Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Igor, ty si v svojom prejave bod po bode išiel z dôvodovej správy a hovoril si o tom, aké sú tvoje argumenty na vyvrátenie týchto bodov, a potom si pripomenul aj predkladateľom ich minulosť. Rozdiel medzi tebou a medzi Petrom Pellegrinim. Hovoril si o tom, že ty nemáš až takú formu ani zďaleka, niekedy vyzeráš jak slon v porceláne, kdežto on je forma, ale zvnútra prehnitá.
Ja už som to v tomto pléne raz povedal a poviem to znova, mňa presviedča napríklad tento tvoj výrok, ktorý poviem o chvíľku, ktorý si nám povedal raz na klube, keď bolo veľmi zle, malo sa ísť aj do plošného testovania, niektorí ľudia, mnoho ľudí to spochybňovalo a ty si prišiel k nám a povedal si, sľúbili sme to ľuďom, sľúbili sme ľuďom, že budeme robiť správne veci, nielen tie, ktoré nám prinášajú popularitu a preferencie.
Ja si preto, Igor, vážim teba ako človeka, že sa snažíš robiť správne veci, aj keď mnohí na teba útočia. Takže ja by som bol rád, keby sme nie preferenciami, ale tým, či sú veci správne, merali to, či robíme dobro alebo zlo pre Slovensko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, Anka, za tvoj príspevok k tejto téme. Vieme, že sme sa asi za rok dosť posunuli v mnohých oblastiach. A upozornila si na to, že boli schválené nejaké zákony ohľadom tých nezaslúžených benefitov. Neviem, spracováva to Ústav pamäti národa a neviem, či mi pán predseda bude môcť odpovedať, ale mňa by zaujímalo, či ste pribrali nejakých nových pracovníkov, ktorí sa tomu venujú. A chcel by som pochváliť, že v Košiciach vzniklo múzeum obetí komunizmu.
Teším sa, že odborne pomohol aj Ústav pamäti národa a verím, že takáto spolupráca bude aj na úrovni iných miest a obcí, že proste budú spolupracovať. Budete s nimi spolupracovať a oni s vami a že sa to bude rozvíjať tým správnym smerom. A že proste budeme vždy pamätať na tú svoju históriu, nezabudneme na ňu a už tie zákony, ktoré sme tu predkladali a ktoré tu boli od predkladateľky Anky Andrejuvovej a ďalších ľudí, svedčia o tom, že s touto svojou minulosťou sa chceme vysporiadať, že konečne je tu veľká vôľa na to.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Kollár, vy ste boli súčasťou vládnej koalície, resp. strany, ktorá patrila do vládnej koalície. Vy veľmi dobre viete, že mnohé veci, ktoré táto vládna koalícia už presadila, prechádzajú nejakými dohodami. To je úplne ideálne sa dohodnúť s koaličnými partnermi a presadiť veci, ktoré môžu posunúť našu krajinu dopredu. Vy ste odišli z tej strany a idete teraz ako samotár predkladať zákon o hmotnej zodpovednosti, o ktorom viete, že sa pripravuje. O ktorom viete, podľa mojich informácií by mal byť v septembri predložený. Pracuje na tom tím ľudí na čele, myslím, s Lukášom Kyselicom a ďalšími. Čiže ja sa teším, že taký zákon tu bude. A vy ste, pán Kollár, mohli úplne v pohode patriť do toho tímu a pripravovať to, vylepšovať to a keď to bude utrasené, dohodnuté s koaličnými partnermi, tak spoločne by sme to predložili v septembri. Vy odídete zo strany, ktorá je súčasťou vládnej koalície, a potom idete niečo predkladať. Najskôr dohody a potom predloženie. Tak by to malo fungovať. A vy ste boli súčasťou koalície, tak viete veľmi dobre, že to takto funguje.
