Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Naozaj tá korupcia pri umiestňovaní klientov do DSS-iek alebo do podobných zariadení existuje. Sám som sa s tým stretol, pretože niekoľkých zamestnancov aj z VÚC poznám, ktorí robia na sociálnom oddelení. Stále sa to deje a uprednostňujú sa takto ľudia. Naozaj takýto poradovník, ktorý by naozaj sa striktne dodržiaval, by mohol pomôcť k umiestneniu naozaj niektorých ľudí, ktorí čakajú na umiestnenie naozaj dlho, a najväčší problém s umiestňovaním ľudí je naozaj tých ľudí s obmedzením alebo postihnutých ľudí, lebo tých miest na umiestnenie je naozaj veľmi málo.

Ďakujem za slovo. Naozaj si treba povedať, že rôzni špekulanti prišli k nehnuteľnostiam svojich vlastných susedov takýmto spôsobom, a keď si to zoberieme, že dnes, že to minimálne nájomné môže byť na úrovni 150 euro, a, samozrejme, to je bez energií, bez elektriky a tak ďalej, bez plynu. A mnohé z tých panelových bytov, ktoré boli postavené ešte za socializmu, prebehli nejakou obnovou alebo nejakým zatepľovaním, to nájomné sa, samozrejme, zvýšilo.
A treba si povedať aj to, tí ľudia, ktorí majú tie byty, oni ich v skutočnosti nemajú, lebo banka má záložné právo, a tí, ktorí si pokúpili byty, neplatia iba nájom a energie, ale, samozrejme, platia aj hypotéku a takíto ľudia, ktorí v rámci opatrení vlády prišli o zamestnanie, sa dostanú do takého začarovaného kruhu a nevedia, či skôr majú platiť energie s nájomným, alebo majú platiť banke, a nevedia čo skôr. Ľudia, ktorí pracovali v gastro prevádzkach, ktorí boli tréneri a v všetkých profesiách, ktorých sa to dotklo, sú, bohužiaľ, v dnešnej situácii naozaj vo veľmi zlom aj psychickom stave, a ak by prišlo k exekúciám v tomto, v tomto čase, tak si treba naozaj povedať, že exekúcia je v tomto prípade iba oficiálna lúpežná akcia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Martin, ďakujem ti za veľmi dobrý analytický rozbor problému a takisto sa chcem k tomu pripojiť, že niektoré štáty Európskej únie to nemajú, my to máme. Je to pre nás, myslím si, z môjho pohľadu naozaj nevýhodné, lebo tie podniky, tie fabriky a tí výrobcovia sú obmedzovaní týmito nariadeniami Európskej únie a nemôžeme s tým nič robiť.
Slováci nemôžu vyvážať na východ, ale Francúzi, Nemci a iné veľké štáty Európskej únie vyvážajú cez sprostredkovateľov úplne bez problémov. Ak by sme to urobili na Slovensku, dostaneme také strašné pokuty, že by ich tí ľudia v živote už ani nesplatili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Môžme vidieť, že z Európskej únie sa nestal už iba pakt hospodársky, ale hlavne sa z nej stal pakt politický. A možno pre tých, čo sedia v Bratislave, tak si o tom myslia, že je všetko v poriadku. Ale treba si, treba si ísť pozrieť aj iné regióny Slovenska, v ktorých spôsobili, že opatrenia Európskej únie... a zavedením sankcií napríklad proti Rusku spôsobili to, že niektorí ľudia, ktorí vo fabrikách robili naozaj celý život v takých regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť a nie je možnosť sa tam zamestnať, tak tieto sankcie spôsobili, že naozaj tí ľudia nemajú teraz momentálne z čoho žiť. Treba sa ísť pozrieť trebárs napríklad aj do mesta Tisovec, kde bola veľká fabrika, ktorá vyrábala mechanizmy, ktoré vyvážali na východ. A vyvážajú to tam celé roky. A zavedením sankcie Európskej únie títo ľudia prišli zo dňa na deň o živobytie a jednoducho v tom regióne, kde bolo viac takýchto fabrík, ktoré fungovali dlhé roky, v tom regióne sa tí ľudia nemajú kde zamestnať. A čo teraz majú robiť? Európska únia im to jednoducho zakázala. A to nejde len o ťažký priemysel. Takisto ak ide aj o zákon o verejnom obstarávaní, tak ak škola obstaráva mliečne výrobky, tak nemôže uprednostniť domáceho výrobcu, pretože by automaticky od úradu dostala pokutu. A mňa by zaujímalo, či niekde vo Francúzku alebo Belgicku, alebo v Nemecku v školách majú jogurty, ja neviem, z Čiech, zo Slovenska, z Maďarska alebo z Poľska. No tak to asi veľmi ťažko.