Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Páni kolegovia, ďakujem za podporné stanovisko. Máme tu Zelený štvrtok, nechcel by som nejakým spôsobom byť príliš tvrdý, ale nedá mi, aby som nepovedal, nahrali ste mi na smeč. Myslím si, že Andrej Kiska sa nikdy nemal stať prezidentom Slovenskej republiky, pretože nemal žiadne skúsenosti a už vôbec nie, čo sa týka zahraničnej politiky, a niektoré jeho kroky v zahraničnej politike by som prirovnal k správaniu sa slona v porceláne. Ja spomeniem dva konkrétne skutky, ktoré sa stali. To je napríklad tým, že prijal dalajlámu, duchovného vodcu tibetského, pretože Slovenská republika uznáva jednotnú Čínu. Týmto krokom veľmi poštval proti sebe a nielen išiel so svojím menom, ale týka sa to celej Slovenskej republiky. Mali sme, mali sme problém.
A druhá vec je konkrétna, ktorú ste spomenuli, čo sa týka Turecka. Myslím si, že človek, ktorý je trošku zorientovaný v zahraničnej politike, by nemal dávať vyjadrenia smerom k Turecku, že je to nejaký ostrov slobody a neviem čoho všetkého, pretože, ako ste uviedli, pán poslanec Suja, je to síce partner Severoatlantickej aliancie, ale vidíme, ako sa správa smerom ku Grécku. A mohol by som uviesť ďalšie príklady, ktoré nás vedú k tomu, že Turecko nie je demokratickým štátom a stáva sa čoraz viac autoritatívnejším.
Ešte jedna krátka poznámka k pánovi poslancovi Kočišovi. Súhlasím, čo ste povedali, ale čo sa týka toho Ruska, myslím si, že v konflikte medzi Azerbajdžanom a Arménskom mohlo zasiahnuť oveľa skôr a nemuselo to zájsť až tak ďaleko, pretože v Arménsku to berú veľmi citlivo a čakajú nás tam predčasné parlamentné voľby.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, včera v úvodnej reči som teda vysvetlil dôvody, čo ma viedlo k predloženiu takéhoto návrhu na uznesenie týkajúceho sa Náhorného Karabachu.
Ak dovolíte, čo sa týka azerbajdžansko-arménskeho konfliktu, keby sme hľadali nejaký prapôvod, tak sa musíme vrátiť do obdobia Osmanskej ríše. V tomto období bola Osmanská ríša naozaj veľkým hegemónom a Arméni mali veľmi náročnú situáciu, pretože Osmanská ríša systematicky vyvražďovala Arménov a aj preto pred niekoľkými rokmi Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom uznal, že išlo o genocídu arménskeho národa. Napriek veľmi silnému lobingu zo strany Turecka, ale aj Azerbajdžanu sa podarilo tento návrh uznesenia na pôde Európskeho parlamentu schváliť a ja som veľmi hrdý, že aj Národná rada Slovenskej republiky sa pred pár rokmi pridala k tomuto uzneseniu, aj tu na pôde Národnej rady bolo schválené podobné uznesenie, ktorým sme vyjadrili solidaritu s arménskym národom.
Dámy a páni, ja som si včera uvedomil, že ani ja, ani pán spravodajca Stančík sme neprečítali návrh uznesenia. Je to preto, pretože my poslanci ho máme elektronicky, ale kvôli ľuďom, ktorí sledujú zasadnutie Národnej rady online, alebo kvôli tým, ktorí ho budú neskôr pozerať zo záznamu, si dovolím tento návrh uznesenia prečítať. Je to uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky týkajúce sa Náhorného Karabachu.
Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie vyhlásenie o úplnom prímerí v Náhornom Karabachu a v jeho okolí, ktoré podpísali Arménsko, Azerbajdžan a Rusko 9. novembra 2020;
B. dôrazne odsudzuje zabíjanie civilistov, ničenie civilných objektov, infraštruktúry, objektov kultúrneho a náboženského dedičstva;
C. so znepokojením poukazuje na vojenské zapojenie tretích krajín do konfliktu a ich destabilizačnú úlohu;
D. zdôrazňuje, že proces dosiahnutia trvalého mieru a určenia budúceho právneho postavenia Náhorného Karabachu by mali viesť spolupredsedovia Minskej skupiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe;
E. vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedodržiavaním povinnosti okamžite prepustiť všetkých vojnových zajatcov a iné násilne zadržané osoby vrátane civilistov, ako to vyžaduje medzinárodné humanitárne právo, najmä Ženevská konvencia z roku 1949;
F. vyzýva vládu Slovenskej republiky, Európsku úniu a medzinárodné organizácie, aby sa zasadzovali za:
– riadne vyšetrenie všetkých obvinení z vojnových zločinov vrátane použitia kazetovej munície;
– okamžité prepustenie všetkých vojnových zajatcov a civilistov;
– neobmedzený prístup medzinárodných humanitárnych organizácií do Náhorného Karabachu.