A na začiatku, keď sa skladala vláda, tak Igor Matovič chcel ústavnú väčšinu. Viete prečo? Lebo chcel po dohodách presadiť čo najväčšie zmeny v našej spoločnosti, ústavné zmeny. Iba dohodami sa to dá, pán Kollár.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán Suja, moja sloboda končí tam, kde začína sloboda iného človeka, alebo poviem to ináč, ak moja sloboda zasahuje do slobody iných, tak tam musí skončiť a nikto už dnes nepochybuje o tom, že COVID je infekčná choroba. To znamená, keď sa ja rozhodnem, že sa nebudem liečiť na nejakú chorobu, že sa nebudem dať očkovať na nejakú chorobu, ktorá nie je infekčnou, tak je to skutočne moja vec, ale pokiaľ ide o infekčnú chorobu, tak je to egoistické rozhodnutie, pretože ja tým očkovaním nechránim len seba, ale chránim aj iných ľudí.
Lekár, s ktorým sa stretávam na zdravotníckom výbore, lekár, ktorý je z vašej politickej strany, ktorého považujem za rozumného, vzdelaného, inteligentného človeka, vyhlásil, že je zaočkovaný. Pýtali ste sa ho prečo? Vás to nezaujíma, vy toto počúvať nechcete. Pán doktor Urban aj v minulosti sa tu v pléne verejne vyjadril v tom zmysle, že mu nedovolí jeho lekárska česť a to, že vidí umierať pacientov na COVID, aby popieral nebezpečenstvo tohto ochorenia. Aj preto možno dnes vyhlásil, že sa dal zaočkovať a možno aj on v svojom okolí určite povzbudzuje iných. Ja som o tom presvedčený. Vy sa však k odborníkom a ľuďom, ktorí sú zodpovední a rozumní, nemôžete pridať. Politicky totiž absolvujete, pardon, politicky totiž oslovujete väčšinu antivakcerov, takže vy si furt pôjdete svoje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za zhovievavosť. Tak dopoviem a poviem procedurálny návrh. Pani predsedníčka takto určila ako predsedníčka výboru za spravodajkyňu k obom zákonom, o ktorých je zlúčená rozprava, samu seba.
Výbor neurčil žiadneho náhradníka.
A teraz ten procedurálny návrh. Pán predsedajúci, prosím vás, zabezpečte, aby pani spravodajkyňa počas celej rozpravy sedela na mieste spravodajcu, pretože aj teraz pred, keď hovoril pán Kuffa, na niekoľko minút odišla a nestalo sa jej to prvýkrát.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ja sa chcem vyjadriť k procedúre rokovania. My máme zdravotnícke výbory verejné, sú dokonca streamované. A na zdravotníckom výbore sa odohralo, teraz nepoviem žiadnu tajnosť, sa odohralo to, že prišli tieto návrhy zákonov a pani predsedníčka si ich zobrala ako spravodajkyňa. Plánovali sme si ich dvaja kolegovia rozdeliť a striedať sa pri spravodajcovaní zákonov, ona dala hlasovať o tom, aby bola spravodajkyňou ona, hlasovala za tom, za to ona sama a ešte jeden poslanec, myslím, keď si dobre pamätám, tak vyhlásila, že výbor neurčil spravodajcu, a preto ona ako predsedníčka výboru určuje seba samú. Prihlásil som sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Ale skúste dať procedurálny návrh.

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Áno, však už ide, už ide. Prihlásil som sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

No, ďakujem, kolegovia, za vaše faktické poznámky, bolo ich veľa. Mám tu nejaké veci poznačené, ale nebudem jednotlivo rozoberať tie veci. Rád by som chcel len povedať, že po tých 30 rokoch ísť znova všetko alebo nič je podľa mňa chybná cesta z toho konzervatívneho pohľadu.