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Baránik, podľa mňa je veľmi nešťastné to brať kolektívne alebo celoplošne, lebo ako ste spomínali, áno, na tej západnej hranici možno niekto tam strieľal zo samopalu na protivníkov, ale zoberme si aj to, že napríklad nejaký člen Verejnej bezpečnosti možno niekde v Detve, ktorý má ku každým hraniciam veľmi ďaleko, riešil krádeže spoluobčanov a zožieral sa tam s nimi, ja neviem, dvadsať rokov a tento bude v tom istom koši ako ten, čo strieľal možno na tej hranici. Čiže je to nešťastné riešenie, treba to naozaj upraviť a treba oddeliť a odčleniť, tí, ktorí naozaj spáchali nejaké zločiny, a tí, ktorí boli iba zamestnanci a vykonávali si svoju prácu ako každý iný. Čiže na toto sa naozaj treba pozrieť a oddeliť tie ozajstné zločiny proti nejakému, tí, čo boli zamestnaní. A naozaj, po druhé je nešťastné, že o tom bude rozhodovať nejaký úrad a nie súd.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Miro, naozaj tá kolektívna vina, ale po ´89. roku som si nevšimol, že by prebehol nejaký veľký, obrovský súd s pohlavármi z komunistickej strany, a teraz po tridsiatich rokoch bude represie páchať nejaký úrad. Nerozhodol o tom súd, o týchto ľuďoch, ktorých by, ja neviem, potrestal či už väzením, alebo nejako inak, ale v dnešnej dobe po tridsiatich rokoch bude o tom rozhodovať súd. Súd, nie súd, ale úrad. Čiže úrad o tom rozhodne a o kom rozhodne, tak ten človek sa nebude mať ani ako brániť, pretože to nebude súdom preskúmateľné. Tak toto mi nepríde v demokracii celkom normálny princíp.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Susko, ďakujem vám pekne. Veľmi dobre ste to legislatívne a právne rozobrali a najviac ma v tom zarazilo to, že ak Ústav pamäti národa niekoho zapíše do zoznamu a ten, kto je v tom zozname, vlastne sa nemá kam sťažovať, lebo súd o tom nebude rozhodovať, ten dotyčný tam bude zaevidovaný, tým pádom príde o nejaký dôchodok, ktorý môže čerpať, a tento človek popritom vôbec nemusel byť súčasťou komunistickej strany alebo nejakým reprezentantom tejto strany, ale mohol pracovať ako, ja neviem, policajt, pohraničiar, vojak, ktorý normálne žil, živil svoju rodinu, živil svoje deti a vôbec sa nepodieľal na nejakých represiách proti členom opozície v tej dobe. Čiže mne to zase príde, že naozaj táto vláda si z ústavy robí trhací kalendár a nedodržiava vôbec žiadne právne princípy.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, celkom dobre ste to zhrnuli. Ja s niektorými vašimi týmito názormi aj súhlasím. Ale pozrime sa trošku chronologicky do istej histórie, lebo po druhej svetovej vojne, keď tzv. nacisti prehrali vojnu, tak bol Norimberský proces, kde týchto zločincov odsúdili. A musíme si zobrať aj to, že napríklad obyčajní vojaci, ktorí boli vo Wehrmachte, neboli odsúdení za to, lebo bojovali v regulérnej armáde. Potom nastala doba socializmu a tejto dobe naozaj môžme ďakovať za veľa, pretože mali sme tu naozaj kvalitnú vybudovanú armádu, ktorá vedela chrániť štát a zabezpečila to, že kadejaké rôzne, rôzne typy zo Západu, ktoré tu pôsobia teraz, v tej dobe neboli. A tie typy nám v dnešnej dobe spôsobujú naozaj rozvrat štátu.
Mali sme políciu a tá kriminalita bola na oveľa nižšej úrovni, ako je teraz. To hádam mi nikto nebude chcieť vyvrátiť. A zoberme si aj bytovú výstavbu, lebo keby za socializmu tie byty nepostavili, tak naozaj neviem, kde by tí ľudia teraz bývali.
A ďalšia vec je, že ak to berieme do roku ´89, kde prišlo k tzv. zmene, tak niektorí tí ľudia pracovali aj pred rokom ´89, ale aj po roku ´89, čiže neviem, ako im, ako by im chceli tieto dôchodky krátiť. A uvedomme si naozaj to, že títo ľudia, ktorí pracovali v polícii, v armáde, tak boli obyčajní zamestnanci a možno veľakrát ani s tým režimom nesúhlasili, ale takisto potrebovali živiť svoje rodiny, potrebovali živiť svoje deti a veľakrát od svojho zamestnávateľa, či už to bola polícia, armáda alebo nejaké iné bezpečnostné zložky, dostali aj byt. Čiže aj tá, to sociálne zabezpečenie týchto ľudí bolo niekde úplne inde, ako je teraz. Čiže naozaj nie je toto veľmi vhodný návrh zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, myslím, že v niektorých regiónoch s tým absolútne nebude problém, s tým množstvom tých detí, aj keď vieme, že v tých mestách jednoducho tie kapacity škôlok sú nedostatočné, ale ja sa obávam, obávam toho, že v niektorých častiach Slovenska, kde tých detí je v tých niektorých oblastiach naozaj veľa, že či budú mať možnosť naozaj, či tam vieme také kapacity zabezpečiť aj pre tie deti napríklad z tých osád, pretože niektorí, niektorí tí rodičia nebudú možno chcieť to individuálne vzdelávanie a pre takéto deti by naozaj tá škôlka mohla byť záchranou, že či vieme zhruba, aké sú kapacity a aké sú možnosti aj tých nesieťových zariadení v tejto problematike.
Ďakujem.