Dámy a páni, ešte jedna poznámka. V tom uznesení, ktoré som navrhol, sa píše o zapojení sa tretích krajín, ktoré majú destabilizovať. Neuviedol som tam konkrétne, konkrétne krajiny, aby to nevyvolalo nejakú polemiku, ale tu v rozprave mi nedá, aby som nepovedal, že tou treťou krajinou, ktorá má veľmi veľkú ambíciu zasahovať do tohto konfliktu, bolo Turecko. Nie Rusko, nie Čína, o ktorých často počúvame, ale práve Turecko. A ja som už viackrát aj na pôde zahraničného výboru alebo výboru pre európske záležitosti povedal, že ja nemám strach z Ruskej federácie, z Číny alebo iných štátov, ale najmä Turecka, ktoré v poslednom období veľmi silným spôsobom a tak ostentatívne napína svaly v zahraničnej politike.
Na záver dve poďakovania. Chcem sa poďakovať takto verejne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Borisovi Kollárovi, ktorý zaradil ešte na rokovanie tejto prebiehajúcej schôdze tento návrh uznesenia. Nemusel to robiť, poprosil som ho o to, vyšiel mi v ústrety, za čo mu ďakujem. A ďakujem aj za plodnú diskusiu na pôde zahraničného výboru a že tento návrh uznesenia bol na rokovaní zahraničného výboru schválený naprieč politickým spektrom. Verím tomu, že tak bude aj v pléne Národnej rady.
Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som stručne uviedol návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kéryho na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky týkajúce sa Náhorného Karabachu.
Na úvod chcem povedať, že návrh uznesenia, ktoré som predložil, bolo schválené na rokovaní zahraničného výboru, vychádza z reálií a intencií, ktoré v uznesení schválil Európsky parlament 20. januára v tomto roku.
Pokiaľ hovoríme o konflikte azerbajdžansko-arménskom, tak vrátili by sme sa do histórie, dá sa povedať, že to je permanentný konflikt. Žiaľ, v minulom roku a presne 27. septembra 2020 sa vyostril, kedy v ranných hodinách začali boje na línii kontaktu v konfliktnej zóne Náhorného Karabachu. Šesť týždňov trvajúci konflikt napokon ukončilo vyhlásenie podpísané 9. novembra 2020, v ktorom sú podpisy prezidenta Ruskej federácie, prezidenta Azerbajdžanu a predsedu vlády Arménska.
Konflikt si od prepuknutia posledných bojov vyžiadal veľké straty na životoch a desaťtisíce vysídlených ľudí, a preto prichádzam s takýmto návrhom uznesenia. Bližšie poviem viacej v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som len upriamiť pozornosť členov zahraničného výboru, že zasadnutie výboru je dnes 12.05 hod. v miestnosti č. 149. Ďakujem.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Pán poslanec Osuský, tá kritika, ktorú som adresoval vo svojom vystúpení, absolútne nebola voči vám, práve naopak, chcem oceniť, že ako podpredseda zahraničného výboru ste hlasovali a podporili návrh tohto uznesenia a navyše súhlasím aj s vaším konštatovaním, že keď je Slovenská republika členom nejakého zoskupenia, nejakého spolku, to ešte neznamená, že keď sa nám niečo nepáči alebo nie je to v našom záujme, že by sme mali byť ticho, práve naopak, a príklad ste uviedli, naše členstvo v Európskej únii je jedna vec, ale ak sa týkalo migračnej krízy alebo povinných kvót, tak sme naozaj sa bránili a bolo náš hlas počuť a bol o to počuteľnejší, že sme na svoju stranu dokázali získať aj partnerov z Vyšehradskej štvorky.
Čo sa týka pána poslanca Valáška, oceňujem, že vy patríte k politikom, ktorí z času na čas sa vyjadril kriticky na fungovanie Vyšehradskej štvorky, a preto som rád, že toto uznesenie prijmete, a, samozrejme, naše členstvo vo Vyšehradskej skupine je hlavne preto, že máme svoje národné slovenské záujmy, a vždy sme sa tak doteraz správali, bez ohľadu na to, kto bol predsedom vlády Slovenskej republiky, a verím tomu, že tak bude aj, aj naďalej.
Ale aj na záver poviem, že keby sme postupovali len samostatne, zďaleka by sa nám nepodarilo presadiť na pôde Európskeho parlamentu alebo Európskej únii toľko dobrých vecí, ako sa nám darí práve v klube, akým je Vyšehradská štvorka.