My by sme mali umenšovať zlo, ak sa to dá, umenšovať zlo. Čiže ja, ja si opakovane poviem, myslím, že keď prinesieme znova tento zákon, ktorý má nádej na úspech, tak ja dúfam, že prejde a že my umenšíme to zlo a že zachránime čo najväčší počet detí. Ja som takisto za život, ale hľadaj mi, hľadajme také spôsoby, ktoré sa dajú v tomto parlamente presadiť. Nebojujme tu mečmi, nožmi pomaly proti sebe, kričíme tu na seba, v tejto téme citlivej, veľmi citlivej, ale skúsme nájsť spoločnú reč. Však ja som to počul aj z iného tábora, že skúsme nájsť spoločnú reč a skúsme presadiť zlepšenie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení poslanci, kolegyne, kolegovia, mrzí ma táto debata. Nie kvôli téme, ale kvôli tým útokom a urážkam, ktoré sa tu hrnú z jednej aj z druhej strany. Vôbec nemám záujem teraz špekulovať o tom z právneho hľadiska, kedy začína život, alebo z biologického hľadiska, kedy začína život, ja jednoznačne stojím na tej strane, že si ctím a vážim život a chcel by som ho chrániť a chcem ho chrániť od počatia až po prirodzenú smrť. No ale chcel by som zareagovať aj na to, v akej situácii sa momentálne nachádzame.
Sú tu zákony, ktoré sa predkladajú len preto, aby sa predkladali. Vyskúšali sme si to, už sme za to raz hlasovali, za podobné zákony. A mali podporu asi, ja neviem, nepamätám si presne, ale 38 hlasov. Čiže to nie je ani tretina parlamentu. Takéto podobné zákony momentálne v takomto zložení parlamentu iba vyvolávajú vášne a zrejme nemajú šancu prejsť. A s tým sa momentálne v našej spoločnosti chcel som povedať, že treba zmieriť, no nemali by sme sa s tým zmieriť, ale tak to je.
Ja preto oceňujem snahu Anky Záborskej, ktorá prišla s tým, že poďme na to z opačnej strany. Dali sme sa dohromady viacerí ľudia, hlavne Anka pripravila so svojím tímom zákon, ktorý tu bol v Národnej rade, a chceli sme to spraviť pozitívne, že ak to nejde z tej druhej strany zákazmi, viem, že keď niekomu niečo zakazujeme, tak to nie je úplne príjemné, tak chceli sme to spraviť z tej druhej strany, pozitívne, že pomôžme, aby sa tých detičiek čo najviac narodilo.
Ja si myslím, že v našej spoločnosti momentálne v takej situácii, v akej sa nachádzame, je toto najlepší prístup. A ukázalo sa to aj hlasovaním v pléne. Všetci si to hlasovanie pamätáme. Áno, pamätáme si na vyťahovanie kariet, na všelijaké obštrukcie, ja som bol spravodajcom toho zákona a vieme, aké to bolo zložité, zložité hlasovanie, ale pamätáme si aj na to, že, že to neprešlo o jeden hlas. Keby jeden poslanec hlasoval opačne v tomto pléne vtedy z tých, čo sa nachádzali v pléne, tak ten zákon prejde. A nechcem tu opakovať veci z toho zákona, ale ten zákon mal cieľ pomôcť tehotným ženám.
A chcem vyzdvihnúť spoluprácu v OĽANO, kedy sme mali o tom dlhé, dlhé diskusie, pretože všetci vieme, že v našom klube sú konzervatívnejšie ladení poslanci aj tí liberálnejší, a dokázali sme spolu diskutovať. Normálne. Nehádali sme sa. Nešli sme si po krku - v úvodzovkách - tak, ako je to dnes alebo včera v pléne, či už z jednej, alebo z druhej strany. A hľadali sme kompromis.
A ja som tu dnes počul od pána Schlosára, myslím... Alebo od pána Kočiša? Od pána Kočiša, že, že... Čo ste to povedali? Že snáď niekedy nájdeme nejaký kompromis a niečo presadíme. Áno, na tomto poli sa od 80. rokov, sme sa od 80. rokov nepohli. A my by sme boli veľmi radi, keby sme sa pohli aspoň o kúsok. Aspoň o kúsok.
