenie pohybu, obmedzenie toho, že ľudia nemôžu napríklad odísť z okresu do okresu, kde majú niekde nehnuteľnosť, to nehovorím už ani o návšteve rodičov a tak ďalej, je to veľmi vážny zásah a ľuďom ešte veľmi vadí, že nemajú právo zhromažďovania. Áno, síce je, hrozí tam ako nákaza teda, teoreticky hej, ale ľuďom to už skutočne, vieme to pochopiť na určitý čas, ale takto dlhodobo, šesť mesiacov, je to už veľmi dlho.
Chcela by som ďalej podotknúť, že nebudem sa venovať teda testovaniu a podobne, ale budem sa venovať len tomu, či podporiť alebo nepodporiť predĺženie núdzového stavu. Pán minister, ma zaujalo, že ste hovorili, že práve od 1. októbra... (reakcia premiéra), pardon (reakcia premiéra), a však aj môžem aj pán minister, ale... (reakcia premiéra), áno, áno, prepáčte, prepáčte, pán premiér.
Veľmi ma zaujalo skutočne, že ste hovorili o tom, že práve od 1. októbra, kedy bol prvýkrát predĺžený, teda navrhnutý núdzový stav, ešte nie predĺžený vtedy, našťastie, že práve vtedy začali niekoľkonásobne rásť počty nakazených, pozitívnych, hej?
Teraz ja sa teda pýtam, keby nebol núdzový stav, tak nezačnú rásť? Ako to je? My nevieme skutočne, že z akého dôvodu začali rásť. Urobil sa núdzový stav a napriek tomu to išlo hore a stále to ide hore a od 1. októbra sa stav stále zhoršuje. Takže logicky ja uvažujem tak, že zrejme ten núdzový stav asi nemá až taký vplyv na to, aby sme pandémiu porazili. To je môj názor. Ako chemička môžem povedať jednu vec, že nemôžem si ja dovoliť povedať, že dali, že sme vyhlásili núdzový stav a tento núdzový stav, vďaka tomu núdzovému stavu riešime problém. Nie. Ja musím využiť minimálne dve možnosti, ak nie tri, a tie porovnať. Lenže my využívame stále jednu a tú istú možnosť.
Ďalej, zdá sa mi, že vláda skutočne za ten rok mohla už urobiť nejaké opatrenia a nie stále veľmi, by som povedala, že zľahčovať si situáciu a vyhlasovať a stále predlžovať núdzový stav a neriešiť tento problém. Pandémia bola v minulosti, pandémia je a pandémia aj bude. A čo keď táto pandémia bude trvať desať rokov? To budeme desať rokov v núdzovom stave? Áno, počuli sme teraz, že pripravujete nejaký pandemický zákon. Ešte otázne je, či bude dobrý a či bude účinný, ale treba niečo robiť a treba.
Čiže ja vám vytýkam jednu vec, že ste si to zľahčili a že ste jednoducho znepríjemnili ľuďom život, jednak na upretí im základných slobôd a práv, to je jedna vec.
Druhá vec, že ste poškodili týmto, veľmi ste poškodili ekonomiku aj ekonomicky ľudí.
Ďalej sú tu obrovské škody aj na zdraví, myslím tú duševnú stránku, pretože ľudia sú už skutočne zúfalí, áno.
A ďalšia vec je, úžasne, to tu aj málokto, bolo to tu raz spomenuté, jak ste poškodili naše deti. Veď deti nechodia rok do školy. To sú následky, ktoré jednoducho sa už nikdy nebudú dať odstrániť. Ja to vidím, ja mám už vnukov školopovinných a to je katastrofa. Keby som nemala teda tých vnukov v rodine, nemali sme malé deti, tak ani neviem. A viete, mnohí z vás možno nemáte tak malé deti, tak si to ani neuvedomujete. Takže toto je, toto je ďalší problém.
Chcela by som podotknúť, že hovoríme o tom, že tá pandémia je aj v okolitých štátoch. Áno, je to v podstate celosvetový problém, ale dovolím si tvrdiť, že tak zlé opatrenia, jak boli u nás, nie sú nikde v okolitých štátoch. Môj syn robí vo Švajčiarsku, deti chodia stále do školy, áno, v Rakúsku detto, sú malinké prestávky, dá sa na dva týždne, na mesiac, ale nie rok. Toto sú veľmi, veľmi... a toto ja vám vytýkam. A preto si myslím, že už predlžovanie núdzového stavu je už neprijateľné a je neúnosné. Treba jednoducho sa zamyslieť a urobiť opatrenia a súhlasím skutočne s pánom Viskupičom, s kolegom Viskupičom, že treba to operatívne riešiť.