Takže myslím si, že, že ten pozitívny prístup nás posúva o veľmi veľký kus, pretože my môžme nastaviť zákony, tie politiky, a máme to aj v programovom vyhlásení vlády, tak, aby sa rodiny rozhodovali mať deti, a nie ich nemať. A mať aj rodiny s viacerými deťmi, aj keď už mám dve-tri deti, môžem mať aj viac. Ale musia, musí štát na to vytvoriť vhodné podmienky.
Takže ja si myslím, že týmto prístupom sa dá, sa dajú zachrániť, nechcem povedať presný počet, lebo to nevieme, ale množstvo detí, množstvo. (Reakcia z pléna.) Nemusíte mi skákať do reči, pani Cigániková.
Viete, čo sa stalo po tom hlasovaní, ktoré tu bolo také vyostrené? Nemyslím teraz za zákon Anky Záborskej, ale za tie, ktoré prišli z opozičných poslaneckých lavíc. Povedal to včera môj kolega Milan Potocký. Presne to trafil. Niektorým nadávali, verejnosť nadávala, že sú fašisti, iným nadávali, že sú vrahovia. Proste útočíme na seba plní nenávisti, zloby, a áno, znova zopakujem, aj v tomto parlamente kvôli tejto téme, z jednej, z druhej strany. My sa nemáme navzájom presviedčať, lebo vidíme, že z jednej strany a z druhej strany, to je, ako keby sme boli za kamennými múrmi. Máme o tom diskutovať. Ja si myslím, že tá diskusia tu je. Ale nie takým spôsobom, útočiť na seba, biť sa tu doslova. Ak budú predkladané takéto zákony, tak stále to bude o tom istom, jedni s fašisti, jedni sú vrahovia detí a neviem čo všetko.
Ja vnímam z tohto pohľadu z opozičných poslaneckých lavíc nie úplne úprimnú snahu pomôcť, pretože keď si spomíname na to, na ten Ankin zákon, keď, ktorý neprešiel o jeden hlas, tak tam boli také veci, že, že pomýlili sme sa. Tí, ktorí teraz útočia, ja neviem, pani Cigániková alebo SaS-ka, a na druhej strane tak vyťahovali karty, spojili sa. A včera v pléne odznelo, že prečo to spravili. Prečo nechceli použiť, prečo nechceli, pardon, podporiť tento zákon. A ja to tu mám poznačené. Výhovorka znela, že umožňoval reklamu na potratové kliniky. A že pretože to tam bolo, tak ste to nechceli podporiť. Lenže ja viem a overoval som si to znova, že pravda je takáto. Ten zákon neumožňoval reklamu na potratové kliniky, keby tam bolo, že potratová klinika, tak taká reklama neexistuje, nemohla by byť. Ale zákon umožňoval reklamu na zdravotnícke zariadenia a tie zdravotnícke, reklamu na zdravotnícke zariadenie, radili sme sa s právnikmi, nemožno zakázať. Nebola by tam reklama na, na zákroky, toto neumožňovalo. Tento zákon to neumožňoval. Neviem, či došlo k nedorozumeniu, ale včera zaznela takáto výhovorka. A keď toto má byť ten kameň úrazu, kvôli ktorému ste to nepodporili, tak znova zopakujem, je to iba výhovorka.
K záveru môjho vystúpenia ešte spomeniem, že, že čo je lepšie. My tu budeme štyri roky dajme tomu - aj vy v opozícii, aj my v koalícii -, a keď to beriem zo svojho pohľadu konzervatívneho alebo konzervatívnejšie ladeného poslanca, tak pre mňa je lepšie za tie štyri roky si povedať, že takto a takto sme to posunuli. Schválili sme 200 eur - alebo 240 približne to vychádza - tehotenský príspevok. V tomto sme sa posunuli a ja si myslím, že aj toto zachráni niektoré deti. A budú sa môcť narodiť.
A spravme ďalšie také kroky a na konci volebného obdobia si budeme môcť povedať, takto sme sa posunuli, toto sme spravili. Ale v tomto prípade ja cítim len snahu predkladať, tvrdohlavo predkladať každý polrok tieto zákony bez ohľadu na to, či prejdú, alebo neprejdú. Alebo tak to poviem, že vieme, že neprejdú, máme, zdá sa, že neprejdú, a aj tak ich predložíme, donekonečna. Iba traumatizujeme týmto spoločnosť. Poďme zachraňovať deti tým pozitívnym spôsobom, pretože na to tu vôľa a priestor je. Ukázalo sa to, to hlasovanie neprešlo o jeden hlas a my chceme podať takýto zákon znova a ja verím, že prejde. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja nadviažem, pán Kotleba, na niektorých predrečníkov, lebo vy ste spomenuli toho Ronalda, jak pekne kolu dal bokom a napil sa vody, čistej vody. A práve o tom to je. O pozitívnom príklade. Čiže ja si myslím, že všetko to začína v rodinách. Ja osobne takisto v tomto "občas zhreším", pretože si kúpime občas kofolu alebo keď idem na bicykli, tak potom mi chutí ten pohár kofoly, ale iné sladené nápoje doma, to bežne nemávame. Čiže ja si myslím a moje deti sú tak vychované, že dúfam, že to obmedzujú aj mimo domu.
Neviem to s presvedčením povedať, samozrejme. Každý z nás aj politici, čo sme, ktorí sme viac sledovaní, je zodpovedný za to, aký dávame príklad. Aj vy, pán Kotleba. Je jedno úplne, že či dáte pozitívny, alebo negatívny príklad. Napríklad ak si dáte na bradu rúško, tak niektorí vás nasledujú. Ak kážete vodku a Bromhexin, potom ja som presvedčený o tom, že máte fanúšikov, ktorí vás nasledujú.
Preto vyzývam na vhodnú kampaň aj v tejto oblasti nás všetkých. A je to omnoho-omnoho lepšie, ako niečo zakazovať. Dieťa predsa na ceste do a zo školy si môže kúpiť, čo len chce. To znamená, ak v rodine nedostane ten výchovný základ, že tá voda, čistá voda alebo prípadne minerálka, je tým najlepším pre jeho zdravie, tak potom to bude porušovať, či už mu to v škole zakážeme, alebo nie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Kuffa, ste hovorili o odpustení, ja som takisto za odpustenie. Ale nie je možné, aby požívali benefity tí, ktorí zámerne škodili nevinným ľuďom. Tu nejde o krvavé oči, ale aspoň o symbolickú nápravu krivdy.
Pred 30 rokmi, alebo pred vyše 30 rokmi bola Nežná revolúcia. Mnohí z tých, ktorí pred ňou škodili, ostali na vysokých postoch. Nič sa im nestalo. Ťažili z minulého režimu, prezliekli kabát a fungovali ďalej. A keď sa rozprávate s ľuďmi, aj s tými, ktorí boli tribúnmi novembra, tak hovoria s odstupom času, že my... že si myslia, že práve toto je najväčšia chyba, ktorá sa vtedy stala, a nevysporiadali sme sa s ňou doteraz.
Pán Kuffa, ešte jedna taká poznámka. Všimnite si, kto je tu v pléne, keď sa prejednáva tento zákon. Z opozičných kolegov si váš príhovor neprišiel vypočuť nikto. Nikto tu nie je. Sme tu len opoziční poslanci. Či, pardon, koaliční poslanci. Ostatní vaši kolegovia odišli. Blaha si povedal svoje a odišiel. Jeho nezaujíma diskusia. On si spraví nejaké videjko, jeho nezaujíma, ako to dopadne, on len potrebuje sa viezť na nejakej vlne.
My reálne chceme meniť veci, a keď sa stali v minulosti krivdy a sú nenapravené, tak ich chceme, aj keď symbolicky, ale napraviť. Na to sme sem prišli. Možno po 30 rokoch, možno neskoro, ale predsa. (Potlesk.)