A jedno vám musím povedať, pán minister, pán premiér, prepáčte, musím vám povedať jednu vec, že ľudia čakali, včera čakali, že Ústavný súd nepotvrdí ústavnosť predlžovania, a dnes čakajú, že sa ten núdzový stav nepredĺži. To vám hovorím, bude tu obrovské sklamanie a ja neviem, ako to unesiete. My sme v podstate, nás do týchto lavíc poslaneckých dostali ľudia. A my musíme počúvať tých ľudí a my musíme robiť to, čo si oni prajú. My sme tu v podstate, my robíme službu pre našich občanov a nemôžeme sa tu hrať na nejaké opozičné a koaličné vojny a si tu vykrikovať a urážať sa. Veď tu ide, tu ide o celý národ, tu ide o zdravie ľudí. A toto zľahčovanie, že si to, a hlavná vec, že bude, a čo si dovolil koaličný mať iný názor a že koaličný ako nesúhlasí... no pardon! Však sme tu slobodní poslanci a každý podľa, má voliť podľa svojho vedomia a svedomia. Takže toto ja nechápem.
A toto povyšovanie jak takú posvätnú kravu, že koaličná zmluva a koaličný nemôže hlasovať s opozičným, aj keď to je vynikajúci návrh, toto je choré, toto je vadné a ja skutočne vyzývam občanov, aby si toto dobre všimli a v budúcich voľbách potom volili len občanov, ktorým pôjde skutočne o ich blaho, o to, ako bude náš štát vyzerať, naša republika, a nie o to, že či sme koaliční, opoziční a kto z toho má aké výhody. Toto by som chcela, ako na koniec by som chcela teda ešte zdôrazniť.
Myslím, že z tých poznámok, lebo zákon som teda nečítala, ale je to jedno, ide tu o princíp, či ideme podporiť alebo nejdeme. Akým... ak je ten zákon... to už je skutočne pre mňa druhoradá vec.
A ešte by som chcela predsa ešte jednu poznámku, jak mám ešte dve minútky, tak chcela by som povedať jednu vec. Skutočne to je tu veľmi dôležité, aby sa ľudia liečili. Poslať ľudí do karantény a čakať doma, že či to prekoná alebo neprekoná, keď už je veľmi zle, ísť do nemocnice a väčšinou už neni im pomoci, tak to je absolútne scestné. Skutočne tu chýba... a liečiť, to znamená, treba im dať lieky, tak treba zohnať tie lieky. Treba ich nakúpiť, tie lieky.
A k testovaniu. Prosím, testujme sa, ale netestujme sa tak, že tým testovaním sa poškodzuje naše zdravie, jak mne poškodili zdravie, po prvé, aby to nebolo, jak hovorí pán minister, bývalý pán minister Krajčí, že áno, je to nepríjemné, tak nech to nie je nepríjemné, áno, a nech to nie je zdraviu škodlivé, teda, respektíve poškodzujúce zdravie. Tak kúpte také testy, ktoré jednoducho nebudú nepríjemné, a ľudia sa budú dať testovať a nie tak, aby sa pri tom testovaní nakazili. Na to ste vláda, dostali ste tento mandát, to je vaša úloha. Nemôžeme my za vás tu hľadať riešenia a navrhovať riešenia, jak tu jeden kolega povedal. To je úloha iných a zodpovednosť.
Ja na záver ešte chcem povedať, pán premiér, že ja chápem, že je to obrovská zodpovednosť vlády. Je to veľmi nepríjemná situácia, je to veľmi ťažké. Ale, bohužiaľ, vy ste sa na to dali, súhlasili ste, vláda, a vašou psou povinnosťou je túto ťažkú situáciu riešiť, ale nie na úkor občanov. Toto by som vás chcela poprosiť. (Reakcia z pléna.)
No ja, ja vám ďakujem veľmi pekne a všetkým prajem príjemnú, teda veľmi pekné, krásne, veselé, neviem či, ale veľkonočné sviatky. Ďakujem pekne. (Reakcie z pléna.)
Skryt prepis
